Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/134/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219573
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1210219573.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcu: H.

R.,narodená:XX.X.XXXX,bytom:F.XX,L.,zastúpená:JUDr.DanaKardošová,narodenáXX.XX.XXXX,
bytom:Kaštieľska22,Bratislava,protižalovaným:1/Bratislavskávodárenskáspoločnosťa.s.,sosídlom:
Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpená: Advokátska kancelária Roštár-Slovák, s.r.o.,
Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky, so sídlom: Mierová 19, Bratislava, IČO: 00 686 832, 3/ Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, so sídlom: Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, 4/ Mestská časť
Bratislava-Ružinov, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, o určenie vlastníckeho práva a

náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V časti žalobného návrhu ktorým si žalobkyňa uplatňuje voči žalovaným v 1.,2.,3. a 4. rade zaplatenie
sumy 30 000 € súd žalobu zamieta.
III. V časti žalobného návrhu ktorým sa žalobkyňa voči žalovaným v 1.,2.,3.,4. rade domáha určenia že
sú vlastníkmi verejnej časti vodovodnej prípojky nachádzajúcej sa na verejnom priestranstve -ceste a

chodníku - parc.č 3144/1 evidovanej správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pre kat. úz. Ružinov
a to od verejného vodovodného rádu k hranici pripojovanej nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 394 o
výmere624m2,druhpozemkuzastavanéplochynádvoria,zapísanejnaLVč.1456aevidovanejsprávou
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu , pre kat. úz. Ružinov zamieta.
IV. Žalobkyni sa proti žalovanému v 1. rade priznáva náhrada trov konania vo výške 25 %.
V. Žalovaným v 2.,3.,4. rade sa proti žalobkyni nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa proti žalovaným 1,2,3,4 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v sume 30
000€ a určenia, že sú vlastníkmi verejnej časti vodovodnej prípojky, nachádzajúcej sa na verejnom

priestranstve- ceste a chodníku - parc. č. 3144/1, evidovanej Správou katastra pre Hlavné mesto
SR Bratislavu, pre kat. úz. Ružinov, a to od verejného vodovodného rádu k hranici pripojovanej
nehnuteľnosti- pozemku parc. č. 394 o výmere 624m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
zapísanej na LV č. 1456 a evidovanej Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, evidovanej
Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ako aj úhrady trov konania. Vo svojej žalobe uviedla,
že dňa 23.2.2010 volala poruchovú službu, nakoľko na verejnej komunikácii nachádzajúcej sa pred
jej nehnuteľnosťou vyvierala voda. Bolo jej interpretované, že porucha bude pravdepodobne niekde v

oblasti vodovodnej prípojky, kde však bolo sucho a voda vyvierala v inej časti cesty. V stredu 24.2.2010
pracovníci BVS a.s. odpojili žalobkyňu od prívodu vody. Po uzatvorení prívodu vody žalobkyni voda na
ceste však vyvierala opätovne, a preto pracovníci BVS a.s. uskutočnili zameranie v oblasti verejného
vodovodu, ktoré potvrdilo poruchu v miestach verejného vodovodu. V stredu bola na celej Kaštieľskejulici v Bratislave pre spomínanú poruchu na verejnom vodovode voda odstavená cca. okolo 21,00 hod.
bola prevádzka vody opäť obnovená, avšak v piatok 26.2.2010 bez akéhokoľvek vysvetlenia bola iba
žalobkyni voda opäť odstavená, túto skutočnosť v ten istý deň žalobkyňa za účasti E.. F. nahlásila

osobnevsídlespoločnostiBVS,a.s.,Prešovská48,Bratislavaakoajtelefonickyvovečernýchhodinách.
Dňa 1.3.2010 v ranných hodinách bola žalobkyňa za účasti E.. F. na zákazníckom centre BVS, a.s.,
V počítačovej evidencii sa však nenachádzala žiadna zmienka o prerušení prívodu vody žalobkyni.
Preto v ten deň na BVS a.s. obratom predložili sťažnosť a žiadosť o poskytnutie daných dokladov.
Dňa 11.3.2010 dostali odpoveď na sťažnosť v ktorej im žalovaný 1/ tvrdil, že porucha je na vodovodnej

prípojke napájajúcej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Porucha mala byť podľa predmetného
listu riadne zameraná už 24.2.2010, aj napriek tomu, že v piatok 26.2.2010 sa žiadna zmienka ani
akýkoľvek doklad o chybnosti vodovodnej prípojky nikde nenachádzal a to ani v počítačovom systéme,
na dispečingu ani v sídle BVS a.s. na Prešovskej 48 v Bratislave ani na Divízii distribúcie vody na
Starohájskej 14 v Bratislave. Pracovníci BVS, a.s. zameriavali prostredníctvom prístroja poruchu mimo
miesta vodovodnej prípojky, a to na mieste verejného vodovodu, nie však na vodovodnej prípojke,

kde toto zameranie označili modrým sprejom. Čo sa týka zamerania vodovodnej prípojky, tá zameraná
nebola, čo môžu potvrdiť svedkovia nachádzajúci sa na danom mieste počas vykonania opravy pán
J. R. a pán Y. F.. V dôsledku neoprávneného konania BVS a.s., žalobkyňa bola a je nútená žiť v
neľudských podmienkach bez možnosti využitia vody ako základnej ľudskej potreby, s obmedzenou
možnosťou užívania nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve na minimum s obmedzením vykonávania

podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa je prinútená zabezpečovať si vodu náhradným spôsobom, a to
kupovaním vody v supermarketoch, nosením vody od suseda za účelom možnosti umytia i čistenia
nehnuteľnosti, využívaním reštauračných zariadení za účelom stravovania sa, pravidelného prenášania
špinavej bielizne k dcére. V súvislosti s neúnosnou situáciou musela žalobkyňa vyhľadať pomoc
psychológa. Týmto svojím protiprávnym nemorálnym konaním žalovaný 1/ žalobkyni nie len závažným

spôsobom poškodil zdravie a psychiku, ale aj narušil jej osobnosť, spočívajúcu v neoprávnenom zásahu
do jej života, zdravia občianskej cti, ľudskej dôstojnosti ako i súkromia. Predmetným správaním žalovaný
1/ vážne zasiahol do žalobkyniných ľudských práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti a súkromia
chránených Ústavou SR.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými
dôkazmi.

3. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že tento dom na F. N. XX kúpili ešte jej rodičia v roku
1958. V roku 1980 jej rodičia ten dom darovali, odvtedy je vlastníkom. Odkedy sa tam nasťahovali vždy

v tom dome bola voda. Faktúry za vodu hradili rodičia, odkedy bol dom prepísaný na ňu tak ona. Dňa
23.2.2010 nahlásila poruchu, nakoľko na ulici stála voda. 24.2.2010 došli pracovníci vodární s tým, že
tam vykopali jamu, povedali jej že má chybnú prípojku, že si to má dať opraviť na vlastné náklady, že to
oni neopravujú. Napriek tomu, že v jej šachte nebola ani kvapka vody, voda na ulici utekala ďalej. Potom
keď rozkopali ďalej tak odtiaľ sa valila voda, potom to opravili, voda prestala tiecť, no ju naspäť nezapojili.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy je stále bez vody, vodu si musí zabezpečovať na vlastné náklady. Tento
dom bol od roku 1958 stále napojený na vodu, za vodu riadne platili. V ostanom sa pridŕžala svojich
ústnych prednesov, ako aj žaloby, a navrhla jej v plnom rozsahu vyhovieť.
4. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedla: ,,Na základe vykonaného
dokazovania počas celého súdneho procesu by som rada zhrnula dôležité fakty a skutočnosti a

predniesla záverečnú reč. V prvom rade by som upriamila pozornosť na to, že navrhovateľka počas
celého vzťahu z odporcom v 1.rade ako aj jeho predchodcami ktorý trval 10-ročia neporušila žiadnu
povinnosť, vždy platila riadne a načas, neporušila žiadny zákon, nekonala protiprávne, čo by malo za
následok také správanie aké prezentoval odporca v 1.rade voči navrhovateľke. Protiprávne odpojil
navrhovateľku od vody bez toho aby mal na to akýkoľvek dôvod či oporu v zákone aj napriek tomu

že navrhovateľka sa nedopustila konania ktoré by bolo v rozpore zo zákonom. Odporca v 1.rade
bezohľadne odpojil navrhovateľku od prívodu vody aj keď tvrdí že verejný vodovod na Kaštieľskej ulici
spolu s jeho vodovodnými prípojkami nie je v jeho vlastníctve čo len potvrdzuje to že v žiadnom prípade
nemal právo zasahovať do verejného vodovodu a jeho vodovodných prípojok. To že odporca v 1. rade
spustil prietok vody vo vodovode a jeho prípojkách ktoré mu nepatria ako tvrdí odporca v 1.rade nás

ubezpečuje v tom, že pokiaľ by tomu tak bolo nebol by mu umožnený prietok vody v danom vodovode
a jeho prípojkách ako aj akákoľvek iná manipulácia s ním. Opak však je pravdou a to že odporca v
1.rade spravuje manipuluje, opravuje, a vydáva stanoviská a povolenia na pripojenie sa na verejný
vodovod na Kaštielskej ulici za čo aj vyberá od občanov poplatky. Ďalšími dôležitými skutočnosťami súsvedectvá svedkov napríklad p. L. ktorý jednoznačne potvrdil že verejný vodovod a jednotlivé vodovodné
prípojky na Kaštieľskej ulici nebudovali a ani len nefinancovali občania Kaštieľskej ulice ale vtedajšia
jestvujúca vodárenská spoločnosť ktorá ho na vlastné náklady vybudovala spolu s jeho vodovodnými

prípojkami. Taktiež podľa výpoveď J.. R. ktorý potvrdil že predchodca odporcu v 1.rade vodárne a
kanalizácie Bratislava ŠP mal v správe nielen verejný vodovod na Kaštielskej ulici ale aj jeho vodovodné
prípojky. J..R. bezpochybne dosvedčil že predchodca odporcu v 1.rade Vodárne a kanalizácie Bratislava
ŠP spravoval, udržiaval a opravoval nielen verejný vodovod ale aj jeho vodovodné prípojky. Vodárne
a kanalizácie Bratislava ŠP opravil na náklady ŠP poručenú vodovodnú prípojku vedúcu z verejného

vodovodu na Kaštieľskej ulici do nehnuteľnosti J.. R.. Významným faktom v danom prípade je aj tá
skutočnosť že verejný vodovod a jeho vodovodné prípojky v Prievoze z roku 1956 boli predmetom
privatizácie čiže boli odporcom v 1.rade sprivatizované, boli zahrnuté do majetku, ktorý odporca v 1.rade
prevzal od jeho právneho predchodcu. Sám odporca 1 predložil tieto inventárne karty na dôkaz toho, aby
preukázal čo všetko sprivatizoval, prevzal od svojho právneho predchodcu. Z daných inventárnych kariet
inventárna karta označená č. 121 vodovodné prípojky a inv. karta č.121 rozvodné vodovodné potrubie

bezpochyby vyplýva že odporca 1 mal v inventárnom zozname t.j sprivatizoval po ŠP verejný vodovod
ako aj všetky vodovodné prípojky v Prievoze. Táto skutočnosť je nevyvrátiteľná. Tento fakt podporuje
aj to, že rok 1956 ktorý je uvedený na inv. kartách sa zhoduje s rokom uvedenom v čestnom vyhlásení
J..L.. Túto informáciu nemohol v žiadnom prípade J..L. vedieť nakoľko tieto inv. karty boli predložené
odporcom v 1.rade omnoho neskôr po predložení čestného vyhlásenia J..L.. Na základe uvedeného by

som ešte raz a naposledy uviedla že navrhovateľka nespravila nič protiprávne čo by viedlo k odpojeniu
prívodu vody do nehnuteľnosti navrhovateľky. Odporca 1 porušil a stále porušuje zákon, nerešpektuje
práva občana, nerešpektuje súdne rozhodnutia tak ako nerešpektoval súdne rozhodnutie tunajšieho
súdu o predbežnom opatrení ktoré bolo právoplatné a vykonateľné. Svojvoľne sa rozhodol ignorovať
nariadenie súdu a neobnoviť navrhovateľke prívod vody. Z daného vychádza že odporca 1 si robil a

stále robí to čo chce a uzná za vhodné on bez toho aby mu to dovoľoval zákon. Takýmto spôsobom
zneužíva svoje dominantné postavenie, zneužíva obyčajných občanov ktorý s nemôžu brániť pretože
sú každodenne závislý na prívode pitnej vody. V dôsledku uvedeného ako aj s prihliadnutím na dĺžku
trvania protiprávneho stavu - 7 rokov trváme na tom aby odporca 1 nahradil navrhovateľke spôsobenú
ujmu tak ako je uvedené v návrhu. Tiež ho vyslovene žiadame aby upustil od protiprávneho konania

ktoré naďalej pretrváva a aby znova obnovil prívod pitnej vody do nehnuteľnosti navrhovateľky. Trváme
aj na tom že odporca je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky... čiže trváme aj na tejto časti
návrhu. V prípade úspechu si uplatňujeme trovy konania ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia
aj v zaplatenom súdnom poplatku.
5. Právny zástupca žalovaného v 1.rade, vo svojej záverečnej reči uviedol: ,,Predovšetkým

poukazujem na to, že navrhovateľka v znení upraveného návrhu ktorým sa dožaduje určenia
vlastníckeho práva v prebiehajúcom konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, ďalej sme toho názoru že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané právne relevantným
spôsobom že predmetná vodovodná prípojka je vo vlastníctve odporcu 1, výpovede svedkov boli
všeobecného charakteru a v žiadnom prípade s netýkali konkrétnej vodovodnej prípojky ktorej

určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto konania. Väčšina tvrdení navrhovateľky ktoré sa
týkajú konkrétnej vodovodnej prípojky ktorá je predmetom tohto konania nebolo podložená právne
relevantnými dôkazmi práve naopak odporca v 1. Rade písomným potvrdením fondu národného
majetku preukázal že nie je vlastníkom dotknutej vodovodnej prípojky a s inventárnych kariet na
ktoré na odvoláva navrhovateľ vôbec nevyplýva jednoznačným spôsobom to čo tvrdí navrhovateľ

t.j. že odporca v 1.rade je vlastníkom dotknutej vodovodnej prípojky. Navrhovateľka ako nositeľka
dôkazného bremena v prebiehajúcom konaní nepreukázala kedy bola predmetná vodovodná prípojka
vybudovaná, kým bola vybudovaná, či prešla do správny právnych predchodcov odporcu v 1.rade
a uvedené skutočnosti nepreukazujú ani navrhovateľkou označené dôkazy. Pokiaľ inventárne karty
odkazujú na prípojky v Prievoze a spomína sa v nich rok 55 je viac než pravdepodobné že sa

muselo jednať o vodovodné prípojky týkajúce sa iných nehnuteľností a nie nehnuteľnosti ktorá je vo
vlastníctve navrhovateľky nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva že táto bola postavená
neskôr ako v roku 1955. V každom prípade musíme opätovne zopakovať že z predložených inv. kariet
nevyplýva jednoznačne skutočnosť že by odporca v 1.rade v rámci privatizovaného majetku nadobudol
do vlastníctva aj dotknutú vodovodnú prípojku vlastnícke právo ktorej je predmetom tohto konania.

Práve naopak spomenutý listinný dôkaz FNM uvedenú skutočnosť potvrdzuje. Čo sa týka nemajetkovej
ujmy uplatnenej navrhovateľkou odporca v 1.rade pri prerušení dodávky vody pre navrhovateľku konal
plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
neporušil žiadnu zákonom ustanovenú povinnosť a nemohol tak spôsobiť žiadnu ujmu neoprávnenýmzásahom do práv navrhovateľky na ochranu jej osobnosti. Preto sme toho názoru že neboli splnené
všetky zákonom požadované podmienky na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Zo
všetkých doterajšie uvedených dôvodov žiadame aby súd žalobu voči odporcovi v 1.rade v celom

rozsahu zamietol a žiadame aby súd navrhovateľku zaviazal na náhrad trov konania v plnom rozsahu.”
6. Poverený zástupca žalovaného v 2.rade, vo svojej záverečnej reči uviedol: ,,Ministerstvo
hospodárstva za SR k veci dopĺňa že sa plne stotožňuje zo všetkým tvrdeniami obsiahnutými v
záverečnej reči právneho zástupcu žalovaného v 1.rade. Namieta nesplnenie procesných podmienok
konania keď napríklad tak navrhovateľ ako aj jeho PZ zakaždým v priebehu konania zotrvali na svojich

predchádzajúcich písomných aj ústnych vyjadreniach k dnešnému dňu pritom nemáme vedomosť o tom
že by súd uznesením pripúšťal zmenu petitu takže máme za to, že konáme o pôvodnom petite v ktorom
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne tak v bode 1 otázke určenia vlastníctva tak v bode 2 ohľadom
nahradenia majetkovej ujmy všetci 4 žalovaný pričom na dnešnom pojednávaní PZ navrhovateľky sa
vyjadril v podstatne zužujúcom kontexte kde tvrdil že vlastníkom je odporca 1 ktorý zodpovedá aj za
vzniknutú škodu avšak voči ostaným účastníkom svoj návrh nestiahol. Pokiaľ sa týka dokazovania, sme

presvedčení že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno k čomu dodávame že predmetom aj tohto
súdneho konania resp. jeho účelom má byť odstránenie právnej neistoty v prípadne spornom vlastníctve
to na základe preukázateľných a hodnoverných dôkazov nie na základe tvrdení a dohadov respektíve
výpovedí či čestných vyhlásení svedkov ktoré ako také nepovažujem za dostačujúce najmä v porovnaní
zváhouasilouprotiargumetovžalovaných.TaktiežakoPZžalovanéhov1.radeuviedolchcemzdôrazniť

že na podaní určovacej žaloby vo veci určenia vlastníctva musí mať navrhovateľ právny záujem ktorý ale
musíbyťnaliehavý.Mámezatoženavrhovateľkanesprávnezvolilaformusvojejochranykeďnežalovala
konanie resp. nekonanie teda porušenie povinnosti zodpovednej osoby na ktorej má naliehavý záujem
ale o určenie vlastníctva ktoré v zásade pre konečného odberateľa môže byť irelevantné nakoľko sa
jedná o dodávku vody nie o vlastníctvo. V sumáre teda máme za to, že petit je nielen nešpecifický a

zmätočný ale aj nevykonateľný. Vzhľadom na uvedené žiadame návrh v celom rozsahu zamietnuť voči
všetkým účastníkom.”
7. Poverená zástupkyňa žalovaného v 3.rade vo svojej záverečnej reči uviedla: ,,Žalovaný v 3.rade
naďalej namieta že by bol vlastníkom či už verejného vodovodu alebo vodovodnej prípojky. Žalovaný
v 3.rade opätovne uvádza že v danom súdnom konaní nie je pasívne legitimovaný. Z vykonaného

dokazovania nebolo preukázané vlastníctvo žalovaného v 3.rade a v časti nemajetkovej ujmy kt. bola
žalobkyňou uplatnená vo výške 30 000€ uvádzame že sama žalobkyňa k žalobe uviedla že k závažnému
poškodeniu jej zdravia, psychiky, občianskej cti a dôstojnosti došlo z dôvodu nemorálneho a bezcitného
správania žalovaného v 1.rade takže vzhľadom na všetky ústne ako aj písomné vyjadrenia ako aj
vykonané dokazovanie navrhujeme aby súd žalobný návrh voči žalovanému v 3. rade zamietol v plnom

rozsahu. ”
8. Poverený zástupca žalovaného v 4.rade vo svojej záverečnej reči uviedol: ,,Žalovaný v 4. rade
uvádza že v súvislosti zo spravovaním majetku, hospodári buď zo svojim majetkom alebo s majetkom
zvereným mu do správny hl. mestom SR Bratislavou. Žalovaný v 4. rade preskúmal majetok vo svojom
vlastníctve prípadne vo svojej správe. Po preskúmaní bolo zistené že v jeho evidencii majetku sa

nenachádza verejná časť vodovodnej prípojky ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Keďže
žalovaný v 4.rade nie je dodávateľom pitnej vody neodstavil pitnú vodu pre žalobkyňu tak jeho konaním
nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobkyne. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v 4.rade nepovažuje
za pasívne legitimovaného v tomto súdnom spore. Vzhľadom na tieto skutočnosti najmä nedostatok
pasívne legitimácie na strane žalovaného v 4.rade žiadame aby súd žalobu o určenie vlastníckeho práva

a žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vedenou pod sp.zn 21C/134/2010 vo vzťahu k
žalovanému v 4.rade zamietol v celkom rozsahu.”
9. Svedok pán H. L. vo svojej výpovedi uviedol: ,,Ja som staval v roku 1954 rodinný dom, všetky domy,
ktoré tam stoja v rade v F. N., vodovodné prípojky, tak ako sú aj doteraz stavali vodárne. Vodovodné
prípojky sú z ulice cez chodník, konkrétne u mňa je to až za bránu na mojom pozemku, pretože tam

mám vodovodnú šachtu aj vodovodné hodiny. Keď sme stavali mali sme pumpu, odtiaľ sme brali vodu
a potom až po nejakom čase, neviem ako dlho to bolo, odkedy sme mali tú vodu. Vodárne tam prerábali
ten vodovod v celej ulici v tých časoch.Za prípojku sme nič neplatili.”
10. SvedokpánJ.R.vosvojejvýpovediuviedol:,,Kanalizáciurobilaasinejakákanalizačnáspoločnosť.
Moji rodičia kolaudovali dom v roku 1953, ja som sa narodil v roku 1958. Viem, čo sme sa so susedmi

takto rozprávali a s pánom L., on vedel všetko, myslím si že v roku 1954- tom roku sa robil vodovod. Ja
mám vedomosť o tom čo sa stalo pani navrhovateľke, ja som to videl. Vyvierala voda na ceste, zavolala
ja neviem asi poruchovú službu, tak asi ako ja, lebo mne sa to stalo tak isto. V roku 1998,1999 tak nejako
v tom období, tiež mi vyvierala voda na ceste a presakovalo to do šachty. Bolo to v rovnakom rozpätíako u navrhovateľky na ceste. Ja som volal poruchovú službu, oni to vykopali, napojili, starú trubku v
mojej šachte odrezali, dali mi tam umelohmotnú vysokotlakovú trubku, bagrom tú starú trubku vytiahli a
pretiahli tam novú trubku a bola voda, za pol dňa to bolo hotové.”

11. Z prevádzkového poriadku žalovaného 1/ zo dňa 10.12.2007 súd zistil, čo sa týka potrubnej
siete II. Obvodu nasledovné: ,,Tzv. nízkotlakové potrubie odvádza od uzáverového objektu 208 potrubím
DN 1200 po okraji zastavaného územia Prievozu a po prekrižovaní ulíc Mierová a Gagarinova vedie k
starému mŕtvemu ramenu Malého Dunaja. Zo situačnej mapky, ktorá tvorí prílohu k vyššie uvedenému
prevádzkovému poriadku je jednoznačne vidieť zákres vodovodného potrubia aj s prípojkami na

Kaštielskej ulici v Bratislave.”
12. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky vydalo dňa
2.10.2002 Rozhodnutie č. 853 o privatizácii podniku: Vodárne a kanalizácie Bratislava, štátny podnik,
Prešovská 48, Bratislava, IČO: 00 179 302 a časti podniku: Západoslovenské vodárne a kanalizácie,
š.p., Trnavská 32, Bratislava, IČO: 00 156 779. Podľa špecifikácie privatizovaného majetku, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť privatizačného projektu, prešli podľa strany 39 do vlastníctva žalovaného v 1/ rade

okrem iného aj kanalizácie Kaštieľska a verejná časť prípojok Kaštieľska.
13. Z fotografie založenej do spisu žalobkyňou je vidieť modré označenie zakreslené pracovníkmi
žalovaného 1/, ktoré je jednoznačne zakreslené na chodníku tesne vedľa cesty a šachta žalobkyne sa
nachádza až niekoľko metrov za bránou.
14. Zosprávyk70.VýročiuzačiatkučinnostinemocnicevBratislave-Prievoze1939-2009bolozistené,

že v roku 1933 kaštieľ a hospodársku budovu zakúpila Kongregácia Dcér sv. Františka od grófa Pavla
Zsolnaya. V rokoch 1933-1934 bola hospodárska budova Kongregáciou adaptovaná na detský domov a
uvedená do prevádzky Masarikovou ligou, ktorá tu sústreďovala deti matiek s tuberkulóznym ochorením.
V roku 1937-1939 -zrušenie detského domova v budove a zriadenie materskej škôlky. V roku 1939 -
september-prispôsobenie budovy na nemocnicu - interné oddelenie. V roku 1948 došlo k poštátneniu

nemocnice. V roku 1952 došlo k pričleneniu k Štátnej nemocnici, v roku 1954 K nemocnici Milosrdných
bratov a v r. 1956 k prideleniu do administratívy nemocnice na Bezručovej ulici.
15. Podľa § 11,§13/1,2,3,§132/1,2 OZ.
Podľa §11 Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahov
do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Ods.2 Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Ods.3 Výšku náhrady podľa

odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.
Podľa §132 Ods.1 Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Ods.2 Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom

určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

16. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 12.5. 1958 súd zistil, že rodičia žalobkyne predmetnú
nehnuteľnosť kúpili od manželov L..
17. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa

23.10.1980, na základe ktorej odkúpila vyššie uvedenú nehnuteľnosť od svojich rodičov.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že dňa 23.2.2010 došlo k poruche,
nakoľko na verejnej komunikácii pred domom žalobkyne začala vyvierať voda. Žalobkyňa zavolala
poruchovú službu, dňa 24.2.2010 pracovníci žalovaného na celej Kaštielskej odstavili vodu a túto spustili
okolo 21,00 hod. Prívod vody bol spustený aj žalobkyni. V piatok 26.2.2010 pracovníci žalovaného

1/ bez akéhokoľvek vysvetlenia odstavili žalobkyňu od prívodu vody a táto odstávka trvá doposiaľ.
PZ žalovaného v prvom rade okrem iného na obranu žalovaného uviedol, že sú toho názoru že v
konaní nebolo preukázané, že by vodovodná prípojka žalobkyne prešla do vlastníctva žalovaného 1/.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného
majetku Slovenskej republiky vydalo dňa 2.10.2002 Rozhodnutie č. 853 o privatizácii podniku: Vodárne

a kanalizácie Bratislava, štátny podnik, Prešovská 48, Bratislava, IČO: 00 179 302 a časti podniku:
Západoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p., Trnavská 32, Bratislava, IČO: 00 156 779. Podľa
špecifikácie privatizovaného majetku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť privatizačného projektu, prešli
podľa strany 39 do vlastníctva žalovaného v 1/ rade okrem iného aj kanalizácie Kaštieľska a verejná časťprípojok Kaštieľska. Tieto prípojky nadobudol do vlastníctva jeden z právnych predchodcov žalobcu v 1/
rade už v roku 1994. Vybudovanie vodovodných prípojok jedným z právnych predchodcov žalovaného
v 1/ rade potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok pán H. L. ktorý doslova uviedol: ,,Ja som

staval v roku 1954 rodinný dom, všetky domy, ktoré tam stoja v rade v Kaštielskej ulici, vodovodné
prípojky, tak ako sú aj doteraz stavali vodárne. Vodovodné prípojky sú z ulice cez chodník, konkrétne
u mňa je to až za bránu na mojom pozemku, pretože tam mám vodovodnú šachtu aj vodovodné
hodiny.” Vybudovanie vodovodného potrubia aj s prípojkami potvrdil aj svedok pán J. R., ktorý vo
svojej výpovedi uviedol: ,,Kanalizáciu robila asi nejaká kanalizačná spoločnosť. Moji rodičia kolaudovali

dom v roku 1953, ja som sa narodil v roku 1958. Viem, čo sme sa so susedmi takto rozprávali a
s pánom L., on vedel všetko, myslím si že v roku 1954- tom roku sa robil vodovod.” Nepriamym
dôkazom existencie vybudovaného vodovodného potrubia aj s prípojkami je správy k 70. Výročiu
začiatku činnosti nemocnice v Bratislave - Prievoze 1939-2009 z ktorej bolo zistené, že v roku 1933
kaštieľ a hospodársku budovu zakúpila Kongregácia Dcér sv. Františka od grófa Pavla Zsolnaya. V
rokoch 1933-1934 bola hospodárska budova Kongregáciou adaptovaná na detský domov a uvedená

do prevádzky Masarikovou ligou, ktorá tu sústreďovala deti matiek s tuberkulóznym ochorením. V
roku 1937-1939 -zrušenie detského domova v budove a zriadenie materskej škôlky. V roku 1939 -
september-prispôsobenie budovy na nemocnicu - interné oddelenie. V roku 1948 došlo k poštátneniu
nemocnice. V roku 1952 došlo k pričleneniu k Štátnej nemocnici, v roku 1954 K nemocnici Milosrdných
bratov a v r. 1956 k prideleniu do administratívy nemocnice na Bezručovej ulici. Z tohto dôkazu

logicky vyplýva, že štát nemohol prevádzkovať nemocnicu, ktorá by nebola pripojená na prívod vody a
kanalizáciu a to hlavne z hygienických dôvodov. Podľa § 132/1,2 OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

V tomto prípade súd konštatuje, že žalovaný v 1/ rade nadobudol vlastníctvo verejnej časti predmetnej
vodovodnej prípojky ako aj iných vodovodných prípojok na Kaštielskej ulici v Bratislave rozhodnutím
štátneho orgánu a to konkrétne a to konkrétne rozhodnutím ktoré vydalo Ministerstvo pre správu a
privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky dňa 2. 10.2002 pod č. 853 o privatizácii podniku :
Vodárne a kanalizácie Bratislava, štátny podnik, Prešovská 48, Bratislava, IČO: 00 179 302 a časti

podniku : Západoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p., Trnavská 32, Bratislava, IČO: 00 156 779. Podľa
špecifikácie privatizovaného majetku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť privatizačného projektu, prešli
podľa strany 39 do vlastníctva žalovaného v 1/ rade okrem iného aj kanalizácie Kaštieľska a verejná časť
prípojok Kaštieľska. Tieto prípojky nadobudol do vlastníctva jeden z právnych predchodcov žalobcu
v 1/ rade už v roku 1994. Z prevádzkového poriadku žalovaného 1/ zo dňa 10.12.2007 súd zistil, čo

sa týka potrubnej siete II. Obvodu nasledovné: ,,Tzv. nízkotlakové potrubie odvádza od uzáverového
objektu208 potrubím DN 1200 po okraji zastavaného územia Prievozu a po prekrižovaní ulíc Mierová a
Gagarinova vedie k starému mŕtvemu ramenu Malého Dunaja. Zo situačnej mapky, ktorá tvorí prílohu
k vyššie uvedenému prevádzkovému poriadku je jednoznačne vidieť zákres vodovodného potrubia aj s
prípojkami na Kaštielskej ulici v Bratislave. Z fotografie založenej do spisu žalobkyňou je vidieť modré

označenie zakreslené pracovníkmi žalovaného 1/, ktoré je jednoznačne zakreslené na chodníku tesne
vedľa cesty a šachta žalobkyne sa nachádza až niekoľko metrov za bránou. Vzhľadom k vykonanému
dokazovaniu mal súd preto za to ,že vlastníctvo žalovaného 1/ k predmetnej vodovodnej prípojke bolo
v tomto konaní preukázané.
19. Podľa § 4/1,3,6 Zákona 442/2002 Z.z. Ods.1 Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci

rozvádzaciuvetvuverejnejvodovodnejsietesvnútornýmvodovodomnehnuteľnostialeboobjektuokrem
meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím
pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu.
Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu,
ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného

predpisu.Ods.3 Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá
vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému
spotrebiteľovi.Ods.6 Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba,
ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu

alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.Podľa § 32/1 a, b, c,d,e,f,g,h,i,j,k,l,m,n,o,p,/2,3,4,5,6,7/a,b,/8,§33/1,2,3,4 Zákona 442/2002 Z.z. Ods.1
Prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie
odpadových vôd do verejnej kanalizácie a) z dôvodu mimoriadnej udalosti, b) pri poruche na verejnom

vodovode alebo na verejnej kanalizácii, c) pri ohrození života a zdravia ľudí alebo majetku, d) pri
vykonávaní plánovaných opráv, údržbárskych a revíznych prácach, e) pri obmedzení zásobovania
vodou, f) pri vyhlásení regulačných stupňov odberu vôd, g) ak nevyhovuje zariadenie odberateľa
alebo producenta technickým požiadavkám tak, že kvalita vody vo verejnom vodovode môže ohroziť
zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo spôsobiť škodu na majetku, h) ak zariadenie odberateľa alebo

producenta alebo spôsob odberu vody alebo odvádzania odpadových vôd je v rozpore s dohodnutými
technickými podmienkami tak, že môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo majetok, prípadne
spôsobiť neprípustné technické alebo technologické zmeny v dodávke vody, v odvádzaní odpadových
vôd alebo čistení odpadových vôd, i) ak neumožní odberateľ alebo producent prevádzkovateľovi prístup
k meradlu alebo vodovodnej prípojke alebo ku kanalizačnej prípojke, j) ak sa zistilo neoprávnené
pripojenievodovodnejprípojkyalebokanalizačnejprípojky,k)akodberateľaleboproducentnezabezpečí

odstránenie zistenej poruchy na svojich zariadeniach alebo na svojej vodovodnej prípojke, alebo na
svojej kanalizačnej prípojke v lehote stanovenej prevádzkovateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako tri
dni, l) pri preukázaní neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd,
m) v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti,
n) v prípade neplnenia iných povinností odberateľom alebo producentom, ktoré mu vyplývajú z tohto

zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z prevádzkového poriadku verejného vodovodu
alebo z prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie alebo zo zmluvy uzavretej s vlastníkom verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie, o) pri poruche na vodovodnej prípojke alebo kanalizačnej prípojke
v prípade, ak je vodovodná prípojka alebo kanalizačná prípojka majetkom vlastníka verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie, p) z iných dôvodov podľa osobitných predpisov.Ods.2 Prevádzkovateľ

je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku pitnej vody alebo odvádzanie odpadových vôd bez
predchádzajúceho upozornenia iba podľa odseku 1 písm. a) až c) a písm. e). Prerušenie alebo
obmedzenie dodávky pitnej vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) a
c) je prevádzkovateľ povinný bezodkladne oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie,príslušnémuorgánuverejnéhozdravotníctva,príslušnémuokresnémuúradu,nemocniciam,

nemocniciam s poliklinikou, hasičským jednotkám a obci; prerušenie alebo obmedzenie dodávky pitnej
vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. b) a e) je prevádzkovateľ povinný
oznámiť do 24 hodín dotknutým odberateľom alebo producentom.Ods.3 V prípade prerušenia alebo
obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. b) až e) a o)
je prevádzkovateľ oprávnený stanoviť podmienky tohto prerušenia alebo obmedzenia a je povinný

zabezpečiť náhradné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou alebo náhradné odvádzanie odpadových
vôd, a to spôsobom dohodnutým s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v
medziach technických možností a miestnych podmienok alebo ustanoveným v prevádzkovom poriadku
verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie; to neplatí, ak došlo k
prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania vôd podľa odseku

1 písm. g) až n). Ods.4 V prípade prerušenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa
odseku 1 písm. a) prevádzkovateľ postupuje podľa osobitného predpisu. Ods.5 Prevádzkovateľ je
povinný bezodkladne odstrániť príčinu prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania
odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) až d) a bezodkladne obnoviť dodávku vody alebo odvádzanie
odpadových vôd. Ods.6 Prevádzkovateľ verejného vodovodu je povinný ihneď obmedziť alebo prerušiť

dodávku vody v nevyhnutnom rozsahu, ak o to požiada odberateľ a technické podmienky to umožňujú.
Ak technické podmienky neumožňujú ihneď obmedziť alebo prerušiť dodávku vody, prevádzkovateľ
verejného vodovodu je povinný obmedziť alebo prerušiť dodávku vody najneskôr do 48 hodín od
požiadania. O takéto obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody nemôže odberateľ požiadať z dôvodu
pravidelnej regulácie dodávky vody. Ods.7 Prevádzkovateľ je povinný oznámiť a) odberateľovi alebo

producentovi najmenej tri dni vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu
alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa odseku 1
písm. f) až n) a podľa odseku 1 písm. f) aj dotknutej obci, b) odberateľovi alebo producentovi a dotknutej
obci najmenej 15 dní vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo
obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou s uvedením doby

trvania vykonania plánovaných opráv, údržbárskych prác a revíznych prác podľa odseku 1 písm. d).
Ods. 8 V prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových
vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ
alebo producent.Podľa §33 Ods.1 Prevádzkový poriadok verejného vodovodu obsahuje zoznam významných odberov
vody a rozhodujúcich odberateľov vody z verejného vodovodu, údaje o množstve vody v jednotlivých
odberových miestach, prehľad potreby vody, upravuje podmienky zásobovania vodou z verejného

vodovodu a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejným vodovodom a vodovodnou
prípojkou.Ods.2 Prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie upravuje najvyššiu prípustnú mieru
znečistenia odpadových vôd z priemyslu a osobitných odpadových vôd vypúšťaných do verejnej
kanalizácie, meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie a podrobnejšie podmienky
odvádzania a čistenia odpadových vôd a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejnou

kanalizáciou a kanalizačnými prípojkami. Ods.3 Prevádzkový poriadok verejného vodovodu alebo
verejnej kanalizácie schvaľuje vlastník verejného vodovodu alebo vlastník verejnej kanalizácie.
Ods.4 Náležitosti prevádzkových poriadkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
19. Podľa § 32/1 písm. b,m,o Zák. 442/2002 Z.z., prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť
dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie

pri poruche na verejnom vodovode alebo verejnej kanalizácii pri poruche na verejnom vodovode
alebo verejnej kanalizácii. V prípade neplatenia vodného alebo stočného. Pri poruche na vodovodnej
prípojke alebo kanalizačnej prípojke, ak je vodovodná prípojka alebo kanalizačná prípojka majetkom
vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Podľa §32/3 Zák. 442/2002Z.z.v prípade
prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa ods. 1 písm.

b) až e) a o) je prevádzkovateľ oprávnený stanoviť podmienky tohto prerušenia alebo obmedzenia a
je povinný zabezpečiť náhradné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou alebo náhradné odvádzanie
odpadových vôd. V tomto prípade žalovaný v prvom rade prerušil dodávku pitnej vody žalobkyni hoci
bol povinný v zmysle vyššie uvedenej citácie zákona zabezpečiť náhradné zásobovanie pitnou vodou,
neurobil tak, tým žalobkyňu vystavil neúnosným útrapám, pretože takýmto spôsobom vážne zasiahol

do žalobkyniných ľudských práv, došlo aj do zásahu do ľudskej dôstojnosti žalobkyne, kedy táto nemá
zabezpečenú základnú surovinu potrebnú pre život a to vodu. Je odkázaná na druhých ľudí, aby si mohla
vykonať základné hygienické potreby ako sprchovanie, pranie, umývanie. Žalobkyňa si voči žalovanému
1/ vždy riadne plnila svoje povinnosti t.j. uhrádzala vodné a stočné. Žalovaný 1/ napriek tomu že je
vlastníkom tejto prípojky nápravu nezjednal a žalobkyňu stále ponechal bez prívodu pitnej vody, čím jej

spôsobil dlhodobé strádanie, zásah do základných ľudských práv a zásah do jej ľudskej dôstojnosti z
uvedených dôvodov priznal súd žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15000€, pretože mal za
to že suma v takejto výške je postačujúca ako primerané zadosťučinenie za spôsobené útrapy žalobkyni
žalovaným v prvom rade. Vo zvyšku návrhu uplatnenej si nemajetkovej ujmy žalobkyňou súd návrh
žalobkyne zamietol.

20. Taktiež súd zamietol návrh žalobkyne voči žalovaným 2,3,4 v časti návrhu o náhradu nemajetkovej
ujmy ako aj v časti určovacej žaloby, pretože z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalovaný 2,3,4 neboli v tomto spore pasívne legitimovaní. Pasívnu legitimáciu v tomto spore
mal len žalovaný 1/, ktorého vlastníctvo k predmetnej prípojke mal súd za preukázané z vyššie
uvedeného vykonaného dokazovania ale aj zo samotného Prevádzkového poriadku žalovaného 1/ ,

kde ako vyplýva z ustanovenia § 33/3 Zák. 442/2002 Z.z. prevádzkový poriadok verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie schvaľuje vlastník verejného vodovodu alebo vlastník verejnej kanalizácie.
Zo schvaľovacieho listu k Prevádzkovému poriadku zo dňa 10.12.2007 bolo potvrdené pečiatkou a
podpisomschvaľovateľaBratislavskejvodárenskejspoločnostia.s.žejevlastníkomverejnéhovodovodu
a aj prevádzkovateľom verejného vodovodu Vodárenského systému Bratislava. Na prílohovej mapke

k tomuto Prevádzkovému poriadku je vyznačené okrem iného aj vodovodné potrubie s prípojkami na
Kaštieľskej ulici v Bratislave.
21. Keďže úspešným žalovaným 2,3,4 v tomto konaní trovy nevznikli súd im trovy konania nepriznal.
22. O trovách konania žalobkyni voči žalovanému v 1.rade súd rozhodol podľa § 255/1 CSP a priznal
úspešnej žalobkyni proti žalovanému v 1.rade vo výške 25%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutiaintervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,

písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa

náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).