Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200824
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7018200824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru

a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: U. S. Steel
Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice, práve zastúpený: DLA PIPER WEISS-TESSBACH
Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, Suché mýto 1, Bratislava, na základe splnomocnenia právne
zastúpený: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., Suché mýto 1, Bratislava, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 375223/2018 zo dňa 02.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 375223/2018 zo dňa

02.07.2018, ako aj rozhodnutie mesta Košice č. MK/B/2018/051311/MK/B/2018/00192035/09 zo dňa
04.04.2018 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 25.05.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10.09.2018 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
375223/2018 zo dňa 02.07.2018, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, rozhodol podľa

§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) tak, že potvrdil rozhodnutie
Mesta Košice č. MK/B/2018/051311/MK/B/2018/00192035/09 zo dňa 04.04.2018, ktorým bol v zmysle
ustanovenia § 68 ods. 5 a § 63 daňového poriadku a § 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice
č. 132 o miestnych daniach v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „VZN č. 132“) vyrubený
rozdiel dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 0,00 EURA.

I. Administratívne konanie

2. Daňový subjekt podal dňa 31.01.2014 Mestu Košice daňové priznanie na rok 2014, vyplnené
dňa 31.01.2014, za nehnuteľnosti. Správca dane, Mesto Košice, rozhodnutím č. B/2014/078310/
B/2014/00056876/09 zo dňa 11.02.2014, vyrubilo daňovému subjektu na základe údajov o
nehnuteľnostiachdaňznehnuteľnostínazdaňovacieobdobieroku2014,atovsume5.042.571,93EUR.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2014. Daňový subjekt podaním zo dňa 09.09.2016

podal dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2014 za účelom vydania nového
rozhodnutia pre určenie novej výšky dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie 2014, keďže Najvyšší
súd SR dňa 08.06.2016 vydal rozsudok č. 4Sžr/32/2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Košice - okolie, katastrálny odbor č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013, ktorým určil priebehhranice medzi obcou B. P. V. K. - V. Č. Š. a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami B. P. Ž. v
prospech obce B. (právoplatnosť rozsudku dňa 10.08.2016).

3. Listom č. B/2016/173299/240695 zo dňa 30.11.2016 správca dane oznámil daňovému subjektu výkon
daňovej kontroly dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobia rokov 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016, so
začiatkom dňa 03.01.2017. Správca dane dňa 13.02.2017 vyhotovil protokol o daňovej kontrole č. MK/
B/2017/061619/85466, v ktorom uviedol súpis kontrolovaných dokladov, preukázané kontrolné zistenia
a vyčíslil rozdiel dane na rok 2014 v sume 0,00 EUR. Protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou č.

MK/B/2017/061619/94478 zo dňa 13.02.2017, na vyjadrenie sa k protokolu o daňovej kontrole, prevzal
daňový subjekt dňa 23.02.2017.

4.Daňovýsubjektvovyjadreníkprotokoluodaňovejkontrolezodňa10.03.2017uviedol,ževychádzajúc
z rozhodnutí katastrálneho úradu z roku 2007 a 2013, definitívne potvrdených Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, ktorého účinky nastávajú spätne, správcom dane ani v rokoch 2012 až 2016

nemohlo byt' pre sporné územie Mesto Košice a že jediným oprávneným daň z nehnuteľností za toto
územie vyberať je v uvedených zdaňovacích obdobiach obec B.. Preto daňový subjekt podal podľa § 16
ods. 4 písm. a) daňového poriadku dodatočné priznania, nakoľko daň uvedená v daňovom priznaní má
byt' nižšia. Daňový subjekt ďalej na 5. strane vyjadrenia vyčíslil rozdiel dane (preplatok) na jednotlivé
zdaňovacie obdobia rokov 2012 až 2016.

5. Správca dane vydal dňa 12.06.2017 rozhodnutie č. MK/B/2017/061619/MK/B/2017/00209665/09,
ktoré bolo žalovaným na základe odvolania žalobcu zrušené a vec vrátená na nové
rozhodnutie. Následne mesto Košice dňa 04.04.2018 vydalo rozhodnutie č. MK/B/2018/051311/MK/
B/2018/00192035/09, ktorým v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 a § 63 daňového poriadku zákona a § 2

VZN č. 132 vyrubilo daňovému subjektu rozdiel dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2014
v sume 0,00 EURA. Daňový subjekt sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal podaním zo dňa 25.04.2018, o
ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaný v rozhodnutí č. 375223/2018 zo dňa 02.07.2018, ktoré je predmetom tohto konania, ktorým

potvrdil rozhodnutie mesta Košice č. MK/B/2018/051311/MK/B/2018/00192035/09 zo dňa 04.04.2018,
zhrnul právne okolnosti, ktoré nastali pred a po vydaní predmetného rozhodnutia. Podstatou týchto
okolností je priebeh administratívneho konania na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálny odbor,
ktorý prvýkrát rozhodol o návrhu obce Sokoľany zo dňa 10.03.1997 na vydanie rozhodnutia o zmene
priebehu hranice V. K. P. Y. B., spočívajúcej vo vrátení časti územia z katastra Mesta K. do katastra

obce B. rozhodnutím č. H-2/97/d-Bj zo dňa 20.10.2004, ktorým návrh obce zamietol. Obec B. podala
proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Krajský súd v Košiciach (podľa tretej hlavy piatej časti
OSP) rozsudkom č. 3Sp/8/2005-27 zo dňa 11.04.2006 zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec Správe
katastraKošice-okolienaďalšiekonanie.Dňa20.06.2007KatastrálnyúradvKošiciach,Správakatastra
Košice - okolie, vydal rozhodnutie č. H-2/97/d-Bj (2. rozhodnutie), ktorým na základe návrhu obce B.

rozhodol o určení priebehu hranice medzi obcou B. P. V. K. - V. Č. Š. a o priebehu hranice medzi k. ú.
B. P. K.. Ú.. Ž. v prospech obce B..

7. Vyššie uvedené katastrálne rozhodnutie bolo na základe opravných prostriedkov niekoľkokrát
preskúmavané správnym a kasačným súdom v rámci správneho súdnictva a Ústavným súdom, pričom

záver právneho posúdenia žalovaného v odôvodnení napádaného rozhodnutia bol: „Vzhľadom na
skutočnosť, že ku dňu vydania predmetného rozhodnutia a ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia o
odvolaní daňového subjektu vo veci sporného územia neexistovalo a neexistuje žiadne právoplatné
rozhodnutie iného príslušného orgánu, ktorým by bol správca dane a tiež odvolací orgán viazaný,
rozhodujúci je právny stav k 01.01.2014, ktorý je nespochybniteľný a preto neboli a nie sú dôvody

na konanie podľa ustanovenia § 61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Správca dane pri vyrubení rozdielu dane zohľadnil existujúci právny stav k 01.01.2014, ktorý
svedčí Mestu Košice (ako vyplýva z vyššie uvedeného). Aj táto požiadavka daňového subjektu je preto
neopodstatnená.“ (str. 12 ods. 3 žalovaného rozhodnutia).

II. Správna žaloba, vyjadrenie a replika

8. Žalobca v správnej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania a nadväzujúcich konaní (to
v konaní sporné nebolo) a zopakoval argumentáciu, ktorú už uplatnil v odvolacom konaní. Podstataargumentácie žalobcu je postavená na námietke: „ (...) mesto Košice bolo povinné v zmysle § 61 ods.
1 písm. a) Daňového poriadku prerušiť daňové konanie, pretože malo vedomosť o tom, že sa začalo
konanie o predbežnej otázke, o ktorej rozhoduje Krajský súd v Košiciach a na toto rozhodnutie súdu

(ktoré v súčasnosti ešte neexistuje, lebo súdny proces prebieha) sa viaže procesné konanie správcu
dane a v konečnom dôsledku od neho bude závisieť rozhodnutie v posudzovanej daňovej veci. Ak tak
neurobil správca dane, mal Žalovaný v odvolacom konaní v zmysle § 61 ods. 6 daňového poriadku
prerušiť daňové konanie, pretože rovnako vedel o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke.“

9. Žalovaný správny orgán sa listom zo dňa 18.02.2019 vyjadril k správnej žalobe, pričom poukázal na
to, že žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zásade z rovnakých dôvodov ako v
odvolaní. Vo vyjadrení zotrval na rovnakej argumentácii, ktorú použil pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu.
Podstata jeho právneho názoru ja obsiahnutá v tvrdení: „Žalovaný preto pri rozhodovaní o odvolaní
žalobcu postupoval podľa ustanovenia § 99 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení
neskoršíchpredpisov(rozhodujúcijestavk01.01zdaňovaciehoobdobia;nazmenypočaszdaňovacieho

obdobia sa, až na výnimky - dedenie a dražba, neprihliada) na základe vyjadrenia orgánu štátnej správy
na úseku katastra, z ktorého vyplýva právny stav k 01.01.2014, t. j. miestna príslušnosť v zdaňovacom
období roku 2014, a teda konanie v predmetnej veci nemusel prerušiť.“

10. K vyjadreniu žalovaného sa listom (replikou) zo dňa 18.03.2019 vyjadril žalobca, ktorý zopakoval

svoje tvrdenie v správnej žalobe o povinnosti správneho orgánu prerušiť daňové konanie, ak má
vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke.

11. Žalovaný správny orgán sa už k replike nevyjadril, hoci bol správnym súdom riadne vyzvaný. Až
následne, reagujúc na záverečný návrh žalobcu zo dňa 14.05.2021 vo svojom podaní zo dňa 25.05.2021

okrem iného uviedol, že predbežná otázka nevznikla, keďže k 01.01.2014 bolo sporné územie v katastri
nehnuteľnosti preukázateľne zapísané v k.ú. Ž., ako súčasť Mesta K.. Poukazoval na to, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 1Sžfk/32/2018 a sp. zn. 10Sžfk/32/2018 považoval dôvody
právnej istoty daňových subjektov za rozhodujúce údaje zapísané (evidované) v katastri nehnuteľnosti k
01.01. zdaňovacieho obdobia. Ohľadne rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 04.11.2020,

ktorým bolo rozhodnuté, že sporné územie patrí do k.ú. B. uviedol, že rozsudok sp. zn. 4Sžr/3/2019
nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020 a že jeho účinky nastávajú ex nunc (do budúcna). Preto
z dôvodu zachovania právnej istoty daňového subjektu sú pre posúdenie príslušnosti správcu dane
rozhodujúce údaje evidované v katastri nehnuteľností k 01.01. príslušného zdaňovacieho obdobia (§
18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. a § 71 ods. 1 katastrálneho zákona, t.j. v prípade predmetného

zdaňovacieho obdobia roku 2014 stav k 01.01.2014, ktorý sa už spätne nemôže zmeniť a vždy je a bude
taký, aký bol v tento deň- svedčiaci v prospech Mesta K.. K obave dvojitého zdanenia uviedol, že podľa
§ 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov
od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. S poukazom na plynutie lehôt a
závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/67/2018 (bod 20) a bod 16 rozsudku NS SR sp. zn.

5Sžfk/60/2016 zo dňa 25.03.2021 uzavrel, že analogicky v prípade zdaňovacieho obdobia roku 2014,
kedy k 01.01.2014 bolo sporné územie evidované ako k.ú. Ž., t.j. bolo súčasťou Mesta K., žalobca podal
daňové priznanie na rok 2014 na základe údajov z katastra nehnuteľnosti Mestu K., ktoré mu na základe
tohto priznania vyrubilo daň z nehnuteľnosti rozhodnutím zo dňa 11.02.2014 (právoplatné 04.03.2014),
na základe ktorého daň z nehnuteľností na rok 2014 uhradil. Vyrubenie dane z nehnuteľnosti obcou

B. (nie je možné v dôsledku zániku práva vyrubiť daň) za tie isté nehnuteľnosti za to isté zdaňovacie
obdobie, by bolo dvojitým zdanením a bolo by v rozpore s Ústavou SR. Záverom navrhol správnu žalobu
zamietnuť alternatívne podľa § 100 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku konanie prerušiť až do
rozhodnutia kasačného súdu o kasačných sťažnostiach žalovaného voči rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach v skutkovo zhodných veciach sp. zn. 7S/115/2018 (DzN rok 2012), sp. zn. 6S/67/2018 (DzN

rok 2013) a sp. zn. 6S/82/2018 (DzN rok 2016).

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.05.2021 zhrnul dôvody podanej správnej
žaloby v zmysle záverečného návrhu žalobcu v podaní zo dňa 14.05.2021 označenom ako záverečný
návrh žalobcu a zdôraznil, že rovnako ako Mesto Košice, aj žalovaný mali vedomosť, že prebieha

konanie o predbežnej otázke, t. j. spor o priebeh hranice medzi obcou B. P. V. K., V. Č. Š. o priebeh
hranice medzi katastrálnymi územiami. Z dikcie § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyplýva,
že je použitá formulácia správca dane preruší konanie a s ohľadom na logický a gramatický výklad
tohto ustanovenia je zrejmé, že je povinnosťou a nie možnosťou správcu dane konanie prerušiť. Toznamená, ide o obligatórne prerušenie konania, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej
otázke. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhlásil dňa 04.11.2020 rozsudok, ktorým rozhodol, že sporné
územie, na ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, patrí do katastrálneho územia

obce B. P. N. K. Ú. V. K., V. Č. Š.. Žalobca už v správne žalobe uvádzal, že nie je možné vylúčiť, že sa
obec B. bude snažiť vyrubiť duplicitnú daň z nehnuteľnosti u žalobcu v prípade, že bude v jej prospech
právoplatne rozhodnuté v konaní o priebeh katastrálnej hranice. V nadväznosti na uvedené poukázal na
výzvuobceB.zodňa22.04.2021,ktoroužalobcuvyzývanapodaniedaňovéhopriznaniaznehnuteľnosti
za rok 2012 až 2016 do 30 dní od doručenia výzvy tak, ako ju žalobca už predložil aj konajúcemu

súdu. V tomto ohľade má teda žalobca za to, že uvedenú situáciu spôsobil práve žalovaný tým, že
neprerušil predmetné daňové konanie až do úplného skončenia konania o priebeh katastrálnej hranice.
Poukázal, že konania vedené pred Krajským súdom v Košiciach vo veci žalobcu proti žalovanému pod
sp. zn. č. 6S/67/2018 a 6S/82/2018, v ktorých Krajský súd v Košiciach už vyhlásil rozsudky, ktorými zrušil
rozhodnutiažalovaného.TaktiežpoukázalnarozsudkyNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvydanými
voveciachvedenýchpodsp.zn.č.1Sžfk/32/2018a10Sžfk/32/2018,vktorýchakosťažovateľvystupoval

žalovaný. Predmetnými rozhodnutiami kasačný súd zamietol kasačné sťažnosti žalovaného. Uvedené
súdne rozhodnutia boli vydané v obdobných právnych a skutkových veciach. Dával do pozornosti princíp
právnej istoty vyjadrený v článku 2 Civilného sporového poriadku, ktorý sa reflektuje aj v konaniach
upravených Správnych súdnym poriadkom. S ohľadom na uvedené nesúhlasil ani s právnymi názormi
a tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 21.05.2021. Navrhol preto, aby správny súd

rozhodol v zmysle správnej žaloby.

13. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27.05.2021 zhrnula vyjadrenia žalovaného
počas súdneho konania, pričom zopakovala tvrdenia žalovaného uvedené v jeho podaní zo dňa
25.05.2021.

III. Právny názor správneho súdu

14. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom

poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s rozhodnutiami žalovaného, podaniami účastníkov
konania, so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a
preto jej je potrebné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 6 daňového priadku sa ustanovenia o prerušení daňového konania vzťahujú rovnako
aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

Podľa ust. § 22 ods. 1 daňového poriadku ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane

o takejto otázke urobiť úsudok, alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Podľa ust. § 22 ods. 2 daňového poriadku správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť
úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.

16. Správny súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax tunajšieho správneho súdu v konaniach, najmä
č. k. 6S/67/2018 a č. k. 6S/82/2018 a kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13.
septembra 2019, ktorá sa týka rovnakého problému.17. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Podstata dôvodov
správnej žalobe bola tá, že žalobca poukazoval na nemožnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení
dane z dôvodu uvedeného v ustanovení § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

18. Predbežnou otázkou je otázka, ktorá sa vyskytne pri správe daní a od jej posúdenia závisí
rozhodnutie vo veci. Ak už bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci, na základe posúdení
vykonaného orgánom príslušným vo veci rozhodnúť, napr. súdom, prípadne iným kontrolným orgánom,
správca dane je v konaní týmto rozhodnutím viazaný. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. a) daňového

poriadkuukladásprávcovidaneobligatórnepovinnosťprerušiťdaňovékonanie(narozdielodeventuality
v písm. b/ tohto odseku), ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Zmysel tohto
ustanovenia nie je založený na tom, či existuje v konaní predbežná otázka, ktorá je popísaná v § 22
daňového poriadku, ale či sa už začalo právne konanie o tejto predbežnej otázke a správca dane
má vedomosť o takomto začatí. Ak je takýto skutkový stav, potom nastupuje povinnosť rozhodnúť o
prerušení konania.

19. Daňový poriadok nepredvída stav, aby o predbežnej otázke mohol rozhodnúť správca dane aj vtedy,
ak o predbežnej otázke už rozhoduje iný príslušný štátny orgán a správca dane má vedomosť o tomto
konaní. Správca dane môže o predbežnej otázke rozhodnúť len vtedy, ak o tejto predbežnej otázke ešte
nerozhodol a ani nezačal konať (§ 22 ods. 1) príslušný štátny orgán a správca dane dokáže túto otázku

hodnoverne zodpovedať alebo ak príslušný orgán začal konať o predbežnej otázke, ale správca dane
nemá vedomosť, že prebieha takéto konanie (§ 61 ods. 1 písm. a/). Obe možnosti platia v prípade, že
sa nejedná o posúdenie či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave
fyzickej osoby.

20. Z takto ozrejmeného právneho stavu bolo v konaní potrebné zodpovedať ešte na otázku, či
administratívne konanie, od ktorého závisí určenie správcu dane v daňovom konaní (teda vecná
príslušnosť), je predbežnou otázkou v samotnom konaní o vyrubení dane. Priebeh katastrálneho
konania, ktorý nebol medzi účastníkmi konania sporný je konaním, ktoré determinuje určenie správcu
dane, keďže správcom dane je obec, na území ktorej leží nehnuteľnosť. Možno teda bez pochybností

právne uzavrieť, že katastrálne konanie, popísané v bode 7. rozsudku, je nevyhnutným konaním, bez
ktorého nie je možné určiť správcu dane a teda je to predbežná otázka v konaní o vyrubení dane. Ak nie
je vyriešená vecná príslušnosť na konanie, je to taká prekážka, ktorá musí byť odstránená. Nedostatok
vecnej príslušnosti spôsobuje nulitu správneho rozhodnutia, preto správny orgán nemôže rezignovať na
túto otázku, pretože nulita správneho aktu sa nedá konvalidovať.

21. Podľa § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) na vyrubenie
dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností
rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada,

ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka
daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal
vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.
Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom
zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu

roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič
stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o
dedičstve.

22. Počas administratívneho konania nebolo sporné, že správca dane vedel o predbežnej otázke,

no napriek tomu rozhodol tak, že si sám určil svoju príslušnosť na konanie, a to aj v zmysle § 18
ods. 2 zákon o miestnych daniach (pozn. vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, ani rozhodnutia
správcu dane takáto norma uvedená nebola). V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že otázka
spornosti katastrálnych hraníc obcí, o ktorej už prebieha katastrálne konanie, nie je skutočnosťou v
zmysle § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach, resp. nemôže byť tou skutočnosťou, na ktorú sa

neprihliada. Ustanovenie § 18 ods. 2 predvída prípady zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam počas
jedného zdaňovacieho obdobia, t.j. po prvom januári, do konca kalendárneho roka. Tieto zákon definuje
ako skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre daňovú povinnosť (nie pre právo vyrubiť daň). Skutočnosť,ktorá je rozhodujúca pre daňovú povinnosť je taká skutočnosť, ktorá v priebehu kalendárneho roka môže
založiť novú (inú) daňovú povinnosť.

23. V posudzovanom prípade ide o skutočnosť, ktorá sa netýka daňovej povinnosti na strane daňovníka,
ale ktorá sa týka práva na vyrubenie dane na strane správcu dane. Inými slovami povedané, ustanovenie
§ 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach neupravuje vecnú príslušnosť správcu dane, ale daňovú
povinnosť. Keďže spor o priebeh katastrálnej hranice obcí presahuje jedno zdaňovacie obdobie a nie je
právoplatne skončený, nemôže táto skutočnosť spadať do enumerácie § 18 ods. 2 zákona o miestnych

daniach. V týchto okolnostiach je potrebné rozlíšiť skutočnosť, ktorá determinuje daňovú povinnosť od
predbežnej otázky, ktorou nepochybne je určenie vecnej príslušnosti.

24. K námietke žalobcu, týkajúcej sa neprerušenia konania, správny súd uvádza, že pretože v čase
rozhodovania správcu dane a žalovaného vec o priebehu hranice katastrálnych území pred odporcom,
Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom nebola právoplatne rozhodnutá (ani ku

dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - 10.7.2018), ku ktorému dňu súd posudzuje napadnuté
rozhodnutie (§ 135 ods. 1 SSP ), z dôvodu neexistencie konečného rozhodnutia o priebehu hranice
medzi katastrálnymi územiami obcí (rešpektujúc pritom právne závery vyplývajúce z vyššie označenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach), považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného
za predčasne vydané a je toho názoru, že žalovaný mal prerušiť predmetné konanie do právoplatného

skončenia konania o priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami špecifikovanými v bode 7
rozsudku, keďže mu ukladá právna úprava (vyššie citované ust. § 22 ods. 1, § 66 ods. 1 a 6 daňového
poriadku), a to už len z toho dôvodu, že v čase rozhodovania mal vedomosť o zložitosti posudzovania
predbežnej otázky, na ktorú sú rôzne právne názory na všeobecných súdoch, vrátane Najvyššieho súdu,
berúc v úvahu aj právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky.

25. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je ani dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené v časti
odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa ním namietaného neprerušenia konania správcom dane, ktorá
je aj žalobnou námietkou, preto súd námietku žalobcu týkajúcu sa neprerušenia konania vyhodnotil ako
dôvodnú.

26. K žalobnej námietke žalobcu uvedenej v žalobe a týkajúcej sa rizika dvojitého zdanenia správny súd
uvádza, že táto je nedôvodná, vzhľadom na zánik práva vyrubiť daň ku dňu 31.12.2019.

27. V predmetnej veci je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.

4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020, ktorý rozhodoval v právnej veci žalobcu Mesto Košice proti žalovanému
Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor za účasti ďalšieho účastníka obec B., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu č.k. OU-KS-KO1-H-2-97/d-Bj zo dňa 25.10.2013, o odvolaní
obce Sokoľany proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09.04.2019,
zmenil tento rozsudok tak, že Rozhodnutie Okresného úradu potvrdil. Predmetom preskúmania bolo

rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán určil priebeh hranice medzi obcou B. P. V.Z. K.-V. Č. Š.
medzi katastrálnymi územiami B. P. Ž.. Z rozsudku vyplýva, že súhlas na zmenu priebehu hranice obce
B. (v rozhodujúcom období katastrálneho územia B. M. Y. S.) nebol daný v súlade so zákonom, a to
orgánom, ktorý bol na to oprávnený podľa zákona účinného v rozhodujúcom čase (rok 1979). Súhlas
nebol preukázateľne realizovaný obcou S., resp. plenárnym zasadnutím MNV, ani jej obyvateľmi. Zmena

priebehu hranice v katastri sa vykonala bez súhlasu obce a jej obyvateľov. Najvyšší súd teda rozhodol,
že sporné územie (o ktoré ide aj v preskúmavanom konaní), patrí do katastrálneho územia obce B. a
nie do katastrálneho územia Mesta K.- V. Č. Š..

28. Žalovaný podaním zo dňa 25.05.2021 navrhol súdne konanie prerušiť podľa § 100 ods. 2 písm. a)

Správneho súdneho poriadku až do rozhodnutia kasačného súdu o kasačných sťažnostiach žalovaného
voči rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v skutkovo zhodných veciach sp. zn. 7S/115/2018 a sp. zn.
6S/67/2018. Pokiaľ ide o dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, tak pri tomto
dôvode sa umožňuje prerušenie konanie z dôvodu vyskytnutia sa predbežnej otázky. Rozumie sa tým
otázka,ktorámávýznamprerozhodnutiesprávnehosúdu.Rozhodovaciapraxmánamysliotázku,ktorá

je buď riešená v inom súdnom alebo administratívnom konaní. Ustanovenie § 100 ods. 2 SSP vymedzuje
taxatívne dôvody tzv. fakultatívneho prerušenia konania. Teda na rozdiel od dôvodov uvedených v §
100 ods. 1 SSP, kedy správny súd musí vždy prerušiť svoje konania, tak v prípade fakultatívnych
dôvodov je to na zvážení správneho súdu, či k prerušeniu konania pristúpi alebo nie. Správny súd privyhodnotení dôvodu na prerušenie konania môže súdne konanie prerušiť, ak má za to, že je potrebné
pre jeho budúce rozhodnutie. Správny súdny poriadok v § 100 ods. 2 písm. a) umožňuje prerušenie
konania z dôvodu vyskytnutia sa predbežnej otázky. Rozumie sa tým otázka, ktorá má význam pre

rozhodnutie správneho súdu. V zmysle rozhodovacej praxe možno takéto prerušenie očakávať najmä
v tých prípadoch, keď správny súd má pri svojom rozhodovaní posudzovať takú otázku, ktorá by inak
mala byť rozhodnutá súdom v civilnom (sporovom alebo i mimosporovom) procese. Neprerušením
konania a nevyčkaním na rozhodnutie v civilnom sporovom konaní by sa správny súd vystavil riziku
nastúpenia neželanej situácie, keď by tú istú otázku mohli súdy (civilný a správny) posúdiť odlišne, čím

by bol výrazne oslabený princíp právnej istoty. Na druhej strane však k prerušeniu konania podľa §
100 ods. 2 písm. a) SSP treba pristupovať mimoriadne citlivo, pretože v dôsledku prerušenia konania
môže dôjsť k neúmernému predĺženiu správneho súdneho konania, a to až do tej miery, že táto dĺžka
oslabí s rozhodnutím správneho súdu spojenú materiálnu ochranu subjektívnych práv, resp. zákonnosti
a verejného záujmu. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a)
SSP zamietol majúc nato, že ohľadne preskúmavanej právnej problematiky bola dostatočne vytvorená

rozhodovacia prax tunajšieho súdu, v rámci ktorej sa správny súd náležite vysporiadal so všetkými
žalobnými námietkami, pričom ustálil svoj právny názor na preskúmavanú problematiku. Prerušením
konania by rovnako mohla nastať situácia neprimeranej dĺžky súdneho konania, čím by na strane
žalobcu došlo k ujme na jeho subjektívnych právach.

29. Preto z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie
žalovaného, ktoré je v časti odôvodnenia odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa neprerušenia konania
nepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťaprenedostatokdôvodov,podľaustanovenia§191ods.1písm.
c) a d) a s použitím ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie

konanie.

30. Súd žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania, priznal voči žalovanému právo na úplnú
náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). Podľa ustanovenia § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde

v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).