Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 2, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27Csp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120219255
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:6120219255.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom

v Bratislave, Karadžičova 17, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, proti žalovanej: G. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom v L., O. XXX/XX, o zaplatenie 518,30 eur s príslušenstvom, sudkyňou
JUDr. Máriou Šadlákovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 518,30 eur, spolu s úrokom z omeškania v
sadzbe 5 % ročne z tejto sumy od 16.04.2018
do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.01.2020 vrámci
upomínacieho konania domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 518,30
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.04.2018 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca, ako poisťovateľ, uzavrel so žalovanou, ako poistníkom, poistnú zmluvu
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(ďalej len „poistná zmluva“). Dňa 11.08.2017 došlo v Bratislave k stretu poisteného motorového vozidla
typ vozidla: S. S R.: TN-XXXFE,
VIN: F s motorovým vozidlom poškodeného typ vozidla: Scania O R.: Sa-XXXCY, VIN: H tak, že vodič sa
pri obiehaní cez plnú čiaru nesprávne zaradil do svojho jazdného pruhu, čím spôsobil dopravnú nehodu.
Vinníkom bola žalovaná. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu,
ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 647,88 eur dňa 11.01.2018 (poistné plnenie)
a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 11.01.2018. Keďže žalovaná neoznámila

vznik poistnej udalosti dní 15 dní od vzniku poistnej udalosti, žalobca uplatnil
v súlade s § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“). voči žalovanej nárok na
náhradu poistného plnenia vo výške 518,30 eur. Nárok žalobcu vyplýva zo zákonného predpisu a preto
nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia
má žalobca (poisťovateľ) proti žalovanej (poistník) právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške
647,88 eur, žalobca si uplatňuje svoj nárok v nižšej výške, t.j. evidentne v prospech žalovanej. Listom zo

dňa 15.01.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 518,30 eur, opätovne listom zo
dňa 16.04.2018. Žalovaná ku dnešnému dňu svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnila. Žalobca si
v prospech žalovanej uplatňuje úroky z omeškania až od dňa posledného pokusu žalobcu o mimosúdnevyriešenie veci, a to realizovania listu (urgencie) na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia
(16.04.2018).

2. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. Tento
odôvodnila tým, že nie je vinníčkou nehody. Neexistuje o tom žiaden záznam, ani stanovisko. Žalobca
ju ani raz nevyzval k súčinnosti, prípadne k vyjadreniu
sa k predmetnej nehode a nároku poškodeného na úhradu poistky. Preto odmieta skutočnosť, že
boli vyplatené poškodenému náklady, nakoľko ním proklamovaný nárok nebol legitímny. Počas celého

konania, ktoré sa dialo v predmetnej poisťovni, nebola informovaná o tom,
že dochádza k nárokovaniu si predmetnej sumy. O celej veci bola oboznámená dňa 04.01.2018
povereným zamestnancom žalobcu, ktorý jej poslal fotodokumentáciu z obhliadky a oznámenie o
škodovej udalosti. Jej stanovisko k zaslaným dokladom bolo odoslané obratom a uvádzala, že nie je
vinníčkou nehody a taktiež, že predmetná firma si nemôže nárokovať
na danú sumu, nakoľko nielenže je neoprávnená, ale aj neprimerane vysoká. Zároveň nesúhlasila s tým,

aby bolo poškodenému vyplatené akékoľvek plnenie. Údaje uvedené
v „Oznámení poškodeného o poistnej udalosti" sú nesprávne a nepopisujú stav tak,
ako sa stal. V čase, kedy vznikla povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti bola
na vyšetreniach a dlhodobo odcestovaná v zahraničí. Nakoľko nebola vinníčkou nehody, nebolo čo
oznamovať a preto k tomu z jej strany ani nedošlo. Zároveň žalovaná rozporovala výšku škody, ktorá

mala poškodenému vzniknúť.

3. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Zároveň pripojil vyjadrenie k
odporu žalovanej, v ktorom uviedol, že žalovaná bola povinná oznámiť žalobcovi písomne vznik poistnej
udalosti v lehote 15 dní odo dňa jej vzniku. Žalobca nie je povinný vyzývať žalovanú na poskytnutie

súčinnosti, keďže jej samej vyplýva oznamovacia povinnosť priamo zo zákona. Napriek tomu žalobca
požiadal žalovanú o poskytnutie súčinnosti listom zo dňa 14.08.2017, ktorým jej oznámil, že poškodený
si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody z jej povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré má uzatvorené u žalobcu. Žalovaná napriek
žiadosti o poskytnutie súčinnosti poistnú udalosť písomne neoznámila. V konaní nie je sporné písomné

neoznámenie škodovej udalosti v 15 - dňovej lehote od jej vzniku žalobcovi žalovanou. Žalovaná
však žiada prihliadnuť na skutočnosť, že vznik predmetnej škodovej udalosti neoznámila z dôvodu, že
„nebola vinníčkou nehody a tak nebolo čo oznamovať.“ Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť
výlučne objektívna nemožnosť oznámiť vznik poistnej udalosti poisťovateľovi. Ide o prípady obmedzenia
dispozície poisteného, napr. technická nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia alebo pobyt

v nemocnici. Poistený musí preukázať, že túto povinnosť nebol schopný objektívne splniť. Tvrdenie
žalovanej, že poistnú udalosť nenahlásila z dôvodu presvedčenia o tom, že dopravnú nehodu
nespôsobila neobstojí ako dôvod hodný osobitného zreteľa. V zmysle ZoPZP je poistník povinný
písomne nahlásiť poistnú udalosť bez ohľadu na to, či sa považuje za zodpovedného za spôsobenie
poistnej udalosti alebo nie. Oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne nedozerný

význam. Náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu,
pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre
posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Tým, že žalobca v čase uplatnenia náhrady škody o
poistnej udalosti nevie, nemôže kvalifikovane reflektovať na tento návrh, nakoľko nie je možné posúdiť
jeho dôvodnosť

(či došlo k škodovej udalosti, či škodu spôsobil poistený...). Následne je nútený vykonať
z dôvodu zanedbania povinnosti žalovaného mnohé úkony na preukázanie právneho základu
zodpovednosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 14.03.2011, sp. zn. 3 Cdo 257/2009. Ak žalovaná popiera skutkové vyjadrenia žalobcu je povinná
uviesť vlastné tvrdenia, t. j. popísať priebeh škodovej udalosti, kto ju spôsobil a pod. Žalovaná neoznačila

žiadne dôkazy, ktoré by mohli nárok žalobcu čo i len čiastočne spochybniť. Procesná obrana žalovanej
spočíva iba v jej subjektívnych názoroch, ktoré sú skôr účelové a snažiace sa zavádzať súd. Predmetná
dopravná nehoda bola šetrená dopravnou políciou, ktorá za vinníka jednoznačne určila žalovanú, ktorej
uložila aj poriadkovú pokutu vo výške 20 eur.

4. Konanie bolo dňa 11.05.2020 postúpené Okresnému súdu Trenčín.
Dňa 15.06.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu. Uviedla, že
poškodenú spoločnosť žiadny orgán neoznačil za poškodeného. Rovnako nebol nikdy označený vinník
nehody. Opätovne namietala i neprimeranú výšku nárokovanej sumyzo strany poškodeného. Povereného zamestnanca žalobcu kontaktovala potom, ako jej boli zaslané
fotografie poškodeného kamiónu, ktorý „ma dokopy tri škrabance“. Namietala,
aby poškodenému boli jej poisťovňou vyplatené akékoľvek finančné prostriedky. Poškodenou sa cíti ona,

nakoľko poisťovňa si od nej žiada plnenie, ktoré považuje za neoprávnene vyplatené. Skutočnosť, že
bola v čase neoznámenia poistnej udalosti v zahraničí, nevie nijako relevantne preukázať, nakoľko sa
tak stalo ešte v r. 2017. V jej prípade nešlo o zanedbanie nahlásenia poistnej udalosti, ale o nesúhlas
s neoprávneným vyplatením škody.

5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie na deň 08.06.2021, na ktoré predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca,
ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili podaním zo dňa 04.06.2021 z dôvodu kolízie s inými termínmi
pojednávaní.

5.2 Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Zároveň uviedla ako

prebehla celá škodová udalosť a to tak, že po strete jej vozila s vozidlom poškodeného privolali políciu,
nakoľko sa nevedeli dohodnúť na tom, kto je vinníkom dopravnej nehody. Po príchode polície spisovali
záznam o nehode, ktorú však nedopísali
a reálne neexistuje, pričom zamestnanec poškodeného, t.j. vodič poškodeného vozidla, prosil žalovanú
o to, aby nebol ako vinník uznaný on, nakoľko má pred dôchodkom a vyhodili by ho, preto žalovaná

súhlasila s tým, aby bola ako vinníčka dopravnej nehody uznaná ona, pričom dostala poriadkovú pokutu
20 eur a myslela si, že tým je celá vec vybavená nakoľko na druhom vozidle nevidela poškodenia okrem
škrabanca a čierneho šmuhu od jej auta.
Voči žalobcovi ako svojej poisťovni si záväzky vždy riadne plnila. Na doručené písomnosti reagovala,
komunikovala a vyjadrila svoje výhrady voči poskytnutiu poškodeného. Uznala,

že neoznámila škodovú udalosť, avšak nečakala, že poškodený si uplatní nejaké plnenie, nakoľko na
jeho vozidle nezaznamenala žiadne skutočné poškodenie. Voči poskytnutie plnenia poškodenému sa
viac krát ohradila, avšak pred poskytnutím plnenia s ňou poisťovňa nekomunikovala, tak sa udialo až
po poskytnutí poistného plnenia, pričom žalovaná mala
v úmysle poisťovne reálne uviesť, že ku škode na strane poškodeného nedošlo, alebo nie

v takom rozsahu ako si uplatnil.

5.3 Súd na vykonanom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 6 oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, č.l. 8osvedčenie o evidencii
vozidla, č.l. 9 zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, č.l. 10 faktúra

č. XXXXXXXXX, č.l. 11 likvidačná správa k poistnej udalosti, č.l. 12 oznámenie o poistnom plnení,
č.l. 13 poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, č.l. 15 uplatnenie postihu - urgencia, č.l. 16 uplatnenie
postihu, č.l. 17 potvrdenie o platbe v prospech poškodeného, č.l. 32 - 33 mailová komunikácia, č.l. 34
odvolanie proti postihu, č.l. 40 žiadosť o poskytnutie súčinnosti, č.l. 70 - 80 mailová komunikácia spolu
s fotodokumentáciou. Po tomto vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný

skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a
rozhodol o žalobe.

5.4 Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.07.2021. Žiadna zo sporových strán sa vyhlásenia rozsudku
nezúčastnila.

6.1 V konaní bolo medzi sporovými stranami nesporným, že žalobca, ako poisťovateľ, uzatvoril so
žalovanou, ako poistníčkou, dňa 15.02.2017 poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla typ: S. S VIN: F (ďalej len „poistná zmluva“), so začiatkom poistenia dňa 15.02.2017

na dobu neurčitú.
6.2 Rovnako bolo nesporným, že dňa 11.08.2017 došlo k stretu poisteného motorového vozidla typ
vozidla: S. S R.: TN-XXXFE, VIN: F s motorovým vozidlom typ vozidla: D. O EČV: SA-XXXCY, VIN: H
(ďalej len „poškodené vozidlo“), vlastník vozidla: Scania V. Slovak r. s. r. o., držiteľ oprávnenia: L.A.M.
P., s.r.o., R.: SA-XXXCY.

6.3 Z obsahu žaloby, vyjadrenia žalovanej na pojednávaní a priložených listinných dôkazov mal súd za
nesporné, že zo strany žalovanej nedošlo k nahláseniu škodovej udalosti v lehote 15 dní od jej vzniku
žalobcovi ako poisťovateľovi.
6.4 Z oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 24.10.2017 vyplýva,že na poškodenom vozidle došlo k poškodeniu predného nárazníku, prednej smerovky, schodíka, krytu
svetlometu a k oškretiu farby. Ako poistník, ktorým bola spôsobená škoda je v bode 11. označená
žalovaná.

6.5 Súd mal rovnako za preukázané, že držiteľ poškodeného motorového vozidla - spoločnosť L.A.M.
P., s.r.o. si u žalobcu uplatnil náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti - nehody zo
dňa 11.08.2017. Žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 647,88 eur ako vyplýva k
likvidačnej správy zo dňa 11.01.2018 a z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.01.2018.
6.6 Žalobca listom zo dňa 15.01.2018 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy

vo výške 518,30 eur, ako nároku žalobcu z dôvodu náhrady poistného plnenia. Žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie uvedenej sumy opätovne listom zo dňa 16.04.2018.

7.1. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

7.2. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“) na účely
tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná
poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na
základe osobitného predpisu.

7.3. Podľa § 2 písm. e), f), g), h), i), ZoPZP na účely tohto zákona sa rozumie
e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná
zmluva“),
f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti,

g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody
podľa tohto zákona,
h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie
poisťovateľa alebo kancelárie,
i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

7.4. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

7.5. Podľa § 10 ods. 1 ZoPZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej

udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku,
ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

7.6. Podľa § 12 ods. 1 ZoPZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, ak
(a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,
(b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom,
(c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá

podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a
tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
(d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu,
(e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou,

(f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného,
(g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,
(h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.

7.7. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.7.8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania,
ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8.1 Keďže žalovaná písomne neoznámila vznik poistnej udalosti v lehote 15 dní
od jej vzniku v zmysle § 10 ods. 1 ZoPZP, žalobca v súlade s § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP uplatnil voči
žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 518,30 eur. Súd tento nárok žalobcu uznal

ako dôvodný.
8.2 Žalobkyňa v konaní nerozporovala, že došlo k poistnej udalosti - k stretu jej vozidla a poškodeného
vozidla, pričom na poškodenom vozidle si sama všimla škrabance. Rozporovala výšku vzniknutej škody,
ktorú mal však súd za preukázanú predloženou faktúrou za opravu poistnej udalosti zo dňa 24.10.2017
(č.l.10). Žalovanej sa výšku vzniknutej škody nepodarilo spochybniť žiadnymi relevantnými dôkazmi. Jej
argumenty o neprimeranosti, nelegitímnosti a neoprávnenosti vyplateného poistného plnenia v tomto

smere zostali ničím nepodloženými, subjektívnymi tvrdeniami. Nakoľko žalovaná žalobcovi ako svojej
poisťovni neoznámila vznik škodovej udalosti, tento pri jej posudzovaní vychádzal len z tvrdení a faktúry
predložených poškodeným. Čo žalovaná opakovane žalobcovi vytýkala. Prezentovala, že žalobca ju mal
kontaktovať v tejto veci a zaujímať sa o jej stanovisko. Nebola informovaná, že dochádza k nárokovaniu
si predmetnej sumy. V tejto súvislosti však súd uvádza, že práve žalovanej vyplývala zákonná povinnosť

oznámiť v zmysle § 10 ods. 1
písm. a) ZoPZP žalobcovi vznik poistnej udalosti. Porušenie tejto jej povinnosti preto nemožno pričítať
na vrub žalobcovi. Žalobca nebol povinný kontaktovať žalovanú vo veci poistnej udalosti, ktorú mu
sama nenahlásila. Žalovaná ďalej namietala, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že ona bola vinníčkou
predmetnej poistnej udalosti. Z vyjadrenia žalobcu však vyplynulo, že predmetná udalosť bola šetrená

dopravnou políciou, ktorá za vinníka jednoznačne určila žalovanú, ktorej uložila poriadkovú pokutu
vo výške 20 eur. Túto skutočnosť potvrdila vo svojom vyjadrení i žalovaná na pojednávaní. Súd ju
preto považoval za nespornú. Žalovaná rovnako nepoprela, že bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 ZoPZP, resp. svoje prvotné tvrdenia o tom, že bola v
zahraničí nevedela ničím preukázať. Súd sa v tomto smere stotožnil s tvrdením žalobcu, že dôvodom

hodným osobitného zreteľa, môže byť výlučne objektívna nemožnosť oznámiť vznik poistnej udalosti
poisťovateľovi. Poistený musí preukázať, že túto povinnosť nebol schopný objektívne splniť, čo sa
žalovanej nepodarilo. Tvrdenie žalovanej, že poistnú udalosť nenahlásila z dôvodu presvedčenia o tom,
že dopravnú nehodu nespôsobila, preto skutočne neobstojí ako dôvod hodný osobitného zreteľa.
8.3 Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.
8.4 Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok neuhradila v určenej lehote, dostala sa do omeškania s
plnením peňažného dlhu. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojitosti s ustanovením § 3 vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z.z. žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania
o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška

základnej úrokovej sadzby ECB k 16.04.2018, od ktorého dňa si žalobca uplatnil nárok na úrok z
omeškania napriek výzve zo dňa 15.01.2018 na úhradu v lehote 15 dní
od doručenia. Preto žalobcovi vznikol nárok na 5% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 518,30 eur
od 16.04.2018 do jej zaplatenia.
9.1. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

9.2. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca

bol so žalobou úspešný v celej časti, priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.