Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Ndc/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3820204186.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa P. I., bývajúceho v F., A. O. XXX/XX, proti
povinnému W.. P. I., bývajúcemu v W., N. I. XXXX/X, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa,
vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9 Pc 12/2020, o návrhu povinného na prikázanie veci
inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

r o z h o d o l :

NávrhunaprikázaniesporuvedenomnaOkresnomsúdePrievidzapodsp.zn.9Pc12/2020 Okresnému

súdu Bratislava V n e v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo veci o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa podal povinný návrh na prikázanie sporu
podľa § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) z dôvodu vhodnosti Okresnému
súdu Bratislava V. Povinný vo svojom návrhu poukázal na to, že je invalidný dôchodca v nariadenom
domácom liečení po približne ročnom hospitalizovaní a patrí medzi vysoko rizikové skupiny. Uviedol,

že jeho zdravotný stav mu neumožňuje cestovanie hromadnou, či inou verejnou dopravou a cestovanie
do Prievidze by nezvládol. Na oznámenie Okresného súdu Prievidza ohľadom toho, že v súvislosti s
jeho zdravotným stavom je možné, aby sa dal zastúpiť na pojednávaniach v konaní, povinný doplnil svoj
návrh, kde uviedol, že inštitútu zastúpenia si je plne vedomý, avšak jeho nepriaznivá finančná situácia
mu to nedovoľuje. Dodal tiež k uvedenému, že nemá ani žiadne blízke osoby, ktoré by mohol poveriť
zastupovaním, a ktoré by mohli cestovať do Prievidze. Vo svojom návrhu povinný deklaroval záujem

osobne sa zúčastniť pojednávaní v predmetnom konaní. V doplňujúcom návrhu teda opätovne žiadal o
vydanie rozhodnutia, ktorým by sa vec prikázala Okresnému súdu Bratislava V.

2. Navrhovateľ sa k danej veci nevyjadril, i keď návrh povinného mu bol riadne doručený.

3. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej

inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

4. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu,
ktorému sa má spor prikázať (§ 39 ods. 3 CSP).

5. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady,

že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky),
ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti
súdov. K prikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých
by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu
hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci.

6. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu sporu, postavenia strán, ale aj doterajších
výsledkov konania. Dôvody na strane sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú,zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu, vždy však musí ísť o situáciu osobitného zreteľa.
Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd,
ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať

však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy
aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu
nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu.

7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú

pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu
sporu a pomerov oboch strán sporu. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania veci tak
vo vzťahu strany, ktorá vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie veci
na druhú stranu sporu.

8. V danom prípade povinný odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu najmä svojím

zdravotným stavom ako aj nepriaznivou finančnou situáciou. Tieto dôvody podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo
možné jeho návrhu vyhovieť. Prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava V neprinesie oproti
prejednaniu sporu Okresným súdom Prievidza zjednodušenie prístupu k súdu pre strany sporu (povedie
len k zjednodušeniu prístupu k súdu jednej zo strán), ani nepovedie k zhospodárneniu, či urýchleniu

konania, dokonca ani k spoľahlivejšiemu a dôkladnejšiemu posúdeniu veci po skutkovej stránke.

9. Zo všeobecného hľadiska miesto pobytu niektorej zo strán sporu ani jej schopnosť (spôsobilosť)
zúčastniť sa súdneho procesu bez ďalšieho a zakaždým nevyvolávajú zmenu príslušnosti súdu. Strana
má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní

urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP).
9.1. Nad rámec dovolací súd uvádza nasledovné. To, že povinný dôvodí tým, že je v nepriaznivej
finančnej situácii a preto nemá možnosť, aby ho zastupoval v predmetnom konaní právnik, tiež nie
je dôvodom pre prikázanie veci inému súdu. Okrem uvedeného, treba spomenúť, že v obdobných
situáciách je totiž možné využiť bezplatnú právnu pomoc, a to v Centre právnej pomoci (ďalej len „CPP“),

ktorá túto poskytuje bezplatne pre občanov, ktorí splnia nimi požadované podmienky. Spis nasvedčuje
tomu, že povinný sa na CPP neobrátil, nepodal žiadosť o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Nemal
teda snahu byť zastúpený počas tohto konania, čo však na druhej strane neznamená, že by túto odbornú
bezplatnú právnu pomoc nemohol v tomto konaní ešte využiť.

10. Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by
súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho
obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov
hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno
predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP).

11. Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie
sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP,
a preto návrhu povinného nevyhovel.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.