Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806201944
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8806201944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. N. E., bytom N. nad R., L.
XXX, 2/ A. E., bytom N. nad R., L. XXX/XX, 3/ A. M., bytom N. H. R., L. XXX, 4/ M. N., bytom N. H.
R., L. XXX, 5/ R. E., bytom N. nad R., L. XXX, všetci zastúpení advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou,
so sídlom v Košiciach, Krivá 23, proti žalovanej: A. M., bytom E. XXX, zastúpenej advokátom JUDr.

Milošom Kaščákom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, M.R. Štefánika 171, o rovnakom zaobchádzaní a
o ochrane pred diskrimináciou, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 20.3.2009 pod č.k. 4C 70/06 - 214, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že návrh žalobcov z a m i e t a.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že n e - p r i z n á v a
žalovanej náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 20.3.2009 rozhodol, že konaním žalovanej zo
dňa 23.11.2005 voči žalobcom v 1. až 5. rade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a
žalobcovia v 1. až 5. rade tým boli vystavení priamej diskriminácii na základe ich etnického pôvodu.
Uložil žalovanej uverejniť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, formou platenej

inzercie na serveri Rómskej tlačovej agentúry so sídlom v Košiciach, text nasledujúceho znenia: Dňa 23.
novembra 2005 chcel pán N. E. so svojimi kolegami A. E., A. M., R. E. a M. N. využiť služby Pohostinstva
v Čaklove, ktoré prevádzkujem ako fyzická osoba - podnikateľka, s miestom podnikania 094 21 Kladzany
200, okres Vranov nad Topľou, IČO: 3327756. Personál pohostinstva ich však odmietol obslúžiť s tým,
že Rómov neobsluhujú. Po tom, čo som ja osobne bola požiadaná Rómskou tlačovou agentúrou o
stanovisko k danej veci, som uviedla, že ja „sama som personálu dala nariadenie, aby neobsluhovali
Rómov, pretože v minulosti, približne pred 6 - 7 rokmi, Rómovia v pohostinstve vyvolali bitku s bielymi. Na

základe negatívnych skúseností som sa rozhodla, že im nebudem ustupovať. Celá republika im ustupuje
a únia sa im klania“. Tieto slová boli následne 24.11.2005 publikované Rómskou tlačovou agentúrou
v článku A. N. „Majiteľka pohostinstva v Čaklove zakázala personálu obslúžiť Rómov“, a to v priamej
súvislosti s osobou N. E.. Tým bol menovaný a osoby, ktoré ho doprevádzali, vystavení diskriminácii a
bola znížená ich ľudská dôstojnosť. Takýto zásah do práv menovaných ako príslušníkov rómskej etnickej
skupiny bol protiprávny a ja sa pánovi N. E. a jeho kolegom zaň touto cestou hlboko ospravedlňujem.

A. M.. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade nemajetkovú ujmu vo
výške po 165,97 Eur (5.000,- Sk) každému z nich, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade trovy konaniav sume 2.039,30 Eur (61.436,- Sk) k rukám ich právnej zástupkyne, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa spoločnou žalobou domáhali vydania
rozhodnutia, v ktorom súd stanoví, že postupom personálu v pohostinskom zariadení žalovanej v
Čaklove vo večerných hodinách dňa 23.11.2005 došlo vo vzťahu k nim k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania a boli vystavení priamej diskriminácii. Za to požadovali písomné ospravedlnenie,
každému osobitným listom. Toto ospravedlnenie má byť vyvesené na viditeľnom mieste v prevádzke

žalovanej. Osobitné ospravedlnenie N. E. má byť zverejnené na serveri Rómskej tlačovej agentúry.
Žiadali tiež nemajetkovú ujmu, každý po 30.000,- Sk.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Nie je si vedomá porušenia svojich povinností vo vzťahu k žalobcom.
Ako živnostníčka prevádzkuje spolu s manželom pohostinstvo v obci Čaklov, kde obsluhuje všetkých
zákazníkov bez rozdielu rasy, presvedčenia, národnosti a etnickej menšiny. Odmieta ale obsluhovať

podnapité osoby. Nebola svedkom udalosti z 23.11.2005. O incidente sa dozvedela len z viacerých
telefonátov na túto tému. Manžel ju informoval, že odmietol obslúžiť skupinu Rómov, lebo boli v
podnapitom stave. Keď jej okolo obeda telefonovala nejaká pani a tvrdila, že je novinárka, a pýtala
sa, prečo neobsluhuje Rómov, bola už veľmi nahnevaná. Mala pocit, že sú jej vkladané do úst také
odpovede, aké chcela novinárka počuť. Ak niečo povedala, povedala to v hneve a truce. Neinformovala

ju, že rozhovor bude zverejnený a na jeho zverejnenie nedala súhlas. Poprela tú skutočnosť, aby
zamestnancom, resp. manželovi nariadila, aby neobsluhovali hostí, pretože sú Rómovia.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovia sa dňa 23.11.2005 vracali zo stretnutia na Krajskom
úrade v Prešove a cestou sa zastavili na občerstvenie v pohostinstve v Čaklove, ktorý prevádzkuje

žalovaná. Do miestnosti vstúpil najprv žalobca v 1. rade, ktorý objednal 1 malinovku a 5 pív. Na
otázku obsluhujúceho manžela žalovanej, pre koho budú pivá, odpovedal, že pre kamarátov, ktorí
práve vchádzali do miestnosti. Tých odmietol obslúžiť, preto vznikla medzi nimi slovná výmena názorov,
ktorá sa skončila upozornením žalobcov, že vec oznámia polícii, na čo im manžel žalovanej sám
ponúkol mobilný telefón, resp. odkázal ich na telefónnu búdku. Žalobcovia cez číslo 158 oznámili polícii

vec, odkiaľ boli vyzvaní, aby sa dostavili na oddelenie, kde s nimi spíšu zápisnicu. Zápisnica bola
spísaná so žalobcom v 1. rade. Ostatní žalobcovia vtedy neboli políciou vypočutí. Čakali pred budovou
Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou, kde sa pri nich pristavil svedok Q. G.. Tento bol
zamestnancom Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity s pracoviskom vo Vranove nad
Topľou. Z rozhovoru zistil, prečo sa tam zdržiavajú a ani na jednom z nich nezbadal známky opitosti,

resp. požitia alkoholických nápojov. Žalobca v 1. rade dal kontakt šéfredaktorke Rómskej tlačovej
agentúry v Košiciach A. N., ktorá na druhý deň po udalosti telefonicky sa informovala u žalovanej, čo
sa stalo. Rozhovor bol nahratý na kazete, ktorá sa nezachovala, lebo nepredpokladala, že s odstupom
času môže slúžiť ako dôkaz. Podľa zverejneného článku sa žalovaná v telefonickom rozhovore mala
vyjadriť v tom zmysle, že dala pokyn svojim zamestnancom neobsluhovať Rómov, pretože v minulosti

Rómovia v pohostinstve vyvolali bitku s bielymi. Niektorí museli byť odvezení do nemocnice. Na základe
negatívnych skúseností s Rómami sa rozhodla, že im nebude ustupovať. Žalovaná k obsahu článku
uviedla, že to povedala v afekte. Z hľadiska odstupu času už nevie citáciu v článku potvrdiť.

Vec bola šetrená Okresným riaditeľstvom PZ pod č. ČVS: ORP-97/00-VT-2007. Trestné stíhanie bolo

vedené pre trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia proti manželovi žalovanej K. M.. Vec
bola ukončená zastavením trestného stíhania, lebo oznámené konanie nenaplnilo skutkovú podstatu
uvedeného trestného činu. Podľa manžela žalovanej, odmietol načapovať podnapitým ľuďom, a tu
žalobcovia vytýkali, že ich neobsluhuje len preto, že sú Rómovia. Žalobcovia sa mu zdali hluční, mali
neistý krok a leskli sa im oči.

Pred súdom boli vypočutí svedkovia, prítomní dňa 23.11.2005 v pohostinstve. Svedkovia Ing. A. S., N.
M. a Ing. Z. M., ktorí sedeli pri pulte, potvrdili odmietnutie obslúžiť žalobcov zo strany pána M.. Aj podľa
ich odhadu žalobcovia boli pod vplyvom alkoholu. Usúdili tak z ich hlasitej vravy a gestikulácie. Fľaša
minerálky bola otvorená, ale pivo čapované nebolo. Došlo k slovnej výmene. Žalobcov bránil ten, čo

objednával (žalobca v 1. rade). Nakoniec sa rozhodli vec oznámiť polícii.

Ďalší svedok S. O., ktorý v tom čase opravoval v pohostinstve hrací prístroj, počul len vravu a krik, preto
sa nahol, aby videl, čo sa pri pulte deje. Zbadal tam žalobcu v 1. rade, ktorého osobne pozná. Vravabola preto, lebo im bolo odmietnuté poskytnutie občerstvenia, pričom sa bránili, že to bolo preto, lebo
sú Rómovia. Obsluhujúci mu vysvetlil, že to bolo preto, lebo boli v podnapitom stave.

Vypočutá pracovníčka žalovanej B. S. uviedla, že od žalovanej nikdy nedostala pokyn neobsluhovať
Rómov.

Podľa žalobcu v 2. rade A. E., keby boli pod vplyvom alkoholu, neboli by odišli na políciu a neboli by
sa dožadovali spísania záznamu.

Manžel žalovanej K. M. má živnostenské oprávnenie na poskytovanie pohostinských služieb, ale v
Čaklove má povolenie na podnikanie len žalovaná. Preto za výkon činnosti K. M. nesie zodpovednosť
majiteľka zariadenia, ktorou je žalovaná.

Súd nárok žalobcov hodnotil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Zb. o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon), podľa ktorého štátne orgány a orgány územnej samosprávy, orgány
záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Zákon v § 5 ods. 1 vyžaduje rovnaké
zaobchádzanie v sociálnom zabezpečení, v zdravotníckej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov,

služieb a vzdelávania, kde sa zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov ich pohlavia, rasového
pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu. Preto súd žalobe čiastočne vyhovel. Žalovaná
má živnostenské oprávnenie na podnikanie v pohostinských službách, a za konanie obsluhujúceho
personálu zodpovedá majiteľ pohostinstva. Odmietnutie poskytnutia objednaných služieb bolo zo
strany žalobcov posudzované ako diskriminačné konanie vo vzťahu k ich etniku - Rómom. Žalovaná

strana odmietnutie odôvodnila tým, že boli v podnapitom stave. Predmetom objednávky nebol tvrdý
alkohol. Nebolo preukázané, aby žalobcovia boli v stave, keď odmietnutie poskytnutia objednaných
služieb je namieste. Odmietnutím poskytnutia pohostinských služieb (nealkoholických nápojov a pív)
došlo vo vzťahu k nim k priamej diskriminácii na základe etnického pôvodu. Že boli žalobcovia v
podnapitom stave, zaťažuje žalovanú stranu, ak odmietla poskytnutie služieb žalobcom. Vyjadrenie,

ktoré žalovaná poskytla šéfredaktorke Rómskej tlačovej agentúry, svojím obsahom nezodpovedalo
antidiskriminačnému konaniu. Diskrimináciou čo i len jedného zo žalobcov na základe etnického pôvodu
mohli sa cítiť byť dotknutí aj ostatní Rómovia. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zverejniť písomné
ospravedlnenie na serveri tlačovej agentúry, čo súd považoval za primerané zadosťučinenie. Konaním
manžela žalovanej došlo k zníženiu vážnosti a dôstojnosti žalobcov, preto im súd priznal aj nemajetkovú

ujmu. Výšku súd stanovil voľnou úvahou a priznal každému zo žalobcov odškodnenie po 165,97 Eur
(5.000,- Sk).

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaná bola zaviazaná k náhrade trov konania 2.039,30 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu v časti, kde bolo vyhovené nároku žalobcov, podala odvolanie žalovaná.
Je si vedomá povinnosti podľa zákona č. 365, ale vo vzťahu k žalobcom ho ničím neporušila. Krajský
súd už raz zrušil rozsudok okresného súdu a okresný súd bez toho, aby vyšli najavo nejaké nové
skutočnosti, opätovne žalobe vyhovel. Vypočutá zamestnankyňa žalovanej B. S. nepotvrdila skutočnosť,
aby mala pokyn od žalovanej neobsluhovať Rómov. Takýto pokyn sa týkal iba podnapitých osôb. Súd

sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v pohostinskom zariadení sú denne bez akejkoľvek diskriminácie
obsluhovaní občania - Rómovia, žijúci alebo zdržujúci sa v obci. Nebol daný žiaden pokyn neobsluhovať
Rómov. Nie je možné poprieť tú skutočnosť, že žalobca v 1. rade bol obslúžený po tom, čo si objednal
nealkoholický nápoj. Vo vzťahu k nemu nedošlo k porušeniu antidiskriminačného zákona. Nevie, prečo
sa mu má ospravedlniť a prečo mu bola priznaná náhrada vo výške 5.000,- Sk. Ostatní Rómovia neboli

obslúžení len preto, lebo boli zjavne v podnapitom stave. Podnapitosť Rómov potvrdili svedkovia
- hostia v pohostinstve. Vec polícii oznamoval len žalobca v 1. rade, ktorý jediný nebol pod vplyvom
alkoholu.

Žalovaná nebola svedkom incidentu, ktorý sa odohral v pohostinstve dňa 23.11.2005. O incidente sa

dozvedela od manžela, ktorý jej oznámil, že Rómov neobslúžil, lebo javili známky požitia alkoholu. Okolo
obeda jej telefonovala nejaká pani, ktorá o sebe tvrdila, že je novinárka a pýtala sa, prečo neobsluhuje
Rómov. Vtedy bola veľmi nahnevaná, mala pocit, že novinárka jej chcela vložiť do úst takú odpoveď,
akú chcela počuť. Keby bola k dispozícii celá páska, spor by sa objasnil. Personál bol oboznámenýso zákonom č. 219/1996 Zb. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a
prevádzke protialkoholických záchytných izieb, a podľa toho postupujú bez ohľadu na to, či ide o Rómov
alebo nerómov. Zákon nemôže byť zneužitý tak, ako sa o to snažia žalobcovia. Dňa 14.2.2006 mala

žalovaná v pohostinstve neohlásenú kontrolu SOI Prešov, zrejme na podnet žalobcov. Kontrolou nebolo
potvrdené, aby Rómovia neboli riadne obslúžení. Záznam z inšpekčnej knihy pripojila. Manžel si je istý,
že neporušil zákon, a žalobcovia mohli telefonovať a dokonca im ponúkol svoj mobilný telefón. Preto
navrhuje odvolaniu vyhovieť.

Zástupkyňa žalobcov navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Dňa
23.11.2005 došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácii žalobcov pre ich
etnický pôvod. So žalobcami bolo zaobchádzané menej priaznivo ako s inými osobami v porovnateľnej
situácii, kedy im bolo odmietnuté poskytnutie služieb. Odmietnutie poskytnutia služieb bolo potvrdené
manželom žalovanej a ostatnými svedkami. Žalovaná urobila vyjadrenie pre Rómsku tlačovú agentúru.
Žalovaná má povinnosť dokazovať, že k neobslúženiu žalobcov došlo z iného dôvodu než z dôvodu ich

etnicity, čo žalovaná v konaní nepreukázala. Že žalobcovia v 2. až 5. rade boli pod vplyvom alkoholu,
žalovaná takéto tvrdenie jednoznačne nedokázala. Tvrdenie o požití alkoholu žalobcami vyvrátili nielen
žalobcovia, ale aj svedok G.. Výpovede svedkov M. a ostatných v tejto veci boli rozporuplné, určitým
spôsobom účelové v snahe zakryť protiprávne konanie žalovanej. Bolo by v rozpore so zásadami
akejkoľvek logiky, aby žalobca v 1. rade, ak mu bola riadne poskytnutá žalovanou služba, inicioval

konanie a domáhal sa právnej ochrany. Žalobcovia sa nikdy nebránili mimosúdnemu urovnaniu sporu,
ale zo strany žalovanej nebol doručený žiaden písomný návrh v tom smere, aby sa presne špecifikovali
podmienky urovnania. Žalobcovia trvajú na tom, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
so žalobcami.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia, a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zmeniť a žalobu
zamietnuť. Súčasne je potrebné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a
nepriznať žalovanej náhradu trov konania.

Žalovaná ako fyzická osoba je podnikateľkou v pohostinskej činnosti s miestom podnikania v U. č. XX.
Žalovaná je s manželom v združení na základe Zmluvy o združení zo dňa 1.1.1996. Žalovaná a jej
manžel sú v rovnakom postavení ako podnikatelia, ale na výkon živnosti v prevádzke v U. č. XX má
oprávnenie výlučne žalovaná. K sporu medzi účastníkmi došlo dňa 23.11.2005 vo večerných hodinách
(okolo 18.30 hod.), keď sa žalobcovia vracali zo služobnej cesty z Prešova. Zastavili sa v pohostinstve

žalovanej v Čaklove. Pri objasnení, čo sa stalo, dochádza k vzájomným rozporom medzi tvrdeniami
žalobcov a tvrdeniami svedkov prítomných v pohostinstve. Podľa žalobcu v 1. rade, po príchode do
pohostinstva objednal pre seba a ostatných žalobcov nápoje a prejavil záujem o ich skonzumovanie v
priestoroch pohostinstva. Tu boli odmietnutí čašníkom - K. M. s tým, že on „cigánov neobsluhuje“. Proti
postupu obsluhujúceho personálu sa ohradil žalobca v 3. rade, ktorý sa spýtal čašníka M. na dôvod

ich postupu. Ten zotrval na argumentácii, že neobslúži žalobcov z dôvodu, že sú príslušníkmi rómskej
etnickej skupiny. Žalobcovia sa tak cítili postupom K. M. dotknutí a keď im pán M. arogantne ponúkol
svoj telefónny prístroj, aby jeho postup nahlásili polícii, žalobcovia opustili priestory pohostinstva a po
telefónnej výzve z polície ustanovili sa na Obvodné oddelenie PZ vo Vranove nad Topľou. Na OO PZ vo
Vranove nad Topľou 23.11.2005 o 19.30 hod. bol urobený záznam so N. E.. Žalobca v 1. rade nasledujúci

deň informoval o incidente Rómsku tlačovú agentúru so sídlom v Košiciach. Redaktorka agentúry A. N.
telefonicky požiadala žalovanú o vyjadrenie k incidentu z predchádzajúceho dňa. Telefonický hovor bol
nahrávaný na pásku, ktorá sa nezachovala. Podľa novinárky, do článku dala presnú citáciu vyjadrenia
žalovanej, ktorá uviedla, že sama nariadila personálu, aby neobsluhoval Rómov. Tí mali v minulosti
vyvolať s bielymi v pohostinstve bitku. Na základe týchto negatívnych skúseností sa rozhodla, že im

nebude ustupovať. Preto žalobcovia podali žalobu, že konaním žalovanej voči žalobcom v 1. až 5. rade
došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a žalobcovia boli vystavení priamej diskriminácii
na základe ich etnického pôvodu.

Žalovaná nebola prítomná v prevádzke dňa 23.11.2005. O udalosti sa dozvedela len od svojho manžela

v nasledujúci deň. V ten deň mala niekoľko telefonátov ohľadom incidentu. Pri tomto rozhovore mala
poprieť dispozíciu personálu neobsluhovať Rómov v ichprevádzke. Žalovaná popierala vyjadrenia a
citáciu uvedenú v Rómskej tlačovej agentúre.Opačné vyjadrenie k incidentu zaujali svedkovia, vtedy prítomní hostia v prevádzke. Ing. A. S., Ing. Z.
M. a N. M. zhodne potvrdili vstup žalobcu v 1. rade do pohostinstva, ktorý objednal malinovku a pivá.
Ďalší hostia prišli postupne do pohostinstva. Podľa nich, žalobcovia v 2. až 5. rade javili známky požitia

alkoholu, boli hluční, preto zo strany manžela žalovanej bolo odmietnuté načapovať pivo. Žalobca v 4.
rade M. N. vstúpil do pohostinstva posledný a nezaregistroval podstatu sporu. Aj ďalší svedok S. O.
uviedol, že po tom, čo zaregistroval krik v pohostinstve, zisťoval, čo sa stalo. Žalobcom bola odmietnutá
obsluha, na čo oni hovorili, že to preto, že sú cigáni. Bola im daná odpoveď, že preto, že sú v podnapitom
stave.

Žalobcovia trvali na tom, že im bola odmietnutá obsluha hneď od počiatku, keď manžel žalovanej priamo
uviedol, že cigánov neobsluhuje. Podľa hostí v prevádzke, žalobca v 1. rade urobil objednávku na
malinovku a pivá. Bol obslúžený a bola mu otvorená malinovka. Pri začatí čapovania piva vstúpili do
pohostinstva ostatní žalobcovia. Vtedy K. M. odmietol čapovať pivo ostatným žalobcom v 2. až 5. rade
s poukazom na to, že majú vypité. Z hľadiska rozdielnych výpovedí žalobcov a svedkov je sporné, či

konflikt vznikol od začiatku prehlásením K. M., že cigánov neobsluhuje, alebo konflikt nastal po tom, čo
žalobcoviav2.,3.a5.radehlučnevstúpilidoprevádzky.K.M.vdomnienke,žetítosúpodnapití,odmietol
ďalšie čapovanie pív pre týchto žalobcov. K. M. sa odvoláva na svoju povinnosť nenalievať podnapitým
hosťom (§ 2a, bod 1, zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, že
zakazuje sa podávať a predávať alkoholické nápoje osobám zjavne ovplyvneným alkoholom). Dôvodom

odmietnutia poskytnutia piva žalobcom neboli rasové dôvody, ale dodržiavanie zákona, že podnapitým
osobám sa nemá nalievať. Ako tvrdí zástupkyňa žalobcov, K. M. nemal overené, či žalobcovia v 2. až 5.
rade mali vypité, a preto neexistoval dôvod na to, aby odmietol poskytnúť služby v prevádzke v Čaklove.
Došlo k protiprávnemu konaniu ako to vymedzuje zákon č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon),
keď nebolo so žalobcami zaobchádzané rovnako pri poskytovaní pohostinských služieb. Zástupkyňa

žalobcov v tejto veci poukázala na znenie § 3 ods. 3 zákona č. 365, že pri posudzovaní, či ide o
diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti
alebo z mylnej domnienky. K. M. v žiadnom prípade nemal preukázané, že žalobcovia v 2. až 5. rade
mali vypité, čo by bol dôvod na to, aby im odmietol načapovať pivo.

Obsluhujúci personál nemá zákonné prostriedky na to, aby testoval hostí, či požili alkoholické nápoje v
takej miere, že im mohla byť odmietnutá služba v pohostinstve, že podnapitých hostí nebudú obsluhovať.
K. M. odmietol obslúžiť žalobcov v 2. až 5. rade v domnienke, že títo sú už podnapití a nebude im
nalievať ďalšie alkoholické nápoje. Aj pivo patrí k alkoholickým nápojom. To, že žalobcovia v 2. až 5.
rade sú podnapití, K. M. usudzoval z toho, že boli hluční, leskli sa im oči a z pohybov žalobcov. Aj ostatní

svedkovia uvádzali, že žalobcovia javili znaky podnapitosti, čo usudzovali z hlučného hovoru a chôdze.
Podľa svedkov v prevádzke, nedošlo ku konfliktu z toho dôvodu, že K. M. odmietol obslúžiť žalobcov so
slovami, že cigánov neobsluhuje, ale odmietol ich obslúžiť s odôvodnením, že podnapitých neobsluhuje.
S najväčšou pravdepodobnosťou na to zareagoval žalobca v 3. rade A. M.. Jeho argumentácia spočívala
vo výzve, že ich neobsluhuje len kvôli tomu, že sú cigáni. Je nesporné, že v konflikte, ktorý vznikol

po odmietnutí obsluhy bez dôkazu, že žalobcovia v 2. až 5. rade sú podnapití, slovná konfrontácia
sa zmenila na iracionálnu výzvu A. M., že ich neobslúži preto, že sú cigáni. To vyvolalo reakciu K.
M., ktorý v emotívne vypätej situácii zareagoval nesprávnym spôsobom a potvrdil navedenie na výzvu
žalobcu v 3. rade, že ich neobslúži, že sú cigáni. Je možné predpokladať, že nebolo v úmysle K. M.
neobslúžiť žalobcov, ale v skratovom konaní jednej aj druhej strany sa nepostupovalo rozumne, ale

prevážili emócie. Kto má pravdu, sa ťažko vysvetľuje, ak žalobcovia obhajujú svoje stanovisko v návrhu
a zhodne trvajú na tom, že K. M. od začiatku odmietol obslúžiť žalobcov s poukazom na to, že cigánov
neobsluhuje, ale hostia v prevádzke tvrdia opak.

Nie je možné nezohľadniť, že žalobcovia sú zaujatí na výsledku sporu, ak chcú v spore vyhrať, ale ich

argumentácia je založená na vzájomne si potvrdených vyjadreniach, ktoré sú v diametrálnom protiklade
k tomu, čo k udalosti hovoria prítomní svedkovia - hostia v prevádzke žalovanej. K. M. nemal relevantný
dôkaz o tom, že žalobcovia v 2., 3., 4. a 5. rade sú podnapití, pokiaľ ich odmietol obslúžiť a načapovať
im pivo, ktoré objednával žalobca v 1. rade. Ani žalobcovia v 1., 2., 3. a 5. rade nevedia dať takú
argumentáciu, ktorá by zvrátila svedecké výpovede hostí v prevádzke žalovanej, že ku konfliktu došlo

inak, ako opisujú žalobcovia v žalobe, že od začiatku K. M. odmietol obslúžiť žalobcov so slovami, že
cigánov neobsluhuje. Konflikt mohol začať na základe mylnej domnienky K. M., že žalobca v 1. rade
objednal pivo pre ostatných žalobcov, ktorí sa mu javili ako podnapití, ale samotná mylná domnienka
K. M. nebola smerovaná k tomu, aby neobsluhoval žalobcov preto, že sú Rómovia, ale ku konfliktus rasovým podtextom došlo až vtedy, keď žalobca v 3. rade po odmietnutí obsluhy dal vyjadrenie, že
K. M. ich neobslúži preto, že sú cigáni. Ak to K. M. potvrdil, k takejto odpovedi bol pravdepodobne
vyprovokovaný práve vyjadrením A. M.. To, že v tomto spore má vyhrotenie rasový záver, možno usúdiť

z výpovede M. N., ktorý posledný vstúpil do pohostinstva. Tam mu bolo oznámené, že došlo ku konfliktu
A. M. so K. M. a že sa odchádza z pohostinstva.

Je nepochybné, že vyjadrením K. M., že ich neobslúži preto, že sú cigáni, boli žalobcovia dotknutí
a urazení, ale nebolo preukázané, aby toto vyjadrenie povedal K. M. hneď na začiatku, keď žalobca

v 1. rade dával objednávku na obsluhu. K takémuto vyjadreniu, resp. potvrdeniu slov vyjadrených A.
M., že ich neobslúži preto, že sú cigáni, došlo až v dôsledku konfliktu medzi manželom žalovanej a
M.. Ak sa hľadá príčina sporu, táto je v počiatočnej domnienke K. M., že má nalievať podnapitým
žalobcom, čo ešte nie je diskriminačné konanie, ale nie je možné povedať, že žalovaná, resp. jej manžel,
sa dopustili diskriminačného konania, pokiaľ sú manželovi žalovanej vkladané do úst vety žalobcov,
ktoré nemal v úmysle povedať. K nevhodnému vyjadreniu na adresu žalobcov bol pravdepodobne

vyprovokovaný jedným zo žalobcov (A. M.). Nie je sporné, že niektorí zo žalobcov už v minulosti boli
v prevádzke žalovanej, boli tam obslúžení bez problémov, aj keď podľa tvrdenia žalobcu v 1. rade boli
v tejto prevádzke s inými bielymi zákazníkmi, a k žiadnemu konfliktu a odmietnutiu obsluhy niektorého
zo žalobcov nedošlo.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny

stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Žalobcovia podali žalobu proti žalovanej preto, lebo konaním žalovanej vo vzťahu k žalobcom v 1. až
5. rade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a žalobcovia tým boli vystavení priamej
diskriminácii. Odvolací súd je toho názoru, že takýto výrok rozsudku súd nemôže vydať z hľadiska znenia
§ 9 zákona č. 365, pretože je to skutkové vymedzenie diskriminačného konania. Ak to súd konštatuje,

potom môže poškodený sa domáhať ochrany uvádzanej v § 9 ods. 2, 3 zákona č. 365. Preto súd nemôže
vyhovieť výroku rozsudku v znení, že sa skonštatuje vo výroku rozsudku porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania a vystavenie priamej diskriminácii na základe etnického pôvodu, pretože súd môže v
zmysle § 9 ods. 2, 3 zákona poskytnúť ochranu ukladaním, že ten kto nedodržal zásadu rovnakého
zaobchádzania, má upustiť od svojho konania, ak je to možné, má napraviť protiprávny stav alebo

poskytnúť primerané zadosťučinenie. Z tohto dôvodu prvý výrok rozsudku je potrebné zmeniť a návrh
na určenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zamietnuť.

Čo sa týka ostatných výrokov rozsudku, súd rozhodol o povinnosti žalovanej zverejniť formou
platenej inzercie na serveri Rómskej tlačovej agentúry ospravedlnenie N. E. za incident z 23.11.2005.

Ospravedlnenie je formulované tak, že zo strany podnikateľky - žalovanej došlo k odmietnutiu obslúženia
žalobcov z dôvodu, že sú Rómovia. Ako je už vyššie uvedené pri zisťovaní skutkového stavu,
príčinou pre prvotné odmietnutie obsluhy pre žalobcov v 2. až 5. rade bola skutočnosť, že K. M.
nadobudol dojem, že žalobcovia v 2. až 5. rade sú podnapití, a preto im nenačapoval pivo. Podľa
textu ospravedlnenia, žalovaná mala priznať, že dala personálu nariadenie, aby neobsluhoval Rómov. V

konaní nebolo preukázané, aby takúto dispozíciu dala žalovaná svojmu manželovi alebo zamestnankyni
B. S.. Novinárka Rómskej tlačovej agentúry A. N. nezachovala kazetu, keď nahrávala telefonický
rozhovor so žalovanou. Nie je možné potvrdiť, že citácia slov žalovanej v správe Rómskej tlačovej
agentúry je založená na overenej skutočnosti, že v Čaklove v pohostinstve žalovanej sa Rómovia
neobsluhujú. Konflikt, ktorý vznikol 23.11.2005, jeho dôsledky a telefonáty na adresu žalovanej navodili

takú atmosféru, že žalovaná mohla nekontrolovane podať také vyjadrenie, ktoré by za normálnej situácie
nepovedala a ani nemala v úmysle povedať. Vytrhnutie niektorých slov žalovanej z kontextu situácie,
podľaodvolaciehosúdu,eštenesvedčíotom,abyžalovanápriamodaladispozíciusvojejzamestnankyni
B. S., resp. že by sa dohodla so svojím manželom, že Rómov nebudú obsluhovať v prevádzke v Čaklove.Podľa výpovedí niektorých zo žalobcov, títo už predtým boli obslúžení v Čaklove bez problémov. Nie
je možné potvrdiť, že v princípe žalobcovia či iní Rómovia nebudú obslúžení v prevádzke len z toho
dôvodu, že sú Rómovia. Preto text ospravedlnenia N. E., v ktorom by sa uviedlo, že žalovaná dala pokyn

neobsluhovať Rómov, by nezodpovedal úmyslu žalovanej, či praxi v pohostinstve. Nebolo preukázané,
aby hosťom v pohostinstve, pokiaľ by boli Rómovia, boli odmietnuté služby pohostinstva. Preto aj v
tejto časti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu žalobcu v 1. rade na text
ospravedlnenia podľa žalobného návrhu a žalobu aj v tejto časti zamietol.

Súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade nemajetkovú ujmu, ktorej sa
domáhali podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365. Odvolací súd v tejto časti napadnutého rozsudku zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Zákon v prípade značne spôsobeného zníženia
dôstojnosti či spoločenskej vážnosti dáva možnosť reparácie vo forme peňažnej náhrady, ak došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Ako je vyššie uvedené, nebolo zo strany žalobcov
preukázané, aby jednoznačne K. M. odmietol poskytnúť služby žalobcom na základe ich pôvodu, ale

k odmietnutiu obsluhy v prvom rade došlo vtedy, keď K. M. sa domnieval, že žalobcovia v 2. až 5.
rade majú vypité. Až neskôr argumentácia prerástla do rasových narážok, ktorých pôvodcom nebol K.
M.. Vyjadrenie K. M., že cigánov neobsluhuje, bolo skôr reakciou na kapcióznu otázku A. M., keď si
už konfliktné strany nechceli doriešiť spor, ale vzájomne sa uraziť. Nie je možné tvrdiť, že s tým začal
manžel žalovanej.

Rasové otázky sú citlivou záležitosťou, ale nie je možné pri akejkoľvek situácii zneužívať svoj pôvod a
domáhať sa svojej pravdy a očakávať, že druhá strana sa stiahne len z obavy, aby nebola obvinená
z rasistického konania, pokiaľ nevyhovie každej požiadavke minoritného etnika. Aj K. M. mal udržať
svoje emócie a nemal podľahnúť výzve na diskriminačné vyjadrenie k rómskemu etniku, ale nie je možné

konštatovať, aby K. M. od počiatku odmietol obslúžiť žalobcov, ak žalobca v 1. rade, podľa tvrdenia
hostí v pohostinstve, nemal problém pri objednávaní až do momentu, kým nedošli ostatní žalobcovia.
Nejednalo sa o zámer, ale o domnienku manžela žalovanej, že ostatní žalobcovia nemôžu byť obslúžení,
ak javia známky predchádzajúceho požitia alkoholu. Prvotnou príčinou konfliktu bol rozpor, či hosťovi
poskytnúť ďalšie alkoholické nápoje, teda aj pivo, alebo to odmietnuť, ak sa nadobudne dojem, že

zákon ukladá povinnosť nenalievať podnapitým osobám. Ako hlavná príčina konfliktu sa javí to, že z
počiatočného nedorozumenia o stave žalobcov v 2. až 5. rade sa vyvodili závery, že neochota obslúžiť
má rasový podtext, čo v súdnom konaní nebolo preukázané. V konaní nebolo preukázané, že zo strany
manželažalovanejdošlokporušeniuzásadyrovnakéhozaobchádzania,ženebolaochotaobslúžiťhostí,
pokiaľ by nebol spor, či čapovať alebo nečapovať alkoholické nápoje žalobcom v 2. až 5. rade. Nie je

možné jednoznačne vyvodiť záver, že len v dôsledku vyjadrení manžela žalovanej, bez zváženia podielu
žalobcov, došlo k takej situácii, že je potrebné dať za vinu len žalovanej, že v jej prevádzke došlo k
zníženiu dôstojnosti žalobcov, ak bola odmietnutá požiadavka na obsluhu preto, že sú „cigáni“. „Autormi“
vyjadrenia na adresu žalobcov s rasistickým podtextom boli s vysokou pravdepodobnosťou aj samotní
žalobcovia, najmä žalobca v 3. rade, ak sa domáhal svojho práva na obsluhu a odmietnutie zvalil výlučne

na svoj pôvod.

Nik nesmie byť obmedzovaný na svojich právach, nesmie byť diskriminovaný kvôli svojmu pôvodu,
ale nemožno každé odmietnutie niekedy aj oprávnenej požiadavky zvaľovať len na snahu o jeho
diskrimináciu. Každé chovanie a vystupovanie nachádza primeranú odozvu. V danom prípade, z

neadekvátnehovyjadreniamanželažalovanejnaadresužalobcov,aleajzhľadiskaokolností,ktorévtedy
v prevádzke nastali, nemožno jednoznačne konštatovať, že manžel žalovanej od počiatku diskriminoval
žalobcov a mal v úmysle znížiť dôstojnosť a spoločenskú vážnosť žalobcov. Nebolo preukázané, aby
manželžalovanejporušovalzásadurovnakéhozaobchádzaniapreetnickýpôvodžalobcov.Niejemožné
konštatovať, že konaním manžela žalovanej bola značným spôsobom znížená dôstojnosť a spoločenská

vážnosť žalobcov, a preto by im mala patriť náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Krajský súd preto
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti rozsudku a návrh žalobcov na nemajetkovú ujmu
165,97 Eur (5.000,- Sk) zamietol.

Súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov na náhradu trov konania, pretože mali úspech v spore

pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, keď nárok žalobcov zamietol,
bolo potrebné zmeniť výrok rozsudku súdu prvého stupňa aj o trovách prvostupňového konania.
Neúspešní žalobcovia nemajú právo na náhradu trov prvostupňového konania. Úspešná žalovaná
by mala podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd vtejto veci použil ustanovenie § 150 O.s.p. a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, prečo úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, súd vidí v tom, že manžel
žalovanej sa mohol zdržať vyjadrení vo vzťahu k žalobcom, aj keď k nim bol navedený. V konflikte si

mal zachovať toľko súdnosti, aby nevyhrocoval situáciu, ako to urobil, keď núkal žalobcom svoj telefón,
aby zavolali políciu na došetrenie konfliktu s náznakmi rasovej diskriminácie. Z toho dôvodu krajský súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania a žalovanej nepriznal
náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 150 O.s.p.. Úspešná
žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže konflikt v spore vznikol aj zapríčinením
manžela žalovanej, nie je vhodné riešiť trovy konania v tom smere, aby hociktorej zo zúčastnených
strán v spore bola priznaná náhrada trov. Obe strany nesú vinu na konflikte. Nie je žiaduce vyhrocovať
ďalší konflikt aj povinnosťou jednej strany zaplatiť druhej strane súdne trovy. Preto krajský súd nepriznal
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.