Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010478
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119010478.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 05. 11. 2019 konajúc samosudcom JUDr.

Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného O. O., nar. XX. XX. XXXX v K., takto

r o z h o d o l :

O. O., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bydliskom Š. XXX/XX, O., prechodne bytom C. XX, K.,

je v i n n ý, ž e

v presne nezistenej dobe, niekedy v mesiacoch február až marec 2018 spísal s Q. K., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom O. XX/XXX, A., okres Banská Bystrica zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výmena okien

na jej dome, pričom sa dohodli na cene za vykonanú prácu vo výške 1 380,00 Eur ako aj na tom, že
práce budú vykonané v mesiaci máj 2018 a ona mu pri podpise zmluvy vyplatila zálohu vo výške 350,00
Eur, následne asi tri týždne po podpise tejto zmluvy prišiel k Q. K., aby zameral okná a pritom mu ona
vyplatila sumu 800,00 Eur ako ďalšiu zálohu na okná a tiež sa dohodli na tom, že jej na okná urobí aj
sieťky proti hmyzu, za čo mu hneď vyplatila zálohu 100,00 Eur z dohodnutej sumy 210,00 Eur, v ten istý
deň s ním uzavrela druhú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo striekanie fasády rodinného domu za
sumu 1 420,00 Eur s tým, že práce budú vykonané po 15. 06. 2018, následne v presne nezistenej dobe

mu vyplatila zálohu aj na túto zmluvu o dielo vo výške 310,00 Eur, avšak on do dnešného dňa nevykonal
na jej rodinnom dome žiadne vopred dohodnuté práce ani jej nevrátil vopred vyplatené zálohy, čím týmto
konaním Q. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX/XXX, A., okres Banská Bystrica uviedol do omylu
a spôsobil jej škodu vo výške 1 560,00 Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol iného do omylu, a spôsobil tak

na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej Q. K., G.. XX. XX.
XXXX, E. K. O. XX/XXX, A., U. K. K., škodu v celkovej výške 1 560,00 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 11. 06. 2019 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu sp. zn. 1 Pv 466/18/6601 - 12 obžalobu na obžalovaného O. O. pre trestný čin právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako
je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd dňa 28. 06. 2019 rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 7T/29/2019, voči ktorému podal prokurátor
odpor dôvodiac nezákonnosťou uloženého trestu, v dôsledku čoho súd určil termín hlavného
pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.

Obžalovaný O. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2019 vyhlásil, že sa cíti byť vinným.
Pretože však na otázky súdu položené v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku,
neodpovedal kladne, prokurátor navrhol toto vyhlásenie neprijať; súd podľa § 257 ods. 6 Trestného
poriadku vyhlásenie obžalovaného neprijal. Obžalovaný uviedol, že od poškodenej peniaze prevzal, aj s

ňou spísal zmluvu, avšak k realizácii výmeny okien, namontovaniu sieťok proti hmyzu, ani k omietnutiu
fasády nedošlo, peniaze nevrátil, ale použil ich inde. K realizácii diela nedošlo, pretože nemal peniaze
na nákup materiálu. Hanbil sa za to, čo spravil, preto sa aj vyhýbal komunikácii s poškodenou. V čase
podpisu zmluvy o dielo s poškodenou nejaký materiál aj mal, ale potom ho použil na inú stavbu, nemal
v úmysle práce nevykonať. Dohodnuté práce nie sú doteraz vykonané, pretože na to nemá financie. Od

roku 2018 má pozastavenú živnosť, pretože mal na stavbe smrteľný úraz, dostal pokutu od inšpektorátu
práce, ako aj od sociálnej poisťovne, dokopy cca 50 000,00 Eur. Chodí na brigády do Českej republiky,
pretože keby sa zamestnal na Slovensku, exekútori by mu všetko vzali; už mu takto vzali aj byt a všetko
ostatné. Podnikať začal v januári r. 2008, v r. 2012 svoju podnikateľskú činnosť rozšíril o prípravné práce
k realizácii stavby. V rámci podnikateľskej činnosti sa zameriaval predovšetkým na dokončovacie práce,

teda ak došlo k výmene okien, vykonával aj s výmenou okien súvisiace práce, ako je „vyspravenie“,
vystierkovanie, aj montáž kľučiek, žalúzií. Podnikanie prebiehalo v podstate tak, že keď mal nejakú
zákazku,taksiažpojejspísaníobjednalnapríkladoknávofirmevLučenci,ktorámutietooknádodávala.
Finančnouhotovosťoudisponoval,„nešielnadoraz“.Boliajnejakézisky,nopodnikaniebolonáročnejšie.
Od roku 2014 tých zákaziek už nebolo až tak veľa. Aj čo sa týka zákazky s poškodenou, jej záloha

slúžila na objednanie okien, avšak zloženú zálohu bol nútený použiť na iné výdavky. Ak by k realizácii
diela došlo, doplatenie sumy od poškodenej by bol v podstate jeho zisk. Je si vedomý, že na jeho meno
sú vedené exekúcie, nevie presne koľko, malo by ísť o exekúcie súvisiace s uvedeným úrazom jeho
zamestnanca v prospech sociálnej poisťovne a inšpektorátu práce. Nie je si istý, či tam je aj exekúcia
týkajúca sa nákladov na hospitalizáciu pacienta. Možno má uhradenú už pohľadávku voči sociálnej

poisťovni vo výške 9 000,00 Eur, pretože to sa riadne splácalo. Dodal, že by sa chcel ospravedlniť, mrzí
ho čo sa stalo, peniaze by chcel vrátiť čím skôr, keďže nastalo takáto situácia.

Poškodená Q. K. vypovedala, že u obžalovaného si objednala výmenu okien. Dala mu zálohu najprv
vo výške 350,00 Eur. Potom prišiel tie okná zamerať, kedy mu dala ďalšiu zálohu vo výške 800,00 Eur.

Prisľúbil jej, že jej namontuje aj sieťky na okná, za čo mu zaplatila zálohu 100,00 Eur, ako aj omietnutie
domu, za čo mu vyplatila 310,00 Eur. Dokopy teda odovzdala obžalovanému finančnú hotovosť v sume
1 560,00 Eur, pričom obžalovaný žiadne okná nevymenil, žiadne sieťky nenamontoval a ani neomietol
fasádu. Nevrátil jej žiadne peniaze, ktoré mu dala ako zálohu na dielo. Napriek tomu, že ho kontaktovala
poškodená, jej manžel, dcéra a dokonca aj švagriná, jej mnohokrát nedvíhal, nedalo sa s ním spojiť.

Naďalej si uplatňuje náhradu škody vo výške 1 560,00 Eur, chcela by, aby jej obžalovaný odovzdané
peniaze vrátil.

Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:
- zmluva o dielo (č. l. 16 - 17)

- elektronická komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným (č. l. 18 - 20)- výpis zo živnostenského registra (č. l. 21 - 22)
- informácia z Centrálneho registra exekúcií (č. l. 52 - 56)
správy k osobe obžalovaného:

- správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (č. l. 57)
- správa o povesti z Obce Podbrezová (č. l. 58)
- správa Sociálnej poisťovne, Banská Bystrica (č. l. 59 - 60)
- správa Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Brezno (č. l. 62)
- výpis z evidencie priestupkov (č. l. 63 - 64)

- odpis z registra trestov (č. l. 65 - 66)

II.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na

cudzom majetku malú škodu a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Pri podvode sa poškodenému neodníma vec proti jeho vôli, ako je to v prípade krádeže, ale
poškodený sám páchateľovi dobrovoľne vec dá, alebo dovolí, aby si ju vzal. Protiprávnosť konania
páchateľa spočíva v tom, že toto odovzdanie veci je zapríčinené buď páchateľovou aktívnou činnosťou

spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu, alebo nečinnosťou, ktorá spočíva vo využití tohto
omylu. Pre naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby bolo
preukázané, že páchateľ v čase, keď zmluvný záväzok uzatváral, konal v úmysle, že tento záväzok v
dohodnutej dobe nesplní, alebo ho nebude môcť splniť a že veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil
na jeho škodu. V opačnom prípade by došlo k rozporu s čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa

ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Bolo preto nevyhnutné skúmať, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu v zmysle
§ 221 ods. 1 Trestného zákona. Tu súd poukazuje na nevyhnutnosť aplikácie nielen gramatického
(a doslovného) výkladu, ale aj systematického výkladu, neopomínajúc účel Trestného zákona, ktorým

je chrániť práva a právom chránené záujmy spoločnosti, teda chrániť spoločnosť pred nepriaznivými
dôsledkami trestnej činnosti. Trestný čin podvodu je systematicky zaradený do štvrtej hlavy Trestného
zákona,kdejechránenýmobjektomtýchtotrestnýchčinovmajetokiného,atovjehonajširšomvýzname.
Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie
majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým

páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Pri využití omylu iného
páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal
tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.

Ak je účelom alebo cieľom skutkovej podstaty trestného činu podvodu chrániť cudzí majetok (majetok

iného), potom aj úmysel páchateľa spôsobiť na cudzom majetku škodu obohatením sa s využitím omylu
poškodeného treba skúmať nielen vo vzťahu k majetku ale aj vo vzťahu k osobe poškodeného. Pri
trestnom čine podvodu je totiž podstatné aj to, že sa páchateľ obohatil na úkor iného, pričom využil omyl
poškodeného, ktorý ani páchateľ nemusel vyvolať.

V konkrétnom prípade si obžalovaný od poškodenej vyžiadal sumu v celkovej výške 1 560,00 Eur ako
zálohu za budúce vykonané práce. Podstatné (esenciálne) je však následné jeho konanie, kedy v čase
uzavretia zmluvy aj mohol chcieť dohodnuté práce vykonať, ale doteraz tak neurobil (a ani poskytnuté
zálohové platby nevrátil), čím využíval omyl poškodenej.

Rozhodné pre posúdenie viny obžalovaného súdom bolo jeho správanie bezprostredne po uzavretí
zmluvy o dielo, resp. prevzatí zálohy. Tu súd zdôrazňuje, že k tomuto dochádzalo postupne, v
jednotlivých krokoch, keď najprv obžalovaný prevzal zálohu vo výške 350,00 Eur (z týchto prostriedkov
nenakúpil ani neobjednal žiaden materiál, ani nepodnikol kroky vedúce k realizácii diela), neskôr ďalšiu
zálohu v sume 800,00 Eur (kedy opäť žiadnym svojim konaním nesmeroval k objednávke materiálu,

alebo vykonaniu dohodnutých prác), potom ďalšiu zálohu v sume 100,00 Eur, keď nielenže nevykonal
nič z dovtedy dohodnutého, ale ešte navyše poškodenej prisľúbil vykonanie ďalších prác (dodanie a
montáž sieťok proti hmyzu), a rovnako postupoval aj pri prevzatí ďalšej zálohy v sume 310,00 Eur. Po
prijatí všetkých týchto záloh sa následne obžalovaný začal vyhýbať kontaktu s poškodenou, nedvíhaljej telefóny, nereagoval na emaily, kde deklarovala svoju vôľu odstúpiť od zmluvy a žiadala, aby jej
poskytnuté prostriedky vrátil. Od doby uzavretia zmluvy o dielo a poskytnutia finančných prostriedkov vo
forme zálohy (už prvýkrát!) nevykonal žiadne práce a ani finančné prostriedky nevrátil, práve naopak,

využívajúc omyl poškodenej, že tak učiní, od nej vylákal ďalšie a ďalšie peniaze. Obžalovaný sa s
poškodenou pritom viackrát stretol, takže v prípade, že mal skutočne nejaké problémy, mal priestor na
dohodu s poškodenou, resp. jej aspoň mohol poskytnúť možnosť, aby s ním ďalšie zmluvy (dodatky)
neuzatvárala.

Obžalovaný svoju obhajobu postavil na svojej zlej situácii, v ktorej sa ocitol v dôsledku smrteľného
úrazu jeho zamestnanca v zamestnaní a následne mu udelených pokút. Tu je nevyhnutné poukázať na
skutočnosť, že predmetný úraz sa stal v roku 2013, v roku 2014 obžalovaný sám deklaruje problémy
v podnikaní a exekúcie sú proti nemu vedené tiež od roku 2014. Teda keď v roku 2018 vstupoval
do záväzkového vzťahu s poškodenou, musel mať vedomosť o svojich iných (skorších) záväzkoch.
Predmetné konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej potom vzbudzuje istú pochybnosť o jeho

dobromyseľnosti, evokuje úmysel získať finančné prostriedky a tieto možno aj použiť na úhradu svojich
iných záväzkov.

Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný z hľadiska objektívnej
stránky konal tak, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl, a spôsobil

tak na cudzom majetku malú škodu. Obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty a
dopustil sa prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, zo spáchania ktorého ho aj súd uznal
vinným, pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).

III.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný osem záznamov, pričom sedem
z nich sa týka priestupkov na úseku cestnej premávky a jeden z nich je priestupkom proti majetku, kedy
obžalovaný v polovici mája 2016 v Podbrezovej prevzal zálohu vo výške 180,00 Eur za sieťky na okná,
ktoré však nedodal a objednávateľovi ani nevrátil peniaze.

Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný má šesť
záznamov, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/115/2014 zo dňa 16. 02. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/75/2016 zo dňa 28. 09. 2016, právoplatného dňa 28. 09. 2016 mu bol
uložený trest odňatia slobody podmienečne na dva roky so skúšobnou dobou v trvaní dva roky do 28.

09. 2018.

Obec Podbrezová vo svojej správe o povesti obžalovaného nehodnotí, informuje, že jeho správanie
nebolo riešené Komisiu na ochranu verejného poriadku pri Obecnom zastupiteľstve obce, iné informácie
neposkytla.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,
z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd vzal do úvahy existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Napriek predchádzajúcim odsúdeniam (z ktorých sa v
štyroch prípadoch hľadí, ako by nebol odsúdený), súd nebral do úvahy priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. m) Trestného zákona, pretože dospel k záveru, že v danom prípade sa táto priťažujúca

okolnosť prejaví už v povinnosti uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže v skúšobnej dobe
predchádzajúceho odsúdenia obžalovaný neviedol riadny život a dopustil sa trestného činu. Aj s
prihliadnutím na osobu obžalovaného, mal súd za to, že prirátanie jednej priťažujúcej okolnosti by bolo
už neprimerane nespravodlivé.Poznajúc uvedené, kedy súd mohol aplikovať zníženie hornej hranice trestnej sadzby pri prevahe
poľahčujúcich okolností, musel pri svojich úvahách o výške trestu vychádzať z upravenej trestnej sadzby

trestu odňatia slobody trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí od 0
mesiacov do 16 mesiacov (po znížení hornej hranice trestnej sadzby 2 rokov). Pretože skutok, ktorý je
úmyselným trestným činom (keďže obžalovaný vedome uvádzal poškodenú do omylu tým, že napriek
nedostatku materiálu na splnenie sľúbených prác - diela s ňou opakovane uzatváral zmluvy o dielo
na práce, ktoré vykonať nemienil a ani nemohol,), ktorý spáchal v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, musel súd ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody v súlade s ustanovením § 49 ods. 2
Trestného zákona. Preto súd uznal vinu obžalovaného a odsúdil ho k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody.

Zohľadňujúc okolnosti prípadu, jeho následky, ako aj osobu obžalovaného, súd uložil trest odňatia
slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 (štyroch) mesiacov majúc za to, že takto určený trest

je zákonný a správny, zodpovedajúci účelu trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil na jeho výkon do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
berúc do úvahy aj § 48 ods. 4 Trestného zákona, pretože súd je názoru, že náprava obžalovaného bude

dostatočne zabezpečená aj v ústave na výkon trestu odňatia slobody s miernejším stupňom stráženia
a ani pre zabezpečenie ochrany spoločnosti nie je nevyhnutné, aby bol obžalovaný zaradený do ústavu
s prísnejším stupňom stráženia.

Poškodená si v konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslila a preukázala

vo výške 1 560,00 Eur, preto súd v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému povinnosť poškodenej túto škodu nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.

Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.