Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202028
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6114202028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov

JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu B.. K. L., narodeného XX. XX. XXXX,
bytom D. L. 26, A., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Šafárikova
8, Rožňava, proti žalovaným 1/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8,
Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený IURIS SL s. r. o., so sídlom Dúbravská cesta 2,
Bratislava, IČO: 53 204 786, 2/ L. H., s miestom podnikania Q. XXX, D., B.: XX XXX XXX, 3/ C. D., bytom
C. XXX, o náhradu škody 69.529,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 20C/31/2014-411 z 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným 2/ a 3/ (tretí výrok) a v
závislom výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/ (piaty výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie voči žalovanému 1/ v celom rozsahu (prvý výrok), voči
žalovaným 2/ a 3/ čiastočne zastavil konanie vo výške 60.219,27 Eur (druhý výrok) a žalobu voči

žalovaným 2/ a 3/ zamietol (tretí výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ nemá nárok
na náhradu trov konania (štvrtý výrok) a že žalovaní 2/ a 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ v lehote 3 dní odo dňa
rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením (piaty výrok).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko žalobca podaním doručeným dňa 11. 07. 2019 zobral žalobu
voči žalovanému 1/ v celom rozsahu späť (z dôvodu vzájomnej dohody), konanie voči žalovanému 1/

v celom rozsahu zastavil podľa § 144 a § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Podľa § 145 ods. 2 CSP súčasne vzhľadom na obsahovú stránku podania žalobcu doručeného dňa 12.
08. 2019 čiastočne zastavil aj konanie voči žalovaným 2/ a 3/ čo do sumy 60.219,27 Eur. V nadväznosti
na to konštatoval, že predmetom žaloby zostala náhrada škody v sume 9.310,- Eur uplatnená len voči
žalovaným 2/ a 3/. Aplikujúc následne ust. § 420 ods. 1 OZ dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal predpoklady zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávny úkon žalovaných
2/ a 3/, spôsobenie škody z ich strany a príčinnú súvislosť. Preto bolo potrebné žalobu voči nim

zamietnuť. Prvoinštančný súd poukázal na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že žalovaných 2/ a 3/
označil iba z dôvodu opatrnosti a z dôvodu plynutia premlčacích lehôt, pričom z predložených listinných
dôkazov nebolo zistené, že práve žalovaní 2/ a 3/ uskutočnili výrub stromov na pozemku žalobcu. Práve
naopak, z listinných dôkazov vyplynulo, že pokiaľ aj žalovaní 2/ a 3/ uskutočňovali ťažbu, realizovali juna inom lesnom poraste, čo vyplynulo aj z výsluchu svedkov B.. N. V. a N. I.. Žalovaní 2/ a 3/ vykonávali
ťažbu na pozemkoch, ktoré nesusedia s pozemkom žalobcu a vykonávali ju v roku 2011 a nie ďalšie roky
akotvrdilžalobca.Výsluchomsvedkovaniinýmilistinnýmidôkazminebolopreukázané,žebyžalovaný3/

ťahal drevo cez pozemok žalobcu a už vôbec nebolo dokázané, že žalovaní 2/ a 3/ mali uskutočniť výrub
stromov na pozemku žalobcu. Prvoinštančný súd dodal, že žalovaný 1/ už vo svojom prvom vyjadrení
namietal, že žalobca si uplatnil neprimeranú náhradu škody. Ohľadne náhrady trov konania uviedol, že
medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo k mimosúdnej dohode a k späťvzatiu žaloby, pričom žalovaný 1/
si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a žalovaným 2/ a 3/ ako úspešným v spore priznal náhradu

trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok o zamietnutí
žalobyvočižalovaným2/a3/(tretívýrok)asnímsúvisiacivýrokotrováchkonania(piatyvýrok).Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní namietal, že dňa 04. 12. 2019 zaslal prvoinštančnému súdu ospravedlnenie svojej
neúčasti z pojednávania dňa 10. 12. 2019. Súd však jeho ospravedlnenie neakceptoval, na uvedenom
pojednávaní meritórne rozhodol a tým mu znemožnil navrhnúť ďalšie dôkazy, najmä ohliadku miesta,
ktorou by sa zistilo, že ťažbu nemohol vykonať nik iný než žalovaní 2/ a 3/. Svedkami popisovaný

spôsob ťahania dreva po potoku, ponad neho, resp. vyťahovaním dreva nad cestu nebol technicky
možný. Žalovaní 2/ a 3/ museli ťahať drevo cez jeho pozemok a za tým účelom si vytvoriť trasu výrubom
stromov. Ďalej žalobca namietal, že chcel navrhnúť aj výsluch znalca B.. B. R., ktorý v súvislosti s
vyhotoveným znaleckým posudkom vykonal ohliadku miesta ťažby. Prvoinštančný súd takisto nedoplnil
výpoveď svedka I., ktorá sa líšila od výpovedí ostatných svedkov a týmto rozporom sa prvoinštančný

súd v rozsudku nezaoberal.

5. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojich vyjadreniach v rámci odvolacieho konania odmietli zodpovednosť za
žalobcom uplatnenú škodu. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca ho obvinil zo spôsobenia škody bez
doloženia relevantných dôkazov a žalovaný 3/ sa vyjadril, že s pomocou traktorovej techniky bola možná

ťažba a približovanie dreva poza potok.

6. Žalobca v následnom vyjadrení opätovne poukázal na nevykonanie ohliadky a na výpoveď svedka
I., ktorý mu pri osobnom stretnutí povedal, že prieseky boli vykonané ťažiarmi, ktorí realizovali ťažbu
pre žalovaného 1/, teda svedok mu potvrdil, že škodu spôsobili žalovaní 2/ a 3/, pred súdom však už

výpoveď menovaného bola diametrálne odlišná.

7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom

rozsahu (v treťom a v piatom výroku) potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so
všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria

odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie správnosti uvádza
nasledovné:

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd neakceptoval jeho ospravedlnenie z
pojednávania dňa 10. 12. 2019, na ktorom bolo následne aj vo veci rozhodnuté, odvolací súd považuje
túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú. Žalobca síce svoje ospravedlnenie (č. l. 409 spisu) datoval
dňom 04. 12. 2019, toto však zaslal asi omylom Okresnému súdu Rimavská Sobota (ako to vyplýva

z odtlačku prezenčnej pečiatky na tomto podaní, podľa ktorej menovaný súd podanie obdržal dňa 09.
12. 2019) a následne konajúci Okresný súd Banská Bystrica mal toto ospravedlnenie k dispozícii dňa
12. 12. 2019 (t. j. už po pojednávaní dňa 10. 12. 2019) o čom svedčí odtlačok prezenčnej pečiatky
na ospravedlnení. Prvoinštančný súd teda v čase pojednávania nemal vedomosť o ospravedlnení sa
žalobcu z pojednávania a preto postupoval správne, ak konal a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti.

13. Okrem toho však odvolací súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že vo svojom ospravedlnení žalobca
nežiadal odročiť pojednávanie, iba vysvetľoval dôvody, pre ktoré sa ho nezúčastní. Preto postup
prvoinštančného súdu spočívajúci v prejednaní a rozhodnutí sporu bez účasti riadne predvolaného
žalobcu by bol správnym aj v prípade, ak by prvoinštančnému súdu predmetné podanie došlo včas.
Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP totiž platí, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a

súčasne pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. O znení tohto ustanovenia bol žalobca poučený v predvolaní
na pojednávanie dňa 14. 11. 2019 (z ktorého sa takisto ospravedlnil) a aj v predvolaní na predmetné
pojednávanie určené na deň 10. 12. 2019. Žalobca odročenie pojednávania nežiadal, takúto požiadavku

nemožnovyvodiťanizobsahovejstránkyjehopodaniaatakprvoinštančnýsúdmoholkonaťarozhodnúť
aj v prípade, ak by podaním žalobcu v čase pojednávania dňa 10. 12. 2019 disponoval.

14. Z týchto dôvodov nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu zo strany prvoinštančného súdu
a žalobcovi nebola (neoprávnene) upretá možnosť prejednania veci za jeho prítomnosti. Žalobca sa z

objektívneho hľadiska mohol pojednávania zúčastniť, nevyužil to a rovnako tak nevyužil ani možnosť z
dôležitého dôvodu požiadať o stanovenie iného termínu pojednávania (t. j. o odročenie pojednávania).

15.Suvedenýmsúvisiaajneopodstatnenénámietkyžalobcusmerujúcektomu,žeuvedenýmpostupom
mu malo byť znemožnené navrhovanie dôkazov. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovanie dôkazov nie

je viazané, resp. podmienené účasťou na pojednávaní. Neprítomnosť na pojednávaní teda nemohla
žalobcovizabrániťnavrhovaťdôkazy,lebonepochybnetakmoholurobiťajpísomneanavyše,vodvolaní
spomínanúohliadkumiestaavypočutieB..R.žalobcaužnavrholvykonaťpísomnýmpodanímzodňa14.
10.2016(č.l.254anasl.spisu).Čižeanivtomtosmerekporušeniuprávažalobcunaspravodlivýproces
nedošlo. Odvolací súd k tomu dodáva, že ani ohliadka miesta samého a ani výpoveď menovaného by

neboli spôsobilé zmeniť výsledok tohto sporu, nakoľko ohliadkou by bolo možné ustáliť (ako k tomu
žalobca smeroval) iba to, akým spôsobom bolo technicky možné ťahať drevo v daných miestach, pričom
ani výpoveď B.. R., ktorý vypracoval znalecký posudok na výšku škody by nepriniesla nič ohľadne
nároku na náhradu škody uplatneného už len voči žalovaným 2/ a 3/. Inými slovami, žalobca svoj nárok
uplatňoval už iba voči žalovaným 2/ a 3/ a ako bude ďalej vysvetlené, títo by za škodu nezodpovedali

ani v prípade, ak by sa ohliadkou dokázala nemožnosť ťahať drevo inak, než cez pozemok žalobcu.

16. Po čiastočnom späťvzatí žaloby bol teda predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody
uplatnený voči žalovaným 2/ a 3/. Žalovaná škoda mala žalobcovi vzniknúť výrubom stromov na jeho
pozemku. Okresný súd vzhľadom na to správne skúmal naplnenie predpokladov náhrady škody, ktoré

určuje ust. § 420 ods. 1 OZ a ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi nimi a zavinenie. Následne okresný súd správne a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkaznú
situáciu dospejúc k záveru, že nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaných 2/ a 3/ a ani to, že
by oni spôsobili žalovanú škodu. Žalobca totiž aj podľa odvolacieho súdu nepreukázal zodpovednosť za
škodu žalovaných 2/ a 3/, keďže nebolo dokázané, že títo vypílili nejaké stromy na pozemku žalobcu, že

by dokonca vypílili stromy v žalovanej hodnote a že by teda spôsobili žalobcovi škodu podľa § 420 ods.
1 OZ. Z dokazovania vyplynulo len to, že žalovaní 2/ a 3/ skutočne v danej lokalite realizovali ťažbu v
blízkosti žalobcovho pozemku, túto ale na zmluvnom podklade vykonávali pre žalovaného 1/ a preto by
v konečnom dôsledku aj tak za vzniknutú škodu zodpovedal žalovaný 1/ v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ,podľaktoréhoškodajespôsobenáprávnickouosoboualebofyzickouosobou,keďbolaspôsobenápriich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili, pričom tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú. Keďže ťažbu dreva vykonával žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného

2/ a ten zasa prostredníctvom žalovaného 3/, zodpovednosť žalovaných 2/ a 3/ za prípadnú škodu by
neboladaná,pretožetaktovzniknutáškodabymuselabyťpovažovanázaspôsobenúpriamožalovaným
1/vzhľadomnaexistenciumiestnej,časovejavecnejsúvislostikonaniažalovaných2/a3/(t.j.tvrdeného
vypílenia stromov na pozemku žalobcu, podľa ktorého takýto výrub mal slúžiť na sťahovanie dreva
vykonávané žalovanými 2/ a 3/) s ich ťažobnou činnosťou realizovanou pre žalovaného 1/.

17. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd opodstatnene „nedoplnil“ výpoveď svedka N. I., ktorý bol
vypočutý na pojednávaní dňa 01. 10. 2015 a ktorý mal žalobcovi povedať, že prieseky na jeho pozemku
boli vykonané v súvislosti s ťažbou pre žalovaného 1/, pretože toto vyjadrenie len podporuje záver, že
za žalobcom uplatnenú škodu by v konečnom dôsledku nezodpovedali žalovaní 2/ a 3/ ale podľa § 420
ods. 2 OZ žalovaný 1/.

18. Súd prvej inštancie správne žalobu (ohľadne sumy 9.310,- Eur) zamietol voči žalovaným 2/ a 3/
a preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu, a to
vrátane závislého výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/, kde súd prvej inštancie
správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP zakladajúce plne úspešným žalovaným 2/ a 3/ náhradu

trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 2/ a 3/ a preto

im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).