Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jozef Ryant

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010478
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119010478.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému O. O., pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Mária
Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom zasadnutí dňa 8. júla 2020, o odvolaní obžalovaného
O. O., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.11.2019, sp.zn. 7T/29/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal obžalovaného O. O. rozsudkom zo dňa 05.11.2019 sp.zn.
7T/29/2019vinnýmzospáchaniaprečinupodvodupodľa§221ods.1Tr.zák.natomskutkovomzáklade,
že
v presne nezistenej dobe, niekedy v mesiacoch február až marec 2018 spísal s Q. K., nar. XX. XX.
XXXX, trvalé bytom O. XX/XXX, A., okres K. K. zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výmena okien

na jej dome, pričom sa dohodli na cene za vykonanú prácu vo výške 1 380,00 Eur ako aj na tom, že
práce budú vykonané v mesiaci máj 2018 a ona mu pri podpise zmluvy vyplatila zálohu vo výške 350,00
Eur, následne asi tri týždne po podpise tejto zmluvy prišiel k Q. K., aby zameral okná a pritom mu ona
vyplatila sumu 800,00 Eur ako ďalšiu zálohu na okná a tiež sa dohodli na tom, že jej na okná urobí aj
sieťky proti hmyzu, za čo mu hneď vyplatila zálohu 100,00 Eur z dohodnutej sumy 210,00 Eur, v ten istý
deň s ním uzavrela druhú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo striekanie fasády rodinného domu za

sumu 1 420,00 Eur s tým, že práce budú vykonané po 15. 06. 2018, následne v presne nezistenej dobe
mu vyplatila zálohu aj na túto zmluvu o dielo vo výške 310,00 Eur, avšak on do dnešného dňa nevykonal
na jej rodinnom dome žiadne vopred dohodnuté práce ani jej nevrátil vopred vyplatené zálohy, čím týmto
konaním Q. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom O. XX/XXX, A., okres K. K. uviedol do omylu a spôsobil
jej škodu vo výške 1 560,00 Eur.
Za to obžalovanému uložil podľa § § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1), § 38 ods. 2,

ods.3,§46Trestnéhozákonatrestodňatiaslobodyvovýmereštyrochmesiacov.Podľa§48ods.2písm.
a) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného
zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX/XXX, A., okres
K. K., škodu v celkovej výške 1 560,00 Eur.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný O.

O., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.11.2019, pričom takto
podané odvolanie bližšie nezdôvodnil, a to ani prípadným následným písomným podaním.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného O. O. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.

Verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaní obžalovaného bolo vykonané v jeho neprítomnosti, a
to aj na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, keďže na to boli splnené procesnépodmienky. Obžalovaný O. bol o termíne verejného zasadnutia včas upovedomený, predvolanie si
prevzal 22.06.2020 a konkrétny termín vzal na vedomie i telefonicky podľa obsahu úradného záznamu
na č.l. 171. Svoju neprítomnosť na verejnom zasadnutí neospravedlnil.

Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/
Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.
stručneuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2019 vykonal
výsluch poškodenej Q. K., a to iba k obsahu ňou uplatneného nároku na náhradu škody, pričom na
hlavnom pojednávaní 05.11.2019 vykonal podrobný výsluch obžalovaného a opakovane vo veci vypočul
aj svedkyňu Q. K.. Obžalovaný O. v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznal

spáchanie stíhaného skutku a pokiaľ mu boli položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. záporne
odpovedal na položenú otázku v zmysle § 333 ods. 3 písm. f) Tr. por. Z naznačeného dôvodu preto
súd prvého stupňa vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. neprijal a vo veci vykonal
skôr uvedené dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkyne (poškodenej). Postupom podľa §
269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, a to hodnotenia osoby obžalovaného, odpis z registra

trestov, týkajúci sa jeho osoby, obsah správy daňového úradu a výpis evidencie priestupkov. Na základe
takto vykonaného dokazovania dospel potom prvostupňový súd k správnemu nielen skutkovému, ale i
právnemu záveru v tom smere, že to bol práve obžalovaný, ktorý konaním opísaným v skutkovej vete
napadnutého rozsudku sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol poškodenú Q. K. do
omylu a spôsobil tak na jej majetku malú škodu.

Pokiaľideoskutkovézistenia,krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilargumentáciuprvostupňovéhosúdu
v tom smere, že vina obžalovaného O. bola preukázaná nielen tým, že sám spáchanie stíhaného skutku
doznal, ale i výpoveďou poškodenej Q. K., obžalovaný si od poškodenej vyžiadal sumu v celkovej výške
1 560,00 Eur ako zálohu za vykonanie prác. Podstatné je jeho následné konanie, kedy v čase uzavretia
zmluvy aj mohol chcieť dohodnuté práce vykonať, ale doposiaľ tak neurobil, poskytnuté zálohové platby

nevrátil, čím využil omyl poškodenej Q. K.. Pre posúdenie zavinenia obžalovaného bolo primárne
jeho správanie bezprostredne po uzavretí zmluvy o dielo, resp. prevzatí zálohy. K tomuto dochádzalo
postupne, v jednotlivých krokoch, keď najprv obžalovaný prevzal zálohu vo výške 350,00 Eur (z týchto
prostriedkov nenakúpil ani neobjednal žiaden materiál, ani nepodnikol kroky vedúce k realizácii diela),
neskôr ďalšiu zálohu v sume 800,00 Eur (kedy opäť žiadnym svojim konaním nesmeroval k objednávke

materiálu, alebo vykonaniu dohodnutých prác), potom ďalšiu zálohu v sume 100,00 Eur, keď nielenže
nevykonal nič z dovtedy dohodnutého, ale ešte navyše poškodenej prisľúbil vykonanie ďalších prác
(dodanie a montáž sieťok proti hmyzu), a rovnako postupoval aj pri prevzatí ďalšej zálohy v sume 310,00
Eur. Po prijatí všetkých týchto záloh sa následne obžalovaný začal vyhýbať kontaktu s poškodenou,
nedvíhal jej telefóny, nereagoval na emaily, kde deklarovala svoju vôľu odstúpiť od zmluvy a žiadala, aby

jej poskytnuté prostriedky vrátil. Od doby uzavretia zmluvy o dielo a poskytnutia finančných prostriedkov
vo forme zálohy (už prvýkrát!) nevykonal žiadne práce a ani finančné prostriedky nevrátil, práve naopak,
využívajúc omyl poškodenej, že tak učinil, od nej vylákal ďalšie a ďalšie peniaze. Obžalovaný sa s
poškodenou pritom viackrát stretol, takže v prípade, že mal skutočne nejaké problémy, mal priestor na
dohodu s poškodenou, resp. jej aspoň mohol poskytnúť možnosť, aby s ním ďalšie zmluvy (dodatky)

neuzatvárala.
Neobstála pritom obhajoba obžalovaného, keď dôvodil svojou zlou situáciou, v ktorej sa ocitol v dôsledku
smrteľného úrazu jeho zamestnanca v zamestnaní a následne mu udelených pokút. Tu je nevyhnutné
poukázať na skutočnosť, že predmetný úraz sa stal v roku 2013, v roku 2014 obžalovaný sám deklaruje
problémy v podnikaní a exekúcie sú proti nemu vedené tiež od roku 2014. Teda, keď v roku 2018

vstupoval do záväzkového vzťahu s poškodenou, musel mať vedomosť o svojich iných (skorších)
záväzkoch.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Trestný zákon v sankcii ust. § 221 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia
slobody až na dva roky. Správne na strane obžalovaného zistil okresný súd jednu poľahčujúcu okolnosť,
a to, že spáchanie trestného činu doznal a v takom prípade potom postupoval zákonným spôsobom,

pokiaľmuukladaltrestvupravenejsadzbetrestuodňatiaslobodydo16mesiacov.Uložilmutrestodňatia
slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace, ktorý aj krajský súd
považoval za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol súd zo zákona v rámci úvah o druhu
a výmere trestu povinný prihliadnuť. Keďže doposiaľ obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
nepochybil prvostupňový súd ani ohľadom jeho zaradenia do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Rovnako stavu veci zodpovedá aj výrok o náhrade škody, keďže uplatnený nárok si
poškodená riadne a včas v adhéznom konaní uplatnila.
S poukazom na skôr uvedené krajský súd ako súd odvolací o odvolaní podanom obžalovaným,
považujúc ho za nedôvodné rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, toto
postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.