Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2008

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/10/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200408
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2008:8021200408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: M. P., H. XX,. P., IČO: XXXXXX,.
právne zastúpeného advokátom JUDr. A. N., so sídlom v P., S. ul. č. X,. proti žalovanému: P. J. - C., K.
XX,. P., IČO: XX XXX. XXX,. právne zastúpeného advokátom JUDr. J. K., so sídlom v S., R. ul. č. XX,.
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C
725/2004-349 zo dňa 13.12.2007, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania.

M e n í rozsudok vo výroku o súdnom poplatku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného
súdu Prešov súdny poplatok 55.000,-- Sk za podanú žalobu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto
rozsudku.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. A. N. náhradu trov
odvolacieho konania v sume 45.530,-- Sk, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

P r i p ú š ť a proti tomuto rozsudku dovolanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom miestnej komunikácie stojacej
na parcele číslo 128/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9673 m2, vedenej na LV číslo 2295 k.
ú. N. Š..

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalovaný je zapísaný na LV číslo 2295 ako
vlastník nehnuteľností parcela číslo KN 128/1 o výmere 9673 m2 - zastavané plochy a nádvoria v
celosti. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou K.

- veľkoobchod potravín s.r.o. zo dňa 22.12.2003. Predmetom tejto kúpnej zmluvy, okrem predmetnej
parcely,bolaajspevnenáplocha,atovzmyslešpecifikácieaoceneniauvedenéhovznaleckomposudku
Ing.J.F.,CSc.číslo001/2003.VkladvlastníckehoprávabolpovolenýSprávoukatastraP.dňa16.9.2004.
Spoločnosť K. -veľkoobchod potravín, s.r.o., parcelu číslo 128/1 - zastavané plochy o výmere 10945 m2
nadobudla od Ing. P. T. - správcu konkurznej podstaty úpadcu Z. U., a.s., so sídlom K., a to kúpnou
zmluvou zo dňa 21.11.2002. Špecifikácia majetku, ktorá bola predmetom prevodu, bola uvedená v
článku II, bod 1, 2 zmluvy, kde boli uvedené čísla nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, ich

charakter a výmera. V prípade, ak sa prevádzala stavba, v článku I. a II. boli uvedené aj súpisné čísla
a popis stavieb. Podľa článku II. bod 2 zmluvy, príslušenstvo a súčasti boli popísané v znaleckom
posudku číslo 108/2000 vypracovanom Ing. J. F., CSc.. Po preskúmaní tohto znaleckého posudku, ako
aj kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2002, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je v časti spevnených plôch -pozemnej komunikácie na parcele číslo 128/1, neplatná. Keďže pozemná komunikácia je spôsobilá byť
samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, musí byť vyjadrená a špecifikovaná v právnom
úkone jasne a zrozumiteľne. V kúpnej zmluve bola ako predmet prevodu uvedená aj parcela číslo 128/1.

V časti, kde sú označené stavby na pozemkoch, nebola pri tejto nehnuteľnosti uvedená žiadna stavba
a bola len odvolávka na príslušenstvo a súčasť pozemkov podľa znaleckého posudku Ing. F., CSc. číslo
108/2000. V tomto znaleckom posudku sú uvádzané v časti: vonkajšie úpravy tzv. spevnené plochy.
Tieto však nie sú dostatočne špecifikované, aby nedochádzalo k pochybnostiam, kde sa predmetné
plochy nachádzajú. Sú označované ako ľahká vozovka s vekom 16 rokov o celkovej výmere 12250

m2. V prílohe znaleckého posudku sa nenachádza žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, akým
spôsobom Z. U., a.s., resp. jeho právny predchodca, nadobudol vlastníctvo k spevneným plochám. V
prílohe znaleckého posudku: kmeňový majetok v časti, kde sa uvádza hmotný investičný majetok, je
uvedená aj miestna komunikácia a ostatné komunikácie, ktoré nie sú špecifikované. Samotná evidencia
komunikácie v účtovnej evidencie úpadcu ešte nepreukazuje vlastníctvo k predmetnej komunikácii.
Znalec vychádzal pri vyhotovení

posudku len z kópie katastrálnej mapy, ako aj z účtovnej evidencie spoločnosti Z. U., a.s.. Kúpna zmluva
je v časti, ktorá upravuje prevod vlastníckeho
práva k spevneným plochám, pre svoju neurčitosť a rozpor s § 120 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
neplatnosť. Táto neplatnosť právneho úkonu následne postihuje aj kúpnu zmluvu uzavretú medzi
žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou K. veľkoobchod potravín, s.r.o. zo dňa 22.12.2003 v časti

prevodu spevnenej plochy nachádzajúcej sa na parcele 128/1. Na parcele číslo 128/1 sa nachádza S.
ulica, ktorá pokračuje na parcelu číslo KN 787 a napája sa na štátu cestu. Pozemná komunikácia na S.
ulici je miestnou komunikáciou. Vyplýva to z vyjadrenia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii B.
zo dňa 28.4.2005, zo správy Dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ P. zo dňa 19.1.2007
a zo znaleckého posudku číslo 69/2004 vypracovaného Ing. D., ktorý predmetnú komunikáciu zaraďuje

ako miestnu komunikáciu III. triedy. Charakter komunikácie ako miestnej potvrdili aj svedkovia, a
to zamestnanci správcovských organizácii. Podľa charakteru obslúžiteľnosti, ako aj s ohľadom na
skutočnosť, že na pozemnej komunikácii je vybudovaná aj dopravná sieť trolejového vedenia mestskej
hromadnej dopravy, nasvedčuje tomu, že predmetná komunikácia je všeobecne prístupná a užívaná,
t. j., že je miestnou komunikáciou. Cestný zákon neurčuje spôsob zaradenia pozemnej komunikácie

do siete miestnych komunikácii. Tento spôsob si určuje obec, čo potvrdilo aj stanovisko Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vo svojom liste z 25.1.2007. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal,
že predmetnú komunikáciu vedie v evidencii komunikácií, ktorých správu a údržbu zveril miestnym
organizáciám (rámcové zmluvy a zmluvy o dielo) a Pasport miestnych komunikácií). Podľa výpovedí
svedkov a po vyhodnotení listinných dôkazov súd dospel k záveru, že miestna komunikácia stojaca

na parcele číslo 128/1 (ulica S.) bola vždy vo vlastníctve československého štátu a správe Mestského
národného výboru v P.e, ktorý zveril správu a údržbu tejto komunikácii správcovským organizáciám. Ako
vlastník sa v tejto miestnej komunikácii správal iba žalobca. Žalovaný nepreukázal, že by jeho právny
predchodca bol stavebníkom a vlastníkom komunikácie a že by nejakým spôsobom realizoval výkon
vlastníckych práv k nej. Nebolo preukázané, že by spoločnosť Z. U., a.s. nadobudla vlastnícke právo

k tejto miestnej komunikácii a že by ku dňu 24.11.1990, keď nadobudol účinnosť zákon číslo 369/1990
Zb., mala táto spoločnosť právo hospodárenia k predmetnej komunikácii. Nebolo možné preto aplikovať
§ 2 ods. 3 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obci, na ktorý sa odvolával žalovaný. Súd neakceptoval
ani námietku žalovaného, že žalobca mal možnosť v súlade s § 19 ods. 1, 2 zákona číslo 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní spochybniť zaradenie spornej komunikácie do súpisu majetkovej podstaty a podať

žalobu proti správcovi na konkurznom súde. Zo spisu konkurzného súdu Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1K 17/00 nevyplýva, že by miestna komunikácia bola predmetom súpisu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty. Nenasvedčuje tomu ani opatrenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K 17/00
zo dňa 13.10.2002, ktorým súhlasil s predajom
majetku úpadcu mimo dražby, v ktorom predmet prevodu - miestna komunikácia, nie je špecifikovaná.

Ďalším výrokom rozsudku súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 135.582,-- Sk.

Súd tak rozhodol z dôvodu úspechu žalobcu. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva

z odmeny po 16.650,-- Sk za 8 úkonov právnej služby a z režijného paušálu. Taktiež bola priznaná
žalobcovi aj náhrada trov vo výške 1.000,-- Sk za zaplatené súdne poplatky za návrh na vydanie
predbežného opatrenia.Posledným výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu P.
súdny poplatok vo výške 47.020,-- Sk.

Tento výrok súd zdôvodnil tým, že žalobca bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku za
konanie podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona číslo 71/1992 Zb., nakoľko ide o konanie vo veci verejného a
spoločensky prospešného záujmu. Preto súd podľa § 2 ods. 2 zákona číslo 71/1992 Zb. zaviazal žalobcu
(správne žalovaného) zaplatiť na účet súdu aj súdny poplatok za žalobu. Pri vyrubení súdneho poplatku
súd vychádzal z hodnoty 1.911.000,-- Sk určenej znalcom Ing. F., CSc. v posudku číslo 108/2000.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť,
žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov celého konania. Ako dôvod uviedol, že na základe zákona
číslo 513/1991 a zákona číslo 92/1991, spoločnosť Z. U., a.s. prebrala celý majetok štátu, s ktorým
hospodáril štátny podnik Z. K., š.p., Odštepný závod P.. V prípade, ž by došlo k podozreniu, že boli
porušené ustanovenia všeobecných záväzných predpisov, štát v zastúpení prokurátora bol oprávnený

podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Žalobca takéto skutočnosti
nepreukázal. Na liste vlastníctva číslo 1217 k. ú. N. Š. bol zapísaný všetok majetok Z. U., a.s.. Dňa
30.11.2002 nadobudlo právoplatnosť opatrenie Krajského súdu v Košiciach o konkurznom konaní sp. zn.
1K17/00,ktorýmsúdsúhlasilspredajomvecipatriacichdokonkurznejpodstatyúpadcu:Z.U.,a.s.K.pre
kupujúceho K. - veľkoobchod potravín, s.r.o., P.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané

na LV číslo 1217 a LV číslo 2067 v k. ú. N. Š. s faktickým príslušenstvom a súčasťami podľa znaleckého
posudku Ing. J. F., CSc. číslo 108/2000. Kupujúci tak nadobudol vlastníctvo aj k vonkajším úpravám
uvedeným v položke 3.5.6 Spevnené plochy - ľahká vozovka o výmere 12.250 m2. Aj keď znalec
nevedel, kde sa v súpise investičného majetku nachádza „miestna komunikácia“, znalec v posudku
ocenil aj spevnenú plochu - ľahkú vozovku na parcele číslo 128/1 o výmere cca 7000 m2.

Podobne aj správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. P. T. tvrdil, že predal aj komunikácie, a to až cestu
po most, čo je komunikácia, na ktorej je vybudovaná trolejová dráha na ulici S.. Podľa jeho názoru,
táto cesta bola zapísaná na
LV číslo 1217 zo dňa 2.8.2000, kde je uvedená parcela číslo 128/1 o výmere 10945 m2 - zastavané
plochy. Vychádzajúc z týchto dôkazov je žalovaný toho názoru, že

sporná spevnená plocha - ľahká vozovka bola predmetom kúpnej zmluvy v konkurznom konaní.
Nesúhlasí pritom s odôvodnením súdu, že táto kúpna zmluva je v časti spevnených plôch - pozemnej
komunikácie na parcele číslo 128/1, neplatná, a že táto neplatnosť následne postihuje aj kúpnu zmluvu
uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou K. - veľkoobchod potravín, s.r.o. zo dňa 22.12.2003. Žalobca
mal možnosť v súlade s § 19 ods. 1, 2 zákona číslo 328/1991 Zb. spochybniť zaradenie cesty do

súpisumajetkovejpodstatyapodaťžalobuprotisprávcovinakonkurznomsúde.Žalobcatútoskutočnosť
nepreukázal. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 29.7.2004 sp. zn. 29Odo 394/2002,
osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol majetok spísaný do
konkurznej podstaty, sa stáva vlastníkom takéhoto majetku bez zreteľa k tomu, či neskoršie vyšlo najavo,
že tento majetok v dobe speňaženia vlastnícky patril iným osobám. V dôsledku toho K. - veľkoobchod

potravín, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo v súlade so zákonom o konkurze a vyrovnaní a § 132
Občianskeho zákonníka. Súd vyhovel žalobe s odkazom na § 46 (správne § 4b) zákona číslo 135/61 Zb..
Táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na nadobudnutie vlastníckeho práva o predmetnej komunikácii.
Žiaden orgán (miestny národný výbor, obec, ministerstvo) nerozhodol, že predmetná komunikácia je
komunikáciou miestnou. Z tohto zákona preto nemožno odvodzovať vlastníctvo ku komunikácii. Ak by

bol Obvodný úrad v P.e požiadal Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii o zaradenie komunikácie
do siete miestnych komunikácií a preukázal by svoje vlastníctvo k nej, ministerstvo by rozhodlo o
zaradení predmetnej komunikácie do siete miestnych komunikácií. Samotná obec tak nevyužila § 4a
ods.5zákonačíslo165/1961Zb..Anižalobca,anisúdnešpecifikovalspôsobnadobudnutiavlastníckeho
práva, ktorého sa žalobca domáha a ani nepreukázal naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c)

O.s.p.. Aj v prípade, že by právny predchodca žalovaného sa nebol stal vlastníkom cesty v rámci
predaja v konkurze, musí žalobca preukázať niektorý zo zákonných spôsobov nadobudnutia vlastníctva.
Nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti možno nadobudnúť
starostlivosťou a jej údržbou.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom v súlade
s § 212 os. 1, 3 O.s.p. bol viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnenýpreskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimku by mohli
tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto

preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Predmetom konania v tomto štádiu je určenie vlastníckeho práva žalobcu k stavbe pozemnej
komunikácie postavenej na parcele KN číslo 128/1 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 11236 m2 zapísanej na LV číslo 2295 katastrálneho územia N. Š. na Správe
katastra v P.e.

Zo skôr uvedeného listu vlastníctva možno zistiť, že žalovaný je vlastníkom pozemku, na ktorom sa
táto stavba nachádza. Vychádzajúc z kódu spôsobu využívania pozemku: 13321, jedná sa o pozemok,
na ktorom sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie a ich súčasti

(cesty a miestne komunikácie, mosty, nadjazdy, tmely, podzemné dráhy, chodníky, nekryté parkoviská
a iné). Pozemná komunikácia, ako stavba postavená na parcele KN č. 128/1, nie je predmetom
evidencie v katastri nehnuteľnosti v registri stavieb. Charakteristika stavby označená kódom 336,
resp. 13321 poskytuje len informáciu o druhu a účelu stavby zriadenej na pozemku. Vlastníctvo takto
charakterizovanej stavby pozemnej komunikácie z tohoto listu vlastníctva nevyplýva. Fakt, že na parcele

KN číslo 128/1 bola postavená pozemná komunikácia, nie je medzi účastníkmi sporný. Naviac vyplýva
aj zo znaleckého posudku Ing. M. D. číslo 69/2004 zo dňa 15.7.2004. Tento konštatoval, že sa jedná o
miestnu komunikáciu III. triedy postavenú v roku 1960 v kategórii 8.Spevnené plochy, bod 8.7.Diaľnice,
cesty, komunikácie, ktorá je využívaná ako verejná komunikácia a je napojená na štátnu cestu v
pokračovaní S. ulici na parcelu KN číslo 787. Ku dňu 15.7.2004 stanovil všeobecnú hodnotu tejto stavby

bezpozemkuna1.100.337,38Sk.ZnalecIng.M.V.vposudkučíslo050/2007zodňa22.10.2007stanovil
hodnotu tejto stavby ku dňu 21.10.2007 na 17.084.034,-- SK, pričom za rok jej výstavby stanovil rok
1986.

Vychádzajúc z § 43a ods. 3a zákona číslo 50/1976 Zb. (ďalej Stavebný zákon), v prípade tejto pozemnej

komunikácie sa jedná o „inžiniersku stavbu“. Vzhľadom k jej účelu môže sa jednať len o niektorú z
pozemných komunikácií uvedených v § 1 ods. 2 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(ďalej len Cestný zákon). V zmysle § 28 vyhlášky číslo 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon o katastri
nehnuteľností, cestné teleso sa eviduje na liste vlastníctva parcelným číslom pozemku, na ktorom
je stavba postavená alebo mapovou značkou, kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania

pozemku.Možnotedakonštatovať,ženaLVčíslo2295k.ú.N.Š.niejevprospechžalovanéhozapísané
aj vlastnícke právo ku stavbe pozemnej komunikácie postavenej na parcele číslo 128/1. V dôsledku toho
pre rozhodnutie vo veci je nevyhnutné vyporiadať sa s platnosťou kúpnych zmlúv, ktorými žalovaný,
ako aj jeho právna predchodkyňa K. - veľkoobchod potravín, s.r.o., nadobudli vlastnícke právo k tam
uvedeným nehnuteľnostiam.

Predchádzajúcim vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol Z. K., š. p., v likvidácii. Rozhodnutím Ministerstva
hospodárstva o vyňatí časti majetku štátneho podniku a o privatizácii časti podniku, prebrala časť
majetku, práv a záväzkov štátneho podniku spoločnosť Z. U., a.s., so sídlom v K.. Podľa stanoviska
Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 4.1.2005, súčasťou privatizačného projektu štátneho podniku

Z. K. bol len pozemok parcelné číslo 128/1. Samotná stavba pozemnej komunikácie na tomto pozemku
nie je v privatizačnom projekte uvedená a nie je zistiteľné ani to, či bola hodnotovo zahrnutá do súvahy
položky: Budovy, haly a stavby.

Vychádzajúc zo zistených údajov nachádzajúcich sa v spise bola inžinierska stavba komunikácie na

parcele 128/1 postavená v roku 1960 a zrekonštruovaná v roku 1986. Podľa kolaudačnej zápisnice zo
dňa21.4.1979,dňa28.7.1971bolspísanýzáznamoodovzdaníapreberanínárodnéhomajetkuvspráve
bývalého MsNV v Š. L.. Podľa neho Mestský národný výbor v P.e prevzal do svojej správy, okrem iného,
aj miestne komunikácie v celkovej dĺžke 2577 bežných metrov. Vychádzajúc z rozhodnutia MsNV v P. zo
dňa 15.5.1986 o uložení povinnosti uzavrieť Zmluvu o združení finančných prostriedkov na rekonštrukciu

tejto komunikácie, išlo v tom čase o účelovú komunikáciu.

Na základe Zmluvy o združení prostriedkov na rekonštrukciu tejto účelovej komunikácie ulice S. a
Ľ. zo dňa 30.1.1986, združilo celkom 21 podnikov svoje finančné prostriedky s tým, že vzniknutúkomunikáciu majú užívať všetky tieto organizácie podľa svojich potrieb. Funkciu investora a všetky práva
a povinnosti z tejto funkcie vyplývajúce, prebral podľa zmluvy Mestský národný výbor v P.. Podľa článku
I. bod 5 zmluvy, sa komunikácia po ukončení výstavby má previesť do správy Technicko-rekreačných

a komunikačných služieb P..

Zrekonštruovaná komunikácia nebola cestou podľa § 1 ods. 2 písm. b) a § 4a Cestného zákona, či §
3 vyhlášky číslo 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon. Počnúc od roku 1984 si ministerstvo
ponechalo len právomoc rozhodovať o preraďovaní miestnych a účelových komunikácií do cestnej siete,

pričom výkon štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií patril miestnym
národným výborom. V roku 1986 a 1987 len rozhodovanie o prestavbe miestnej komunikácii patrilo
do právomoci Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a ich správa patrila mestským národným
výborom.

Počnúc od 1.7.1984 totiž nadobudla účinnosť vyhláška číslo 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Cestný

zákon. Na základe § 6 tejto vyhlášky, mal miestny národný výbor právomoc zaradiť do siete miestne
komunikácie do štyroch tried. Podmienkou zaradenia miestnej komunikácie bolo to, či a do akej
miery sa komunikácia verejne užíva a potreba jej verejného užívania. Prípadný spor o tom, či
sa má komunikácia zaradiť do siete miestnych komunikácií, rozhodoval okresný národný výbor.

Ako to opakovane oznámilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o zaraďovaní miestnych
komunikácií do siete miestnych komunikácií, rozhoduje samotná obec. Pritom pozemná komunikácia
na ulici S. v P. je podľa oznámenia tohto ministerstva miestnou komunikáciou vo vlastníctva mesta P..

Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že zaradenie pozemnej komunikácie do siete miestnych

komunikácií sa musí udiať formálnym rozhodnutím príslušného orgánu obce, či v minulosti miestneho, či
okresného národného výboru. Splnenie podmienky rozhodnutia príslušného orgánu o takomto zaradení
je možné mať za splnené aj v prípade, že obec síce nie je v stave predložiť písomné rozhodnutie o
takomto zaradení, avšak z iných dôkazov je zistiteľné, že k takémuto rozhodnutiu nepochybne došlo.

V preskúmavanej veci za takéto okolnosti treba považovať jednak pasport miestnych komunikácií, v
ktorom je S. ulica zahrnutá medzi miestnymi komunikáciami, ako aj fakt, že organizácie, v ktorých náplni
bola správa a údržba miestnych komunikácií, s ňou nakladali ako s miestnou komunikáciou po dobu
najmenej od roku 1987, keď došlo k jej rekonštrukcii na základe Zmluvy o združení prostriedkov zo
dňa 30.1.1986. Možno preto konštatovať, že ku dňu účinnosti zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení, t. j. k 24.11.1990, bola táto pozemná komunikácia miestnou komunikáciou zaradenou do siete
miestnych komunikácii mesta P.. Následne, v dôsledku nadobudnutia účinnosti § 3d ods. 2 Cestného
zákona, t. j. od 1.7.1996 sa stala táto miestna komunikácia vlastníctvom mesta P..

Keďže nešlo o vlastníctvo spoločnosti Z. U., a.s., nemohlo dôjsť k platnému prevodu tejto stavby kúpnou

zmluvou uzavretou dňa 21.11.2002 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu Z. U., a.s. Ing. P. T.
a spoločnosťou K. - veľkoobchod potravín, s.r.o.. V dôsledku toho ani spoločnosť K. - veľkoobchod
potravín, s.r.o., nemohla platne previesť na žalovaného vlastníctvo k tejto stavbe nachádzajúcej sa na
parcele číslo 128/1.

Na tomto závere nemení nič ustanovenie § 19 zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, (ďalej
len Zákon o konkurze). Nevyvrátiteľná domnienka vyplývajúca z odseku druhého tohto ustanovenia
sa totiž nevzťahuje na prípad, keď sa do súpisu konkurznej podstaty zahrnul aj majetok tretej osoby,
ktorá síce bola účastníčkou konkurzného konania ako veriteľ, ktorú však ani konkurzný súd, ani
správca konkurznej podstaty nepoučil o jej práve a tým aj povinnosti podať v stanovenej lehote žalobu

na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Ak sa dotknutá osoba do skončenia konkurzného konania
nedozvedela o tom, že do konkurznej podstaty bola zahrnutá aj jej vec, môže sa domáhať svojho
vlastníckeho práva na
všeobecnom súde určovacou žalobou. To platí vo zvýšenej miere v prípade, keď takáto vec nebola
zahrnutá do súpisu majetku v konkurznej podstate.

Ako bolo zistené z konkurzného spisu sp. zn. 1 K 17/22, súčasťou súpisu majetku úpadcu bola len
parcela č. 128/1 zapísaná na liste vlastníctva č. 1217 - zastavaná plocha o výmere 10945 m2. Ani zponuky správcu v inzeráte, ani z opatrenia konkurzného súdu zo dňa 31.10.2002 sp. zn. 1 K 17/22 - 177
nevyplýva, že by bol daný súhlas aj k prevodu stavby pozemnej komunikácie postavenej na tejto parcele.

Ak správca konkurznej podstaty napriek chýbajúcemu súhlasu konkurzného súdu previedol na
spoločnosť K. - veľkoobchod potravín, s.r.o., aj „spevnené plochy“, nepožíva tento prevod ochranu § 19
ods. 2 Zákona o konkurze.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 17/00-268 zo dňa 13.12.2004, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.1.2005, došlo k zrušeniu konkurzu na majetok
úpadcu Z. U., a.s., K., IČO: 31 XXX. XXX. z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačoval ani na úhradu
výdavkov a odmeny správcu. V dôsledku toho došlo dňom 23.2.2005 k výmazu tejto obchodnej
spoločnosti z obchodného registra. V dôsledku toho je vylúčené, že by žalobca si mohol vylučovacou
žalobou uplatniť voči správcovi konkurznej podstaty vylúčenie tejto miestnej komunikácie z konkurznej
podstaty. Podobne je vylúčené, že by sa mohol domáhať žalobca náhradného nároku na to, aby z

podstaty bola vylúčená peňažná odplata, ktorá bola prijatá za scudzenú vec a ktorá bola zahrnutá do
majetkového fondu konkurznej podstaty. Aj v takom prípade by totiž šlo o žalobu podávanú podľa § 19
ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorú možno reálne uplatniť len pred skončením konkurzného
konania. Tým, že súčasťou kúpnej ceny bola aj hodnota pozemnej komunikácie postavenej na parcele
KN číslo 128/1 a že došlo k ich speňaženiu správcom konkurznej podstaty, je vylúčené, že by žalobca

mohol podať inú žalobu, ako žalobu na určenie, že on je vlastníkom tejto stavby.

Keďže žalobca preukázal, že ku dňu 21.11.2002 bol vlastníkom tejto stavby a keďže na žalobcu
nedopadajú dôsledky § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p.
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Potvrdený bo aj výrok tohto rozsudku o náhrade trov konania. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho
súdu dôvodmi podaného odvolania, ktoré v preskúmavanej veci sa vôbec nezmieňujú o trovách
prvostupňového konania z hľadiska správnosti ich vyčíslenia, musel odvolací súd bez ďalšieho potvrdiť
aj tento výrok napadnutého rozsudku.

Zmenený bol výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
žalobu podanú žalovaným. Ani v tomto prípade sa
odvolanie nezmieňuje o dôvodoch prípadnej nesprávnosti tejto časti rozhodnutia.
Avšak vzhľadom k tomu, že súdy rozhodujú o vyrubovaní súdnych poplatkov aj bez návrhu

účastníkov, musel odvolací súd preskúmať správnosť tohto výroku. Prvostupňový súd pri vyrubovaní
výšky súdneho poplatku za podanú žalobu formálne vychádzal z hodnoty stavby miestnej komunikácie
uvedenej v znaleckom posudku Ing. F., CSc. v sume 1.911.000,-- Sk. Nie je však zistiteľné, ako dospel
k výške súdneho poplatku 47.020,-- Sk.

Odvolací súd však považuje za smerodajný znalecký posudok vypracovaný Ing. M. D., ktorý ohodnotil
zostatkovú hodnotu tejto stavby ku dňu 15.7.2004 na sumu 1.100.337,38 Sk. Jedná sa v podstate o
hodnotu nehnuteľnosti zistenú bezprostredne pred podaním žaloby na súd. Vychádzajúc z § 18
ods. 2
zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, majú sa vyberať poplatky za konanie začaté pred 1.

januárom 2006 podľa dovtedy platného predpisu, a to aj v prípade, keď sa stane splatným po 1. januári
2006. Vychádzajúc z položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vyberaných v občianskom
súdnom konaní, platnom do 31.12.2005, je žalovaný povinný zaplatiť za žalobu podanú žalobcom súdny
poplatok vo výške 5 %, čomu zodpovedá suma 55.000,-- Sk.

V dôsledku toho odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok
vo výške 55.000,-- Sk (§ 220 O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. V dôsledku toho v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.,

mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalobca výšku týchto trov
vyčíslil v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní sumou 45.530,-- Sk.Odvolací súd pri výpočte náhrady trov odvolacieho konania vychádzal z hodnoty sporu 1.100.337,-- Sk.
Odmena za jeden úkon právnej služby sa potom rovná sume 15.050,-- Sk. Takáto odmena prislúcha
za napísanie vyjadrenia k odvolaniu a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 10.6.2008. Keďže toto

pojednávanie trvalo dlhšie ako 2 hodiny, zvyšuje sa odmena za tento úkon o jej násobok (§ 10 ods. 1, 2 a
§ 14 ods. 1, písm. c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb - ďalej len „Vyhláška“). Spolu ide o náhradu vo výške 45.150,-- Sk.

K tejto náhrade sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych

telekomunikačných poplatkov, ktorá sa priznáva v roku 2008 vo výške 190,-- Sk za úkon (spolu 380,--
Sk).

Priznanú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45.530,-- Sk je žalovaný povinný zaplatiť k rukám
právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd pripustil podľa § 238 ods. 3 O.s.p. proti tomuto rozsudku dovolanie. Za právnu otázku
zásadného významu považuje, či dôsledky vyplývajúce z § 19 ods. ods. 2 z. č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní sa vzťahujú aj na
vlastníka veci, ktorý nevedel, že jeho vec bola (naviac nevýslovne) zapísaná do súpisu konkurznej
podstaty, pričom nebol konkurzným súdom poučený, aby v lehote, ktorú by mal stanoviť súd, podal

žalobu proti správcovi konkurznej podstaty na vylúčenie veci z konkurznej podstaty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.