Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 14, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31CoE/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200609
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5717200609.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Vargovej a
členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v exekučnej veci oprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti povinnému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., o vymoženie 1 003,04 Eur s

príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr.
Patricia Baďuru, so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava pod sp. zn. EX 60/17, v štádiu konania
pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Martin č. k. 18Er/172/2017-25 zo dňa 09.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 18Er/172/2017-25 zo dňa 09.01.2020 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný
poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v
odôvodnení uviedol, že exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp.
zn. RK-PC-340/16-MK zo dňa 21.06.2016. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom
bolo domáhanie sa oprávneným plnenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500025819 dňa

28.05.2013 a rozhodcovskej zmluvy č. 8500025819 zo dňa 28.05.2013 uzavretej medzi oprávneným a
povinným. Z predmetnej zmluvy mal súd prvej inštancie preukázané, že sa s prihliadnutím na právne
postavenie účastníkov zmluvy a obsah zmluvy jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Poukázal na to,
že rozhodcovská zmluva, hoci na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky
používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Ide o typ formulárovej zmluvy,
ktorú si povinný osobitne nevyjednal. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo

zmluvy, je v tomto prípade oprávnený, pretože tento pripravil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je neprijateľnou podmienkou aj také ustanovenie v zmluve, v ktorom sa vyžaduje od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,

ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8500025819 predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebolapodmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. To vyplýva z bodu 2
rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej
uzatvorenia. Jej uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou, preto spĺňa charakter individuálneho

ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Predloženie formalizovaného návrhu
rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je
uzavretá individuálne, a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Uzatvorená
rozhodcovská zmluva je teda individuálnym dojednaním, ktorá by zároveň nespĺňala ani definíciu
neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie

rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo Zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď
v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom a neobsahuje povinnosť
postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Podľa oprávneného cieľom ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (doložky)
ako takej. Zmyslom tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi v procesnom
postavení žalobcu právo vybrať si orgán rozhodujúci o jeho žalobe. Predmetné ustanovenie nemá

riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 zo dňa 26.03.2009, podľa ktorého platnosť či neplatnosť právneho
úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Oprávnený
zdôraznil, že okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže
byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, daná okolnosť v čase

vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Uviedol, že k výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude
riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany
majú rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Povinný dobrovoľne uzatvoril
rozhodcovskú zmluvu, a to i napriek poučeniu v ods. 2, že tak urobiť nemusí, nejde o podmienku
poskytnutia úveru, ako aj napriek podrobnému poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy

a priebehu rozhodcovského konania. Na podporu svojej odvolacej argumentácie oprávnený poukazuje
aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/52/2015 zo dňa 30.09.2015, Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa
10.12.2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 a ďalšie. Vzhľadom na
uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Žiline pôvodne uznesením sp. zn. 31CoE/15/2020 zo
dňa22.07.2020tak,žeodvolanieodmietol,podľa§386písm.c)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu smerovalo proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

5. Okresný súd Martin následne, pri aplikácii § 44 ods. 4, v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
vznenído31.03.2017,uznesenímč.k.18Er/172/2017-71zodňa19.11.2020exekučnékonaniezastavil.
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.01.2021.

6. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31CoE/15/2020 zo dňa 22.07.2020 (a ďalším
rozhodnutiam krajského súdu) podal oprávnený na Ústavnom súde Slovenskej republiky ústavnú
sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR nálezom č. k. II. ÚS 405/2020-42 zo dňa 19.11.2020 tak,
že základné právo obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30CoE/11/2020 zo

dňa 07.04.2020, sp. zn. 31CoE/17/2020 zo dňa 22.07.2020 a sp. zn. 31CoE/15/2020 zo dňa 22.07.2020
porušené bolo. Zároveň rozhodol, že uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30CoE/11/2020 zo dňa
07.04.2020, sp. zn. 31CoE/17/2020 zo dňa 22.07.2020 a sp. zn. 31CoE/15/2020 zo dňa 22.07.2020
zrušuje a veci mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 675,43
Eur, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie

JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 3644/16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam nevyhovel.7. Z dôvodu, že uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31CoE/15/2020 zo dňa 22.07.2020 bolo vyššie
uvedeným nálezom Ústavného súdu SR zrušené, zanikol zákonný podklad pre uznesenie okresného
súdu č. k. 18Er/172/2017-71 zo dňa 19.11.2020 o zastavení exekučného konania, ktoré je z tohto

dôvodu bez právnych účinkov. Na zrušené uznesenie krajského súdu sp. zn. 31CoE/15/2020 zo dňa
22.07.2020 nemožno v ďalšom konaní prihliadať, inak by bola popretá ochrana poskytnutá Ústavným
súdom oprávnenému.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vec opätovne preskúmaval. V súdenej veci

ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia § 243i až § 243k zák. č. 233/1995
Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, v nadväznosti na čo sa obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov s tým, že
ani v podanom odvolaní oprávnený neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal.

11. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že sa stotožnil s názorom okresného súdu o
spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 28.05.2013 medzi
oprávneným a povinným. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ. Odvolací súd sa
stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a na zdôraznenie
správnosti uvádza, že nepochybne predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej

podobe, ktorý formulár bol v celom rozsahu (bez akejkoľvek účasti dlžníka) vypracovaný veriteľom/
dodávateľom, a takto predložený dlžníkovi. Predmetný formulár využíva oprávnený vo viacerých
prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť jeho obsah,
rovnako tak ani obsah samotnej zmluvy. Rozdiel oproti rovnakým zmluvám z iných zmluvných vzťahov
je len v údajoch o čísle zmluvy, osobe dlžníka a mieste a dátume jej uzatvorenia, v rozhodujúcej časti

sa ale predmetná rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným v ničom nelíši
od rozhodcovských zmlúv z iných zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený vystupuje ako dodávateľ.
Vzhľadom na uvedené potom nemožno akceptovať záver oprávneného, že rozhodcovská zmluva
bola dojednaná individuálne, jedná sa o jednoznačne štandardnú formulárovú zmluvu. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Táto pritom vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V súdenej veci „poučenie“
povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t. j. že zakladá možnosť riešenia sporov
zo zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom alebo súdnom konaní, a výber jednej z alternatív
riešenia sporu spočíva na žalobcovi, je len vyjadrením samotnej podstaty rozhodcovskej zmluvy, nie je

ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
Predstavuje iba zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy o tom, že bude rozhodovať rozhodcovský
súd vybratý žalobcom a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že
výber je na žalobcovi.

12. Predkladanie rozhodcovských zmlúv - vo formulárovej podobe spotrebiteľom, za
stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému
formuláru, sa javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Na tomto
nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných/obchodných
podmienok, alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera, ako

je tomu v súdenej veci. Fakticky ide len o sofistikovanejšiu podobu tej istej nekalej zmluvnej podmienky,
bez reálneho vplyvu na podstatu jej neprijateľnosti. Je totiž potrebné považovať spotrebiteľské vzťahy
za objektívne a subjektívne nearbitrabilné, nakoľko arbitráž predstavuje inštitút typický pre dva
„rovnocenné“ subjekty, najčastejšie podnikateľov, v ktorých vzťahoch niet priestoru pre tak výraznúdeformáciu, v podobe jednostranného rozhodovania, ako je tomu u spotrebiteľských vzťahoch, kde
vopred určené rozhodcovské súdy len formálne vydávajú exekučné tituly pre nebankové subjekty bez
ohľadu na existenciu akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok.

13. V danom prípade rozhodcovská zmluva síce dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom
aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým
nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina.
V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Dodávateľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný a spotrebiteľ týmto stratil právo brániť
sa voči nárokom dodávateľa/veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako nemohol
zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť situáciu, keď žalobu podáva dodávateľ. Podstatné totiž

je, že podanie žaloby dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa
druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského
konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom
boli definitívne riešené v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti bezprostredne zmluvná klauzula alebo

dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Rozhodcovské
konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými
stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

14. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc

vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a
to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského
súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.

j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/135/2012 zo dňa 05.12.2012).

15. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo

dňa 21. marca 2012).

16. Pokiaľ ide o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého povinný mal právo od
nej jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd
uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa

odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Okrem toho, rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len
tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy
odstúpiť. Ani možnosť odstúpiť od zmluvy však nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej
zmluvy,keďvposudzovanomprípadebolaspotrebiteľovivkonečnomdôsledkuodopretámožnosťbrániť

svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na
rozhodcovskom súde.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné
a uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku
neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal
právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.18. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade
s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného
konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.