Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512210703
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2512210703.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobcov: v 1. rade Ľ. A.,

E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XXX/X, D., v 2. rade I. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XXX/X, D., obaja zastúpení
JUDr. Pavlom Kvakom, advokátom so sídlom Teplická 2282/42, Piešťany, proti žalovaným: v 1. rade U..
Z. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S.Ž. XXX/., D., v 2. rade B. D.Í., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XXX/X, D., obaja
zastúpení spoločnosťou Hudec s.r.o., IČO 36 855 260, so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, o určenie
povinnosti odstrániť plot a vypratať časť pozemku t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne odstrániť plot postavený na
pozemku - parcele registra "C" č. XXX/XX, záhrada o výmere 747 m2, v katastrálnom území Stráže,

zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec D. a katastrálne územie S., vedenom Okresným úradom
Piešťany, katastrálnym odborom, ktorý plot je vyznačený červenou farbou ako spojnica lomových bodov
2 (XXX-XX) a 1 (XXX-XX) na "Vytyčovacom náčrte hranice medzi pozemkami p.č. XXX/XX, XXX/
XX, XX/X, XX/X, /., XXX/X", vyhotovenom geodetom X. D. dňa 10.05. 2012 pod číslom objednávky:
XXX/XXXX, autorizačne overeným U.. O. L., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 11.05.2012,
ktorý "Vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami p.č. XXX/XX, XXX/XX, XX/X, XX/X, /., XXX/X" je
neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku - parcely
registra"C"č.XXX/XX,záhradaovýmere747m2,vkatastrálnomúzemíS.,zapísanejnalistevlastníctva
č. XXXX pre obec D. a katastrálne územie S., vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym
odborom, ktorá časť tejto neoprávnene užívanej parcely registra "C" č. XXX/XX v katastrálnom území
S. zodpovedá vo "Vytyčovacom náčrte hranice medzi pozemkami p.č. XXX/XX, XXX/XX, XX/X, XX/X, /.,
XXX/X", vyhotovenom geodetom X. D. dňa 10.05. 2012 pod číslom objednávky: XXX/XXXX, autorizačne
overeným U.. O. L., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 11.05.2012, ploche vymedzenej

spojnicami medzi lomovými bodmi 2 (XXX-XX), 1 (XXX-XX) a 4 (XX-X), ktorý "Vytyčovací náčrt hranice
medzi pozemkami p.č. XXX/XX, XXX/XX, XX/X, XX/X, /., XXX/X" je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Spoločne a nerozdielne oprávnení žalobcovia v 1. a v 2. rade m a j ú proti spoločne a nerozdielne
povinným žalovaným v 1. a v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej spolu aj "žalobcovia") sa podanou žalobou zo dňa 13.09.2012 (došlou
súdu dňa 14.09.2012) domáhali, aby súd žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej spolu aj "žalovaní") uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť plot postavený na pozemku parc. č. XXX/XX, záhrada o
výmere 747 m2 v kat. úz. S. (ďalej aj "parc. č. XXX/XX" alebo "Pozemok"), zapísanom na LV č. XXXXpre obec a kat. úz. S. (ďalej aj "LV č. XXXX"), ktorý plot je vyznačený červenou farbou ako spojnica
lomových bodov 2 (XXX-XX) a 1 (XXX-XX) na "Vytyčovacom náčrte hranice medzi pozemkami p.č.
XXX/XX, XXX/XX, XX/X, XX/X, XXX/1", vyhotovenom geodetom X.. D. dňa 10.05.2012 pod číslom

objednávky: 127/2012, autorizačne overeným U.. O. L., autorizovaným geodetom a kartografom dňa
11.05.2012 (ďalej aj "Vytyčovací náčrt").

2. Ďalej sa domáhali, aby súd uložil spoločne a nerozdielne povinným žalovaným povinnosť vypratať
časť pozemku parc. č. XXX/XX, záhrada o výmere 747 m2, v kat. úz. S., zapísaného na LV č. XXXX

pre obec a kat. úz. S., ktorá časť tejto neoprávnene užívaného pozemku parc. č. XXX/XX v kat. úz.
S. zodpovedá vo "Vytyčovacom náčrte" ploche vymedzenej spojnicami medzi lomovými bodmi 2 (XXX-
XX), 1 (XXX-XX) a 4 (XX-X).

3. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného Pozemku, ktorý nadobudli
Kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2004 od Obce D.. S týmto Pozemkom žalobcov v kat. úz. S. susedí

pozemok parc. č. XX/X, záhrada o výmere 480 m2, zapísaný na LV č. XXX, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve (ďalej aj "BSM") žalovaných, ktorí nadobudli uvedený pozemok parc. č. XX/X Kúpnou
zmluvou od manželov Ľ. M. a C. M. (ďalej spolu aj "právni predchodcovia žalovaných"). Medzi
pozemkami parc. č. XXX/XX a parc. č. XX/X bol približne v roku 1994 na nesprávnej hranici zhotovený
plot s betónovým základom (ďalej aj "sporný plot"), ktorý tvoria betónové stĺpiky zabetónované v cca

30 cm vysokom betónovom základe, na ktorých je upevnené pletivo. Toto oplotenie pozemku parc.
č. XX/X zhotovil Ľ. M. ako vtedajší vlastník pozemku parc. č. XX/X tak, ako je tento neoprávnene a
nesprávne zhotovený plot zameraný lomovými bodmi 2 (XXX-XX) a 1 (XXX-XX) a vyznačený červenou
farbou ako spojnica týchto lomových bodov na "Vytyčovacom náčrte". Tento plot mal tvoriť hranicu
medzi pozemkami parc. č. XXX/XX a č. XX/X, bol však zhotovený nesprávne a protiprávne na dnešnej

parcele č. XXX/XX (t. j. v tom čase na pôvodnej parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 988 m2) a
to mimo skutočnej hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/XX a č. XX/X, teda mimo skutočnej hranice
medzi pôvodným pozemkom parc. č. XXX/X, ostat-né plochy o výmere 988 m2, z ktorej diely 2 a 3
boli odčlenené a pričlenené k novovytvorenej parc. č. XXX/XX, záhrada o výmere 747 m2, a to na
podklade Geometrického plánu č. XX/XXXX na oddelenie pozemku, vyhotoveného geodetom X. D. dňa

16.12.2002 (ďalej aj "GP č. XX/XXXX") a úradne overeného Správnou katastra Piešťany dňa 29.01.2003
pod č. XX/XXXX.
Ďalej uviedli, že na základe požiadavky žalobcov geodet X.. D. dňa 10.05.2012 vyhotovil "Vytyčovací
náčrt", ktorým boli (okrem iného) presne zamerané a vytýčené hranice medzi parcelou č. XXX/XX,
záhrada o výmere 747 m2 a susednými parcelami, tiež k susednej parcele č. XX/X, záhrada o výmere

480 m2. Týmto "Vytyčovacím náčrtom" bola zameraná a vytýčená právna hranica medzi pozemkami
parc. č. XXX/XX v BSM žalobcov a parcelou č. XX/X v BSM žalovaných, a to lomovými bodmi hraníc
2 (XXX-XX) a 4 (XX-X), pričom hranicu medzi parcelou č. XXX/XX a parc. č. XX/X predstavuje spojnica
lomového bodu 2 (XXX-XX) a lomového bodu 4 (XX-X), vyznačená v uvedenom "Vytyčovacom náčrte"
hrubou čiernou farbou. Súčasne bol týmto "Vytyčovacím náčrtom" zameraný a vytýčený existujúci plot

s betónovým základom na parcele č. XXX/XX v BSM žalobcov pri hranici s parcelou č. XX/X v BSM
žalovaných, a to lomovými bodmi hraníc 2 (XXX-XX) a 1 (XXX-XX), pričom existujúci plot medzi parc.
č. XXX/XX a parc. č. XX/X predstavuje spojnica lomového bodu 2 (XXX-XX) a lomového bodu 1 (XXX-
XX), vyznačená vo "Vytyčovacom náčrte" červenou čiarou. Z "Vytyčovacieho náčrtu" je teda zrejmé, že
zhotovený plot medzi pozemkom parc. č. XXX/XX a pozemkom parc. č. XX/X je nesprávne posunutý

v smere do pozemku parc. č. XXX/XX tak, že južný začiatok tohto plota [lomový bod 2 (XXX-XX)] je
totožný s južným začiatkom právnej hranice medzi pozemkom parc. č. XXX/XX a pozemkom parc.
č. XX/X, avšak severný koniec tejto hranice [lomový bod 1 (XXX-XX)] je neoprávnene posunutý
o 2,9 m v smere do pozemku parc. č. XXX/XX. Žalovaní teda neoprávnene užívajú časť pozemku
parc. č. XXX/XX tak, ako rozsah tejto neoprávnene užívanej časti vymedzuje "Vytyčovací náčrt" v

ploche vymedzenej spojnicami medzi lomovými bodmi 2 (XXX-XX), 1 (XXX-XX) a 4 (XX-X). Sporný plot
postavený na pozemku parc. č. XXX/XX v línii pri hranici súčasného pozemku parc. č. XX/X postavili
právni predchodcovia žalovaných vo vzťahu k vlastníctvu pozemku parc. č. XX/X v roku 1994, ktorí
neskôr zistili, že tento sporný plot nebol zhotovený na správnej hranici, ale bol nesprávne posunutý
smerom do súčasného pozemku parc. č. XXX/XX. O tom, že plot medzi parc. č. XX/X a parc. č. XXX/

XX nezodpovedá skutočnej právnej hranici medzi týmito parcelami sa žalobcovia rozprávali s právnymi
predchodcami žalovaných (vo vzťahu k parc. č. XX/X) v roku 1996, keď žalobcovia odkúpili od Obce D.
pozemky parc. č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX a od O. A. a jeho manželky C. A. kúpili pozemok
parc. č. XXX/XX k výstavbe rodinného domu na súčasnom pozemku parc. č. XXX/XX.V roku 2002 si dali žalobcovia vyhotoviť geodetom X.. D. GP 93/2002 (viď zhora), na základe ktorého
následne odkúpili od obce D. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2004 novovytvorenú parcelu č. XXX/XX,
záhradaovýmere747m2(vkladbolpovolenýpodK.XXX/XX).PovypracovaníGP93/2002boližalovaní

opätovne upozornení žalobcami na skutočnosť, že neoprávnene užívajú týmto plotom ohradenú časť
predmetnej parcely č. XXX/XX.
Žalobcovia ústne vyzvali žalovaných na odstránenie protiprávne zhotoveného plotu na pozemku parc.
č. XXX/XX a na vypratanie tejto neoprávnene žalovanými užívanej časti parc. č. XXX/XX. Na ich
výzvu žalovaní zareagovali (prostredníctvom O.. G.) nesúhlasom s vyprataním neoprávnene užívanej

časti pozemku parc. č. XXX/XX s odôvodnením, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat.
úz. S. nadobudli na základe Kúpnej zmluvy (vklad povolený pod K. XXXX/XX dňa 09.11.1999), že
nadobúdané nehnuteľnosti údajne boli v teréne riadne vyznačené plotmi a takto vymedzené pozemky
žalovaní nerušene užívali viac ako 12 rokov. Súčasne O.. G. žalobcovi v 1. rade oznámil, že pozemok
nachádzajúci sa pod a pred plotom na severovýchodnej hranici pozemkov žalovaných (vrátane plotu a
všetkých porastov na nich sa nachádzajúcich) je vlastníctvom žalovaných. S týmto tvrdením žalovaných

žalobcovia nesúhlasili, nakoľko v prípade žalovaných nemožno hovoriť ani o dobromyseľnej držbe, ani o
dobromyseľnejdržbečastinehnuteľnostitrvajúcejviacako10rokov;tvrdili,žeodpočiatkuideookupáciu
časti pozemku parc. č. XXX/XX.
Žalobcovia listom zo dňa 26.06.2012 vyzvali žalovaných, aby v lehote 14 dní od doru-
čenia výzvy vypratali protiprávne užívanú časť pozemku parc. č. XXX/XX, odstránili neoprávnene a

nesprávne zhotovený plot medzi pozemkami parc. č. XXX/XX a parc. č. XX/X tak, ako bol tento
neoprávnene zhotovený plot zameraný bodmi XXX-XX a XXX-XX a vyznačený červenou farbou na
"Vytyčovacom náčrte", alebo aby v tejto lehote uzavreli so žalobcami písomnú dohodu o termíne
odstránenia tohto neoprávneného plota. Žalovaní sa (prostredníctvom O.. G.) k uvedenej výzve vyjadrili
listom zo dňa 03.07.2012 tak, že výzve na odstránenie plota a na vypratanie pozemku nevyhovejú.

Žalobcovia(vbodeV.žaloby)poukázalinato,žežalovaníaniichprávnipredchodcovia(vovzťahukparc.
č. XX/X) nesplnili žiaden z predpokladov vydržania tak, ak ich predpokladá Občiansky zákonník, nakoľko
ani neboli dobromyseľnými užívateľmi, ani neboli po zákonom stanovenú dobu 10 rokov nepretržitým
dobromyseľným užívateľom tejto protiprávne užívanej časti parcely č. XXX/XX. Tvrdili, že aj žalovaní,
aj ich právni predchodcovia (vo vzťahu k parc. č. XX/X), teda manželia M., boli viackrát upozornení na

nesprávne postavený plot medzi parc. č. XXX/XX a č. XX/X, a to aj ich susedmi B. X. a O. A. a preto
si boli vedomí toho, že neoprávnene užívajú i časť parc. č. XXX/XX, ktorá nie je v ich vlastníctve. O
nesprávne zhotovenom plote mali vedomosť aj všetci dotknutí susedia žalovaných.
Žalobcovia uviedli, že žalovaní v r. 1999 odkúpili od manželov M. parc. č. XX/X, zastavané plochy o
výmere 657 m2 a parc. č. XX/X, záhrada o výmere 480 m2 a tieto parcely ako vlastníci v plnom rozsahu

aj užívajú.
Napokon žalobcovia poukázali na to, že na spornej časti pozemku parc. č. XXX/XX sa nachádza jeden
strom - orech vo veku 25 rokov (v čase podania žaloby), ktorý sa na pozemku parc. č. XXX/XX nachádzal
pred tým, ako žalovaní kúpili pozemok parc. č. XX/X. Ďalej sa na spornom pozemku nachádzajú
3 mladé stromčeky - orechy vo výške 1,5 m, zasadené žalovanými v roku 2012 vo vzdialenosti cca 1

m od seba a 1 až 2 m vzdialené od skutočnej hranice medzi pozemkami parc. č. XX/X a parc. č. XXX/
XX, 1 malý stromček - orech vo výške 2,5 m, zasadený žalovanými, natiahnutá celtovina na plote, fúrik,
tehly opreté o plot.
K podanej žalobe pripojili listinné dôkazné prostriedky.

4. K doručenej žalobe sa písomne vyjadrili žalovaní (prostredníctvom ich právneho zástupcu) podaním
zo dňa 30.05.2014 (došlým súdu dňa 03.06.2014), v ktorom uviedli, že je pravdou, že v roku 1999
kúpili od manželov M. rodinný dom s oplotenou záhradou, ako uvádzajú žalobcovia. Plot na severnej
a západnej hranici pozemku je dodnes pôvodný, teda v stave ako ho kúpili s rodinným domom a
pozemkom. Predmetom kúpy boli aj porasty, osobitne dva orechy osadené pri zadnom plote, z ktorých

jeden dodnes stojí a podľa vyjadrenia žalobcov má rásť na pozemku žalobcov, na pozemku parc. č.
XXX/XX. V čase kúpy mali tieto stromy približne 20 až 40 rokov. V čase kúpy, a ani nikdy neskôr
nadobúdané a nadobudnuté pozemky nepremeriavali, pretože na to nebol žiaden dôvod. Predávajúci
ich na žalobcami tvrdené nesprávne osadenie severného plotu pred kúpou, v kúpnej zmluve, ani nikdy
po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom neupozornili. Oplotené pozemky považovali a považujú

za svoj majetok a tak ho odo dňa 09.11.1999 až do 10.05.2012, kedy ich žalobca 1 oslovil, aj nerušene
užívali. Oplotené pozemky užívajú doteraz. O údajne nesprávne postavenom plote na severnej
hranici ich pozemkov nemali žiadnu vedomosť od predávajúcich ani od ich susedov. Tvrdenia žalobcov
v tomto smere spochybnili a uviedli, že uvedené ich tvrdenie je zrejme motivované. Uviedli tiež, že ak bysa aj potvrdila správnosť tvrdení žalobcov ohľadom nesprávne postaveného plota, svedčí im vydržanie
vlastníckeho práva, lebo pozemok vyčlenený hranicou držby po dobu 12,5 roka nerušene užívali ako
svoj. Žalovaní súhlasili s tvrdením žalobcov o skutočnosti, že asi v máji 2012 žalobcovia dali vytýčiť

svoj pozemok. Pri vytýčení sa ale žalovaní nezúčastnili, hoci sú už dôchodcovia a teda sa väčšinou
času zdržujú v ich rodinnom dome alebo v záhrade. K vytýčeniu ich nikto neprizval. Žalovaní nesúhlasili
s tvrdením žalobcov o tom, že už v roku 1996, kedy na túto skutočnosť upozorňovali ich právnych
predchodcov, manželov M., tiež s tvrdením, že v roku 2002, kedy si mali nechať vypracovať geometrický
plán č. 93/2003 na nesprávne postavený plot, mali upozorniť aj priamo žalovaných. Žalovaný záverom

navrhli žalobu zamietnuť.

5.Žalovanípodanímzodňa25.04.2016(došlomsúdudňa28.04.2016)doplnilisvojevyjadreniekžalobe,
v ktorom uviedli, že pozemok (pozemky) kúpili len od C. M.; pozemok bol v tom čase oplotený a preto
nemalidôvodpochybovaťopredmetekúpyužoplotenejzáhrady.Žalobcoviasúdutvrdia,žeonesprávne
postavenom severnom plote sa mali zhovárať s manželmi M. v roku 1996, kedy kúpili pozemky v kat.

úz. S. na výstavbu svojho rodinného domu. Poukázali na to, že Geometrický plán vyhotovený X. D.
zo 16.12.2002, na podklade ktorého bola vyhotovená na ich žiadosť nová parcela č. XXX/XX, nebol
vyhotovený na žiadosť Obce D.. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2004 nadobudli žalobcovia vlastnícke
právo k pozemku parc. č. XXX/XX. Podľa tvrdení žalobcov teda žalobcovia už v roku 1996 mali mať
vedomosť o údajne nesprávne postavenom plote na severnej strane pozemku žalovaných, pričom

v roku 2002 a začiatkom roku 2003 im mala byť táto skutočnosť potvrdená tiež zisteniami geodeta
D. uvedeným Geometrickým plánom. Žalovaní považujú za nepochopiteľné, prečo žalobcovia riešia
hranicu ich pozemku až v máji 2012, teda 16 rokov potom, ako sa údajne o nesprávne umiestnenom
plote dozvedeli a 8 rokov potom, ako sa stali vlastníkmi susedného pozemku parc. č. XXX/XX. Uviedli, že
neboli žalobcami opätovne upozornení na neoprávnene postavený plot a neoprávnené užívanie plotom

ohradenej časti parcely č. XXX/XX. Žalobca v 1. rade ich prvý krát navštívil 10.05.2012 a žalovaného
v 1. rade žiadal o podpísanie súdu predloženého "Vytyčovacieho náčrtu"; po odmietnutí jeho podpísania
ho žiadal o vypratanie tak, ako sa domáha aj predmetnou žalobou.
K podaniu pripojili Kúpnu zmluvu zo dňa 02.11.1999, na preukázanie ich tvrdenia o tom, od koho
žalovaní kúpili (aj) pozemok parc. č. XX/X, a tiež Geometrický plán na zameranie domu, vyhotovený U..

G. v septembri 1991, overený dňa 19.09. 1991.

6. Podľa ust. § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07. 2016, ďalej len
"CSP"), zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zákonov.

7. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

[§ 470 ods. 1 a 2 CSP]

8. Súd spor žalobcov a žalovaných prejednal, vykonal dokazovanie na podklade návrhov sporových
strán, oboznámil sa s podanou žalobou a jej prílohami, výpoveďami sporových strán, výpoveďami

svedkov, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal miestnu obhliadku a zistil nižšie uvedený
skutkový a právny stav.
9. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/XX
v kat. úz. S. a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XX/X v kat. úz. S., ktoré
pozemky nadobudli zhora uvedenými kúpnymi zmluvami (žalobcovia na základe Kúpnej zmluvy zo dňa

22.03.2004 od Obce D. a žalovaní na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.1999 nadobudli pozemky
parc. č. XX/X a parc. č. XX/X od C. M. ako výlučnej vlastníčky týchto parciel; rodinný dom s. č. XXX,
postavený na parc. č. XX/X, spolu s oplotením, studňou a vonkajšími úpravami nadobudli žalovaní od
manželov M. ako bezpodielových spoluvlastníkov).

10. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2016 právny zástupca žalobcov (ďalej aj "PZN") v podstate
zopakoval skutkové tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe (viď ods. 3. zhora). Krátkou cestou predložil
farebné fotografie, ktorými preukazoval vytýčenie hranice pozemkov parc. č. XXX/XX a č. XX/X
hraničnými kameňmi, osadenými v zemi, a to v mieste lomových bodov 2 a 4, ktorých spojnica tvorískutočnú hranicu predmetných parciel č. XXX/XX a XX/X. Uviedol, že p. M. zhotovoval plot tak, že hornú
hranicu severnejšiu , ktorá mala byť do lomového bodu 4, zhotovil ju posunutú o 2,9 m do lomového
bodu 1 napriek tomu, že predmetné označenie hraníc medzi pozemkami v danom mieste bolo ako

v roku 1994 bolo aj predtým a predmetný kameň na danom mieste v záhrade žalovaných sa stále
nachádza na mieste lomového bodu 4, kde má ísť správna hranica. Uviedol, že žalobcovia v r. 1994
neboli vlastníkom predmetného pozemku parc. č. XXX/XX, ale žalobca v 1. rade s jeho otcom užívali v
danej lokalite pozemky ako záhradkári a žalobca v 1. rade danú lokalitu detailne pozná. V danej lokalite
boli vyhotovované viaceré geometrické plány (ďalej aj "GP") v súvislosti s odkupovaním pozemkov.

Následne predložil úradne overené GP, a to GP č. XXXXXXX-XX/XX, vyhotovený v januári 1995 U.. G.
a GP č. XX-XXX/XX vyhotovený vo februári 1996 U.. I. G. a poukázal na to, že z oboch GP je zrejmé, že
sporný plot je nesprávne umiestnený na parc. č. XXX/XX (čo bližšie rozviedol podľa cit. GP). Uviedol,
že už v januári 1995 bolo z GP zistené užívateľmi pozemku parc. č. XXX/XX a priľahlých pozemkov,
ktoré boli záhradkárskymi pozemkami, že plot, ktorý bol zhotovený p. M. ako hranica parc. č. XX/X a
parc. č. XXX/XX je posunutý do parcely XXX/XX a že už v tom čase užívatelia týchto pozemkov na

uvedenú skutočnosť upozorňovali žalovaných. Ďalej pripomenul, že aj po vyhotovení GP č. XX/XXXX
(viď zhora) bolo opäť geodetom konštatované, že plot medzi parcelami č. XX/X a č. XXX/XX je posunutý,
na čo boli účastníci dotknutých parciel upozornení. V tomto čase už boli vlastníkom parcely č. XX/X
žalovaní a títo boli na skutočnosť, že predmetný plot medzi parc. č. XX/X a č. XXX/XX je zhotovený zle,
že neoprávnene zaberá majetok žalobcov, že neoprávnene uberá z parcely č. XXX/XX. O tomto, že plot

neoprávnene zasahuje do parcely č. XXX/XX vedeli aj p. B. X. aj p. A.Č., ktorý bol vlastníkom parciel č.
XX/X a XX/X, to sú bezprostredne susediace pozemky. Následne bola požiadavka aj zo strany žalobcu
v 1. rade, aby sa zhotovil plot na správnej hranici.

11. Právny zástupca žalovaných (ďalej aj "PZO") na pojednávaní konanom 18.05.2016 uviedol, že k

žalobe sa vyjadrili dvomi vyjadreniami (z 30.05.2014 a z 25.04.2016), na ktorých zotrvával. Uviedol, že
súčasťou nadobúdacích zmlúv boli znalecké posudky, ktoré oceňovali predmet kúpy, na ktoré odkázali
v písomných vyjadreniach pred začatím sporu, aj vo vyjadrení k súdneho sporu. Oba posudky jasne
konštatujú, že pozemok, ktorý nadobudli žalovaní v roku 1999 na základe kúpnej zmluvy zo dňa
02.11.1999 bol riadne oplotený, nebola žiadna pochybnosť o tom, čo je predmet kúpy. Žalovaní to

nadobudli v dobrej viere, že kupujú to tak, ako je to deklarované v kúpnej zmluve, nikdy nemali dôvod o
tompochybovať.Nerušenetietonehnuteľnostiužívali,obhospodarovaliaažvroku2012prišielžalobcav
1.radesneznámympánom,vtrholnapozemokžalovaných,vyznačilnabetónovommúrikuakúsiznačku
aotridniprišielzpožiadavkounapodpísanieprotokoluovytýčeníhranícpozemkov,ktorýbolvofarebnej
fotokópií dnes založený do spisu súdu, kde sa konštatovalo, že žalovaní mali byť zúčastnení akéhosi

vytýčenia hraníc pozemkov. Nič také sa neuskutočnilo, preto nebol dôvod tento protokol podpísať.
Žalovaní konštatujú, že dobromyseľne užívali predmet svojej kúpy, ktorý bol jasne vyčlenený v teréne
nepopierateľnýmplotom,ktorýtamnakoniecajpodľatvrdeniažalobcovexistujeminimálneodroku1994.
To je skutočnosť, ktorú nemá ako potvrdiť, jednoducho berie to možno ako fakt, nemyslí si, že je to
právne významné a nerušene užívali po lehotu dlhšiu ako 10 rokov.

12. Žalobca v 1. rade uviedol, že už v r. 1995 pri zhotovovaní GP sa zistilo, že viaceré ploty sú
poposúvané; jeho to vtedy netlačilo, nebol vlastníkom dotknutého pozemku, ale okrem iných aj p. M. o
tejto skutočnosti vedel. Tvrdil, že v r. 2003 ho žalovaný v 1. rade za prítomnosti p. A. požiadal o možnosť
prechodu k potoku, na čo mu súhlas nedal ale povedal mu, že má plot posunutý na jeho parcele.

13. Žalovaný v 1. rade poprel tvrdenie žalobcu v 1. rade o tom, že je na jeho pozemku, prišiel s tým až
v r. 2012, nie skôr. Nemal dôvod premeriavať si pozemok, nakoľko plot pokračoval v jednej rovine u X..

14. Žalovaná v 2. rade uviedla, že kúpnu zmluvu na pozemok uzatvorili 02.11.1999; mali k tomu 2

znalecké posudky, GP, kópiu z pozemkovej mapy a v dobrej viere zmluvu uzatvorili, že všetky podklady
majú v poriadku. Pozemok užívali do r. 2012, že je všetko v poriadku. Až v r. 2012 sa dozvedeli, že plot
nestojí na mieste. Odstránenie plotu bolo pre nich ako dôchodcov nemysliteľné.

15. Z výpovede svedka Ľ. M. súd zistil, že sporný plot postavil on aj s pomocou suseda p. O. A. a p.

Y. v r. 1994 či 1995, bez vymeriavania, na základoch. Odstránil staré pletivo a agátové stĺpy, starý plot bol
zarastený; na mieste starého plota vykopal základ na 15 cm, do hĺbky 25 cm a osadil a zabetónoval nové
stĺpy, natiahol pletivo. Uviedol, že v tej dobe nepotreboval geodetické zameranie ani keď predával dom
a ani pri zhotovovaní plotu; zameranie nebolo vykonané, ani on sám pri práci žiadne meracie pásmonepoužíval. Išiel po starom plote, nik ho neupozorňoval na nesprávne umiestnenie (sporného) plota; v
čas, keď budoval plot, to nikomu nevadilo. Vypovedal (s nahliadnutím do mapy), že v lomovom bode XX-
X nenašiel žiadny betónový kamenný hranol, ani nemal vedomosť, že by tam niekedy hraničný kameň

bol, ale uviedol, že v lomovom bode XXX-XX hraničný kameň (hranol o rozmeroch 15x15x70 cm) bol,
kameň (pieskovec?). Poprel, že by ho žalobca v 1. rade upozorňoval na to, že sporný plot je nesprávne
umiestnený, nakoľko žalobca v 1. rade tam v tej dobe nebýval. Tvrdil, že na uvedenú skutočnosť ho
nikto neupozorňoval a tiež, že s p. X. sa nikdy nestretol vo veci nesprávne zhotoveného plotu.

16. Z výpovede svedkyne C. M. súd zistil, že s manželom postavili dom na pozemku, ktorý jej daroval jej
dedko. Boli tam staré hrdzavé zhnité ploty, ktoré jej manžel vymenil za nové, na mieste predchádzajúcich
plotov, a to na ním zhotovenom betónovom základe na mieste, kde stál predchádzajúci plot, v dobe
niekedy medzi kolaudáciou ich domu a jeho predaja. Pôvodné ploty boli z hrdzavého pletiva, niečo
bolo iba zarastené chŕštie, boli tam nejaké kolíky, medzi nimi pletivo, obrastené starou haluzinou, viac
menej zhnité. Nový plot jej manžel postavil na mieste starého plota. Potvrdila, že hranicu pozemkov si

pred zhotovením plota nedali zamerať. Poprela, že by sa so susedom X. či niekým iným rozprávala o
nesprávne osadenom severnom plote (t. j. plote medzi zlomovými bodmi XXX-XX a XXX-XX). Nemala
vedomosť o tom, že by predmetný plot bol nesprávne osadený. Nemala vedomosť o tom, že by v
lomovom bode XX-X bol v zemi osadený nejaký hranol. Uviedla, že žalobca v 1. rade ju niekedy v r.
2006 - 2008 (uviedla, že nevie, kedy to žalobca v 1. rade začal riešiť) navštívil u nej doma, upozornil ju

na nesprávne umiestnenie (sporného) plota.

17. Svedok O. A. (vlastník pozemkov parc. č. XX/X a XX/X) uviedol, že bol pri tom, ako žalovaný v 1. rade
(ako rybár) bol v r. 2004 požiadať žalobcu v 1. rade o súhlas s prechodom k potoku (ktorý nedostal),
pričom mu žalobca v 1. rade povedal, že hranica, plot nie je v poriadku, teda že je to podľa mapy

posunuté. Nevedel uviesť, kto a v ktorom roku staval plot medzi lomovými bodmi XXX-XX a XXX-XX. V
lomovom bode XXX-XXbol hraničný kameň, našli ho tam s p. M.; hraničný kameň bol aj na druhej strane
od p. X.. Tvrdil, že predchádzajúca vlastníčka ho upozornila na to, že dedko A. každý rok opravoval
plot a predlžoval ho.

18. Svedok B. X. uviedol, že od r. 1982 (kedy mu boli zamerať jeho dom) má vedomosť o hraničnom
kameni (o rozmere 15 na 15), v lomovom bode XX-X. Pri kupovaní pozemku od obce (jednou zmluvou
kupoval od obce aj žalobca v 1. rade) bol robený GP a boli zistené nezrovnalosti v hraniciach pozemkov.
Uviedol, že s p. M.-S. sa bavili o tom, že sporný plot nie je správne umiestnený, nepamätal si, kedy
to bolo.

19. Svedkyňa C. D. (svokra p. M.) vypovedala, že p. M. zhotovil sporný plot na mieste, kde stál pôvodný
plot. Poprela, že by jej otec plot predlžoval. K existencii hraničného kameňa uviedla, že tam žiadny
nevidela.

20. Žalovaní v sa v podaní zo dňa 21.11.2019 (došlom súdu dňa 22.11.2019) vyjadrili k doterajšiemu
dokazovaniu, ku ktorému sa stručne vyjadril PZN na pojednávaní konanom dňa 29.11.2019.

21. V záverečnej reči PZN v podstate zopakoval predchádzajúce skutkové tvrdenia žalujúcej strany,
vyjadril sa k výsledkom dokazovania a podrobme sa vyjadril k žalovanou stranou tvrdenému vydržaniu

časti pozemku parc. č. XXX/XX. Žiadal, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

22. V záverečnej reči PZO takisto v podstate zopakoval predchádzajúce skutkové tvrdenia žalovanej
strany, vyjadril sa k výsledkom dokazovania a vyjadril sa k vydržaniu časti pozemku parc. č. XXX/XX,
pričom poukazoval aj na niektoré (konkrétne uvedené) súdne rozhodnutia k otázke vydržania časti

pozemku. Žiadal žalobu zamietnuť.

23. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcov na odstránenie plota, ktorý je postavených na ich
pozemku parc. č. XXX/XX, ktorý pozemok je vo vlastníctve žalovaných a tiež návrh žalobcov na
to, aby žalovaní vypratali vo "Vytyčovacom náčrte" presne špecifikovanú neoprávnene nimi užívanú

časť pozemku parc. č. XXX/XX. Žalovaní počas celého sporového konania so žalobnými návrhmi, ani
žalobcami predkladaným zmiernym urovnaním sporu nesúhlasili. Naopak, tvrdili, že predmetnú spornú
časť pozemku parc. č. XXX/XX nadobudli do vlastníctva vydržaním, lebo svoj rodinný dom vrátanezáhrady (pozemku parc. č. XX/X) nadobudli od právnych predchodcov už oplotený a teda boli v dobrej
viere, že hranica ich vlastníctva vymedzená týmto plotom je správna.

24. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, právni predchodcovia žalovaných ani žalovaní sa
nazaťažovali zameraním nimi nadobúdaných parciel prostredníctvom geodeta; treba priznať, že žiadny
právny predpis im takúto povinnosť neukladal. Uvedené platí aj pri zhotovovaní sporného plota p. M.,
ktorý zhotovil nový (sporný) plot na mieste predchádzajúceho plota bez toho, aby skúmal, či bol pôvodný
plot správne umiestnený.

25. Z "Vytyčovacieho náčrtu" a katastrálnych máp je zrejmé, kadiaľ vedie hranica pozemkov parc. č.
XXX/XX a XX/X v kat. úz. S., ako aj tvar oboch parciel. Žalovaní v konaní nespochybnili ani tvar, ani
výmeru predmetných parciel´; v podstate iba tvrdili, že okupovanú časť parcely č. XXX/XX vydržali, keď
boli dobromyseľní v tom, že im táto časť parcely č. XXX/XX patrí, keď bola oplotená sporným plotom už
v čase, keď žalovaní nadobudli kúpou aj pozemok parc. č. XX/X (viď zhora) a nerušene túto parcelu

užívali.

26. Podľa čl. 20 ods. 1 vety prvá a druhá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

27. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. [§ 124
OZ]

28. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

29. Vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s
ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci.

30. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;

najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. [§ 126 ods. 1 OZ]

31. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. [§ 132 ods. 1 OZ]

32. Ako už bolo uvedené, žalovaní ani ich právni predchodcovia si pri nadobúdaní predmetnej parcely
č. XX/X nedali pozemok zamerať geodetom a tak nemali vedomosť o tom, kde presne sú hranice tohto
pozemku. Nie je sporné, že žalovaní nadobudli kúpou pozemok - parc. č. XX/X, záhrady o výmere 480
m2. Na veci nič nemení skutočnosť, že ich predstava o hranici tohto pozemku sa nezhodovala s realitou.
Žalovaným však nič nebránilo, aby si dali hranice nadobúdaného pozemku vytýčiť v teréne (a primeraná

miera opatrnosti ich k tomu aj mala viesť) napriek tomu, že tento pozemok bol oplotený; ak by takto
postupovali, nebolo by došlo k tomuto sporu o odstránenie plota a o vypratanie časti pozemku.
Žalobcovia zhora uvedenou kúpnou zmluvou nenadobudli viac alebo menej pozemku, ako bola a aj je
jeho výmera podľa zápisu na predmetnom liste vlastníctva.

33. Žalovaní postavili svoju obranu na tvrdení, že spornú časť pozemku - parc. č. XXX/XX, ktorej
vypratania sa žalobcovia domáhajú, nadobudli vydržaním.

34. Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné
majetkové hodnoty. [§ 118 ods. 1 OZ]

35. Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. (2) Nehnuteľnosťami sú pozemky (...). [§ 119 ods. 1 a 2 OZ]

36. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu (...) desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby. [§ 134 OZ]37. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex
lege); musia byť pri tom splnené podmienky a to: 1/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2/ držba

musí byť oprávnená a 3/ držba musí byť nepretržitá po zákonom stanovenú dobu (čo je v prípade
nehnuteľností doba 10 rokov).
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

38. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s ňou ako so svojou, v dobrej
viere, že držiteľovi vec patrí. Pri oprávnenej držbe teda musia byť splnené tieto náležitosti: a/ faktické
ovládanie veci; b/ vôľa nakladať s vecou; c/ dobrá viera, že mu vec patrí. Uvedené podmienky musia
byť pritom splnené súčasne.

39. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Pre splnenie požiadavky
dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nespôsobil bezprávie, ale je potrebné pozitívne
presvedčenie, že mu vec patrí. Držiteľ nie je oprávnený držiteľ v prípade, že síce vec dobromyseľne
nadobudol, napr. pre omyl, ale jeho dobrá viera tu nie je so zreteľom ku všetkým okolnostiam.
Predpoklad, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo

subjektívneho hľadiska, teda z osobného presvedčenia samotného účastníka. Je potrebné zobrať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu po každom požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera preto zaniká v okamihu, keď držiteľ sa oboznámil s okolnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,

že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Tu je potrebné zdôrazniť, že dobrá
viera žalovaných nevznikla, lebo pozemok parc. č. XX/X nedali zamerať ani pri jeho nadobúdaní (boli
nedbalí nadobúdatelia) a ani pri zhotovovaní sporného plota na mieste predchádzajúceho starého plota
(bez primeraného dôvodu sa spoľahli na to, že oplotenie pozemku vytyčuje hranicu pozemku, keď nie je
žiadnymtajomstvom,žeplotynievždystojanasprávnommieste).Naopakajvytýčeniehranícpozemkov

parc. č. XXX/XX a č. XX/X v sporovom konaní odmietali. Je potom na mieste vyžadovať primeranú
opatrnosť od žalovaných, ktorí nadobudli jestvujúci rodinný dom aj pozemok parc. č. XX/X už oplotený a
dať si hranicu svojho vlastníctva vytýčiť v teréne osobou na to odborne spôsobilou (geodetom), pričom
takýto úkon bolo možné bez vážnych ťažkostí vykonať s minimálnou námahou a bez veľkých investícii.
Jedine pozemok, ktorého hranice boli v teréne správne vyznačené odborne spôsobilou osobou, zaručuje

správnosť hraníc susedných nehnuteľností. Žalovaní ale uvedený postup nedodržali, ani sa oň nesnažili,
a to ani v tomto spore. Vytýčenie hraníc pozemku parc. č. XX/X nerealizovali ani právni predchodcovia
žalovaných, a žalovaní vstúpili do držby pozemkov, ktoré boli ohraničené plotom zo všetkých strán a tiež
zo spornej severnej časti hraničiacej s pozemkom žalobcov bez toho, aby sa presvedčili o správnosti
takto vytýčeného plota.

40. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní nepreukázali splnenie
zákonom vyžadovaných podmienok pre vydržanie. Predovšetkým nebol preukázaný objektívne vstup
žalovaných do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Samotné užívanie nehnuteľnosti, ktorú nadobudli už
s oplotením od právnych predchodcov, samo o sebe nezakladá vydržanie a nadobudnutie vlastníckeho

práva. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, teda nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva časti
pozemku parc. č. XXX/XX vydržaním, je tu potom namieste záver, že žalovaní bez právneho dôvodu
okupujú v žalobe uvedenú časť pozemku parc. č. XXX/XX a preto súd nemohol na túto ich obranu
prihliadať.
Je tu ešte potrebné uviesť, že súd nemá vedomosť o tom, že by žalovaní (ktorí podľa ich tvrdenia

vydržaním nadobudli vlastnícke právo k časti -v žalobe uvedenej- pozemku parc. č. XXX/XX) podnikli
krok/kroky k tomu, aby toto ich vlastnícke právo bolo evidované v katastri nehnuteľností.

41. V konaní došlo k stretu dvoch práv, a to práva žalobcov na ochranu ich vlastníckeho práva k
spornému pozemku nadobudnutého kúpnou zmluvou a práva žalovaných užívať pozemok, ktorý im

z prevažnej časti patrí, no nie v reálnom absolútnom rozsahu vymedzenom hranicou ich vlastníctva
nesprávne tvorenou sporným plotom, ktorý ohraničuje ich faktickú držbu, no nie hranicu ich právneho
panstva nad celým takto oploteným pozemkom. V danom spore nebolo pochybností o tom, že spornáčasť pozemku parc. č. XXX/XX je spôsobilá na vydržanie vlastníckeho práva, ale žalovaní nesplnili
zákonnú podmienku vydržania - neboli dobromyseľnými držiteľmi týchto nehnuteľností.

42. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovia tvrdili skutkové okolnosti oprávňujúce ich
k vlastníctvu spornej časti pozemku zahradenej sporným plotom žalovaných. Vecne svoje tvrdenia
žalobcovia opreli o predložené dôkazy preukazujúce ich vlastnícke právo, jednak list vlastníctva č. XXXX
k pozemku parc. č. XXX/XX a rozsah ich vlastníckeho práva k tomuto pozemku v kat. úz. S., teda
grafické vyobrazenie tohto pozemku v podobe "Vytyčovacieho náčrtu", ktorý presne definuje priebeh

hraníc súradnicami (lomovými bodmi), ktoré boli v teréne vyznačené.

43.Žalovanívčasevyhotovovaniatohtovytyčovaciehonáčrtunebolipriamoúčastnívymedzeniaspornej
hranice ich pozemku parc. č. XX/X s pozemkom parc. č. XXX/XX. V sporovom súdnom konaní platí
všeobecný procesný princíp o preukázaní tvrdených skutočností, tak jednotlivo, ako aj čo do základu
vo všeobecnosti oboma sporovými stranami na to, aby obhájili svoje skutkové tvrdenia. Zo zisteného

skutkového stavu súd nezistil, že by žalovaní tvrdili a aj preukázali opak správnosti, že vytyčovací náčrt
predložený žalobcami, ktorý definuje priebeh hranice pozemkov žalovaných a žalobcov, a z ktorého
vyplýva skutkový záver, že žalovaní majú plot na severnej hranici ich pozemku parc. č. XX/X posunutý
do pozemku žalobcov parc. č. XXX/XX v zmysle "Vytyčovacieho náčrtu". Uvedený záver podporuje aj
skutočnosť, že žalovaní síce navrhli v spore vykonať znalecké dokazovanie, no neskôr na tomto svojom

návrhu netrvali. Z uvedeného je možné vyvodiť iba ten záver, že žalovaní o zásadnej skutkovej okolnosti
tvrdenej žalobcami neuniesli dôkazné bremeno, ktoré by bez pochýb vyvrátilo skutkový základ žaloby
tvrdenej žalobcami. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie svedeckými výpoveďami boli stranami a súdom
skúmané rôzne skutkové okolnosti súvisiace s vyhotovením sporného plota a užívaním nehnuteľnosti,
časom jeho realizácie, existenciou či neexistenciou hraničného kameňa/kameňov zrejmého aj z

vykonanej miestnej obhliadky, tiež veľké množstvo skutočností priamo nesúvisiacich s predmetom
žaloby. Tu je potrebné zhodnotiť, že z týchto produkovaných dôkazných prostriedkov neboli zrejmé
skutočnosti, ktoré by hodnoverným spôsobom vyvrátili tvrdenie žalobcov o ich nároku. Naopak, z
výsluchov svedkov ako aj z tvrdení samotných žalovaných bolo nepochybné, že hranice pozemku parc.
č. XX/X, resp. správnosť osadenia sporného plota neboli nikdy verifikované odborne spôsobilou osobou

- geodetom, ktorý by pred výstavbou tohto sporného plota presne určil priebeh hranice vlastníctva
žalovaných a zabezpečil tak správnosť tvrdenia žalovaných, že ich panstvo nad pozemkom, ktorý im
patrí, je v prírode (v teréne) určená a ohraničená práve týmto plotom.

44. Ako vyplýva z ust. § 123 OZ, žalobcovia ako vlastníci sú v medziach zákona oprávnený svoj pozemok

parc. č. XXX/XX držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, čomu ale súčasný skutkový
stav nenasvedčuje. Pre ochranu Ústavou garantovaného práva vlastniť majetok preto podali žalobu v
zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ o odstránenie plota zo svojho pozemku a o vypratanie časti svojho pozemku,
ktorý neoprávnene užívajú (okupujú) žalovaní.

45. Z vykonaného dokazovania súd uzatvára, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne, keď
žalobcovia sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXX/XX, ktorý žalovaní v žalobcami označenom rozsahu
podľa "Vytyčovacieho náčrtu" v rozpore s vlastníckym právom žalobcov užívajú. V dôsledku uvedeného
skutkového stavu a právneho posúdenia potom súd žalovaným uložil povinnosť odstrániť sporný plot
(výrok I. tohto rozsudku) a súčasne uložil žalovaným povinnosť vypratať časť pozemku žalobcov, ktorý

neoprávnene žalovaní užívajú (výrok II. tohto rozsudku).

46. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. [§ 262 ods. 1 CSP]

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP podľa výsledku
tohto sporu ako celku tak, že nárok na náhradu trov konania priznal procesne úspešným žalobcom v
rozsahu 100% proti procesne neúspešným žalovaním, lebo žaloba bola v celom rozsahu dôvodná (výrok

III. tohto rozsudku).

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 2 CSP]Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 355 ods. 1 CSP, § 356 CSP a contrario,
§ 357 ods. 1 písm. m/ CSP)

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, pro-
ti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]
(tu: Krajský súd v Trnave)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]

Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä (...), odvolanie, (...). [§ 123 CSP]

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené,
b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. [§ 149 CSP]

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho

podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]