Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118275914
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118275914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: M. B., C.. XX.X.XXXX, S. P. Š. XX, XXX
XX, právne zastúpeného: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom Slovenská 69, 080 01
Prešov, proti žalovaným: 1/ M. B., C..XX.XX.XXXX, S. Ľ. Č.. XXX, XXX XX Ľ., právne zastúpený: JUDr.
Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, 2/ K. B., C.. XX.XX.XXXX, S.
Ľ. Č.. XXX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 15.500 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.06.2019 č.k. 8C 44/2018-131 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.500 eur spolu s
5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.500 eur od 22.8.2018 do zaplatenia a to všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu

100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa
14.5.2018 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 15.500 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 16.5.2015 do zaplatenia.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzatvorili dňa 15.5.2015 Kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. P.X., zapísaným na
LV č. XX a to: parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2; parc. CKN č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 580 m2; rodinný dvojdom so súp. č. XXX na parcele registra CKN
XXX(vobciP.A.)sprísl.asúčasťami,soplotením,studňouavonkajšímistavebnýmiúpravami.Uvedené
nehnuteľnosti nadobudli žalovaní v celosti, do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Podľa čl. II tejto zmluvy, dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti v celosti, činí 98.000 eur, ktorú

sa kupujúci zaviazali zaplatiť takto: časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 15.500 eur mali kupujúci
vyplatiť spoločne predávajúcemu na jeho účet pred podpisom tejto zmluvy; ostávajúcu časť dohodnutej
kúpnej ceny vo výške 82.500 eur sa kupujúci zaviazali vyplatiť spoločne predávajúcemu prostredníctvom
poskytnutého hypotekárneho úveru kupujúcim peňažným ústavom A., a.s.. Žalovaní vyplatili len druhúčasť kúpnej ceny, t.j. 82.500 eur prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru. Prvá časť kúpnej
ceny vo výške 15.500 eur nebola doposiaľ uhradená. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu kúpnej ceny
vo výške 15.500 eur výzvou zo dňa 12.3.2018, ktorú si žalovaný v 1. rade prevzal dňa 29.3.2018 a

žalovaná v 2. rade dňa 29.3.2018. Ani jeden na doručenú výzvu doposiaľ nereagoval. Žalobca si uplatnil
úroky z omeškania odo dňa omeškania, t.j. od nasledujúceho dňa po podpísaní zmluvy, t.j. od 16.5.2015.

5. Okresný súd v Banskej Bystrici na základe návrhu žalobcu vydal platobný rozkaz dňa 21.6.2018, sp.
zn. 17Up/303/2018, proti ktorému podali žalovaní včas odpor.

6. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že návrh žalobcov je nedôvodný. V zmluve bola
dohodnutákúpnacenavovýške98.000eur,ktorábolavyplatenánasledovne:15.500eurpredpodpisom
zmluvy a ostávajúca časť vo výške 82.500 eur prostredníctvom hypotekárneho úveru čerpaného vo A.
Banke a.s.. V opačnom prípade by k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti nedošlo. Ďalej uviedli, že
po uplynutí približne troch rokov dostali o žalobcu výzvu - pokus o zmier na zaplatenie žalovanej sumy

čo ich prekvapilo, že sa takto chce na ich úkor bezdôvodne obohatiť. Po doručení výzvy sa žalovaný
v 1. rade rozhodol podať na žalobcu trestné oznámenie, ktoré je vedené na ORPZ Prešov OKP, ČVS:
ORP-XXX/X-VYS-PO-XX pre trestný čin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1,3 písm. a/ Trestného Zákona.
Žalovaní tiež z opatrnosti vzniesli námietku premlčania.

7. Žalobca na odpor reagoval tým, že z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že na jeho účet bola zaslaná
len suma 82.500 eur prostredníctvom hypotekárneho úveru. Pokiaľ by bola zaplatená aj suma 15.500
eur, žalovaní by nemali problém predložiť dôkaz o tejto platbe na účet žalobcu. Neobstojí ani námietka
premlčania, nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 15.5.2015, teda 3-ročná premlčacia lehota uplynula
najskôr 15.5.2018. Žaloba bola podaná 14.5.2018, teda v rámci premlčacej doby.

8. Žalovaní v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.12.2018 uviedli, že približne dňa 1.11.2014
v P. A. žalovaného v 1. rade oslovila jeho teta, B. B., s manželom (žalobcom), že potrebujú súrne
predať nehnuteľnosť, o ktorej mu povedali, že sa jedná o výrobnú dielňu - stolárska dielňa s kompletným
strojovým vybavením a jej súčasťami. Po ich rozhovore sa ústne dohodli, že túto dielňu a firmu prevezme

a bude pokračovať vo výrobe, nakoľko je vyučený stolár, avšak v tom čase však bol profesionálnym
vojakom. Až z výpisu katastra nehnuteľností zistil, že nekúpil stolársku dielňu, ale rodinný dvojdom.
Žalobca totiž požiadal obec P. A. o zmenu v užívaní stavby „stolárska dielňa“ na rodinný dvojdom a to
bez vedomia a súhlasu žalovaného v 1. rade. Žalobca s manželkou sa veľmi angažovali vo vybavení
úveru pre neho na kúpu predmetnej dielne, pričom úver vybavovali za žalovaného v 1. rade bez jeho

vedomia. Niekedy v januári 2015 bol úver predschválený.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa napriek doručenému predvolaniu
nedostavila žalovaná v 2. rade.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na to, aby si žalovaní mohli vziať hypotéku z banky, potrebovali
založiť svoju nehnuteľnosť, t.j. ich rodinný dom v obci D., avšak na uvedenej nehnuteľnosti viazla ťarcha
súvisiacaspôžičkouzoŠtátnehofondurozvojabývania.Žalobcaimpretoposkytolpôžičku,abyžalovaní
mohli svoj dlh voči ŠFRB vyplatiť a tým aj vymazať záložné právo, a následne túto nehnuteľnosť už
bez tiarch založili v prospech banky, ktorá im poskytla úver, ktorým vyplatili žalobcovi časť kúpnej ceny.

V kúpnej zmluve muselo byť kvôli banke uvedené že časť kúpnej ceny bola vyplatená, pretože banka
by neposkytla hypotekárny úver, ak by nebola vyplatená kúpna cena v celosti. Poukázal tiež na to,
že žalovaní nepreukázali zaplatenie sumy 15.500 eur a aj na to, že asi mesiac pred uzavretím kúpnej
zmluvy nemali ani peniaze na vyplatenie zostatku dlhu voči ŠFRB. Teda ak nemali peniaze na vyplatenie
zostatku dlhu voči ŠFRB, nemohli mať peniaze ani na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 15.500 eur.

11. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní poukázal na to, že v kúpnej zmluve zo dňa 15.5.2015 je uvedené,
že v prípade, ak nebude kúpna cena v plnej výške a stanovenej lehote uhradená, má predávajúci právo
od zmluvy odstúpiť, čo do dnešného dňa neurobil. Ďalej uviedol, že žalobca mi poskytol pôžičku na
vyplatenie hypotéky, ktorú vybavovala manželka žalobcu. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že v rámci

vyplatenej sumy 82.500 eur bola zahrnutá aj suma 17.000 eur, ktorú mu žalobca požičal na vyplatenie
pôžičky ŠFRB. žalovaný v 1. rade tiež podal na prokuratúru protest proti rozhodnutiu obce zo dňa
24.11.2014, ktorým bola povolená zmena v užívaní stavby a v prípade, ak by prokuratúra vyhovela
protestu, bola by neplatná kúpnopredajná zmluva.12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako
predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzatvorili dňa 15.5.2015 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. P. A., zapísaným na LV č. XX, a to: parc. CKN
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2; parc. CKN č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 580 m2; rodinný dvojdom so súp. č. XXX na parcele registra CKN XXX s
príslušenstvom a súčasťami, s oplotením, studňou a vonkajšími stavebnými úpravami. Podľa čl. II tejto
zmluvy dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti v celosti činila 98.000 eur. Časť dohodnutej kúpnej

ceny vo výške 15.500 eur kupujúci vyplatili spoločne predávajúcemu na jeho účet pred podpisom
tejto zmluvy, pričom predávajúci svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto časti dohodnutej kúpnej
ceny. Zostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 82.500 eur sa kupujúci zaviazali vyplatiť
predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru kupujúcim peňažným ústavom A.,
a.s.. Vklad predmetnej kúpnej zmluvy bol v katastri nehnuteľností povolený pod V XXX/XXXX číslo
zmeny XXX/XX.

13. Žalobca a žalovaní uzavreli dňa 26.5.2015 Dodatok ku Kúpnej zmluve, v ktorom sa opravil chybný
údaj o čísle účtu predávajúceho, na ktorý sa mala uhradiť kúpna cena.

14. Zo správy notára, JUDr. B. M., súd zistil, že dňa 15.5.2015 vyhotovil Kúpnu zmluvu v rámci ostatnej

listinnej činnosti a za prítomnosti účastníkov tejto zmluvy. Taktiež vyhotovil Dodatok ku Kúpnej zmluve.
Na týchto listinách bolo osvedčená pravosť podpisu predávajúceho.

15. Z výpisu z účtu žalobcu v M. S., a.s., č. XXXXXXXXXX, súd zistil, že dňa 27.5.2015 bola poukázaná
suma v celkovej výške 82.500 eur z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.

16. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že kúpna zmluva bola podpísaná u notára, JUDr. M., za prítomnosti
účastníkov zmluvy, ako aj jeho manželky, pričom návrh zmluvy pripravil notár za prítomnosti účastníkov
zmluvy. Nepoznal bližšie okolnosti ohľadom hypotekárneho úveru, nakoľko to riešila jeho manželka so
žalovaným v 1. rade. Zmluvná klauzula, že sumu 15.500 eur prevzal pred podpisom kúpnej zmluvy bola

kvôli tomu, že banka poskytla žalovanému v 1. rade iba sumu vo výške 82.500 eur a aby bola vykrytá
suma dohodnutej kúpnej ceny. Banka si nevyžiadala výpisy z účtov o prevode uvedenej sumy z účtu
žalovaného v 1. rade na jeho účet. Dodatok ku kúpnej zmluve bol uzavretý preto, že v samotnej kúpnej
zmluve došlo k chybe, nakoľko jeho manželka neuviedla číslo účtu, ale číslo karty. So žalovaným v 1.
rade sa dohodli tak, že po tom, čo začne podnikať, začne aj dlžnú sumu vo výške 15.500 eur postupne

splácať.

17. Z výsluchu žalovaného v 1. rade súd zistil, že ho žalobca s manželkou oslovili s tým, že chcú
predať dielňu, a že prevezme fungujúcu firmu. Následne však zistil aká je realita. Uviedol, že samotnú
kúpnu zmluvu podpisoval na verande domu žalobcu a hypotekárnu zmluvu som podpisoval v kaviarni

obchodného centra, no nepamätal si, ktorú zmluvu podpisoval skôr. Hypotéka sa vybavovala asi tak 3-4
mesiace. Kúpnu zmluvu ani nečítal, pričom žalobca ho spolu s manželkou súrili, aby ju rýchlo podpísal,
a povedali mu, že aj tak to bude inak, ako je uvedené v zmluve. Sumu 15.500 eur odovzdal žalobcovi
pred podpisom kúpnej zmluvy v kancelárii žalobcu v P. A., pričom samotné odovzdanie prebehlo bez
prítomnosti svedkov. Uvedený sumu držal doma v hotovosti. Podpis na kúpnej zmluve nebol overiť u

notára, vybavoval to žalobca s manželkou.

18. Z výsluchu svedkyne, B. B., manželky žalobcu, súd zistil, že v roku 2014 oslovila svoju švagrinú s
tým, že končia s podnikaním, a teda či si nechce nejaké veci, ktoré už boli vyradené, vziať. Švagriná
sa jej opýtala, či môže prísť aj syn s manželkou, s čím svedkyňa súhlasila a po ich príchode sa ich

spýtala, či nechcú odkúpiť podnik a dala čas na rozmyslenie. Zmluva bola uzavretá, t.j. podpísaná, u
notára, kde bola prítomná aj ona a návrh zmluvy spísal notár. Ku kúpnej zmluve bol robený dodatok kvôli
tomu, že na zmluve bolo namiesto účtu uvedené číslo mojej karty. Ústna dohoda medzi nimi bola taká,
že sumu 15.500 eur, vyplatia keď budú môcť. Finančného poradcu zoznámila so žalovaným v 1. rade
a nezaujímala sa o ďalší postup v súvislosti s vybavovaním úveru. Zmenu užívania stavby vybavoval

jej manžel.19. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.3.2019, sp. zn. 10C/42/2018, bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi v tomto konaní a jeho manželke sumu vo výške 17.034,46 eur titulom vrátenia sumy
poskytnutej pôžičky.

20. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 588, § 133 ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dospel k nasledovným záverom.

21. Pri tvrdení žalovaného, že žalobcovi peňažný dlh splnil, je pojmovo vylúčené, aby žalobca

preukazoval, že táto právna skutočnosť tvrdená žalovaným mala nastať, nenastala; v tomto smere
preto dochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý tvrdí právne významnú skutočnosť
(splnenie dlhu), nie na žalobcu, ktorý vznik takejto skutočnosti popiera.

22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24.2.2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2003, v spore o zaplatenie
kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel

kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom
pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá.
Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.
Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení
ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore

v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.

23. V konaní bolo preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy žalovaní kúpili od žalobcu nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX, k.ú. P. A., pričom sa zaviazali za ne zaplatiť kúpnu cenu vo výške 98.000 eur. V
konaní nebolo sporné, že suma vo výške 82.5000 eur bola uhradená prostredníctvom hypotekárneho

úveru. V Kúpnej zmluve je síce uvedené, že kupujúci vyplatili časť kúpnej ceny vo výške 15.500 eur na
účet predávajúceho, avšak žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že uvedenú
časť kúpnej ceny uhradili na bankový účet, ktorý označil žalobca, resp. že túto sumu uhradili iným
preukázateľným spôsobom. O tom, že žalovaní nezaplatili uvedenú sumu svedčí aj skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade si krátko (mesiac) pred uzavretím Kúpnej zmluvy požičal od žalobcu a jeho manželky

sumu vo výške 17.037,46 eur na vyplatenie pôžičky poskytnutej mu ŠFRB, pričom sám pri výsluchu v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/42/2018 uviedol, že nemal finančné prostriedky na
splatenie úveru. Z tohto dôvodu tvrdenie žalovaného v 1. rade, že mal našetrené finančné prostriedky
na vyplatenie žalovanej sumy, vyznieva ako nedôveryhodné. Taktiež tvrdenie žalovaného, že Kúpnu
zmluvu podpisoval na terase domu žalobcu je v rozpore s potvrdením notára, JUDr. B. M., v zmysle

ktorého bola predmetná zmluva ním vyhotovená a podpísaná za účasti všetkých účastníkov zmluvy.
Obrana žalovaného v 1. rade, že zmluvu si neprečítal nie je relevantná, nakoľko žalovaní mali priestor
na to, aby akékoľvek nezrovnalosti im vysvetlil právo znalý odborník. Pokiaľ žalovaný v 1. rade nemal
potrebu zmluvu si prečítať, ide o jeho zodpovednosť.

24. Podľa názoru súdu je irelevantné to, že pri poskytnutí hypotekárneho úveru nebola založená
predávaná nehnuteľnosť, nakoľko ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 1. rade úver sa vybavoval
asi 3-4 mesiace, pričom z výpisu z účtu vyplýva, že suma 82.500 eur bola poukázaná na účet žalobcu
dňa 27.5.2016, t.j. iba 12 dní po uzavretí kúpnej zmluvy, a teda pred jej zavkladovaním do katastra
nehnuteľnosti, z čoho vyplýva záver, že pri uzavretí zmluvy o hypotekárnom úvere nemohla byť založená

predávaná nehnuteľnosť, nakoľko v tom čase ešte ani nebola vo vlastníctve žalovaných.

25. Takisto pre výsledok tohto konania nie je podstatná skutočnosť, akým spôsobom dôjde k vybaveniu
podnetu žalovaných na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu obce P. A., ktorým bola povolená
zmena v užívaní stavby, nakoľko ani prípadné podanie protestu a jeho vyhovenie zo strany obce nebude

mať vplyv na platnosť Kúpnej zmluvy, v ktorej bola predávaná nehnuteľnosť jasne identifikovaná a to
podľa údajov evidovaných v katastri nehnuteľností platných v tom čase.

26. Námietku premlčania žalovaného v 1. rade súd považoval za nedôvodnú, nakoľko Kúpna zmluva
bola uzavretá dňa 15.5.2015, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 14.5.2018, t.j. v rámci trojročnej

premlčacej doby.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 15.500
eur. Súd takisto zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 563 Občianskehozákonníka až odo dňa doručenia žaloby žalovaným v 1. a 2. rade, nakoľko z výpovede svedkyne, ako aj
žalobcu, vyplýva, že v zmysle ústnej dohody mali žalovaní uhradiť dlžnú sumu až po uzavretí zmluvy, t.j.
po tom, čo začnú podnikať a budú mať k dispozícii finančné prostriedky na zaplatenie časti kúpnej ceny.

Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu 22.8.2018 vo výške 5 % p.a.. Vzhľadom
na uvedené súd preto v prevyšujúcej časti zamietol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

28. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade, nakoľko výsluch strany konania je iba

podporným dôkazom a súd ho nariadi iba na preukázanie skutočností, ktoré nemožno inak preukázať.
Okrem toho stranu konania nemožno nijako donútiť k výpovedi, avšak žalovaná v 2. rade ako strana
konania nesie zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Skutočnosť, že sa žalovaná v 2. rade
nezúčastnila pojednávaní a nedostavila sa na súd napriek doručenému predvolaniu bez riadneho
ospravedlnenia a preukázania dôvodov neprítomnosti, naznačuje nielen jej postoj k predmetnému
konaniu, ale aj to, že na jej strane nebola skutočná vôľa preukázať svoje tvrdenia a tak vyvrátiť

skutočnosti tvrdené žalobcov a ním predložené dôkazy.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na nové konanie, alternatívne aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta.

31. Podľa názoru odvolateľa, súd sa procesne nevyporiadal so samotnou kúpnopredajnou zmluvou,

ktorú žalovaný v 1. rade aj namietal, a preto v rámci prejudiciálneho konania sa mal zaoberať otázkou
absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy, pretože táto nevykazovala vôľu žalovaných v 1. a 2. rade na
uzavretie predmetnej kúpnopredajnej zmluvy.

32. Žalovaný v 1. rade nechcel kúpiť nehnuteľnosť, ktorá nevykazuje znaky dvojdomu, ale predtým bola

využívaná ako stolárska dielňa a ani nie 5 mesiacov pred uzatvorením kúpnej zmluvy dal žalobca zmenu
charakteru a účelu predmetnej stavby na dvojdom.

33. Súd nesprávne právne posúdil vyjadrenie notára JUDr. M., ktorý uviedol, že u neho boli účastníci
kúpnej zmluvy. Ak by boli, podpisy by zodpovedali jednému peru, avšak z kúpnopredajnej zmluvy

vyplýva, že sú tri rozdielne perá.

34. Súd sa nedostatočne vyporiadal aj s vyplatenou čiastkou 15.000 eur, ktorá je uvedená v
kúpnopredajnej zmluve, že bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy. Notár, pokiaľ spisuje zmluvu,
overuje, či skutočne došlo aj k vyplateniu tejto sumy, preto možno uveriť tvrdeniu žalovaného, že

uvedenú sumu žalobcovi skutočne vyplatil, čo žalobca potvrdil pred notárom svojim podpisom, prevzatie
týchto peňazí.

35. Žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpy dňa
24.11.2014, pri tejto došlo k zmene a to zmene v užívaní stavby - stolárska dielňa na rodinný dom, ktoré

rozhodnutie vydala Obec P. A.. Cena za predmetnú nehnuteľnosť je nereálna a nie je uzatvorená na
základe vážnej, slobodnej vôle a je v rozpore so zákonom.

36. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal okrem iného tiež na to, že námietku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaní vzniesli

až v podanom odvolaní, v priebehu celého konania táto námietka vznesená nebola. Poukázal na to, že
podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
včas. Prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú aj hmotnoprávne námietky (§ 149 a § 152
C.s.p.).

37. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.).38. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje hmotnoprávnu námietku žalovaných za vznesenú
oneskorene.

39. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že s odvolaním a dôvodmi
v ňom uvedenými súhlasí.

40. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,

že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené.

41. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

42. Odvolací súd sa v prvom rade zameral na odvolaciu námietku, či súd prvej inštancie sa mal zaoberať
platnosťou zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.

43. Nepochybne sa jedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý je pred súdom potrebné uplatniť včas

(§ 153 ods. 1 C.s.p.).

44. Žalovaní, ako vyplýva z obsahu spisu, tento prostriedok procesnej obrany pred súdom prvej inštancie
neuplatnili.

45. Tento prostriedok procesnej obrany nemožno vyvodiť ani z odporu proti platobnému rozkazu (č.l.
41), ani z vyjadrenia k žalobe (č.l. 67), vyjadrení žalovaných na pojednávaniach dňa 06.03.2019, dňa
17.04.2019, či záverečnej reči právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 19.06.2019.

46. Z obsahu horeuvedených vyjadrení žalovaných možno vyvodiť len ich tvrdenie, že žalovanú sumu

žalobcovi už uhradili.

47. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a
jeho dôvodmi vedúcimi k záveru, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že
uvedenú časť kúpnej zmluvy uhradili na bankový účet, ktorý označil žalobca, resp. že túto sumu uhradili

iným preukázateľným spôsobom (bod 27., 28., 29., 30. a 31. napadnutého rozsudku).

48. Na námietky odvolateľa tvoriace podstatnú časť podaného odvolania a to, že súd prvej inštancie sa
procesne nevyporiadal so samotnou kúpnopredajnou zmluvou, nemožno prihliadať, keďže, ako už bolo
uvedené vyššie, uvedený prostriedok procesnej obrany pred súdom prvej inštancie uplatnený nebol.

49. S námietkami vo vzťahu k zaplateniu žalovanej sumy žalobcovi sa súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí náležitým spôsobom vyporiadal.

50. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p.

52. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).