Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200851
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119200851.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Z. XXX, 2. L. S.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Z. XXX, proti žalovanému: A. banka, a.s., so sídlom v Bratislave, ul.
Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené v tomto konaní uznesením Okresného súdu Trenčín

spisová značka 17Csp/12/2019 zo dňa 13.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
spisová značka 17Co/84/2019 zo dňa 05.06.2019.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 04.02.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že 1/ úver poskytnutý zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.06.2015 je bezúročný a bezpoplatkový, 2/ že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014

(neskôr v podaní zo dňa 05.03.2020 opravené na Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2015)
uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná, a nakoniec,
3/ že Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2015 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je neplatná.

1.2 Túto žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že so žalovaným uzavreli úverový právny úkon, ktorý sa
stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú

spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu. Túto zmluvu považujú za problematickú, nakoľko neobsahuje
náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Takisto obsahuje neprijateľné
podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (dohoda
o zrážkach zo mzdy, splnomocnenie Banky na inkaso úrokov z omeškania a poplatkov podľa ZoÚ
a OP na ťarchu ktoréhokoľvek svojho osobného účtu vedeného v Banke (čl. 2.4 Zmluvy o úvere),
započítanie pohľadávok z ktoréhokoľvek účtu bez vôle žalobcu (čl. 2.5 Zmluvy o úvere) a pod.).
Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj

Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú so žalovaným uzavrel žalobca v 1. rade. Žalovaný napriek spornosti
veci požiadal zamestnávateľa žalobcu 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že
neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by im uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa žalobcovi 1/
zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a tobez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobcovia považujú za neplatný
právny úkon aj pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Text článku 2 bod 5 je formulovaný
takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne

dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v nej označený platiteľ mzdy,
pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou poskytnutého úveru
v eurách, avšak následne je dojednané aj na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a
nákladov Banky spojených s uplatnením týchto nárokov. Teoreticky preto môže žalovaný vykonávať
zrážky zo mzdy žalobcu 1/ donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo

mzdy žalobcu 1/ adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného.
Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považujú za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s
medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre
rozhodnutie v predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu SR alebo Súdneho dvora
Európskejúnie.Ideotzv.mimosúdnezrážkyzomzdy,ktoréumožňujúpostihovaťmajetokdlžníka.Dlžník
tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho

rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad ich majetkom je koncentrovaná v rukách
veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
majetku žalobcov nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny
priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do

zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou).
Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska
informovanosti či vyjednávacej pozície. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v
rámcispotrebiteľskejkontraktácienerovnováhunaúkorspotrebiteľaadôvodnosťexoffoochrany.Inštitút
Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej

predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Ochrana pred nekalými podmienkami sa
má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia
Súdneho dvora EÚ C- 76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Žalobca 1/ nemal možnosť odmietnuť
Dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ chceli tento úver získať. Ďalej žalobcovia rozsiahlo poukázali na
právo Európskej únie, na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ba aj na právo Rakúskej republiky.

1.3 K požadovanému určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobcovia uviedli, že v zmluve
musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len
suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve
toto rozlíšenie absentuje (zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie). Poukázali

na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 11Co/256/2013, Krajského súdu
v Trnave z 09.08.2011, sp. zn. 10CoE/313/2010 a Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.05.2017
sp. zn. 6Co/338/2016. Sú toho názoru, že nesprávny je i údaj o výške RPMN uvedený v zmluve o
úvere. Žalovaný podľa ich názoru do výpočtu RPMN nezahrnul splátku poistenia. Žalobcovia trvajú na
tom, že nemali možnosť odmietnuť poistenie schopnosti splácať úver, pokiaľ chceli predmetný úver

získať. Žalovaný im nedal možnosť získať predmetný úver bez podmienky poistenia. Žalobcovia toto
tvrdenie preukazujú textovým znením zmluvy o úvere, z ktorého je zrejmé, že žalovaný sa len dopytuje,
či dlžník spĺňa podmienky na vznik poistenia schopnosti splácať úver. Nijakým spôsobom neprejavili
súhlas s takýmto poistením a bolo im žalovaným vnútené bez ich vôle. Žalobcovia z toho dôvodu majú
zato, že poistenie schopnosti splácať úver malo byť v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených

so spotrebiteľským úverom uvedené. Preto je celková výška nákladov uvedená nesprávne a od toho
sa odvíja následne aj nesprávnosť uvedená pri výpočte RPMN. Žalobcovia majú za to, že vzhľadom
na absenciu uvedených náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere by mal byť považovaný úver za
poskytnutý bez úroku a bez poplatkov.

1.4 K požadovanému určeniu neplatnosti úverovej zmluvy žalobcovia uviedli, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere v čl. 2.1. obsahuje nejasné ustanovenie o celkovej výške nákladov dlžníka,
nakoľko uvedený počet a výška mesačných splátok nekorešpondujú s uvedenou celkovou výškou
nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa. Celkom podľa údajov uvedených v zmluve (celková čiastka
úveru v eurách) mali žalovanému zaplatiť sumu 20.399,34 eur. Ak však majú podľa uzavretej zmluvy

zaplatiť žalovanému 108 splátok, každú vo výške 205,30 eur, tak celková čiastka úveru, ktorú majú
žalovanému zaplatiť činí sumu 22.172,40 eur. Nemali žiadnu možnosť vyjednávania a buď podmienky
zmluvy prijali tak, ako si ich žalovaný sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo by
zmluvný vzťah nevznikol. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiskainformovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z.
z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica"). Žalobcovia

majú za to, že túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru žalobcov smernicu je
potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a žalobcovia (ako spotrebitelia) nemohli
mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle čl. 3 Smernice,
zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutá,sapovažujezanekalú,aknapriekpožiadavke

dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých
sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto
podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Žalobcovia sú toho názoru, že postup žalovaného, ktorý umiestnil
uzavretie zmluvy o úvere do vopred predpísaného textu, ktorý žalobcovia nemohli ovplyvniť, resp.
odmietnuť, by mal súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Zmluva o úvere svojim rozsahom, štruktúrou, ako
i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text s odkazom
na Všeobecné obchodné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasti bez zrejmého zvýraznenia

jednotlivých častí vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa úverov. Žalobcovia vzhľadom na uvedené
majúzato,žezmluvabolaodpočiatkuuzavretáneplatne,pretoženebolauzavretázrozumiteľneaurčito.
Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebitelia sú slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť

zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

2. V žalobe bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2015 uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným

do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. A takisto, že
zamestnávateľ žalobcu NOBA - SMOKER, s.r.o., je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 13.02.2019
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/84/2019 zo dňa 05.06.2019 tak, že bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa uplatňovania a

výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom 1/ dňa 26.06.2015, a to nad rámec
zrážok po 205,30 eur mesačne, pričom zrážky zo mzdy môže žalovaný realizovať iba na úhradu istiny
úveru z 26.06.2015.

3.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením jeho právneho zástupcu k žalobe

zo dňa 27.02.2019. V ňom právny zástupca žalovaného uviedol najmä, že žalovaný so žalobcami
neuzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2014. Uvedená Zmluva o úvere nebola
ani ako dôkaz priložená k žalobe žalobcov. V zmysle uvedeného vzhľadom na neexistenciu predmetu,
ktorého neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu vo výroku II ako
nedôvodnú zamietol. Žalobca 1/ a žalovaný uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 26.06.2015

(ďalej aj ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy“) v samostatnej forme, od zmluvy technicky oddelenej
listiny. Žalobcovia ale v žalobe tvrdia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou typovej
formulárovej zmluvy. Uvedené nie je pravdivé. Podľa názoru žalobcov možno vykonávať zrážky zo
mzdy donekonečna. Vzhľadom na formuláciu Dohody o zrážkach zo mzdy, t.j., že slúži na zabezpečenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere, nie je výklad žalobcov správny. Zrážky zo mzdy je možné realizovať

len do času splnenia záväzku žalobcu 1/ na splatenie istiny úveru a prináležiaceho príslušenstva. S
výškou príslušenstva pritom žalobca 1/ pri podpise Zmluvy o úvere súhlasil, výšku zmluvného úroku
poznal a zákonný úrok z omeškania je daný platným a účinným nariadením, možnosť jeho uplatnenia
vyplýva zo zákona a je zjavné, že vzhľadom na porušenie povinnosti žalobcu 1/ plniť zo Zmluvy o
úvere riadne a načas jeho úroky narastajú a nie je možné ich dopredu vypočítať. To však neznamená,

že bude platiť donekonečna. Rovnaký stav by nastal v prípade súdnej exekúciu, rovnako totiž by
žalobca hradil istinu a úroky, ktoré by boli známe až ku dňu splatenia celej istiny úveru. Ide tak o
totožný režim vykonávaný v súlade s normami slovenského práva. Žalobca považuje všeobecne inštitút
Dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom. Žalobca predmetnú skutočnosť tvrdí aj napriektomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je platným úkonom podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka
a v súlade s ustanovením § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov. Nie je teda zjavné, či sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti uvedených ustanovení

zákonov, alebo žiada o konanie výlučne vo vzťahu k ním uzatvorenej Dohode o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ
totiž, a to z odôvodnenia žaloby vyplýva, žalobca polemizuje o platnosti inštitútu dohody o zrážkach zo
mzdy všeobecne, je potrebné postupovať inou žalobou a v inom súdnom konaní. Pokiaľ je súd tohto
názoru, je potrebné iniciovať iný druh konania na zabezpečenie právnosti, zákonnosti v našich právnych
predpisoch. V opačnom prípade ide o využívanie právom dovoleného inštitútu, ktorý je z uvedeného

pohľadu nutné akceptovať. Už z uvedeného dôvodu tak súd nemohol Dohodu o zrážkach zo mzdy
vyhodnotiť ako neplatný právny úkon. Jeho argumentácia je v danom prípade nesprávna a odporuje
platným ustanoveniam zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy však bola uzatvorená riadne. Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v písomnej forme samostatnej listiny. Žalobca ako zmluvná strana
zároveň vyhlásil, že Dohodu o zrážkach zo mzdy si riadne prečítal, jej obsahu porozumel a vyjadruje
svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Žalobca tým prejavil slobodnú vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach

zo mzdy, a to na zabezpečenie poskytnutého úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v
spotrebiteľských vzťahoch. Navyše, právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako
štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené
uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru. V
čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a teda aj Dohody o zrážkach zo mzdy zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov neobsahoval žiadne obmedzenie, ktoré by mohlo
ovplyvniť platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Na Zmluvu o úvere ako i v nej obsiahnutú Dohodu
o zrážkach zo mzdy je potrebné aplikovať právne normy platné a účinné v čase jej podpisu. Ak je
inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori
tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Zrážkami zo mzdy

sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy sa v zmysle Dohody o zrážkach
zo mzdy majú vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ
pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jemu poskytnutého
úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, mu bude tá istá
suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je

neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobca
súhlasil pri podpise zmluvy, t.j. vo výške splátok, ktoré pred podpisom Zmluvy o úvere odkonzultoval
tak, aby nijak nesťažili jeho ekonomické postavenie. Znamená to, že ak by žalobca ako dlžník riadne
splácal úver, jeho mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú Žalovaný
ako veriteľ použil z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne úver nesplácal. Neposudzovanie dohody o

zrážkach zo mzdy výlučne v konkrétnom kontexte danej Zmluvy o úvere, ale vnímať ju všeobecne
ako neprijateľnú, tak odporuje nie len ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale súčasne stanovuje
nerovnováhu strán sporu v prípade, pokiaľ je ňou spotrebiteľ. Okrem toho Dohoda o zrážkach zo mzdy
nie je súčasťou Zmluvy o úvere. Súd ani všeobecne nemôže skonštatovať neprijateľnosť akejkoľvek
dohody o zrážkach zo mzdy, pretože tento inštitút je aprobovaný priamo Občianskym zákonníkom ako

aj zákonom na ochranu spotrebiteľa. Žalobca 1/ ako priemerný spotrebiteľ podpísal aj body 3.3 a 3.4
Dohodyozrážkachzomzdy,podľaktorých:BankaaDlžníkvyhlasujú:(i)žesiriadneprečítaliznenietejto
Dohody, (ii) že v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý
(iii) že vyjadruje ich slobodnú vôľu prostú akýchkoľvek omylov, (iv) že nebola uzatvorená ani v tiesni, ani
za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa bodu 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy Dlžník podpisom

tejto Dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalobca tak
vlastnoručne potvrdil, že bol oboznámený o následkoch Dohody o zrážkach zo mzdy a týmto porozumel.
Vzhľadom na dikciu zákona tak žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť Dohody o
zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere, čo
vyplýva napríklad z Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, ktorý vlastnoručne

podpísali. Formulár pritom Žalobca prevzal už pri podaní Žiadosti o úver, čo potvrdil svojim podpisom
na Žiadosti o úver. Tak Dohoda o zrážkach, Žiadosť o úver či Formulár pre štandardné informácie o
spotrebiteľských úveroch sú jednoduché právne úkony v krátkom rozsahu s bežnou veľkosťou písma, a
teda ak Žalobca 1/ súhlasil s podmienkami tam uvedenými, nie je zrejmé, na základe čoho dnes zakladá
svoj žalobný návrh. V tejto súvislosti žalovaný citoval z relevantnej časti rozhodnutí Krajského súdu v

Trnave, sp.zn. 10Co/5/2018, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/3/2019, Okresného súdu Revúca
sp.zn. 6Csp/90/2018. Takisto poukázal aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp.
zn. PL ÚS 11/2016.3.2 Vo vzťahu k časti žaloby, v ktorej žalobcovia argumentujú absenciou rozdelenia splátky úveru na
istinu, úroky a poplatky v úverovej zmluve, apeluje žalovaný na znenie dôvodovej správy k zákonu č.
279/2017 Z. z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z. z. odstránil také znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l), podľa

ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a na judikatúru Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 3Cdo 146/2017, sp. zn. 3Cdo/56/2018, sp. zn. 5Cdo/132/2017). Ďalej citoval z
uvedenej dôvodovej správy a uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na uvádzané a

na judikovanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky považuje za absolútne dostatočné a v súlade so
zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň
určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť.

3.3 Vo vzťahu k časti žaloby, v ktorej žalobcovia argumentujú absenciou (nesprávnosťou) údaju o
RPMN a celkovej čiastke úveru na splatenie, žalovaný uviedol, že žalobcovia požiadali o poistenie

úveru v Žiadosti o úver. Z písmena G Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
pritom vyplýva, že poistenie úveru bankou nie je vyžadované. Dikcia zákona je pritom jednoznačná. Do
celkovýchnákladovtakpodľa§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.patria:všetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere; náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a

to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zákonodarca použil
podmieňovací spôsob pre zakotvenie povinnosti započítať náklady na poistné do celkových nákladov
úveru. Je dôvodný jediný správny záver, a to tak podľa logického ako aj gramatického výkladu, a to,
že ak spotrebiteľ nemusí navyše úver poistiť, aby ho získal, nie je zákonom daná povinnosť započítať

náklady na poistné do celkových nákladov úveru. Slobodná voľba žalobcu o možnosti, no nie povinnosti,
poistiť svoj úver vyplýva napríklad z bodu 7.1 Obchodných podmienok, zo žiadosti o úver, z Formulára
pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenie žalobcov je účelové a vzhľadom na vyššie
uvedené aj za nepreukázané. Obzvlášť, keď ide o formulárovú žalobu podávanú hromadne v podobných
konaniach.

4. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovali žalobcovia replikou zo dňa 05.03.2020. V nej uviedli,
že sú názoru, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobcov
plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach a uzavretie spornej dohody

o zrážkach zo mzdy dosiahol žalovaný podmienkou, že inak nedôjde k uzavretiu formulárovej Zmluvy
o úvere. Majú za to, že postup žalovaného pri vynútení Dohody o zrážkach zo mzdy odporuje dobrým
mravom a za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, keď z nej nie je zistiteľná výška zabezpečenej
pohľadávky je neurčitým dojednaním. Žalobcovia neboli pri podpise zmluvy informovaní o možnosti
odmietnuť podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaného požiadali o poskytnutie úveru. Keď

im bol úver schválený, pracovník žalovaného im predložil doklady, ktoré musia podpísať, následne im
bol úver vyplatený. Mali za to, že ak chcú úver získať, musia žalovanému podpísať všetky predložené
dokumenty. Ak by mali možnosť odmietnuť uzavrieť so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy a bol
by ich žalovaný informoval o dôsledkoch takto uzavretej dohody, určite by ju neuzavreli. Žalobca 1/
nemal skutočnú vôľu uzavrieť spolu so zmluvou o úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Mali však za

to, že v prípade, ak by žalobca 1/ nepodpísal všetky dokumenty predložené žalovaným, žalovaný by
im úver neposkytol. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že sme mali možnosť získať úver bez uzavretia
spornej dohody o zrážkach zo mzdy ničím nepreukázal a z tvrdení žalovaného nevyplynulo, že by
boli akýmkoľvek spôsobom osobitne oboznámení o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho
následkoch tak, ako žalovaný uvádza. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy neboli schopní

rozpoznať následky podpisu takejto dohody. Žalobca 1/ je toho názoru, že z uvedeného sa dá usudzovať
nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa - žalobcu, vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným
ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. Až následne po začatí výkonu zrážok zo mzdy sa mu tieto
skutočnosti a následky objasnili. V tejto súvislosti poukázali na rozsudky Krajského súdu v Prešove
zo dňa 12.07.2018, sp. zn. 20Co/63/2018, Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 15.03.2018, sp.

zn. 17Co/351/2017 a Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.03.2016, sp.zn. 3CoPr/16/2014. Taktiež
žalobcovia nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že žalobcovia požiadali o poistenie úveru v Žiadosti o
úver. Z predloženej Žiadosti o úver sa javí, že formulácia textu v bode 2 : Žiadam o poistenie schopnosti
splácať úver: základný súbor poistenia, komplexný súbor poistenia..." nie je prejavom slobodnej voľbyžalobcov o možnosti, no nie povinnosti, poistiť svoj úver. Takto formulovaný text žiadosti dáva žalobcom
len na výber z dvoch druhov poistenia, nie možnosť takéto poistenie odmietnuť. Tvrdenie žalovaného je
podľa ich názoru úplne nelogické a majú za to, že takéto tvrdenie žalovaného nemôže obstáť, pretože je

nelogické a neurčité. Žalobcovia trvajú na tom, že nemali možnosť odmietnuť poistenie, ak chceli úver
získať. Preto trvajú na tom, že splátka poistenia mala byť zarátaná do celkových nákladov spojených s
úverom, a teda aj do samotnej RPMN.

5. Na repliku žalobcov reagoval žalovaný duplikou právneho zástupcu zo dňa 23.04.2020. V nej uviedol,

že Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným právnym úkonom, ktorý bol stranami sporu uzavretý v
súvislosti s úverovou zmluvou. Zo žiadneho ustanovenia uzavretej Zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť
žalobcov uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy ako podmienku pre poskytnutie požadovaného úveru.
Tvrdenie žalobcov, že „....pracovník žalovaného nám predložil doklady, ktoré musíme podpísať....“
považuje žalovaný za účelové. Žalovaný dáva do pozornosti súdu listinu - Formulár pre štandardné
informácieospotrebiteľskomúverelepšiasplátkaplatnývčaseuzavretiaZmluvyoúvere(od15.05.2015

do 14.08.2015), konkrétne časť 3 písm. D, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na získanie úveru
nebolo nutné uzavrieť poistenie na zabezpečenie úveru ani žiadnu inú zmluvu o doplnkovej službe.
S obsahom vyššie uvedeného formulára boli žalobcovia oboznámení už pri podaní žiadosti o úver
dňa 19.06.2015, čo potvrdili podpismi na tejto žiadosti. V tejto súvislosti žalovaný odkazuje na časť 3
žiadosti o úver s názvom Záverečné ustanovenia bod 3.1., ktorý hovorí o tom, že žalobcovia sa pred

podpisom žiadosti oboznámili s obsahom predmetného formulára, žalobcovia teda celkom nepochybne
pred podpisom Zmluvy o úvere boli jasne a zrozumiteľne informovaní o tom, že pre poskytnutie úveru
nie je potrebné uzavrieť žiadnu ďalšiu zmluvu resp. dohodu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že pri
uzatváraní Dohody o zrážkach zo mzdy neboli schopní rozpoznať následky jej podpisu, takéto tvrdenie
považuje žalovaný rovnako za účelové. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na potrebu posudzovania

úkonov a postupov v tejto veci s ohľadom na priemerného spotrebiteľa. Pri hodnotení podmienok v
Zmluve o úvere a Dohode o zrážkach zo mzdy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného
spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky
postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných
hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky

riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol
zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného
nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne záväzné
konanie (aj spotrebiteľa). Pojem priemerného spotrebiteľa sa vyskytuje často v judikatúre Súdneho
dvora ES ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú

eurokonformne. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho
považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na
ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa
sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. Európske právo stále viac
naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo

skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho
právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Pokiaľ ide o špecifikáciu zabezpečovanej
pohľadávky žalovaný poukazuje na časť II. bod 2.1 Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ktorého
sa dohodou zabezpečuje pohľadávka žalovaného voči žalobcom vzniknutá zo Zmluvy o úvere, najmä
nárok žalovaného na vrátenie istiny poskytnutého úveru, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania,

poplatkov a nákladov žalovaného spojených s uplatnením týchto nárokov. Z takéhoto znenia je možné
celkom jednoznačne určiť výšku pohľadávky žalovaného voči žalobcom v prípade, ak dôjde v dôsledku
porušenia ich zmluvných povinností riadne a včas splácať poskytnutý úver k situácii, v ktorej bude
žalovaný nútený použiť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Takýto spôsob špecifikácie pohľadávky je jasný,
zrozumiteľný, dostatočne určitý a v neposlednom rade jediný možný, nakoľko v čase uzavretia Zmluvy

o úvere (akejkoľvek) nie je veriteľ (tu žalovaný) objektívne schopný určiť konkrétnou sumou výšku
jeho pohľadávky v čase uplatnenia Dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretie Dohody o zrážkach zo
mzdy nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcov. Účelovým je tiež tvrdenie žalobcov o tom, že Zmluva o úvere a Dohoda o zrážkach zo
mzdy im boli predložené bez toho, aby sa mohli reálne oboznámiť s ich obsahom. V tejto súvislosti

poukazuje žalovaný na časť 4 písm. D Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
lepšia splátka v zmysle ktorého žalovaný ponúka klientovi (vrátane žalobcov) bezplatné vyhotovenie
návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Nič teda nebránilo žalobcom, aby takúto možnosť využili a
s predstihom sa oboznámili s obsahom a podmienkami úverovej zmluvy, ktorej návrh mohli získaťbezplatne od žalovaného vopred. Nemôže byť na ťarchu žalovaného ak žalobcovia ponúkanú možnosť
nevyužili, s obsahom Zmluvy o úvere a súvisiacich listín sa oboznámili až pri ich podpise na obchodnom
mieste žalovaného a po bezmála 5 rokoch trvania úverového vzťahu žalovanému v žalobe účelovo

vytýkajújehopostuppriuzavretíZmluvyoúvere. Pokiaľideorozhodnutiavšeobecnýchsúdovoznačené
žalobcami v ich vyjadrení, poukazuje žalovaný na skutočnosť, že v konaní KS Banská Bystrica sp.zn.
17Co/351/2017 zo dňa 15.03.2018 a tiež KS Bratislava sp.zn. 3CoPr/16/2014 zo dňa 31.03.2016 boli
posudzované dohody o zrážkach zo mzdy súčasťou úverových zmlúv, teda skutkový stav bol iný než v
tejto súdenej veci, kde Dohoda o zrážkach mzdy predstavuje samostatný právny úkon súladný s platnou

právnou úpravou. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, ktorí vo vyjadrení uvádzajú „.....žalobcovia v tomto
prípade nemáme na zreteli rozpis tej ktorej splátky jednotlivo, ale označenie presného spôsobu úročenia
a započítavania jednotlivých splátok.....“, poukazuje žalovaný na znenie časti 2 bod 2.17 Zmluvy o úvere,
v zmysle ktorého: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a)
poplatky podľa ZoÚ, b) úrok z omeškania, c)zmluvný úrok z úveru, d)splátka istiny úveru, pričom platí,
že v prípade viacerých pohľadávok banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka

započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“

6. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcov a právneho
zástupcu žalovaného. Prvého pojednávania sa zúčastnili žalobcovia a právny zástupca žalovaného.
Pojednávanie bolo odročené za účelom mimosúdnych rokovaní, pričom tieto rokovania ostali nakoniec

neúspešné. V poradí druhého pojednávania sa žalobcovia už nezúčastnili, pričom svoju neúčasť
žiadnym spôsobom neospravedlnili.

7. Právny zástupca žalovaného na vykonanom pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších
písomných vyjadreniach v tomto konaní, a to podstatné je samotná skutočnosť, že žalobcovia k

dnešnému dňu zo sumy istiny 13.000 eur zaplatili celkovo 7.948,39 eur, teda nesplatená istina je v
sume 5.051,61 eur. Nárok na zaplatenie istiny zo strany žalovaného je nepochybný. Ak sa žalobcovia
domáhajú neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tak v prípade, že by súd takejto žalobe vyhovel,
žalovanému by ostalo iba to, že by podal proti žalobcom v novom konaní žalobu, nakoľko by sa
nemohol domôcť svojej pohľadávky titulom práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy. Takéto

konanie by opätovne zaťažovalo súd a žalovaný teda v tejto časti žaloby nevidí iný zmysel. Túto
dohodu o zrážkach zo mzdy v rámci odvolacieho konania predbežne posúdil aj odvolací súd, pričom
akceptoval vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu 1/ čiastočne, teda ako neplatnú ju nevyhodnotil.
Ohľadnežalovanejbezúročnostiabezpoplatkovostiúverumážalovanýzato,žezmluvaobsahujevšetky
zákonné náležitosti, ktoré mala obsahovať v čase jej uzatvorenia. Žalovaný bol ochotný sa prípadne

so žalobcami dohodnúť aj na zmieri, avšak žalobcovia svojou neúčasťou na pojednávaní zmarili túto
možnosť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : č. l. 7 Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, č.l. 9 Dohoda o zrážkach zo mzdy, č.l. 40 Obchodné podmienky, č.l. 42 Žiadosť o úver,

č.l. 44 Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

9. Dňa 26.06.2015 uzavreli žalobcovia ako spoludlžníci so žalovaným ako veriteľom, Zmluvu o úvere

označenú ako „lepšiasplátka“. Na základe tejto úverovej zmluvy im bol obom poskytnutý úver vo výške
13.000 eur. Pred uzatvorením úverovej zmluvy dňa 19.06.2015 vyplnili obaja žalobcovia ako dlžníci
a žiadatelia o úver žiadosť o úver „lepšiasplátka“ (č.l. 42) v rámci ktorého vyplnili aj dotazník o ich
príjmoch, záväzkoch, zamestnaní, rodinnom stave, forme bývania a pod.. Dňa 26.06.2015 žalobca v 1.
rade uzavrel so žalovaným aj predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej znenie je v spise na č.l. 9.

Dňa 12.06.2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, pre porušenie úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa splácania záväzku.
Žalobcovia titulom splácania úveru zaplatili žalovanému spolu 5.051,61 eur, pričom so splácaním úveru
sú v omeškaní.

10.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10.2 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10.3 Podľa § 551 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

10.4 Podľa § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

10.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.6 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10.7 Podľa § 2 písm.a/, písm.b/ písm.g/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

10.8 Podľa § 9 ods.2 písm.k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet atermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

10.9 Podľa § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

10.10 Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11.1 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú :

- určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
- určenia neplatnosti úverovej zmluvy,
- určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov

11.2 Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z požadovaných žalobných návrhov osobitne.

12.1 K požadovanému určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné:

12.2 Žalobca v 1. rade (ako účastník tejto dohody) sa touto časťou žalobného návrhu domáha určenia
neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú

uzavreli žalobca v 1. rade a žalovaný predstavuje samostatný právny úkon, na samostatnej listine.
Podľa § 137 písm.d/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy však nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda podľa
explicitného znenia Civilného sporového poriadku sa nemožno domáhať určenia jej neplatnosti. Ako je

zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, výpočet procesne prípustných
žalôb nie je úplný. Vyplýva to z použitia slova „najmä“ v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby
posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné. Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je.

12.3 Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel

namietaného právneho úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi
sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcom) a
dodávateľom (žalovaným). Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu (dlžníka) umožňuje
žalovanému uspokojiť si svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto
pohľadávky. V prípade takéhoto zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný

pre uplatnenie svojho práva musel podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup
sám osebe spôsobuje v právnom vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom,
nerovnováhu. Táto nerovnováha v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
právnehoporiadku(vrátaneprávaEÚ)nežiaducaajepotrebnéjuvyvážiť.Abyžalovanýmoholdosiahnuť
súdny prieskum pohľadávky žalovaného voči nemu, javí sa vhodným a účelným, aby mu nebolo iba

procesným predpisom (ktorý je iba prostriedkom v dosahovaní ochrany porušených alebo ohrozených
práv) zabránené, domáhať sa neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Je potom na posúdení
súdom, v závislosti od zisteného skutkového stavu, či jeho tvrdenie o neplatnosti dohody o zrážkach sa
ukáže v takomto konaní ako dôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú,
bude žalovaný ako veriteľ odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti

dlžníka, ak takúto skutočnosť súd zistí. Samotná pohľadávka veriteľa tým nie je dotknutá. Z uvedeného
následnevyplývaajnaliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníneplatnostidohôdozrážkachzomzdy.V
prípade určenia ich neplatnosti nebude môcť žalovaný siahnuť na mzdu žalobcu, čím je priamo dotknuté
jeho právne postavenie (majetkové práva). Môže disponovať celou časťou svojej mzdy. Zo žiadostí ovykonanie zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni uspokojovať svoju pohľadávku zo mzdy
žalobcu.

12.4 Je možné pripustiť aj takú možnosť, že súd procesne nepripustí žalobu o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a ponechá sa veriteľovi možnosť uspokojiť si (vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu)
ním tvrdenú pohľadávku aj nad rámec sumy dlhu, ktorú spotrebiteľ nerozporuje. Spotrebiteľ by tak bol
odkázaný na podanie prípadnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (vzniknutého plnením nad
rámec nespornej, existujúcej výšky dlhu). Takýto postup je v zásade odôvodniteľný, avšak pre súd nie

je ako jeden z možných prístupov akceptovateľný. Takýto výklad, postup, by nezodpovedal potrebám
praktického života, prispieval by k množeniu sporov a takisto k vzniku potenciálnej ujmy na majetku
spotrebiteľa. Nezodpovedalo by to ani všeobecnému záujmu na predchádzaní vzniku majetkovej ujmy
v podobe bezdôvodného obohatenia.

12.5 Uvedeným výkladom súd aplikoval na rozhodnutie aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného

sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho

slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12.6 Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je
podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z

ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak
by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo

ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie je
podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý
navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

12.7 Preto súd uzatvára, že žaloba žalobcu v 1. rade o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

je procesne prípustná aj bez výslovného ustanovenia Civilného sporového poriadku. Následne sa súd
zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným
právnym úkonom.

12.8 Po posúdení obsahu úverovej zmluvy a uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd konštatuje,

že ju považuje za platnú. Táto dohoda nie je v rozpore so právnymi predpismi, neobchádza ich a takisto
sa neprieči dobrým mravom. Súd takisto nemá za riadne preukázaný žiadny iný dôvod neplatnosti tejto
dohody.

12.9 Žalobca v 1. rade vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti dohody v žalobe uviedol, že

je neplatná pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pretože, v nej nie je označený platiteľ
mzdy,pričomurčeniepresnejvýškyzabezpečenejpohľadávkyjesícedanévýškouposkytnutéhoúveruv
eurách, avšak následne je dojednané aj na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov
Banky spojených s uplatnením týchto nárokov. Teoreticky preto môže žalovaný vykonávať zrážky zo
mzdy žalobcu 1/ donekonečna. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje takisto za rozporný s

právom Európskej únie a preto neplatný aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o tzv. mimosúdne
zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči
svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo
sporný právny vzťah. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenievýšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcov nepotrebuje
súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s

kogentnými ustanoveniami zákona.

12.10 Vo všeobecnosti platí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu
platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí

byť uzatvorená písomne a ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí
obsahovať aj označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy priamo predvída a odobruje aj zákon, a to § 5a ods.1 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12.11 V prvom rade súd uvádza, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorili žalobca v 1.

rade a žalovaný ako samostatný právny úkon na samostatnej listine. Neuzavreli ju ako súčasť textu
úverovej zmluvy, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku úverovej zmluvy.
Táto dohoda je napísaná jasne, určito a zrozumiteľne. Súd takisto nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú
by bolo možné tento právny úkon považovať za uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore
s právami, ktoré žalobcovi patria ako spotrebiteľovi. Z jej textu (bod 3.3), ktorý je krytý podpisom

žalobcu vyplýva, že žalobca v 1. rade ako dlžník si ju riadne prečítal, porozumel jej obsahu, vyjadruje
jeho slobodnú a vážnu vôľu, nebola uzatvorená ani v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok
(čo by mohlo byť iba dôvodom na odstúpenie od nej). Súd v plnej miere akceptuje ako dôvodnú
obranu žalovaného, ktorý uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských
vzťahoch, právna úprava povoľuje tento inštitút ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je

inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a
priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Dokonca ani v
spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to v prípade: ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na
samostatnej listine; ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Zrážky zo mzdy sa vykonávali

len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky.

12.12Takistojepotrebnépripomenúť,žeakbydlžníciriadnesplácalisvojpeňažnýdlhzúverovejzmluvy,
mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z
dôvodu, že úver sa riadne nesplácal.

12.13 Súd ďalej uvádza, že dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by však mohlo byť to, ak by
zabezpečovaná pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy bola spochybnená. Čo žalobcovia aj tvrdia,
nakoľko požadujú určiť úver z úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Pre dohody o zrážkach zo
mzdy platí, že môžu byť z formálneho hľadiska platné a obsahovať všetky náležitosti, ktoré musia podľa

zákona obsahovať, avšak ako akcesorický záväzok nemôžu byť dohodnuté platne, ak sa na základe
týchto dohôd majú vykonávať zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej výške.
Ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku - v úverovej zmluve neplatné, pričom majú vplyv na výšku
záväzku, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku
plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd zameral aj na skúmanie toho, či žalovanému ako veriteľovi

patrí celá pohľadávka, ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, teda žalobcu. Teda
či zabezpečovaná pohľadávka existuje v celej výške. V tomto smere zameral svoju pozornosť najmä na
to, či na základe úverovej zmluvy môže žalovaný požadovať od žalobcov okrem istiny úveru aj úroky
a poplatky. Úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože ju uzavrel žalovaný
ako dodávateľ so žalobcami ako spotrebiteľmi, pretože pri ich uzatváraní žalovaný ako veriteľ konal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobcovia ako dlžníci sú fyzickými osobami, ktorí nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd však následne nezistil,
že úver z úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia. Úverová zmluva obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti, pričom žalobcovia v žalobe namietli dve skutočnosti.

12.14 Ako prvé to, že úverová zmluva neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.K tejto argumentácii súd poukazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018
sp.zn. 3 Cdo/146/2017 podľa ktorého: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách

uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“,
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného
výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ V predmetnej

úverovej zmluve bola uvedená výška splátky (205,30 eur), počet splátok (108), termíny splátok (1.
splátka splatná dňa 20.07.2015, ďalšie 20. deň v mesiaci, posledná splátka splatná 20.06.2024). Preto
je táto argumentácia žalobcov nedôvodná, a naopak je dôvodná argumentácia žalovaného.

12.15 Ako druhé to, že v úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o výške RPMN, pretože žalovaný
podľa ich názoru do výpočtu RPMN nezahrnul splátku poistenia. K tejto argumentácii žalobcov súd

uvádza, že obrana žalovaného voči nej je dôvodná. Žalobcovia požiadali o poistenie úveru, pričom zo
Žiadosti o úver na č.l. 54 a z Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere písmeno
G na č.l. 53 vyplýva to, že jednak, poistenie úveru bankou nie je vyžadované a žalobcovia výslovne
požiadali o poistenie schopnosti splácať úver v Žiadosti o úver. Následne zo znenia § 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že do celkových nákladov patria všetky náklady vrátane úrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere; náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a
to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zákonodarca použil
podmieňovací spôsob pre zakotvenie povinnosti započítať náklady na poistné do celkových nákladov

úveru. Zo znenia zákona vyplýva záver, a to tak podľa logického ako aj gramatického výkladu, že ak
spotrebiteľ nemusí úver poistiť, aby ho získal, nie je zákonom daná povinnosť započítať náklady na
poistné do celkových nákladov úveru. V tejto súvislosti súd akcentuje to, že žalovaný poskytol úver
žalobcom na základe ich žiadosti, aby mohli refinancovať svoje predchádzajúce spotrebiteľské úvery
(celkovo 5 v troch bankách v celkovej sume zostatkov 12.314 eur) a žalobcovia po takmer štyroch

rokoch od uzavretia úverovej zmluvy argumentujú neznalosťou situácie, zavádzaním žalovaného,
neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pod.. Podľa názoru súdu, ak by žalobcovia úver voči
žalovanému riadne splácali, zrejme by túto žalobu nepodávali. Je tak potom dôvodný záver, že podaná
žaloba je účelová v snahe vyhnúť sa splneniu celého zmluvného záväzku riadne a včas.

12.16 K stručnej námietke žalobcu v 1. rade, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože
neuvádzaúdajozamestnávateľovižalobcuv1.rade(resp.platiteľovimzdy)súduvádza,žetátookolnosť
nemá vplyv na platnosť dohody. Navyše ako vyplýva zo znenia dohody, táto tento údaj obsahuje (bod 2.4
dohody). Žalobcovia tak v žalobe uvádzajú skutočnosť rozpornú s nimi predloženým listinným dôkazom.

12.17 K námietke žalobcu v 1. rade že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože ide o tzv.
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžník, že moc nad jeho majetkom je
koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia majetku žalobcov nepotrebuje súdne rozhodnutie, súd uvádza, že takisto nie
je dôvodná. Samotnou podstatou a účelom zrážok zo mzdy je právo veriteľa na uspokojenie svojej

pohľadávky. Táto skutočnosť sama osobe nespôsobuje neplatnosť dohody. Ak by tomu tak bolo, tak by
bol popretá existencia tohto zabezpečovacieho inštitútu pri spotrebiteľskom právnom vzťahu, čomu z
vôle zákonodarcu nie je. Navyše je potrebné pripomenúť, že právo veriteľa na vymoženie pohľadávky je
ako také legitímne a sleduje sa ním odstránenie protiprávneho stavu (založeného nesplnením zmluvnej
povinnosti).

12.18 V tejto časti (o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) je tak žaloba žalobcu v 1. rade
nedôvodná.

13.1 K požadovanému určeniu neplatnosti úverovej zmluvy súd uvádza nasledovné:

13.2 Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere, ktorej zákonná (právna) úprava je obsiahnutá v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na
jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť azaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami
zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do
čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Dlžník môže,

pokiaľ si strany nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je poskytnutie
úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote,
ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu
po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou.
Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa

všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.

13.3 K dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy v zásade žalobcovia nič právne relevantné neuviedli. Ich
argumentácia je všeobecná a bez ohľadu na daný zmluvný vzťah. Ani súd po vykonaní dokazovania
nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti úverovej zmluvy. Predložená úverová zmluva spĺňa podľa obsahu

jej písomného vyhotovenia všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre jej platnosť, a ktoré sú popísané
vyššie (označenie zmluvných strán, určenie konkrétnej výšky úveru, záväzok dlžníka zaplatiť úroky a
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky). Takisto nie je bez povšimnutia súdu, že úverovou zmluvou sa
zmluvné strany riadili po dlhší čas, až do doby, kedy prestali žalobcovia ako dlžníci úver riadne splácať.

14.1 K požadovanému určeniu úveru za bezúročný a bez poplatkov súd uvádza nasledovné:

14.2 Súd aj v tejto časti žaloby zaujíma rovnaký právny záver ako je uvedený v bodoch 12.14 a 12.15
tohto odôvodnenia o tom, že úver nie je možné považovať, z tam uvedených dôvodov, za bezúročný a
bez poplatkov. Preto je žaloba žalobcov aj v tejto časti nedôvodná. Súd iný dôvod pre bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru nevzhliadol.

15.1Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

15.2 Súd výrokom II tohto rozsudku podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil neodkladné
opatrenienariadenévtomtokonaníuznesenímOkresnéhosúduTrenčínspisováznačka17Csp/12/2019
zo dňa 13.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne spisová značka 17Co/84/2019 zo
dňa 05.06.2019. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

16.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

16.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.