Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616214416
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6616214416.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej

a sudcov JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50
361 368, proti žalovanej P. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. II XXX/X, L., právne
zastúpenej JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, za
účasti osobitného subjektu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie sumy 1 030,26 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/141/2016-157
zo dňa 26. 09. 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8Csp /141/2016-227 zo dňa 20. 07. 2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/141/2016-157 zo dňa 26. 09. 2018 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č. k. 8Csp /141/2016-227 zo dňa 20. 07. 2020 v I. výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/141/2016-157 zo dňa 26. 09. 2018 v spojení s

dopĺňacím rozsudkom č. k. č. k. 8Csp /141/2016-227 zo dňa 20. 07. 2020 vo výroku o trovách konania
( IV. výrok) mení tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 12 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“,
event. „súd prvej inštancie“), odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1 030,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne dňa nasledujúceho
po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania a zmluvný úrok v sume 112,63 Eur, úrok z
omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti do 08. 10. 2016 v sume 175,73 Eur na účet žalobcu v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobu v časti zaplatenia úrokov vyčíslených ku
dňu 08. 11. 2016 v sume vyššej ako 853,55 Eur, úroku vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1 030,26 Eur,
odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia zamietol (II. výrok). Žalobcovi priznal nárok
voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 26,50 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd

prvej inštancie osobitným uznesením (III. výrok). Dopĺňacím rozsudkom žalobu o zaplatenie zmluvných
úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v sume 853,55 Eur, úroku vo výške 25, 5 % ročne zo
sumy 1 142,89 Eur odo dňa nasledujúceho po dní 08. 11. 2016 do zaplatenia, úroku vo výške 25,5%
ročne zo sumy 112,62 Eur po dni 08. 11. 2016 zamietol (III. výrok). Zároveň uviedol, že výrok III. rozsudkuč. k. 8Csp/141/2016-157 zo dňa 26. 09. 2018 sa označuje ako IV. (IV. výrok). V ostatných výrokoch
ponechal rozsudok okresného súdu č. k. 8Csp/141/2016-157 zo dňa 26. 09. 2018 nedotknutý (V. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že pôvodne sa žalobca - Poštová banka, a.
s. domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1 142,89 Eur ako nedoplatok istiny, sumy
1 142,89 Eur t. j. úrokov vyčíslených ku dňu 08. 11. 2016, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo
sumy 1 142,89 Eur vo výške 25,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 142,89 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 08.

11. 2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 Eur, a to z titulu uzavretej zmluvy o úvere dostupná
pôžička č. 1521835111 (ďalej aj „Zmluva“), ktorá bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 09. 02. 2017 na spoločnosť BENCONT COLLECTION. Predmetnou Zmluvou poskytol žalovanej
žalobca peňažné prostriedky vo výške 1 .500 Eur, ktoré sa zaviazala splácať, záväzok však splácala
len čiastočne, a preto predmetný úver vyhlásil za predčasne splatný dňom 05. 12. 2013.

3.Prvoinštančnýsúdvecprávneposúdilpodľaustanovení§497,§503ods.1,2Obchodnéhozákonníka
(ďalej len „ObZ“), § 52, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 9 ods. 1, 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 31. 03. 2011 (ďalej len „ZoSÚ“, alebo „zák. č.
129/2010 Z. z.“), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby

ohľadne sumy 1 030,26 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne odo dňa nasledujúceho po
dni 08. 11. 2016 do zaplatenia (§ 517 ods. 2 OZ). Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
dňa 31. 03. 2011 Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 500,- Eur. Žalobca sa
v spore domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1 142,89 Eur ako nedoplatok istiny
(1 500,- Eur - 357,- Eur), zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 08. 11. 2016 vo výške 1 142,86 Eur,

úroku vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1 142,89 Eur (istina) po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 142,89 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11.
2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 Eur. Právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil
úver ku dňu 05. 12. 2013. V zmysle špecifikácie žalovanej sumy žalobca uviedol, že suma 113,57 Eur
predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania od uzavretia Zmluvy do dňa 05. 12. 2013 a suma 610,44

Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania od 05. 12. 2013 do dňa 31. 08. 2015,
kedy bola vyhotovená listina ,, Aktuálny stav úveru". Žalobca sumu zmluvných úrokov do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru vyčíslil vo výške 876,20 Eur a sumu úrokov z omeškania do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru vo výške 3,36 Eur, spolu vo výške 879,56 Eur, od ktorej odrátal úhrady
žalovanej vo výške 76,93 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru tak predstavovala sumu 112,63 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru žalobca vyčíslil zmluvné úroky v sume 853,55 Eur a úroky z omeškania v sume 175,73 Eur,
spolu vo výške 1 029,28 Eur. Úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (112,63 Eur) spolu s
úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 08. 11. 2016 (1 029,28 Eur),spolu predstavujú
sumu 1 141,91 Eur. Dňa 31. 03. 2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o úvere

dostupná pôžička č. 1521535111, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 500 Eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala splácať v 70 splátkach mesačne prevodom z účtu vo výške 42 Eur. Dátum prvej
splátky bol 20. 04. 2011, konečná splatnosť 20.01.2017, splatnosť splátky 20. deň v mesiaci, úroková
sadzba25,5%ročne,priemernáRPMN26,49%aRPMN31,01%,celkovávýškanákladov1383,20Eur.
Písomným podaním zo dňa 19. 11. 2013 označeným ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti

úveru“ právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia
Zmluvy a Obchodných podmienok a v zmysle § 53 ods. 9 OZ ju upozornil, že ku dňu 18. 11. 2013 je
pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 213,92
Eur, pozostávajúca z omeškanej splátky 177,96 Eur, poplatkov 35,96 Eur a poistného 0,00 Eur. Výška
sankčného úroku za každý deň omeškania je 0,03 Eur a súčasne ju vyzval, aby dlžnú sumu zaplatila na

úverový účet v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu zasielal poštou (doručenka
na č.l. 143-144 spisu), zásielka bola žalovanej uložená na pošte, v odbernej lehote si ju nevyzdvihla,
právnemu predchodcovi žalobcu bola vrátená dňa 13. 12. 2013. Písomným podaním zo dňa 05. 12.
2013 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že
úver sa stáva ku dňu 05. 12. 2013 predčasne splatným v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy bola istina

1 142,89 Eur, úrok 113,57 Eur, poplatky za upomienky 39,28 Eur, dlžná suma 1 295,74 Eur a žalovanú
vyzval, aby ju zaplatila do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná výzvu prevzala dňa
09. 12. 2013 (v zmysle článku 3., II. časti VOP bod 3.4. sa pri doručovaní v poštovom styku považujú
písomnosti za doručené v tretí deň po ich odoslaní. Z poštovej obálky vyplýva, že zásielka bola podanána poštovú prepravu dňa 06. 12. 2013 a doručená 09. 12. 2013, pričom žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.
Z prehľadu čerpania a splátok označeného ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 31. 08. 2015 mal okresný
súd preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver 1 500 Eur, ktorý vyčerpala, splatila 357,11 Eur, zostala

dlhovať 1 142,89 Eur, ktorú sumu žiadal žalobca v konaní zaplatiť. Rozsudkom č. k. 8Csp/141/2016-104
dňa 17. 01. 2018 priznal žalobcovi sumu 112,65 Eur, spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej
sumy odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 39,28 Eur výrokom I.
Žalobcanepodalprotitomutovýrokuodvolanie,nadobudolprávoplatnosťapredmetomsporutakzostalo
zaplatenie istiny 1 030,26 Eur s príslušenstvom (1 142,89-112,63). Tvrdenia žalovanej, ktorá popierala

platnosť Zmluvy považoval za účelové a nepreukázané, pretože žalovaná nepreukázala v žiadosti o
poskytnutie úveru, že by boli uvedené iné podmienky, než na základe ktorých jej právny predchodca
žalobcu poskytol úver v hotovosti. Preto predmetnú Zmluvu nepovažoval za absolútne neplatnú a nešlo
o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nezaoberal sa ani námietkou premlčania nároku
z uvedených dôvodov. Skúmal postupiteľnosť pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 02. 2017 a poukázal na skutočnosť, že žalobca v spore

preukázal postupiteľnosť predmetnej pohľadávky. Žalovaná nepoprela nesplácanie úveru riadne a včas,
a že dlh na istine ku dňu 05. 12. 2013 predstavoval sumu 1 142,89 Eur (č. l. 29 spisu), nereagovala
na výzvu žalobcu zo dňa 09. 11. 2013 a zo dňa 05. 12. 2013, ku ktorému právny predchodca žalobcu
úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie zostatku dlhu. Z prehľadu čerpania a splátok
označeného ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 31. 08. 2015 mal preukázané, že žalovaná žalobcovi

dlhuje sumu 1 030,26 Eur, s ktorou bola v omeškaní. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na úroky vyčíslené ku
dňu 08. 11. 2016, uvedené žalobca špecifikoval tak, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ich
suma činila 876,20 Eur, suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru činila 3,36
Eur, teda spolu 879,56 Eur, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovanej vo výške 766,93 Eur a tak suma
úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola vo výške 112,63 Eur (č. l.

88 spisu). Preto žalobcovi priznal zmluvný úrok a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru v sume 112,63 Eur, ako aj vyčíslený úrok z omeškania do predčasnej splatnosti úveru, t. j. do
08. 10. 2016 v sume 175,73 Eur, nakoľko mal preukázané omeškanie žalovanej so zaplatením istiny.
Žalobu v časti zaplatenia zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 08. 11. 2016 v sume vyššej ako 853,55
Eur, ako aj úroku vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1 030,26 Eur odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11.

2016 do zaplatenia zamietol s poukazom na ust. § 565 OZ, § 503 ods. 1, 2 ObZ, s tým, že zo zákonnej
úpravy nevyplýva, že sa po vyhlásení úveru za splatný úročí istina až do zaplatenia (teda do vrátenia
peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou
splatnosti podľa § 503 ods. 3 ObZ. Za predpokladu zosplatnenia úveru nie je dôvodná splatnosť úrokov
zo splátok. Dojednanie v bode 6.4 Obchodných podmienok nepovažoval za individuálne dojednané so

žalovanou, skúmal, či nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ako aj § 54 ods.
1 OZ a konštatoval, že by na ťarchu žalovanej dochádzalo k jej dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu medzi
účastníkmi Zmluvy. Dlžník v prípade zosplatnenia úveru už nemá po zosplatnení povinnosť platiť úroky
z úveru, stráca však možnosť výhody splátok a je povinný celý dlh zaplatiť naraz, teda skôr ako bolo

dojednané.

4. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20. 07. 2020 žalobu o zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru v sume 853,55 Eur, úroku vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1 142,89 Eur
odo dňa nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, ako aj úroku vo výške 25,5 % ročne zo

sumy 112,63 Eur po dni 08. 11. 2016 zamietol s tým, že s poukazom na body 28, 29 až 36 rozsudku
č. k. 8Csp/141/2016-157 doplnil výrok predmetného rozsudku v III. výroku tak, že žalobu o zaplatenie
zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v sume špecifikovanej vo výrokovej časti
dopĺňacieho rozsudku zamietol. Uvedené vykonal na základe záveru odvolacieho súdu, ktorý uviedol,
že z výrokových častí bolo zrejmé, že nerozhodol ohľadne sumy 835,55 Eur, úroku 25,5 % zo sumy

112,63 Eur po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia (časť žalovanej istiny), pretože žalobu zamietol iba nad
sumu 853,55 Eur.

5. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku(ďalejlen„CSP“),vychádzajúczozásadyzodpovednostizavýsledok(zásadaúspechu),pričom

žalobca mal v spore čiastočný úspech v rozsahu 13,42 %, ktorú náhradu mu priznal voči žalovanej.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne proti I.
vyhovujúcemu výroku a závislému výroku o trovách konania a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súduprvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej náhradu
trov konania.

7. Podstatou odvolacej námietky žalovanej bolo nesprávne vyhodnotenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, nakoľko žalobca nepreukázal
splnenie podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej
aj „Zákon o bankách“) a tiež porušenie ust. § 53 ods. 9 OZ. Z predložených výziev žalobcu vyplýva, že
ju neupozornil v lehote určenej zákonom na uplatnenie práva vyhlásenia splatnosti úveru predtým, ako

úver zosplatnil, preto k zosplatneniu došlo v rozpore so zákonnými ustanoveniami a aj za predpokladu
postúpenia pohľadávky na žalobcu, tzv. živého úveru na nebankový subjekt, je táto možnosť v zmysle
zákona neprístupná. Výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 09. 11. 2013 po údajnom jej neprebratí,
mala byť uložená na pošte a následne vrátená právnemu predchodcovi žalobcu dňa 04. 12. 2013, v
období od 19. 11. 2013 do 13. 12. 2013, tak mohla kedykoľvek dlžnú sumu uhradiť, ale žalobca ešte v
danom období vyhlásil dňa 05. 12. 2013 úver za predčasne splatný, ktorú výzvu o zosplatnení prevzala

dňa 09. 12. 2013, teda obe výzvy jej boli doručované približne v rovnakom čase. Popierala vedomosť
o doručovaní výzvy na splatenie úveru zo dňa 09. 11. 2013, ktorú by bola prevzala, ak by mala o
nej vedomosť, pretože prevzala výzvu zo dňa 09. 12. 2013, ktorou došlo k zosplatneniu úveru. Mala
záujem prebrať všetky zásielky zasielané právnym predchodcom žalobcu, avšak o doručovaní výzvy
pred zosplatnením úveru vedomosť nemala. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd podľa žalovanej

nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Trvala na tom, že neboli splnené podmienky
pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ. Rozsudok prvoinštančného súdu trpí vážnymi vadami
spôsobujúcimi jeho nepreskúmateľnosť, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, žalobca nebol
aktívne vecne legitimovaný v spore a prvoinštančný súd preto vec nesprávne posúdil, keď žalobe
vyhovel.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zotrval na platnom zosplatnení úveru dňa 05. 12. 2013 s
tým, že premlčacia doma začala plynúť až dňa 20. 12. 2013, pretože podľa všeobecných obchodných
podmienok sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní, výzva na splatenie úveru bola
daná na poštovú prepravu dňa 06. 12. 2013, preto sa považovala za doručenú dňom 09. 12. 2013 a

vzhľadom na paričnú lehotu na splnenie dlhu 10 kalendárnych dní, uplynula lehota na splnenie záväzku
žalovanej dňa 19. 12. 2013, preto mohol uplatniť svoje právo na súde až dňa 20. 12. 2013. Jeho nárok
nemôže byť s poukazom na podanie žaloby premlčaný, pretože by k nemu došlo až dňa 21. 12. 2016,
teda uplynutím 3 rokov odo dňa, kedy si mohol uplatniť nárok po prvý raz. Poukázal na výzvu zo dňa
18. 11. 2013, ktorou upozornil žalovanú na zosplatnenie úveru, a ktorú skutočnosť preukázal výzvou

spolu s poštovou poukážkou. Navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku
ako vecne správny potvrdiť.

9. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu odmietala názor žalobcu o nezačatí plynutia premlčacej
doby dňa 05. 12. 2013, ale až dňa 22. 12. 2013, pričom poukázala na skutočnosť, že predmetnú výzvu

prevzala dňa 09. 12. 2013. Ďalej zotrvávala na všetkých argumentoch uvedených v podanom odvolaní.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvával na všetkých predchádzajúcich stanoviskách.

11.Žalovanávovyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedla,žeprvýkrátsadoomeškaniadostalasosplnením

záväzku dňa 20. 04. 2013 a žalobca poukazoval na dve upomienky zo dňa 09. 09. 2013 ako aj zo dňa 01.
10. 2013, v zmysle ktorých zotrvala v omeškaní so splnením svojho záväzku po dlhšiu dobu. Poukázala
na všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bolo dojednanie o oprávnení žalobcu zosplatniť celý
úver už pre nezaplatenie jednej splátky. Tiež odkázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 5Cdo/256/2018 zo dňa 20. 02. 2019. Namietala opodstatnenosť nároku žalobcu, ktorý nepredložil

relevantný výpis z úverového účtu vo forme bankového výpisu, z ktorého bolo možné ustáliť, ktorou
splátkou sa dostala do omeškania a pre absenciu daného dôkazu nemožno s určitosťou ustáliť začiatok
plynutia premlčacej doby. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Mala za to, že premlčacia doba začala plynúť už od
zročnosti splátky splatnej dňa 20. 04. 2013 a uplynula dňa 21. 04. 2016, z ktorého dôvodu je celý nárok

žalobcu premlčaný. Ďalej uviedla, že žalobca nepredložil dôkaz o doručení výzvy na splatenie úveru zo
dňa 19. 11. 2013.12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že v danom prípade nedošlo k
odstúpeniu od Zmluvy, ale k zosplatneniu úveru pre porušenie povinnosti žalovanej a teda nedošlo k
zániku Zmluvy odstúpením, Zmluva je naďalej platná a účinná s tým, že žalovaná svojim nekonaním

stratila výhodu splátok, pričom vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah
naraz v jednotnej premlčacej dobe odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Poukázal na výzvu
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19. 11. 2013.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu
prvej v odvolaním napadnutom I. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v závislom výroku o trovách
konania (IV. výrok) podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne I. výroku .

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil.

17. Podstatou odvolacej námietky žalovanej bola absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore
pre nesplnenie podmienok na postúpenie pohľadávky.

18. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy uzatvorenej dňa 31. 03. 2011
právnym predchodcom žalobcu so žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 500
Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 70 splátkach mesačne prevodom z účtu v splátkach vo výške
42,- Eur. Dátum prvej splátky bol 20. 04. 2011, konečná splatnosť 20. 01. 2017, splatnosť splátky 20.

deň v mesiaci, úroková sadzba 25,5 % ročne, priemerná RPMN 26,49 % a RPMN 31,01 %, celková
výška nákladov 1 383,20 Eur.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd v poradí druhým rozhodnutím uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 030,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne dňa

nasledujúceho po dni 08. 11. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania a zmluvný úrok spolu v sume 112,63
Eur, úrok z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti vyčíslený do 08. 10.2016 v sume 175,73
Eur. Nakoľko prvým rozsudkom č. k. 8Csp/141/2016-104 zo dňa 17. 01. 2018 bola I. výrokom priznaná
časť istiny vo výške 112,60 Eur s úrokom z omeškania po dni 08. 11. 2016, ako aj poplatky vo výške
39,28 Eur, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, zostala predmetom sporu časť istiny, ako aj zmluvné

úroky vyčíslené do zosplatnenia ako aj po zosplatnení. Okresný súd však zmluvné úroky po zosplatnení
vyčíslené ako aj požadované vo výške 25,5 % zamietol ( II. výrok), proti ktorému sa žalobca neodvolal.

20. V posudzovanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom,

a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a

neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale jelimitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon
s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

21. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa
neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata
výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva
veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka
so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na
jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz.

22. Zákonodarcav§53ods.9OZspresňujepodmienkysplácaniazáväzkovzospotrebiteľskýchzmlúvv
splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní.

23. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ dopadá na posledná veta v § 565 tak, že upravuje, odkedy môže
dodávateľ toto právo uplatniť a súčasne pri spotrebiteľských zmluvách vylučuje aplikáciu poslednej vety

§565OZ.Toznamená,žedodávateľmôžežiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorej
splátky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9.

24. Citované ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ je potrebné vykladať nielen z hľadiska jazykového
výkladu (vychádzajúc najmä z analýzy použitých slov, ich pôvodu, gramatických foriem, z významu

slov) ale i logického (zohľadniac význam normy pomocou logických metód) i systematického (z hľadiska
významu právnej normy z aspektu jej miesta v platnom právnom systéme - príslušnosti normy k určitému
druhu právnych noriem a jej vzťahu k iným právnym normám). Systematický výklad vychádza pritom
zo zásady, že je neprípustné vykladať len jednotlivú normu osamotene, keďže by išlo o umelú izoláciu,
teda zmysel zákonného ustanovenia sa nedá určiť z jednotlivých jeho ustanovení od seba izolovaných,

ale len z ich súvislostí s ostatnými. Preto izolovaný výklad zákona vykonaný žalobcom v jeho odvolaní
neobstojí.

25. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb

AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená.

26. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel
k záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovanej, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca aktívnu
vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 02. 2017. S otázkou

spôsobilosti postupiteľnosti pohľadávky sa okresný súd riadne vysporiadal v bode 20 odôvodnenia
svojho rozhodnutia.

27. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu pohľadávku ešte pred jej postúpením zosplatnil,
ktorú skutočnosť preukázal listinnými dôkazmi a to príslušnými výzvami ( na č. l. 29 a 142, 143

spisu), preto daná odvolacia námietka žalovanej bola vyhodnotená odvolacím súdom ako nedôvodná.
Nepochybne žalovaná výzvu zo dňa 19. 11. 2013 pred zosplatnením úveru zasielanú právnym
predchodcom žalobcu neprevzala, čo vyplýva z doručenky na č. l. 144 spisu. Je právne nepodstatné, že
po doručovaní predmetnej výzvy žalobca 05. 12. 2013 úver zosplatnil, teda v lehote, v ktorej žalovaná
mala možnosť dlh vyrovnať na základe výzvy zo dňa 19. 11. 2013. Odvolací súd vzhliadol odvolaciu

námietku žalovanej o údajnej nevedomosti o doručovaní predmetnej výzvy za nedôvodnú a účelovú.
Žalobcasplnilvšetkyzákonnépodmienkyprezosplatnenieúveruanásledneprepostúpeniepohľadávky,
čo bolo až v roku 2017.

28. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (IV. výrok) podľa § 388 CSP
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách prvoinštančného konaniaodvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP vzhľadom
na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v spore. Podľa výsledku sporu bol žalobca v spore úspešný
v 56 % a neúspešný v rozsahu 44 %. V prevažnej miere bol teda žalobca úspešný, keďže jeho čistý

úspech bol 12 % (56 % - 44 %). Požadoval zaplatenie celkove sumy 2 325,28 Eur( 1 142,89 + 1 142,
89 + 39, 28 Eur), bola mu priznaná spolu suma 1 294,80 (112,63 Eur + 39,28 Eur + 1 030,26 Eur +
112,63 Eur). Preto odvolací súd vzhľadom tento čiastočný úspech žalobcu rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom
prípade bol v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).