Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Andrea Szombathová Poláková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320200520
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4320200520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci spôsobilosti na
právne úkony B. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. 8, J., zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou G. S.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomR.8,J.,zaúčastiKrajskejprokuratúryNitra,ozmenuobmedzeniaspôsobilosti
na právne úkony, o odvolaní B. S. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. októbra 2020 č.
k. 6Ps/3/2020-58 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že doplnil rozsudok Okresného súdu
Levice č. k. 2Ps/2/2016-79 zo dňa 01. 03. 2017 v časti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony B.
S., nar. XX. XX. XXXX v K. O., r. č. XXXXXX/XXXX tak, že nie je spôsobilý rozhodovať o potrebe
poskytovania sociálnych služieb. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 2, §
26, § 27 ods. 2, § 28 Občianskeho zákonníka, § 231 písm. b/, § 239, § 246, § 249 ods. 1 CMP.
Uviedol, že navrhovateľka, opatrovníčka B. S., sa návrhom podaným dňa 16. 01. 2020 domáhala

doplnenia rozsudku, ktorým bol jej syn obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, a to vo veci súhlasu
s umiestnením do zariadenia sociálnych služieb, pretože jeho zdravotný stav sa zhoršil a s umiestnením
nesúhlasí. Pri výsluchu dňa 27. 02. 2020 doplnila podaný návrh, keď uviedla, že mienila požiadať
súd, aby rozšíril obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna v rozsahu udelenia súhlasu s jeho
umiestnením do zariadenia sociálnych služieb na dlhodobý pobyt. Zdravotný stav syna sa výrazne
zhoršil, opäť prepadol alkoholu a jeho stav si vyžaduje dôslednú kontrolu a najmä dlhodobú abstinenciu,
ktorú v domácom prostredí nie je možné dostatočne zabezpečiť, a preto je podľa názoru opatrovníčky

najvhodnejšie riešenie jeho dlhodobé umiestnenie v sociálnom zariadení. Konkrétne mu vybavila pobyt
v ZSS v O.. V rozsudku, ktorým bol obmedzený v spôsobilosti na uvedené právne úkony, však absentuje
obmedzenie v rozsahu udelenia súhlasu s jeho umiestnením v zariadení sociálnych služieb s dlhodobým
pobytom. On nesúhlasí s tým, aby bol umiestnený do takéhoto zariadenia, a preto sa obrátila na súd.
Navrhovateľka k návrhu pripojila prijímaciu správu z Psychiatrickej nemocnice Z., oddelenie drogových
závislostí zo dňa 16. 12. 2019, podľa ktorej je B. S. v psychiatrickej starostlivosti od detstva - v detstve
pre detskú neurózu, v dospelosti pre úzkostnú poruchu, poruchy osobnosti a syndróm závislosti od

alkoholu s opakovanými hospitalizáciami v Psychiatrickej nemocnici Z. aj na psychiatrickom oddelení
POO Trenčín. Absolvoval aj ochrannú liečbu ústavnú protitoxikomanickú a psychiatrickú (aj s marením).
Hospitalizácie sú často ukončované neštandardne (útek, nevrátenie sa z vychádzky...). V 11/2016
ukončená v PN Z. na ich oddelení ochranná protialkoholická liečba ústavná, v roku 2018 absolvovaldobrovoľnú protialkoholickú liečbu (ďalej PAL), vo februári 2019 ukončená ochranná PAL a v júli 2019
aj dobrovoľná PAL. Po prepustení jedna krátka hospitalizácia v PN Z. pre recidívu F10.2 (závislosť
od alkoholu) na akútnom mužskom oddelení (AMO) v PN Z. a následne dobrovoľná PAL ukončená v

11/2019. Dňa 17. 12. 2019 bol akútne privezený RZP z interného odd. v J., kde bol tiež privezený RZP
pre poruchy správania v domácom prostredí pri recidíve F10.2. a kde bol prijatý 16. 12. 2019 v ebriete so
4 promile. Pre nezvládnuteľnosť stavu po neurologickom vyšetrení bol privezený do PN v prederilantnej
sympt. za účelom ďalšej liečby. Pri prijatí nepokoj, dezorientácia, opäť masívna recidíva abúzu etylu,
neschopnosť ani krátkodobej abstinencie extramurálne u ethyldegradovanej osobnosti s organickými

zmenami. Stav pacienta hospitalizáciou zlepšený, pacient bez akútnej psychopatológie, postupne
bez abstinenčných symptómov, ale aj bez dostatočného náhľadu na svoje ochorenie. Vzhľadom k
opakovaným mnohopočetným rehospitalizáciám vrátane ochrannej protialkoholickej liečby ústavnej
v trvaní 8 mesiacov pri neschopnosti pacienta abstinovať extramurálne ani krátku dobu, by bolo
najvhodnejšie jeho umiestnenie v chránených podmienkach v DSS. Prognóza v prípade ďalšieho
pobytu pacienta v nechránených podmienkach dubiózna. Pri prijatí bola u pacienta diagnostikovaná

F10.3 - porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu. Rozsudkom Okresného súdu
Levice č. k. 2Ps/2/2016-79 zo dňa 01. 03. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 03. 2017
bola spôsobilosť B. S. na právne úkony obmedzená v rozsahu samostatného konania a vystupovania
pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, disponovania s finančnou
čiastkou presahujúcou 10 eur a čiastočným invalidným dôchodkom, uzatvárania akýchkoľvek zmlúv

majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmlúv o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam,
kúpnych zmlúv, zmlúv o pôžičke, úverových zmlúv, darovacích zmlúv, zámenných zmlúv, záložných
zmlúv, zmlúv o zriadení vecného bremena, uzatváranie dohôd o dedičskom konaní, udelenia súhlasu s
hospitalizáciou v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Za opatrovníka menovanému na právne úkony,
v ktorých jeho spôsobilosť bola obmedzená, súd ustanovil G. S., nar. XX. XX. XXXX. V uvedenom

konaní bol vypracovaný znalecký posudok z odvetvia psychiatria znalcom MUDr. Jánom Bernátom
pod č. 16/2016 zo dňa 03. 04. 2016, z ktorého záverov i výsluchu znalca vyplynulo, že schopnosť
menovaného zabezpečovať svoje osobné potreby, rozhodovať o vlastných záležitostiach, uvedomovať
si následky svojho konania a svoje konanie ovládať je forenzne významne znížená. Menovaný trpí
závislosťou na alkohole v terminálnom štádiu a zmiešanou poruchou osobnosti. Ide o poruchy trvalé.

Trpí duševnou poruchou, ktorá je trvalá a nezvratná, vzhľadom na organické a povahové zmeny.
Takisto na základe poškodenia poznávacích funkcií, ide o príznaky, ktoré nie sú nejakým spôsobom
zvratné, t. j. pretrvajú aj v prípade, že by menovaný hypoteticky istú dobu aj abstinoval. Ide o
poškodenie mozgu z dlhodobého užívania alkoholu a úrazov hlavy. Menovaný trpí epilepsiou, ktorá je
jednoznačným prejavom poškodenia mozgu ako orgánu, rovnako ako ďalšie zmeny, ktoré sú popísané

v zdravotnej dokumentácii. Z vykonaného dokazovania má súd prvej inštancie preukázané, že B. S. trpí
naďalej duševnými ochoreniami, ktoré mu boli diagnostikované v priebehu predchádzajúceho konania
o obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Jeho závislosť na alkohole sa rozvinula do takého
štádia, že nie je schopný abstinovať ani v minimálnom rozsahu, prakticky ani deň (samozrejme s
výnimkou hospitalizácie). Aj podľa ošetrujúceho lekára u menovaného ide o ťažkú závislosť na alkohole

v kombinácii s liekmi, došlo u neho už k takým organickým zmenám, že abstinovať nie je schopný
a aj jeho liečenia v PN Z. sú v podstate len detenčné. Od marca 2017, kedy bol vydaný rozsudok
o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony, nedošlo u B. S. k žiadnemu zlepšeniu zdravotného
stavu, skôr k tragickému zhoršeniu, jeho stav je trvalý a nemenný a prakticky neliečiteľný, pretože i
keď psychiatrické lieky predpísané má, v kombinácii s alkoholom je to tá najhoršia kombinácia, aká

existuje. Táto choroba má devastujúci účinok na jeho osobnosť a vôbec nie je schopný vyhodnotiť
potrebu ísť sa liečiť. Z lekárskej prijímacej správy PN Z. vyplýva, že po vydaní rozsudku o obmedzení
jeho spôsobilosti na právne úkony bol menovaný hospitalizovaný v PN na protialkoholickom liečení v
roku 2018, ďalšie PAL boli ukončené, vo februári 2019, v júli 2019, v novembri 2019. Na ďalšiu liečbu
bol do PN privezený v decembri 2019 a prepustený v marci 2020, následne hospitalizovaný od júna do

augusta2020aopätovneodoktóbra2020.Vuvedenomobdobímenovanémuzachraňovaliživotdvakrát
po požití dezinfekčného prostriedku, kde mu hrozilo poleptanie vnútorných orgánov. Aj z opisu správania
B. S. v domácom prostredí je zrejmé, že menovaný bez pomoci nedokáže v zdraví existovať. Súd sa
stotožnil s názorom ošetrujúceho lekára i lekárov PN Z., že pre ochranu života a zdravia B. S. by bolo
najvhodnejšie jeho umiestnenie v chránených podmienkach v DSS. Prognóza v prípade jeho ďalšieho

pobytu v nechránených podmienkach je neistá. Výsluch ošetrujúceho lekára a správy z PN Z. súd
považovalzapostačujúcenaposúdeniestavuB.S.aznaleckédokazovaniepretonenariaďoval.Pretože
B. S. v dôsledku svojho ochorenia potrebu poskytovania sociálnej služby nedokáže vyhodnotiť, súd
predchádzajúci rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony zmenil tak, že ho doplnil o ďalšieobmedzenie, a to nespôsobilosť menovaného rozhodovať o potrebe poskytovania sociálnych služieb. B.
ďalšie obmedzenia vrátane ustanovenia opatrovníčky ostávajú nezmenené. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 52 D. tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V. tomuto rozhodnutiu podal odvolanie B. S., t. j. osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, namietajúc,
že nebol prítomný na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19. 10. 2020, bez možnosti vlastnej obhajoby
a vypočutia. Poznámka na občianskom preukaze o obmedzení spôsobilosti na právne úkony mu bráni
v akejkoľvek možnosti zamestnať sa. Tiež uviedol, že chce odísť z rodičovského domu k ľuďom, ktorí

mu nebudú núkať alkohol. Akékoľvek umiestnenie v domove sociálnych služieb by mu bránilo v týchto
veciach. Má podozrenie, že súd nejednal nestanne voči jeho osobe, už len kvôli jeho neprítomnosti na
pojednávaní. Tiež uviedol, že je pravdou, že je alkoholik, nie však narkoman. V rozsudku sú spomínané
veci, ktoré sa stali, ale aj veci, ktoré sa nestali.

3. Navrhovateľka - opatrovníčka osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, v písomnom vyjadrení k

podanému odvolaniu uviedla, že syn je na tom tak zle, že doma po protialkoholickej liečbe vydrží len
niekoľko týždňov a potom ho berie záchranka do Z.. Život s ním je nezvládnuteľný. To, čo písal v odvolaní
o odchode z domu a o nejakej práci, sú nezmysly. Chce, aby bol umiestnený v DSS v O. a navrhla, aby
bolo rozhodnuté v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie.

4. Okresná prokuratúra Levice v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že B. S. sa v čase
pojednávania súdu prvej inštancie konaného dňa 19. 10. 2020 nachádzal v Psychiatrickej nemocnici Z..
Predvolanie na pojednávanie na 19. 10. 2020 však bolo menovanému oznámené ústne na pojednávaní
dňa 29. 07. 2020, ktorého sa osobne zúčastnil a termín ďalšieho pojednávania zobral na vedomie,
pričom sa zriekol písomného predvolania. Súd prvej inštancie navyše na výsluchu konanom dňa 21.

07. 2020 v PN Z., ako aj na pojednávaní dňa 29. 07. 2020 a v predvolaní na pojednávanie, poučil
B. S. o procesných právach a povinnostiach účastníka konania. Súd prvej inštancie postupoval podľa
príslušných ustanovení zákona (§ 33 ods. 2, § 2 ods. 1 CMP, § 160 ods. 2 CSP). Neúčasť B. S. na
pojednávaní dňa 19. 10. 2020 nemožno považovať za nesprávny procesný postup súdu, ktorým by
mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Doručenie na pojednávanie konané dňa 19. 10. 2020 mal B. S. riadne
vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Nakoľko bol však skutkový stav dostatočne zistený aj bez nutnosti jeho opätovného vypočutia, rozhodol
súd, že sa bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Je nepochybné, že v posudzovanej veci sa jedná
o závažný zásah do základných práv obmedzovaného, avšak skutkový stav bol dôsledne zistený a

súd tak mal dostatok podkladov pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V danej veci boli práva B. S.
zachované. Tak na osobnom výsluchu dňa 21. 07. 2020, ako aj na pojednávaní súdu konanom dňa
29. 07. 2020 mal možnosť predniesť svoje návrhy na vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k veci a uplatniť
svoje procesné práva a povinnosti. V odvolaní ďalej odvolateľ neuvádza žiadne vecné dôvody, pre ktoré
možno považovať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné. B. S. sám nežiadal byť

prítomný na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2020, a preto nebolo povinnosťou súdu, ktorý mal riadne
zistený skutkový stav veci, zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za zákonné a opodstatnené a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

6. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie
dôvody.8. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska
nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné
zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie

skutočnosti, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony.
Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne
pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným vyhodnotením
všetkých týchto okolností bude možné dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. V konaní o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným

spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka v demokratickej spoločnosti, a preto sú kladené
zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty,
aké prezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým
interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by bolo možné dôjsť k neodôvodnenému
(svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca popretiu uvedených práv človeka.

9. V preskúmavanej veci konanie na súde prvej inštancie o zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony B. S. bolo začaté dňa 16. 01. 2020 podaným návrhom opatrovníčky (v spojení s jeho doplnením)
obmedzovaného - matky menovaného, ktorá žiadala obmedziť B. S. v spôsobilosti rozhodovať o potrebe
poskytovania sociálnych služieb. Poukázala na to, že zdravotný stav syna sa zhoršil, pričom považuje
za potrebné jeho umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb, s ktorým umiestnením on nesúhlasí.

V rozsudku, ktorým bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, a to v konaní na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 2Ps/2/2016 absentuje obmedzenie v rozsahu udelenia súhlasu s jeho umiestnením
v zariadení sociálnych služieb s dlhodobým pobytom.

10. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci

samej uskutočnil výsluch obmedzovaného B. S., a to jednak v V. nemocnici Z. dňa 21. 07. 2019, ako
i na pojednávaní konanom dňa 29. 07. 2020, na ktorom súčasne menovaný zobral na vedomie nový
termín pojednávania konaného dňa 19. 10. 2020. Pojednávania konaného dňa 19. 10. 2020 sa B. S.
nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a súd prvej inštancie, prejednávajúc vec v
jeho neprítomnosti, rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom.

11. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje
za dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci, sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, ako i s jeho odôvodnením. Všetky dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, vrátane
oboznámenia sa s obsahom konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2Ps/2/2016,

v ktorom konaní sa konalo o spôsobilosti B. S. na právne úkony, i podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačne smerovali k tomu, že je dôvodné doplniť rozhodnutie Okresného súdu Levice č. k.
2Ps/2/2016-79 zo dňa 01. 03. 2017 tak, že B. S. nie je spôsobilý rozhodovať o potrebe poskytovania
sociálnych služieb, keď bolo preukázané, že od marca 2017 (kedy bol vydaný rozsudok o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony) nedošlo u B. S. k žiadnemu zlepšeniu zdravotného stavu, skôr k

výraznému zhoršeniu s devastujúcimi účinkami na jeho osobnosť bez toho, že by bol akokoľvek schopný
vyhodnotiť potrebu ísť sa liečiť. Rovnako mal súd prvej inštancie bezpečne preukázané, že pre ochranu
života a zdravia menovaného by bolo najvhodnejšie jeho umiestnenie v chránených podmienkach
zariadenia sociálnych služieb. Vzhľadom na uvedené zistenia, tak ako ich správne konštatoval súd prvej
inštancie, je dôvodné, aby z hľadiska rozhodovania o umiestnení v zariadení sociálnych služieb bol B.

S. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, keď odmietanie takejto formy starostlivosti je v rozpore
s jeho zdravotným stavom.

12. Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vysporiadal
sa s tvrdeniami účastníkov, správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd je

toho názoru, že jeho rozhodnutie je vecne správne, dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Z týchto
dôvodov napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, keď dôvody
uvádzané osobou, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony v tomto konaní sa rozhodovalo,
nemali žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Pokiaľ B. S. poukázal na to, že nebol prítomný na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2020,
na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, táto argumentácia menovaného nemá žiadny
vplyv na ustálení záverov o správnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý viedol k vydaniu
vecne správneho rozhodnutia. V žiadnom prípade nemožno konštatovať, že by súd prvej inštancieporušil procesné práva odvolateľa v tom, že mu neumožnil prítomnosť počas priebehu súdneho konania,
keď z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 243 CMP uskutočnil
výsluch odvolateľa, a to jednak v zariadení, v ktorom sa menovaný v danom čase nachádzal, ako aj

na nariadenom súdnom pojednávaní, čím mu poskytol procesný priestor na vyjadrenie sa k veci. To, že
následne sa B. S. nezúčastnil pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia, vychádzajúceho
z riadne zisteného skutkového stavu veci, v žiadnom prípade nie je možné kvalifikovať ako porušenie
práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces. K uvedenému odvolací súd udáva, že pod porušením
práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým

v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. V kontexte vyššie citovaného je však potrebné
uviesťto,žesúdprvejinštancievdanejvecikonalplnevsúladeskogentnýmiprocesnýmiustanoveniami
a jeho procesný postup bol správny.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.