Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208206763
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2208206763.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: LC FERRO - TRADE, s.r.o., so sídlom
Széchényiho 2001/2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 254 819, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr.
EditBalážiková,s.r.o.,Jesenského231/5,Partizánske,ozaplatenieistiny1.776,40eurspríslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/190/2008-454 zo dňa
26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.776,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy, počnúc od
28.07.2006 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 9 ods. 4, § 24 ods. 2 písm. b), §
24 ods. 7, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, odkazom na § 427 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania „súd v ďalšom
vykonal prieskum ohľadom predpisov a platieb zo strany žalovaného na poistnom v zmysle predmetnej

poistnej zmluvy. Poisťovňa KOOPERATIVA na žiadosť súdu vypracovala históriu celého poistného
vzťahu na poistnú zmluvu č. 6515194972/1370015051 ktorá zmluva bola uzatvorená 14.08.2003.
História platieb na tejto poistnej zmluve bola nasledovná: Na rok 2003 (od 15.08.2003 do konca roka)
mal pôvodne označený žalovaný v 1. rade, teda LC FERRO - TRADE s.r.o. predpísané poistné vo
výške 1.052,84 € (31.717,86 Sk). Žalovaný - majiteľ vozidla uhradil dňa 31.12.2003 sumu 2.751,31
€ (82.885,97 Sk), zostatok na nasledujúci rok bol vo výške 1.698,47 € (51.168,11 Sk), V roku 2003
žalovanej spoločnosti nešlo žiadne avízo na úhradu, nakoľko mal preplatok. Na rok 2004 bol predpis

na zaradené motorové vozidlá vo výške 3.831,50 € (115.428,- Sk), nakoľko v roku 2003 žalovaný uhradil
viac ako bol predpis, zostatok z roku 2003 vo výške 1.698,47 € (51.168,11 Sk) bol započítaný na rok
2004. Na úhradu žalovanému zostávala tak suma 1.588,09 € (47.842,80 Sk). V roku 2004 bolo predané
motorové vozidlo ev. č. DS 696 AX a to 19.03.2004, pričom poistné za toto vozidlo bolo vo výške 181,67€ (5.473,- Sk). Celkové ročné poistné bolo vo výške 726,61 € (21.890,- Sk). Po odpočítaní ročného
poistného 726,61 € a adekvátnej časti 181,67 € zostáva suma 544,94 € ktorú je potrebné odpočítať od
celkového ročného poistného 3.831,50 €, pričom takto dostaneme sumu 3.286,56 € ako predpis ročného

poistného na rok 2004 už po odpočítaní vyradeného vozidla. Na rok 2005 bol predpis na zaradené
vozidlá vo výške 4.590,89 € (138.305,-Sk) - avízo 247-8846. Dňa 07.01.2005 uhradil žalovaný sumu
2.623,65 € (79.040,- Sk). Z nepriradenej sumy 1.035,56 € z platby zo dňa 07.01.2005 bola priradená na
poistné na rok 2005. Zostatok na úhradu tak predstavoval 3.555,33 € (107.108,-Sk). Súd pri opätovnom
rozhodnutí zobral do úvahy právny názor vyslovený súdom druhej inštancie najmä v cit. bode 19.

zrušujúceho uznesenia v ktorom Krajský súd v Trnave jednoznačne ustálil, že žalovaný nemal uhradené
celé predpísané poistné (viď vyššie uvedenú citáciu bodu 19. uznesenia Krajského súdu v Trnave).
Nakoľko teda žalovaný nemal uhradené celé predpísané poistné, poistná zmluva zanikla 01.02.2005,
teda mesiac odo dňa splatnosti poistného, pretože poistné bolo platené ročne a splatné 01.01.2005.
Súd tak, ako aj pri prvotnom rozhodnutí vo veci je toho názoru, že v konkrétnom prípade zanikla poistná
zmluva tak, ako to oznámila aj poisťovňa KOOPERATIVA dňom 01.02.2005, teda uplynutím jedného

mesiaca od dátumu splatnosti poistného (poistné splatné 01.01.2005). Vzhľadom na to, že poisťovňa
žalobcovi oznámila, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorovom vozidle žalovaného riadne
uzatvorené PZP, žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o PZP tým, že z poistného
garančného fondu uhradil poškodenému škodu. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú
povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok

na základe ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24
ods. 2 uvedeného zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl.
OZ ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla. Na základe takto ustáleného skutkového a právneho stavu veci súd vo veci rozhodol tak, ako po
prvý raz a žalobe v celom rozsahu vyhovel vychádzajúc z tej skutočnosti, že poistná zmluva žalovaného

na predmetné motorové vozidlo zanikla k 01.02.2005 pre neuhradenie poistného v plnej výške. Je teda
nepochybné, že dňa 16.08.2005, keď vodič X. D. zavinil predmetným motorovým vozidlom ktorého
držiteľom bol žalovaný dopravnú nehodu. K tomuto motorovému vozidlu LIAZ ev. č. DS 734 BC nebolo k
dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

Vzhľadom na to súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Je nepochybné, že žalovaný s plnením sa dostal
do omeškania, preto súd žalobcovi priznal z uplatnenej istiny aj zákonný úrok z omeškania, počnúc od
28.07.2006 až do zaplatenia. Úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba
ECB platná ku dňu 28.07.2006. Je nepochybné, že žalovaný so svojim plnením sa dostal do omeškania,
preto súd žalobcovi priznal z uplatnenej istiny aj zákonný úrok z omeškania, počnúc od 28.07.2006 až

do zaplatenia. Úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná
ku dňu 28.07.2006.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%".

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne v celom rozsahu
a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel na
základevykonanéhodokazovaniaknesprávnemuzáveru,žekdátumuškodovejudalostinemážalovaný

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla Liaz EČV: DS 734 BC, v dôsledku čoho vo veci súd nesprávne rozhodol. Žalovaný trvá na tom,
že v roku 2005 v čase škodovej udalosti mal k motorovému vozidlu platne uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu, nakoľko poistná zmluva č. 6515194825, ktorá sa vzťahovala aj na
poistenie predmetného motorového vozidla a ktorá bola uzavretá s poisťovňou KOOPERATIVA bola v

rozhodujúcom čase platná a účinná, čo je preukázané viacerými listinnými dôkazmi, a to najmä listom
zo dňa 27.12.2004 označeným ako avízo 247-8846 na úhradu poistného. Poisťovňa KOOPERATIVA
oznámila žalovanému, že poistné na základe poistnej zmluvy č. 6515194825 predstavuje na rok 2005
sumu 138.305,- Sk, ďalej dodatkom č. 1 k poistnej zmluve platným od 01.01.2005, ktorý je podpísaný
štatutárnym zástupcom poisťovne uzatvoreným dňa 31.12.2004, ktorým bola výška poistného na rok

2005 upravená na 96.814,- Sk. Ďalej po odpočítaní sumy poistného za motorové vozidlo Mercedes Benz
EČV:DS696AXbolakonečnásumapoistnéhozpoistnejzmluvynarok2005stanovenásumou79.040,-
Sk, ktorú sumu žalovaný poukázal na účet poisťovne príkazom na úhradu zo dňa 05.01.2005. Navyše,
listom zo dňa 14.01.2005 bolo žalovanému poisťovňou oznámené, že nespotrebované poistné v sume16.417,- Sk za poistenie motorového vozidla Mercedes Benz, ktorého poistenie zaniklo dňa 19.03.2004
bolo prevedené na úhradu poistného na rok 2005 v dôsledku čoho mal žalovaný na svojom konte
preplatok na poistnom za rok 2005. S vyššie označenými dôkazmi sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

Keďže žalovaný mal na rok 2005 v predpísanej výške uhradené poistné, nemohlo dôjsť k zániku poistnej
zmluvy k 01.02.2005 ako uvádza súd prvej inštancie. Akékoľvek tvrdenia poisťovne v opačnom smere
považuje žalovaný za účelové. Účelové sú tiež tvrdenia poisťovne, že žalovaný nemá riadne zaplatené
poistné za rok 2004. Poisťovňa v konaní niekoľkokrát menila svoje tvrdenia a tieto prispôsobovala v
závislosti od vývoja dokazovania. V prípade, že by si odvolací súd osvojil názor, že poistné za rok 2004

nebolo riadne zaplatené žalovaným považuje za potrebné poukázať na § 11 ods. 4 zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
v zmysle ktorého majú poisťovne povinnosť po zániku poistného vzťahu zaslať do 15 dní doklad o
škodovom priebehu. Ak tak poisťovňa neurobí a napríklad zašle poistníkovi podklady na ďalšie poistné
obdobie, poistník nadobudne dojem, že poistný vzťah naďalej trvá, čo bolo aj v tomto prípade. Podľa
názoru žalovaného je dôležité skúmať predovšetkým vôľu strán zotrvať v poistnom vzťahu z dôvodu,

aby nedochádzalo zo strany poisťovní k zneužívaniu ich dominantného postavenia. Navrhuje preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému plnú
náhradu trov konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)

a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce

doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,

že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 1.776,40 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 28.07.2006 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkovdokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore je opodstatnená požiadavka žalobcu na zaplatenie
uplatnenej sumy z dôvodu, že poistná zmluva žalovaného na motorové vozidlo zanikla k 01.02.2005
pre neuhradenie poistného, žalobca si splnil zákonnú povinnosť tým, že z garančného fondu uhradil

poškodenému škodu a následne žalobcovi vznikol nárok proti žalovanému na náhradu toho, čo za neho
plnil. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či
právne správne posúdil uplatnený nárok.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola
vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
SRakoajnálezmiÚstavnéhosúduSR.Malzato,ževšetkydôvody,ktoréžalobcoviaažalovanýuvádzali
v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie

konanie tvoria jeden celok.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd

pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

12. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať

odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania aprávne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca je právnická osoba zriadená zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákona o povinnom zmluvnom poistení"), žalovaný bol zapísaný
ako držiteľ motorového vozidla evidenčné číslo vozidla DS 734 BC, značky LIAZ GA - 706, prevádzkou
ktorého bola spôsobená škoda, ktorú dňa 16.08.2005 mal zaviniť vodič X. D. (pôvodný žalovaný 2)
predmetným vozidlom na vozidle Škoda EČV: DS 585 AT. Uvedené vozidlo žalovaného nebolo k

dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 3 ods.
1 zák. č. 381/2001 Z.z., zákona o povinnom zmluvnom poistení z ktorého dôvodu vznikla žalobcovi
podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. zákona o povinnom zmluvnom poistení povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 07.02.2006 z poistného garančného fondu poškodenému

poistné plnenie v celkovej výške 53.518 Sk.

16. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti,

akpretakýtoprípadnebolavpoistnejzmluvedohodnutádlhšialehotaprezánikpoisteniazodpovednosti,
maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

18. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov kancelária

poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

19. Podľa § 24 ods. 7 vety prvej zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov kancelária

má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo
za neho plnila.

20. Nebolo sporné, že vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať
vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva, ktorý

má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Poistenie zodpovednosti
za škodu podľa § 4 ods. 1 sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla.Žalovanýzodpovedázaškodupodľa§427anasledujúcichObčianskehozákonníkaako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla.

21.Rozhodujúcouskutočnosťouboloposúdiť,čivozidložalovaného,ktorýmbolaspôsobenáškodamalo
v čase vzniku škody povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Žalovaný v odvolacom konaní
naďalej argumentoval, že v čase škodovej udalosti mal k uvedenému motorovému vozidlu uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla so subjektom
KOOPERATIVA poisťovňa a.s.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo skutkových zistení
podrobne uvedených v bode 15. odôvodnenia, z ktorých vyvodil správne právne závery, že žalovaný
nemal ku dňu 01.01.2005 riadne a úplne uhradené splatné poistenie, a preto poistenie v zmysle § 9 ods.
4 zákona o povinnom zmluvnom poistení zaniklo z tohto dôvodu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní dôvodí, že
poistné na rok 2005 v predpísanej výške mal uhradené tak, že dňa 05.01.2005 zaplatil poisťovni 79.040

Sk, k tomu treba uviesť, že táto suma bola zohľadnená poisťovňou na predchádzajúce nezaplatené
poistenie na rok 2004.

23. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že v zmysle § 11 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení
bola poisťovňa povinná vydať poistníkovi do 15 dní po zániku poistného vzťahu doklad o škodovom

priebehu, čo poisťovňa neurobila, podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť nemá žiaden vplyv
na okolnosť, že v danom prípade došlo k zániku poistenia, pretože zákon nespája následok v podobe
zániku povinnosti zaplatiť poistné s nesplnením povinnosti vydať doklad o škodovom priebehu počas
poistenia. Pokiaľ ide o odvolací argument, že treba prioritne skúmať vôľu strán zotrvať v poistnom
vzťahu, táto argumentácia je nenáležitá, pretože zhoda vôle zmluvných strán (žalovaného a poisťovne -

KOOPERATIVA) preukázaná nebola, ak by k nej došlo tak potom relevantným dôkazom o jej existencii
by bol právny úkon, čo však nemohla byť poistná zmluva zo daň 14.08.2003, pretože táto zo zákona
zanikla.

24. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie a nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil
skutkové, ani právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie

vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Dôsledkomtohoje,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranami
prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

26. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
ustanoveniam § 192 - § 194 Civilného sporového poriadku.

27. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné

usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.28. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný ku
dňu spôsobenia škody nemal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového
vozidla, teda za škodu zodpovedá vozidlo žalovaného bez poistenia. Odvolací súd po preskúmaní

veci v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že v roku 2005 mal
zaplatené poistenie zodpovednosti za škodu. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo
možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v
skutkových zisteniach za dostatočnú.

29. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

30. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže poskytovali bezpečne

zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobilo
vozidlo žalovaného bez poistenia, žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie z garančného fondu
a žalobca má zákonný nárok na jeho náhradu od žalovaného. Preto je žalovaný povinný nahradiť to, čo
žalobca za neho plnil. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov

pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre
konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne
vec posúdil.

31. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania,

avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody.

32. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

33. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne
sa vyporiadal s námietkami uvádzanými v odvolaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).