Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 9, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202435
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4419202435.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: T. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D., Q. XXX/XX, zast. G.. U. Y., bytom D., F. 2, proti žalovanému: P. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XX, o umožnenie vstupu na pozemok a odstránenie brány, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý umožniť žalobcovi vstup na parc. č. 81/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1122 m2 nachádzajúcu sa v obci O., ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre kat. územie O., obec O..

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadnej zo strán sporu súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal toho, aby žalovaný jemu ( pričom žalobca i žalovaný sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele XXXX/XXXX, resp. XX/XXXXX k
celku ) a jeho rodinným príslušníkom umožnil vstup na spoločný dvor nachádzajúci sa v obci O., parc. č.
XX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXX a prechod do jeho záhrady ( parc. č. 81/2 ) a to tým spôsobom, že
odstráni železnú bránu osadenú na parcele č. XX/X a to z dôvodu, že žalovaný mu v tom bráni osadením
železnej brány na okraj pozemku XX/X, pričom on na obrábanie záhrad potrebuje na pozemok vstupovať
i osobným autom a prívesným vozíkom.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že tá parcela, cez ktorú chce žalobca jazdiť, patrí jemu
a on nedovolí, aby žalobca tadiaľ jazdil autom a vozíkom. Uviedol, že pokiaľ tadiaľ otec žalobcu chodil
pešo a károu, púšťal ho tam, autom tam ale jazdiť nebude, veď je to jeho dvor a on tam žije.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením ku spisu pripojených dokladov a
správ a vykonal ohliadku nehnuteľnosti a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že záhradu na uvedenej parcele využívali odjakživa, všetko bolo
priechodné z jednej aj druhej strany a nikdy problém nebol, neboli tam brány, ale v roku 2018 usporiadali
záhrady a pustili sa do ich čistenia, chodil tam osobným autom s prívesným vozíkom, pričom asi 5 rokov
je tam brána, ktorú vždy otvorili a zase zatvorili a to až dokým žalovaný nezačal robiť problémy. Uviedol,
že do záhrady vozí balíky slamy, ktoré majú asi 250 kg a nevie ich odviezť inak ako takto. Žalovaný
však bránu zamkol na jeseň 2018 a odmieta ich tam púšťať, dochádza ku konfliktom a hádkam, pričom

problémy sa vyostrujú.

5. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že otec žalobcu ten pozemok ukradol, je to podvod, brána stojí
15 rokov, jeho otec tadiaľ chodil károu, on ho cez svoj pozemok púšťal, ale autom tam nemajú čo chodiť,vlastníkom je on sám, žalobca nie je spoluvlastníkom pozemku cez ktorý chce chodiť, pravda je na jeho
strane.

6. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že žalobca má prístup k svojej záhrade na parc. č. 81/2
nachádzajúcej sa v smere od prístupovej cesty výlučne cez parc. č. XX/X a výlučne prechodom cez túto
parcelu sa môže dostať do svojej záhrady, pričom na hranici parc. č. XX/X v smere k ceste sa nachádzala
železná brána. Jedine prechodom cez ňu sa môže žalobca dostať do svojej záhrady.

7. Z LV č. XXXX pre kat. územie O. súd zistil, že výlučným vlastníkom parc. č. XX/X v kat. území O.,
obec O. je žalobca.

X. Z LV č. XXX pre kat. územie O. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XX/X - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XXXX mX sú v rôznych podieloch: L. E., X. T. ( žalobca - jeho podiel je
XXXX/XXXX ), O. P., O. Y., M. P., M. P., Q. X., M. Q., U. X., U. M., Y. M., H. M., U. M., S. M., Q. G., Q.

X., T. P., M. P., M. P. ( žalovaný - jeho podiel je XX/XXXXX ) a F. P..

X. Podľa § 136 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. X. je podielové alebo
bezpodielové. W. spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

XX. Podľa § 137 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

XX. Podľa § 139 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej
veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

12. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o
hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho
hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú)
formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces
vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na

procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci").
To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní
napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov. ( rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 162/2004 )

13. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

15. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra je formou zápisu práv k nehnuteľnostiam.
Ako už bolo uvedené má právotvorné účinky. Vkladom do katastra nehnuteľností sa zapisujú do katastra
práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv. Práva k nehnuteľnostiam (vlastnícke právo, záložné právo, vecné

bremeno, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predkupne právo) vznikajú, menia sa alebo zanikajú
vkladom do katastra. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy
katastra o povolení tohto vkladu. Vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia
správy katastra. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka katastrálneho konania. Ak
sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Rozhodnutie,

ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve (nadobúdacieho titulu). Toto vyznačenie
obsahuje deň, kedy správa katastra o vklade rozhodla, podpis osoby, ktorá vklad povolila a odtlačok
okrúhlej pečiatky správy katastra. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho
vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Katasternehnuteľností je verejný register a zároveň informačný systém obsahujúci geometrické určenie, súpis a
popis nehnuteľností a údaje o právach k nim (vlastnícke práva, záložné práva, predkupné práva, vecné
bremená, nájomné práva, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, obcí a vyšších územných celkov).

Kataster nehnuteľností tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny
operát je súbor dokumentačných materiálov (listy vlastníctva, katastrálna mapa, zbierka listín a pod.)
obsahujúci údaje z jedného katastrálneho územia. Kataster nehnuteľností slúži najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, daňové a poplatkové účely, oceňovanie nehnuteľností, ochranu poľnohospodárskeho
a lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu nerastného bohatstva,

ochranu národných a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov,
ako aj na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Údaje zapísané v katastri
sú platné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vklad má právotvorné účinky, t. j. právo k nehnuteľnostiam
vyplývajúce zo zmluvy vzniká, mení sa alebo zaniká až povolením vkladu.

16. Z vykonaného dokazovania a to z vyššie uvedených listov vlastníctva má súd za nepochybne

preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. č. XX/X v kat. území O., obec O. a že žalobca a
žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XX/X v kat. území O., obec O. a to žalobca v podiele
XXXX/XXXX a žalovaný v podiele XX/XXXXX k celku, pričom parc. č. XX/X má ďalších 19 podielových
spoluvlastníkov ( ktorých podiely sú spolu väčšinové ).

17. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že výlučným vlastníkom parc. č. XX/X je on sám, ktorú skutočnosť sa snažil
listinami preukazovať, a ktoré tvrdenie nekorešponduje so zápisom v katastri, pričom však nevzniesol
vzájomný návrh na určenie vlastníckeho práva k uvedenému pozemku v jeho prospech, súd vychádzal
zo zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý je verejnou listinou a zápis v ktorom je záväzný pokým sa
nepreukáže opak. Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti podľa zápisu v katastri nehnuteľností sú

napriek tvrdeniu žalovaného osoby uvedené v bode 8 tohto rozsudku a z tejto skutočnosti súd musí
vychádzať.

18. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu bráni vo vstupe na jeho parcelu č. 81/2 prechodom cez parc. č. XX/
X, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve a to tým, že na jej hranicu s ulicou umiestnil železnú bránu.

Jej existenciu súd ohliadkou na mieste samom overil a zistil, že brána osadená je na hranici pozemku v
smereoduliceatiežohliadkousúdzistil,ženaparc.č.XX/Xniejemožnýinývstupnežcezparc.č.XX/X.

19. Pokiaľ ide o žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vstupu na parc. č. XX/X, ktorej je podielovým
spoluvlastníkom za účelom prechodu na parc. č. XX/X, ktorej je výlučným vlastníkom, súd v tejto časti

žalobe vyhovel s poukazom na § 123 a 124 OZ. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že žalobca
má prístup k svojej záhrade na parc. č. XX/X nachádzajúcej sa v smere od prístupovej cesty výlučne
cez parc. č. XX/X a výlučne prechodom cez túto parcelu sa môže dostať do svojej záhrady, pričom na
hranici parc. č. XX/X v smere k ceste sa nachádzala železná brána. Jedine prechodom cez parc. č. XX/
X a prechodom cez bránu na hranici pozemku sa môže žalobca dostať do svojej záhrady. Žalobca ako

vlastník nepochybne má právo užívať svoj majetok a tým aj parcelu č. XX/X, ktorá je v jeho výlučnom
vlastníctve. Bolo by v rozpore s ústavou SR, ak by súd i napriek konštatovaniam uvedeným nižšie,
nepriznal žalobcovi právo prístupu k parc. č. 81/2 prechodom cez parc. č. XX/X, ktorej sú strany sporu
spolu s ďalšími osobami podielovými spoluvlastníkmi.

20. Súd preto žalobcovi priznal proti žalovanému právo na prístup k jeho vlastníctvu ( parc. č. XX/X ).

21. Otázkou však zostalo akým spôsobom a v akom rozsahu žalobcovi toto právo náleží. V časti, v
ktorej sa však žalobca domáhal prechodu cez túto parcelu vozidlom a prívesným vozíkom, súd musel
žalobu žalobcu zamietnuť a toto právo mu nepriznať a to z nižšie uvedených dôvodov.

22. Podieloví spoluvlastníci rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou ( kam patrí i jej užívanie )
v zmysle § 139 OZ podľa veľkosti ich podielov. Je zrejmé, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi parc. č. XX/X v podiele XXXX/XXXX, resp. XX/XXXXX k celku, teda sú jej menšinovými
spoluvlastníkmi. Ani podiel žalobcu a ani podiel žalovanému nie je väčšinový a preto ani jeden z nich

nemôže o nakladaní s nehnuteľnosťou rozhodovať sám bez súhlasu väčšiny spoluvlastníkov. Súd nemá
vedomosť ( a žalobca to ani netvrdil ) o tom, že by väčšina podielových spoluvlastníkov bola rozhodla
o spôsobe užívania parc. č. 81/1 a pokiaľ sa tak nestalo, je žaloba na prechod cez túto parcelu a tiež
v časti o odstránenie brány predčasná a nedôvodná.23. Pokiaľ ide o povinnosť odstrániť železnú bránu z hranice parcely č. XX/X, súd žalobu zamietol. Má
totiž za to, že existencia tejto brány je v záujme všetkých spoluvlastníkov vo dvore sa nachádzajúcich

parciel, pretože tvorí cih prirodzenú ochranu. Súd má za to, že je potrebné, aby táto brána existovala a
plnila svoju funkciu, o jej charaktere, umiestnení a podmienkach jej užívania je potrebné, aby rozhodla
väčšina spoluvlastníkov. Pokiaľ súd rozhodol o tom, že žalovaný musí umožniť žalobcovi prístup na jeho
parcelu č. XX/X, má súd na mysli výlučne vstup pešo, príp. iným spôsobom ( to však výlučne po dohode
spoluvlastníkov ). Ak by žalobca totiž toto práve nemal, boli by obmedzené jeho ústavné práva.

24. Súd poukazuje na to, že žalobca tým, že žaluje výlučne tohto žalovaného nezvolil správny spôsob
ochrany svojich práv a preto súd nemohol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Podľa § 139 OZ podieloví
spoluvlastníci rozhodujú väčšinou podľa veľkosti ich podielov. Ani jedna zo strán sporu väčšinový podiel
nemá, preto je nutné, aby rozhodnutím väčšiny podielových spoluvlastníkov bolo určené ako sa bude
parc. č. XX/X užívať ( a teda či a v akom rozsahu bude mať žalobca právo prechádzať cez parc. č. 81/1

pri prechode na jeho parc. č. XX/X. Až v prípade, že k takejto dohode nedôjde ( pokus o dohodu bude
neúspešný ), môže sa žalobca domáhať, aby o spôsobe užívania tejto parcely a aj o jeho prechode cez
ňu ( prípadne o zriadení vecného bremena podľa § 151n a nasl. OZ ) rozhodol súd a to žalobou podľa
§ 139 OZ. To však žalobca neurobil.

25.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§257CSPažiadnejzostránsporunepriznalnároknanáhradu
trov konania a to z dôvodu, že nie je možné určiť pomer úspechu strán sporu v konaní ( keď predmetom
konania bola jednak povinnosť umožniť vstup na pozemok žalobcovi a jeho rodinným príslušníkom a
to motorovým vozidlom a tiež povinnosť odstrániť železnú bránu ), pričom každá zo strán sporu bola v
konaní úspešná čiastočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.