Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marek Koščo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228120
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114228120.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: INFORAMA a.s., Mlynské nivy 54, 821
05 Bratislava, IČO: 35 729 864, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Majcherovou, advokátkou, Mlynské
nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 42133190, proti žalovanému: Pharmacy, spol. s r.o., Oravská 2, 080 01
Prešov, IČO: 31 710 018, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12,

080 01 Prešov, IČO: 37783319, o zaplatenie 2.088,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/558/2015-310 zo dňa 9.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku č. II.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením v konaní o zaplatenie 2.088,93 eur
s príslušenstvom rozhodol tak, že:

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu 100 % trov konania.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že písomným podaním doručeným súdu dňa 22.9.2016
podal žalobca podnet na zastavenie konania z dôvodu litispendencie podľa § 159 CSP z dôvodu,
že je zrejmé, že na Okresnom súde Prešov prebiehajú dve konania, ktorých predmetom sú totožné
pohľadávky a zároveň ide o totožné strany sporu. Žiadal, aby konanie, ktoré sa začalo neskôr, teda
konanie vedené pod sp. zn. 21Cb/558/2015 v súlade s ust. § 159 CSP súd zastavil. Súd prvej inštancie

preto konanie vedené pod sp. zn. 21Cb/558/2015 v súlade s návrhom žalobcu pre neodstrániteľnú
prekážku litispendencie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane. Keďže
súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ust. § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu tak, že žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. O výške týchto trov rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník. Okrem iného, súd prvej

inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca podaním
viacerých totožných návrhov zavinil, že toto konanie sa muselo pre prekážku už začatej veci zastaviť.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vo výroku č. II. podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že keď podal návrh na začatie konania o zaplatenie 2.088,93 eur, na základe ktorého sa začalo
konanie pod sp. zn. 21Cb/558/2015, nebol žalobca účastníkom žiadneho iného konania, a teda nebolo

možné hovoriť o litispendencii. Žalobcovi bolo súdom právoplatne zamietnuté byť účastníkom konania
vo veci sp. zn. 19Cb/78/2012, a teda, ak chcel ochrániť aspoň časť svojho nároku na zaplatenie svojejpohľadávky voči žalovanému (nepremlčanej časti) nemal inú možnosť, ako podať nový návrh na začatie
konania, a tak v záujme ochrany svojho práva aj urobil. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/4/2015 z 15.3.2016 a predovšetkým na uznesenie Krajského súdu

v Prešove vo veci zmeny účastníka konania na strane žalobcu č. k. 3Cob/20/2016-198 z 19.5.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2016, a to tak, že tento zmenil uznesenie
prvoinštančného súdu a pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpila ako žalobca namiesto
FINIMO a.s. spoločnosť INFORAMA a.s., a to v dôsledku medzitým vydaného rozhodnutia Ústavného
súdu SR - nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS392/2015-56 z 13.1.2016. Až dňa 17.6.2016 sa

INFORAMAa.s.stalaúčastníkomkonaniasp.zn.19Cb/78/2012ozaplatenie3.772,12eur.Ďalejuviedol,
že pokiaľ by v prvších konaniach bol žalobca pripustený do konania, teda v riadnom prvoinštančnom
alebo odvolacom konaní, nemal žiadny dôvod podávať dňa 20.10.2014 na súde žalobu, na základe
ktorej sa začalo konanie sp. zn. 21Cb/558/2015. Žalobca žalobu, na základe ktorej sa začalo konanie
vo veci sp. zn. 21Cb/558/2015, podal preto, že bola nevyhnutným krokom smerujúcim k ochrane jeho
vlastníckeho práva na zaplatenie pohľadávky. Mal za to, že v danom prípade nezavinil litispendenciu

a nezavinil to, že konanie muselo byť zastavené. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania
bola litispendencia nezavinená žalobcom, ale postupom súdov, v dôsledku ktorých nebolo umožnené
žalobcovi vstúpiť už do začatých konaní a stalo sa tak až na základe mimoriadnych opravných
prostriedkov. Nemožno mu preto vyčítať zavinenie litispendencie ani procesné zavinenie zastavenia
konania. Žiadal preto, aby odvolací súd prihliadol na ust. § 257 CSP a keďže sú tu preukázané dôvody

hodné osobitého zreteľa spočívajúce jednak v okolnostiach a vzniku litispendencie, povahe námietok
žalovaného a dobrovoľnej úhrade žalovanej pohľadávky ako aj okolnostiach priebehu konania, ktoré
mali byť a neboli súdom pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzaté do úvahy, a žiadal aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému nárok
na náhradu trov konania neprizná.

5.Kuvedenémuodvolaniusavyjadrilžalovaný.Uviedol,žesámžalobcapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 22.9.2016 podal podnet na zastavenie konania z dôvodu litispendencie podľa § 159 CSP,
keď na okresnom súde v tom čase prebiehali dve konania, ktorých predmetom boli totožné pohľadávky
a zároveň išlo o totožné strany sporu. Vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

zastavení konania však už žalobca tvrdí, že nie je možné hovoriť o litispendencii, pretože v čase,
keď žalobca podal návrh na začatie konania o zaplatenie 2.088,93 eur s príslušenstvom, na základe
ktorého sa začalo konanie sp. zn. 21Cb/558/2015 nebol žalobca účastníkom žiadneho iného konania.
Vzhľadom na prekážku litispendencie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa
ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, a

tak priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Žalovaný je toho názoru,
že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom, nakoľko jedine z dôvodov na strane žalobcu
prebiehali dve totožné konania na súde. Pojem procesné zavinenie by sa malo posudzovať výlučne z
procesného hľadiska vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu,
t.j. prejav vôle žalobcu, ktorý podal podnet na zastavenie konania z dôvodu litispendencie. Je preto

nepodstatné, že žalobca podal druhú žalobu údajne v záujme ochrany svojho práva, pretože výlučne
sám svojím konaním (podaním druhej žaloby týkajúcej sa totožných strán a totožného predmetu sporu)
litispendenciu spôsobil. Žalovanému teda nemôže byť pričinené na ťarchu, že neskôr začaté konanie
muselo byť zastavené, a to navyše za stavu, keď už v pôvodnom konaní bol povinný žalobcovi nahradiť
trovy konania. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. K uvedenému vyjadreniu sa už žalobca nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34
CSP na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal uznesenie súdu prvej

inštancie v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu je podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR nepochybne nárok na náhradu trov konania. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 Ústavy SR je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách, resp. o náhrade trov konania
v súlade so zákonom.9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený
predpoklad na náhradu trov konania nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené

podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP.

10. V preskúmavanej veci súd z obsahu spisu zistil, že konanie bolo zastavené pre litispendenciu.
Odvolací súd však poukazuje na to, že zavinenie môže existovať na strane žalobcu, ale aj na strane
žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie, napríklad, ak podal vo veci totožnú žalobu.

Je nepochybné, že v danom prípade žalobca podal totožnú žalobu, t.j. týkajúcu sa rovnakého predmetu
sporu a týkajúcu sa tých istých strán sporu. Je tak nepochybné, že v danom prípade sa jedná o
zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená to, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom použitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktorá
by pri riadnom priebehu konania nevznikla, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada
týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Je teda zrejmé , že žalobca podal

novú žalobu a súčasne sa cestou mimoriadnych opravných prostriedkov domáhal nárokov uplatnených
pôvodnou žalobou. Je tak zrejmé, že sám spôsobil to , že prebiehali a to výlučne na jeho podnet súčasne
dve totožné konania.

11. Z tohto pohľadu sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správnym.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

15. Žalobca nepreukázal ani odvolaciemu súdu, že zastavenie konania zavinil žalovaný, resp. že ho
nezavinilžalobcasám.Súčasneodvolacísúdmázato,ženejdeosituáciu,kedybybolomožnéaplikovať
ust. § 257 CSP, pretože prípadná aplikácia tohto ustanovenia, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa,
nezodpovedá osobitným okolnostiam tohto prípadu.

16. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Ten si však
neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyslovil, že nepriznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám, čo je v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.