Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Terézia Mecelová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/94/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215477
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2114215477.1
Uznesenie
KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenovsenátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: P. U., nar. XX. U. XXXX, bytom C.
XXXX/X, W. - F., zastúpeného: JUDr. A. P., nar. XX. U. XXXX, bytom Q. XXX, proti žalovanému: Ing.
Ladislav Gajar, nar. XX. Y. XXXX, bytom A. M. XX, S., podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Ladislav
Gajar, s miestom podnikania Na Hlinách 33, Trnava, IČO: 33 196 184, zastúpenému: Mgr. O. J., nar.
X. C. XXXX, bytom L. X, W., o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. mája 2019 č. k. 23Cb/61/2014-275, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 50.000 eur
od 5.6.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil ustanovením § 274, § 275 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 5.6.2014
domáhal voči žalovanému zaplatenia 50.000 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia pri vykonávaní diela (rekonštrukcia rodinného domu v obci F. XX). Súd nariadil na
prejednanie veci pojednávanie na deň 28.5.2019, na ktoré sa žalovaným zvolená zástupkyňa bez
ospravedlnenia nedostavila, hoci predvolanie na termín pojednávania jej bol doručený dňa 25.4.2019. V
danom spore sa žalovaný (ani jeho zvolená zástupkyňa) nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne
a včas predvolaný, pričom v konaní bol súčasne poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, keď
súčasne žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, čím
sa dodržali podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP. Rozhodnutie o náhrade
trov konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalobcu v konaní v
plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/,
e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedol, že žalovaný sa o pojednávaní nedozvedel, nebolo mu doručené predvolanie
na pojednávanie, nemohol sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom, čo je garantované Ústavou Slovenskej
republiky, pričom súčasne došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania. Zástupkyňa žalovaného
si nemohla prevziať 25.4.2019 predvolanie na pojednávanie, pretože sa v tom čase nachádzala
mimo územia Slovenskej republiky na zahraničnej pracovnej ceste. Pojednávanie bolo odročené naneurčito za účelom znaleckého dokazovania. Žalobca mal žalovanú sumu osvedčiť, pretože táto bola
do posledného pojednávania sporná čo do dôvodu a výšky. Žalobca počas konania menil dôvody,
ktorými mal podporiť svoju žalobu. Následne sa vyjadril k veci samej a k argumentácii použitej žalobcom.
Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, formalistický,
nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty, ani okolnosti predmetnej veci. Rozsudkom bolo porušené
právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom
zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych
predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon
bol dostatočne zdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP). V doplnení (zaslané v lehote mailom a následne bol
predložený originál) odvolania okrem iného dodal, že v čase 25.4.2019 bola zástupkyňa žalovaného na
služobne ceste na Filipínach. V danej veci neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie. Hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že v danej veci boli splnené podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie. Skrátená forma rozhodnutia sa prejaví aj v jeho odôvodnení. Súd
v takom prípade neodôvodňuje rozhodnutie z hľadiska skutkových tvrdení a okolností uvádzaných
žalobcom, resp. žalovaným. Žalovaný a jeho zástupkyňa sa správali pasívne nielen pri preberaní
zásielky, ktorá obsahovala termín pojednávania, ale aj počas celého konania. Nie je namieste, aby sa
žalovaný odvolával na chybu v doručovaní. Odvolanie považuje za nedôvodné. Následne sa vyjadril k
veci samej.
4. Žalovaný v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní a
reagoval na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa veci samej.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je potrebné odmietnuť.
6. V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného (§ 274 CSP), keď žalovaný a ani
jeho zástupkyňa sa nedostavili na pojednávanie, neúčasť nebola ospravedlnená a súčasne zo strany
žalobcu bol daný návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.
7. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka/sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené
podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a) podmienky osobitne
zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b) procesné podmienky (podmienky konania),
platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.).
11. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie spolu so znaleckým posudkom, na ktorom
došlokvydaniurozsudkuprezmeškaniežalovaného,bolodoručovanésúdomprvejinštanciezástupkyni
žalovaného(č.l.264)stým,žezásielkanebolaprevzatávodbernejlehote(sdátumomuloženianapošte
5.4.2019).Napriekuvedenémusúdprvejinštanciepristúpilvmáji2019kdoručovaniuajprostredníctvomOO PZ Bratislava, avšak s negatívnym výsledkom. Na pojednávanie 28.5.2019 sa nedostavil žalovaný,
jeho zástupkyňa, pričom žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
12. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní
bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalovaný svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými
žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej
intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov.
13. K námietke žalovaného, že predvolanie nebolo jeho zástupkyni doručené (pretože sa nachádzala
mimo územia Slovenskej republiky) je potrebné dodať, že ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom
elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných
predpisov sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o
výsledku doručovania (§ 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o e-Governmente/), t. j. v danej
veci 25.4.2019. Navyše zásielka bola doručovaná opakovane prostredníctvom OO PZ Bratislava.
14. Vo všeobecnej rovine je potrebné dodať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný
druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní.
Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie
mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým,
ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana
v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo
k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej
poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bol
to pritom práve postoj žalovaného, resp. jeho zástupkyne, ktorá si zásielku s predvolaním neprevzala v
odbernej lehote (je zrejmé, že aspoň časť odbernej lehoty bola tak schopná urobiť). V zmysle zákonných
ustanovení však predmetná zásielka bola považovaná za doručenú a preto možno konštatovať, že
žalovaný a jeho zástupkyňa sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie nariadené
vo veci súdom prvej inštancie. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas a súčasne
bolo dané poučenie o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca (resp. jeho zástupca) na pojednávaní
navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď
tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného (pozn.: nejednalo sa o situáciu v zmysle § 299 ods. 1 CSP).
15. V závere odvolací súd ešte k námietke žalovaného pre úplnosť dopĺňa, že rozsudok pre zmeškanie
sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie
tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku
pre zmeškanie. Súd teda v odôvodnení uvedie, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal a uvedie
splnenie predpokladov podľa § 273 CSP alebo § 274 CSP. Súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku
uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci ani citovať ustanovenia hmotného práva. Ustanovenie § 275
CSP je špeciálnym vo vzťahu k § 220 ods. 2 a 3 CSP. Táto námietka žalovaného preto bola taktiež
nedôvodná.
16. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že zákonný dôvod prípustnosti odvolania v danej veci nebol
daný, odvolanie odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.
17. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 256 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, keďže žalovaný podaním odvolania proti
rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinil
výsledok odvolacieho konania v jeho neprospech. S poukazom na článok 4 ods. 1 CSP odvolací súd
na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu
a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov
konania pri zastavení konania. Vzhľadom na uvedené rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak,
ako vyplýva z výroku tohto uznesenia (výrok II), nakoľko žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.