Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220678
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115220678.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, adresa na doručovanie:
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ul. Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: Q. F.,
nar. X. U. XXXX, zomr. XX. T. XXXX, naposledy pobytom S., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel

Šajánek, so sídlom exekútorského úradu Sadová 621, Senica, o vymoženie sumy 284,88 eur a trov
exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15. januára 2019 č.
k. 50Er/843/2015-14, EX 1410/2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. súdnemu

exekútorovipriznalnároknanáhradutrovexekúcievočioprávnenej.Dôvodil,žeoprávnenásadomáhala
protipovinnémuvykonaniaexekúcieprevymoženieistinyvovýške284,88eurnazákladeprávoplatného
a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave č. 700-0411782315-GC04/15 z
26. mája 2015, právoplatného a vykonateľného 8. júla 2015. Dňa 10. decembra 2018 súdny exekútor
predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP (zákon č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené

pre nemajetnosť. Súd prvej inštancie následne lustráciou zistil, že povinný zomrel XX. T. XXXX a
dedičské konanie po ňom bolo uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 33D/1/2017 z 3. augusta
2017 (právoplatným 28. augusta 2017) zastavené pre nemajetnosť, pričom nepatrný majetok bol vydaný
osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa (povinného). Nakoľko mal súd preukázané, že dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, preto

exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP tak, že súdnemu
exekútorovi priznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie, s tým, že po právoplatnosti tohto
uznesenia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie oprávnená, ktorá mala za to, že
exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, pretože bezprostredným

dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zomrel. Povinný zomrel XX. T. XXXX,
svojou smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania
nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávnenej. Smrť ako objektívnu skutočnosť nemohla
oprávnená predpokladať ani ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Oprávnená uskutočnila všetky právne
kroky k vymoženiu pohľadávky v lehote vykonateľnosti, pričom objektívne nemohla predpokladať zánik
povinného. V prípade § 57 ods. 1 písm. h) EP, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie možno oprávnenej uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie len ak je dané jeho
procesné zavinenie na zastavení exekúcie, čo sa v danom prípade nestalo. Oprávnenej nie je možnéuložiť povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi ani podľa § 203 ods. 2 EP, keďže povinný v čase
zastavenia exekúcie zomrel. Exekučný súd po jeho smrti nemôže posudzovať jeho majetnosť, resp.
nemajetnosť. Poukázala tiež na uznesenia Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 272/08 z 22. októbra 2008.

Žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov exekúcie zmenil tak,
že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 34 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP a § 44 ods. 2 EP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávnenej proti uzneseniu súdu prvej inštancie je dôvodné odmietnuť (§ 386 písm. c) CSP).

4.Podľa§9aods.1EPvzneníúčinnomod1.júla2016do31.marca2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej EP (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 1. júla 2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti

procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 1. júla 2016 je potrebné

aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha
veci nevylučuje.

7. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom od 01. júla 2016 do 31. marca 2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 EP znení účinnom od 01. júla 2016 do 31. marca 2017 ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávnenej s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje
voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnená nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej
inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do dôvodov výroku
o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c/ CSP z dôvodu, že odvolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod
zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok, prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v
rozhodnutí podľa § 57 EP bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.

Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z.z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 EP prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá
musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže
sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie apravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené
judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho

prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

13. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie

pripúšťa.Ustanovenie§58ods.6EPmožnosťpodaťodvolanieprotivýrokuotrováchexekúcievypustilo.

14. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 15. januára 2019, nebolo proti výroku o
trovách exekúcie možné podať odvolanie.

15. Nad rámec odôvodnenia odvolací súd dodáva, že v danom prípade nie je možné vo vzťahu k

trovám exekúcie aplikovať § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu o
nároku na náhradu trov konania.V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú
osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, inak povedané, ide o inštitút odlišný od trov konania
ako takých. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení do 31.3.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1),

vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a
tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie
sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež
osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (pretože na rozdiel od trov konania
v sporovom konaní nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a

v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o
náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností
absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno
interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám
exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani primerane alebo

tiež analogicky subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm.
m) CSP.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávnenej odmietol v zmysle § 386
písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

17.Totouznesenieboloprijatépomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(§3ods.9poslednávetazákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).