Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108223929
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108223929.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcov: 1/ X. Q., M. č. XXX, 2/ T. I., bytom M. č. XXX, zastúpených JUDr.
Ladislavom Lukáčom, advokátom v Prešove, Ul. Hlavná č. 19, proti žalovaným 1/ MBV, s.r.o., so sídlom
Petrovany č. 477, 2/ PIGSERVICE, s.r.o., so sídlom Petrovany 474, oboch zastúpených JUDr. Marekom
Sahuľom, advokátom v Prešove, Ul. Hlavná č. 111, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14 C 277/2008 - 226 zo 7.12.2011 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2.
rade diferencované sumy uvedené vo výroku rozhodnutia so 6,5 % -ným úrokom z omeškania, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť trovy konania štátu na účet Okresného súdu

Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to žalovaného v 1. rade vo výške 52,03 Eur a žalovaného
v 2. rade vo výške 128,75 Eur.

Vychádzal zo zistenia, že pri určení náhrady patriacej žalobcom za užívanie nehnuteľností, ktoré im
vlastnícky patria a tieto užívajú žalovaní, je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku Ing. Tarasoviča,
ktorý určil jednotlivé výmery plôch žalobcov užívaných žalovanými, ako aj zo znaleckého posudku

Ing. B., ktorý určil výšku obvyklého nájomného v sume 0,708 Eur na 1 m2 ročne, s ktorou sa súd
stotožňuje, keďže s skutočne nejedná o bežné stavebné pozemky a taktiež sa nejedná o plochy,
ktoré by boli niekde úplne na periférii obce. Preto súd akceptoval určenie všeobecnej trhovej hodnoty
predmetných parciel vo výške 10,73 Eur za 1 m2, keďže táto cena je aj podľa názoru súdu, ktorý
vykonal aj ohliadku predmetných parciel úplne adekvátna a primeraná, pričom súd zároveň zamietol
návrh právneho zástupcu žalovaných na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom

na určenie všeobecnej hodnoty predmetných parciel a obvyklého nájomného. V tejto súvislosti treba
poukázať na to, že tvrdenia oboch strán boli skôr účelové, pričom žalobcovia vychádzali pri určení
ceny pozemku zo sumy 500,- Sk za 1 m2 a žalovaní boli ochotní akceptovať sumu 100,- Sk za 1
m2. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považuje cenu určenú znalcom vo výške 323,- Sk za
1 m2 za cenu, ktorá reálne odzrkadľuje stav, charakter, kvalitu a lokalizáciu pozemkov a túto cenu
považuje za korektnú a spravodlivú. Pokiaľ žalovaní predložili do spisu kúpne zmluvy s dohodnutou

cenou za 1 m2 vo výške 100,- Sk, je potrebné uviesť, že účastníci zmluvy sa takto dohodnúť v rámci
zmluvnej voľnosti mohli, ale tieto zmluvy nemožno považovať za objektívne podklady pre určenie ceny
pozemkov porovnávacou metódou, keďže takýchto podkladov nebol dostatok a z prednesu právneho
zástupcu žalobcov vyplynulo, že takéto zmluvy uzavreli predávajúci, ktorí boli v ťaživej finančnej situácii
alebo sa jednalo o jednoduchých ľudí, ktorí nie sú znalí dotknutých pomerov. Zároveň bolo potrebné
zohľadniť skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa stal od 21.4.2008 resp. 26.5.2008, t.j. v žalovanom

obdobíspoluvlastníkomurčitýchparciel,ktorýchspoluvlastníkomjeajžalobcav1.radeatútoskutočnosť
zohľadnil pri výpočte náhrady v prospech žalobcu v 1. rade. Súd zároveň vychádzal zo skutočnosti,že aj keď žalovaní neuznávali užívanie určitých plôch, ktoré sú vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve
žalobcov, tak je nepochybné, že vo vzťahu k týmto plochám žalobcovia nemôžu riadne realizovať
svoje vlastnícke právo, ktoré je obmedzené a táto skutočnosť je podľa názoru súdu dôležitá pre

posúdenie prejednávanej veci v tom zmysle, že žalobcom patrí náhrada aj za obmedzenie možnosti
úplnej realizácie svojich vlastníckych práv.

Pri určení príslušenstva pohľadávok súd vychádzal zo skutočností, že žiadnymi hodnovernými dôkazmi
nebolo preukázané, aby boli žalobcovia vyzvali žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto

súd vychádzal pri určení počiatku omeškania zo skutočnosti, kedy bola žalovaným doručená žaloba v
tejto veci, pričom žalovaný v 1. rade žalobu prevzal 5.12.2008 a žalovaný v 2. rade 26.11.2008 a od
nasledujúcich dní súd priznal žalobcom aj príslušný zákonný úrok z omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Výrok o trovách konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade.

Poukázali na to, že nemožno súhlasiť so záverom súdu, že žalobca v 2. rade je obmedzovaný vo svojich

vlastníckych právach užívať časť svojej parcely z dôvodu, že ju užíva žalovaný v 1. rade. Diely označené
v znaleckom posudku pod č. 12 až 22 sú v stave, v akom ich zanechalo pôvodné roľnícke družstvo,
betónové plochy, cesty a trávnatý porast boli urobené ešte bývalým družstvom dávno predtým, ako začal
žalovaný v 1. rade užívať budovu. Žalovaný v 1. rade tieto diely neužíval vôbec, sú prístupné tretím
osobám a aj tieto ich využívajú ako prístupovú cestu k ďalším stojacím budovám za týmito pozemkami.

Z tohto dôvodu by nemal súd v žiadnom prípade priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
prospech žalobcu v 2. rade. Súčasný stav týchto pozemkov neprivodil žalovaný v 1. rade a teda nemôže
byť zaviazaný platiť bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný v 1. rade namietal výšku obvyklého nájmu, ktorú vyčíslil Ing. B. a to preto, že vyčíslený

nájom je neprimerane vysoký. Sám znalec na pojednávaní pripustil, že ním použitá metóda polohovej
diferenciácie nie je najobjektívnejšia a najspravodlivejšie by bolo použitie porovnávacej metódy. Na
základe toho žalovaní v 1. a 2. rade navrhli súdu vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania pre
určenie obvyklého nájmu, pri spracovaní ktorého by bola použitá porovnávacia metóda. Súd nepripustil
takýtodôkazaztohodôvodujepotrebnétentodôkazvykonaťvdruhostupňovomkonaníalebopovrátení

veci na opätovné prejednanie súdu prvého stupňa. Žalovaný v 1. rade neužíva a neužíval pozemky
žalobcu v 2. rade a tieto pozemky sú prístupné bez obmedzenia žalovanému v 2. rade a pokiaľ ide o
cesty, tieto užívajú aj tretie osoby. V závislosti od toho je potrebné zmeniť napadnutý rozsudok v tej
časti, kde prvostupňový súd zaviazal žalovaného v 1. rade k úhrade sumy 338,42 Eur tak, že žalobu je
potrebné zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd zaviazal žalovaného v 1. rade uhradiť žalobcovi v 1. rade bezdôvodné obohatenie vo výške
118,48 Eur. Z rozsudku však nie je možné zistiť, na základe akých skutočností súd dospel k takémuto
rozhodnutiu voči žalobcovi v 1. rade.

Ďalej je potrebné uviesť, že nemožno sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého
nie je možné aplikovať názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 184/2010.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR je právne irelevantná skutočnosť, či pozemok užíva spoluvlastník
alebo tretia osoba, pokiaľ takto užívaná výmera je menšia ako spoluvlastníka, ktorý sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj keby žalovaný v 1. rade užíval

výlučne sám diely 1,3,4,6,7,8,10 podľa znaleckého posudku, aj tak by súčet týchto výmer neprekročil
podiely na týchto pozemkoch patriace žalobcovi v 1. rade. Súd mal jeho nároky posudzovať presne tak,
ako to urobil v prípade nároku žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 1. rade, keď mu nepriznal nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu povolenia vkladu vlastníctva k časti sporných parciel v
prospech žalovaného v 1. rade, t.j. 21.4.2008.

Pokiaľ súd zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 659,58 Eur, tak z
rozsudku nie je možné vyčítať, na základe akých právnych skutočností súd vypočítal náhradu za
užívanie pozemkov. Nemožno súhlasiť so záverom, že žalobcovi v 1. rade patrí v plnej výške náhradabezdôvodného obohatenia aj za diely č. 59, 56, 53, 58, 55, 54, 57, 35, 36, 34, 37, 32, 39, 40, 42,
43. Žalobca v 1. rade má možnosť v plnej miere užívať tieto diely podľa znaleckého posudku v
neobmedzenom rozsahu aj v prípade, že by bolo pripustené, že súdom v plnej miere priznaná užívaná

zastavená plocha a manipulačný priestor je užívaná výlučne žalovaným v 2. rade, aj tak by užívaná
plocha nebola väčšia ako je podiel k týmto pozemkom, ktorý vlastnili iní spoluvlastníci ako žalobca
v 1. rade a teda z dôvodov uvedených v tomto odvolaní by súd nemal priznať žalobcovi náhradu
bezdôvodného obohatenia.

Nemožno súhlasiť s tým, že žalobca v 1. rade nemôže neobmedzene užívať svoj podiel na sporných
parcelách. Sám žalobca jednoznačne na pojednávaní vypovedal, že nikdy nepožiadal žalovaného v 2.
radeomožnosťvyužívaťsvojpodielnatýchtopozemkoch.Ajvtomtoprípadevšakjepotrebnénamietnuť
znalcom stanovenú cenu pozemkov a je potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

V prípade žalobcu v 1. rade je potrebné namietnuť nedostatok aktívnej legitimácie na jeho strane.

Žalovaní v 1. a 2. rade neužívali a neužívajú väčšiu výmeru ako je súčet výmery podielov, ktoré patrili
ostatným spoluvlastníkom, ktorí neskôr tieto svoje podiely predali žalovaným v 1. a 2. rade.

Ďalej súd pochybil v tom, že nerozlíšil spôsob užívania jednotlivých dielov určených znalcom. V prípade
užívania dielov 1,3,4,6,8,10,12,13, 14,15,16,17,18,19,20,21,22, tieto užívajú aj tretie osoby, ktoré sa

voľne pohybujú po bývalom hospodárskom dvore a tieto diely využívajú na prechod k stavbám za
budovou, ktorú užíva žalovaný v 1. rade. To znamená, že aj keby súd mal priznať nárok na bezdôvodné
obohatenie, mal by výrazným spôsobom znížiť nárok na bezdôvodné obohatenie a to až o 80 %. Na
základe toho navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozsudku je vždy potrebné hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, čo je zároveň dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože
účastník minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na neodôvodnené závery súdu prvého

stupňa.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne posudzoval vzťahy medzi účastníkmi konania na základe
citovaných ustanovení § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka, teda v režime bezdôvodného obohatenia.

Správne posúdil súd prvého stupňa aj rozsah užívaných nehnuteľností, a to na základe znaleckého
posudku Ing. D., voči ktorému neboli vznesené závažné pripomienky v priebehu prvostupňového

konania a jeho správnosť nebola vyvrátená ani odvolaním zo strany žalovaných v 1. a 2. rade.

Pochybnosti však vzbudzuje a nepreskúmateľnosť rozsudku spôsobuje aplikácia znaleckého posudku
Ing. B. v predmetnom konaní, ktorý vyčíslil cenu predmetných nehnuteľností a v závislosti od toho aj
obvyklé nájomné a teda výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá by mala patriť vlastníkom dotknutých

nehnuteľností, pričom súd prvého stupňa neakceptoval námietky vznesené v priebehu prvostupňového
konania, a to zo strany oboch sporových strán.Zo spisu je zrejmé, že tak žalobcovia, ako aj žalovaní namietali znalecký posudok Ing. B. a za týchto
okolnostíbolopovinnosťousúduprvéhostupňanariadiťvoveciznaleckékontrolnédokazovanie,čovšak
súd neurobil a nepotrebnosť takéhoto kontrolného znaleckého dokazovania v napadnutom rozsudku ani

nijakým spôsobom neodôvodnil.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vykonať vo veci kontrolné znalecké
dokazovanie vo vzťahu k znaleckému posudku Ing. B., ktorého úlohou by malo byť zhodnotiť správnosť
postupu, ktorý bol aplikovaný Ing. B. pri určení ceny dotknutých nehnuteľností a v závislosti od

toho aj výšky obvyklého nájomného vzťahujúceho sa na predmetné nehnuteľnosti, ktoré by mohlo
predstavovať základ pre priznanie bezdôvodného obohatenia. Toto kontrolné znalecké dokazovanie by
malo zhodnotiť znalecký posudok Ing. B. ako celok a predovšetkým zodpovedať základnú otázku, či
skutočne v predmetnom konaní je najvýhodnejšia aplikácia metódy tzv. polohovej diferenciácie alebo sú
predpoklady preto, aby bolo účelnejšie aplikovať metódu porovnávaciu. V takom prípade by kontrolné
znalecké dokazovanie malo zabezpečiť aj dostatok podkladov pre realizáciu tejto porovnávacej metódy.

V súčasnosti nie je možné povedať, že by aplikácia metódy polohovej diferenciácie bola nesprávna
a že by v každom prípade bolo potrebné aplikovať metódu porovnávaciu. Rozhodujúce je, že vo veci
boli vznesené námietky zo strany oboch sporových strán, s ktorými sa súd prvého stupňa nevyrovnal
v podobe nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré by potom už bolo nespochybniteľné

a predstavovalo by reálny základ pre rozhodnutie súdu prvého stupňa ako riadne odôvodneného, čo
zatiaľ v predmetnej veci nemožno konštatovať.

Zároveň sa bude musieť súd prvého stupňa vyrovnať s argumentáciou, ktorá je taktiež uvedená v
odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade a ktorá sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo

184/2010, ktoré je zásadného charakteru a z ktorého v podstate vyplýva to, že je možné priznať náhradu
za užívanie spoluvlastníckeho podielu podielového spoluvlastníka len vtedy, ak povinná osoba užíva
predmetnú vec (napr. nehnuteľnosť) v rozsahu širšom ako to zodpovedá spoluvlastníckemu podielu
samotnej povinnej osoby, ak táto tiež je podielovým spoluvlastníkom predmetnej veci.

S týmito okolnosťami sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia taktiež náležite nevyporiadal,
pričom v tomto smere je potrebné náležite zistiť a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa
uviesť, v akom období užívali žalovaní v 1. a 2. rade tieto nehnuteľnosti bez toho, aby v nich mali
spoluvlastnícky podiel, kedy sa konkrétne niektorý zo žalovaných stal podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností a vyporiadať sa s tým, či užíva predmetné nehnuteľnosti v rozsahu širšom

ako to zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.

Zároveň sa žiada, aby súd prvého stupňa zaujal aj podrobnejšie stanovisko k námietkam žalovaných
spočívajúcim v tom, že vo vzťahu k časti predmetných nehnuteľností žalovaní nijakým spôsobom
nebránia, aby žalobcovia časť týchto nehnuteľností užívali, to znamená, že je potrebné jednoznačne

uviesť, či žalobcovia majú prístup k časti predmetných nehnuteľností a či tieto môžu užívať alebo či ide
o uzavretý areál, ktorého povaha neumožňuje žalobcom, aby mohli časť predmetných nehnuteľností
užívať.

Všetky tieto otázky zostali zatiaľ v rozhodnutí súdu prvého stupňa nezodpovedané so zreteľom na

procesné pochybenie spočívajúce v nevykonaní kontrolného znaleckého dokazovania, aj keď sa takéto
vykonanie žiadalo so zreteľom na charakter veci a so zreteľom na námietky sporových strán. Vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania bolo potrebné a účelné aj z toho dôvodu, že bezpečné zistenie
ceny predmetných nehnuteľností a predovšetkým bezpečné zistenie výšky bezdôvodného obohatenia,
ktorá prichádza do úvahy v predmetnej veci vo vzťahu medzi účastníkmi konania, by sa stalo základom

regulácie ich vzťahov aj do ďalšej budúcnosti. Zatiaľ v tomto smere pretrvávajú pochybnosti.

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a to
aj vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti so zreteľom na to, že ide o typický prípad, kedy z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnanie vzťahu medzi účastníkmi (§ 206 ods. 2 veta druhá

O.s.p.), pričom v takýchto prípadoch nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania so zreteľom na
komplexnosť úpravy vzťahov medzi účastníkmi a komplexný charakter rozsudku v tomto zmysle.V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.