Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806201944
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8806201944.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. N. E., bytom H.., L. XXX, 2/
A. E., bytom H.., L. XXX/XX, 3/ A. M., bytom H.., L. XXX, 4/ M. N., bytom H.., L. XXX, 5/ R. E., bytom
H.., L. XXX, všetci zastúpení advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou, so sídlom Košice, Krivá 23, proti
žalovanej: A. M., bytom E. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, so sídlom Vranov
nad Topľou, M.R. Štefánika 171, o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.3.2009 pod č.k. 4C/70/06-214,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobcovi v 5. rade a konanie ohľadom tohto účastníka
z a s t a v u j e.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4.rade
tak, že ich návrh z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov celého konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 20.3.2009 č.k. 4C/70/06-214 určil, že konaním

žalovanej zo dňa 23.11.2005 voči žalobcom v 1. až 5. rade došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania a žalobcovia v 1. až 5. rade tým boli vystavení priamej diskriminácii na základe ich
etnického pôvodu. Žalovanej uložil uverejniť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
formou platenej inzercie na serveri Rómskej tlačovej agentúry so sídlom v Košiciach, text nasledujúceho
znenia: „Ospravedlnenie N. E.: Dňa 23. novembra 2005 chcel pán N. E. so svojimi kolegami A. E., A.
M., R. E. a M. N. využiť služby Pohostinstva v U., ktoré prevádzkujem ako fyzická osoba - podnikateľka,
s miestom podnikania XXX XX E. XXX, okres N. nad R., IČO: 33 277 56. Personál pohostinstva ich však

odmietol obslúžiť s tým, že Rómov neobsluhujú. Po tom, čo som ja osobne bola požiadaná Rómskou
tlačovou agentúrou o stanovisko k danej veci, som uviedla, že ja sama som personálu dala nariadenie,
aby neobsluhovali Rómov, pretože v minulosti, približne pred 6 - 7 rokmi, Rómovia v pohostinstve
vyvolali bitku s bielymi. Na základe negatívnych skúseností som sa rozhodla, že im nebudem ustupovať.
Celá republika im ustupuje a únia sa im klania“. Tieto slová boli následne 24.11.2005 publikované
Rómskou tlačovou agentúrou v článku A. N. „Majiteľka pohostinstva v U. zakázala personálu obslúžiť
Rómov“, a to v priamej súvislosti s osobou N. E.. Tým bol menovaný a osoby, ktoré ho doprevádzali

vystavení diskriminácii a bola znížená ich ľudská dôstojnosť. Takýto zásah do práv menovaných ako
príslušníkov rómskej etnickej skupiny bol protiprávny a ja sa pánovi N. E. a jeho kolegom zaň touto
cestou hlboko ospravedlňujem. A. M.“. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť žalobcom v 1.
až 5. rade nemajetkovú ujmu vo výške po 165,97 Eur (5.000,- Sk) každému z nich, a to v lehote 3 dní odprávoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom
v 1. až 5. rade trovy konania v sume 2.039,30 Eur (61.436,- Sk) k rukám ich právnej zástupkyne, a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa spoločnou žalobou domáhali vydania
rozhodnutia, v ktorom súd stanoví, že postupom personálu v pohostinskom zariadení žalovanej v
U. vo večerných hodinách dňa 23.11.2005 došlo vo vzťahu k nim k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzaniaabolivystavenípriamejdiskriminácii.Zatakétokonaniežiadalipísomnéospravedlnenie,
každému osobitným listom. Ďalej má byť ospravedlnenie vyvesené na viditeľnom mieste v prevádzke

pohostinstva žalovanej. Osobitné ospravedlnenie Mgr. N. E. má byť zverejnené na serveri Rómskej
tlačovej agentúry. Žiadali nemajetkovú ujmu, každý po 30.000,- Sk.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Nie je si vedomá porušenia svojich povinností vo vzťahu k žalobcom.
Pohostinstvo prevádzkuje spolu s manželom, kde obsluhuje všetkých zákazníkov bez rozdielu rasy,
presvedčenia, národnosti, či etnickej príslušnosti. Odmietajú ale obsluhovať podnapité osoby. Nebola

prítomná udalosti 23.11.2005, len manžel ju informoval, že odmietol obslúžiť Rómov, lebo boli v
podnapitom stave. Mala viacero telefonátov na túto tému a keď jej okolo obeda nasledujúceho dňa volala
nejaká pani a tvrdila, že je novinárka a pýtala sa, prečo neobsluhuje Rómov, bola už veľmi nahnevaná.
Mala pocit, že do jej úst sú vkladané také odpovede, aké chce novinárka počuť. Ak niečo povedala,
povedala to v hneve. Nebola informovaná o tom, že rozhovor bude zverejnený a na jeho zverejnenie

nedala súhlas. Poprela tvrdenie, aby zamestnancom, resp. manželovi dala nariadenie neobsluhovať
hostí, ktorí sú Rómovia.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovia dňa 23.11.2005 vracali sa z jednania na Krajskom
úrade v Prešove a cestou sa zastavili v pohostinstve U., ktoré prevádzkuje žalovaná. Do miestnosti

vstúpil najprv žalobca v 1. rade, ktorý si objednal 1 malinovku a 5 pív. Na otázku obsluhujúceho
manžela, pre koho budú pivá, odpovedal, že pre kamarátov, ktorí práve vchádzali do miestnosti. Tých
ale odmietol obslúžiť, preto vznikla medzi nimi slovná výmena názorov, ktorá sa skončila upozornením
žalobcov, že vec oznámia polícii. Na to im manžel žalovanej ponúkol mobilný telefón, resp. odkázal
ich na telefónnu linku, aby si zavolali políciu. Žalobcovia cez linku 158 oznámili polícii vec, ale bolo

im oznámené, aby sa dostavili na oddelenie k spísaniu zápisnice. Zápisnica bola spísaná na polícii
len so žalobcom v 1. rade. Ostatní žalobcovia neboli políciou v tento večer vypočutí. Keď čakali pred
budovou Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou, tak sa pri nich pristavil svedok Q. G.,
zamestnanec Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity s pracoviskom vo Vranove nad
Topľou. Od nich sa dozvedel, prečo sa zdržujú na polícii. Nebadal na nich žiadne známky opitosti alebo

požitie alkoholických nápojov. Žalobca v 1. rade dal kontakt šéfredaktorke Rómskej tlačovej agentúry
v Košiciach A. N., ktorá na druhý deň po udalosti telefonicky sa informovala u žalovanej, čo sa stalo.
Rozhovor si nahrala na kazetu, tá sa ale nezachovala, lebo nepredpokladala, že s odstupom času môže
slúžiťakodôkaz.Podľa článkuvtelefonickomrozhovoresažalovanámalavyjadriťvtomzmysle,žedala
pokyn svojim zamestnancom neobsluhovať Rómov, pretože v minulosti Rómovia v pohostinstve vyvolali

bitku s bielymi. Na základe negatívnych skúseností s Rómami sa rozhodla, že im nebude ustupovať.
Žalovaná k obsahu článku uviedla, že to povedala v afekte. Z hľadiska odstupu času už nevie citáciu
v článku potvrdiť.

Vec bola šetrená Okresným riaditeľstvom PZ pod č. ČVS: ORP-97/00-VT-2007 a vedené trestné konanie

pre trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia proti manželovi žalovanej K. M.. Vo veci bolo
zastavené trestné stíhanie, pretože konanie nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu.

Podľa manžela žalovanej, odmietol načapovať podnapitým ľuďom, kde žalobcovia vytýkali, že ich
neobsluhuje len preto, že sú Q.. Žalobcovia sa mu zdali hluční, mali neistý krok a leskli sa im oči.

Pred súdom boli vypočutí svedkovia, prítomní 23.11.2005 v pohostinstve, a to Ing. A. S., N. M. a Ing.
Z. M.. Tí potvrdili odmietnutie obslúženia žalobcov zo strany pána M.. Podľa ich odhadu žalobcovia boli
pod vplyvom alkoholu. Usúdili tak z hlasitej vravy a gestikulácie. Fľaša minerálky bola otvorená, ale pivo
načapované nebolo. Došlo k slovnej výmene a žalobcov bránil ten, čo objednával (žalobca v 1. rade).

Nakoniec sa vec rozhodli oznámiť polícii.

Svedok S. O., ktorý v tom čase v pohostinstve opravoval hrací prístroj, počul vravu a krik, nahol
sa cez pult, aby videl, čo sa deje. Zbadal tam žalobcu v 1. rade, ktorého osobne pozná. Žalobcombolo odmietnuté poskytnutie občerstvenia, pričom títo sa bránili, že to bolo preto, lebo sú Rómovia.
Obsluhujúci povedal, že to robí preto, lebo sú v podnapitom stave.

Vypočutá pracovníčka žalovanej B. S. uviedla, že od žalovanej nikdy nedostala pokyn neobsluhovať
Rómov.

Podľa žalobcu v 2. rade A. E., ak by boli pod vplyvom alkoholu, nešli by na políciu a neboli by sa
dožadovali spísania záznamu.

Manžel žalovanej K. M. má živnostenské oprávnenie na poskytovanie pohostinských služieb, ale
povolenie na podnikanie v U. má len jeho manželka - žalovaná. Za K. M. nesie zodpovednosť majiteľka
zariadenia, teda žalovaná.

Súd nárok žalobcov hodnotil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon), kde fyzické osoby sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania
v oblasti ustanovených týmto zákonom. Podľa § 5 ods. 1 zákona, rovnaké zaobchádzanie sa
vyžaduje aj pri poskytovaní služieb, kde sa zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov pohlavia, rasového
pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu. Preto súd žalobe čiastočne vyhovel. Žalovaná

má živnostenské oprávnenie na podnikanie v pohostinských službách a za konanie obsluhujúceho
personálu zodpovedá majiteľ pohostinstva. Odmietnutie poskytnutia objednaných služieb bolo zo strany
žalobcov posudzované ako diskriminačné konanie vo vzťahu k ich etniku - Rómom. Žalovaná strana
odmietla poskytnúť služby s odôvodnením, že boli v podnapitom stave. Predmetom objednávky ale
nebol tvrdý alkohol. Nebolo preukázané, aby žalobcovia boli v stave, keď odmietnutie poskytnutia

objednaných služieb je namieste. Odmietnutím poskytnutia pohostinských služieb došlo vo vzťahu
k nim k priamej diskriminácii na základe etnického pôvodu. Preukázanie, že žalobcovia boli v
podnapitom stave zaťažuje žalovanú stranu, ak odmietla poskytnutie služieb žalobcom. Vyjadrenie
žalovanej, poskytnuté šéfredaktorke Rómskej tlačovej agentúry, svojím obsahom nezodpovedalo
antidiskriminačnému konaniu. Diskrimináciou čo i len jedného zo žalobcov na základe etnického pôvodu

mohli sa cítiť byť dotknutí aj ostatní Rómovia. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zverejniť písomné
ospravedlnenie na serveri tlačovej agentúry, čo súd považuje za primerané zadosťučinenie. Konaním
manžela žalovanej došlo k zníženiu vážnosti a dôstojnosti žalobcov, preto im súd priznal aj nemajetkovú
ujmu vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur). V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovaná bola zaviazaná
aj k náhrade trov konania 2.039,30 eur.

Proti rozsudku okresného súdu v časti vyhovenia návrhu dal odvolanie právny zástupca žalovanej. Je
si vedomá povinnosti podľa zákona č. 365, ale vo vzťahu k žalobcom nič neporušila. Krajský súd už
raz zrušil rozhodnutie okresného súdu a okresný súd bez toho, aby zisťoval nejaké nové skutočnosti,
opätovne žalobe vyhovel. Zamestnankyňa žalovanej B. S. nepotvrdila skutočnosti, aby dostala pokyn

neobsluhovaťRómov.Nemajúobsluhovaťibapodnapitýchhostí.Súdnevzalvúvahu,ževpohostinskom
zariadení sú denne a bez akýkoľvek diskriminačných postupov obsluhovaní občania - Rómovia, žijúci
alebo zdržujúci sa v obci. Nedala žiaden pokyn neobsluhovať Rómov. Nie je možné poprieť skutočnosť,
že žalobca v 1. rade bol obslúžený po tom, čo si objednal nealkoholický nápoj. Vo vzťahu k nemu nedošlo
k diskriminačnému konaniu, preto nie je dôvod, aby sa mu ospravedlnila a vyplatila mu náhradu vo

výške 5.000,- Sk. Ostatní Rómovia neboli obslúžení preto, lebo boli zjavne v podnapitom stave.
Podnapitosť potvrdili hostia v pohostinstve. Oznámenie polícii dal len žalobca v 1. rade, ktorý jediný
nebol pod vplyvom alkoholu.

Žalovaná nebola svedkom incidentu v pohostinstve a o ňom sa dozvedela od manžela. Na druhý deň

okolo obeda jej volala nejaká pani, ktorá o sebe tvrdila, že je novinárka a pýtala sa, prečo neobsluhuje
Rómov. Bola už vtedy nahnevaná a mala pocit, že novinárka jej chcela vložiť do úst takú odpoveď,
akú chcela počuť. Keby bola k dispozícii celá páska, spor by sa objasnil. Personál je oboznámený so
zákonom č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a podľa neho postupujú,
bezohľadunato,čiideoRómovalebonerómov.Zákonnemožno zneužívaťtak,akotorobiažalobcovia.

Dňa 14.2.2006 žalovaná mala v pohostinstve neohlásenú kontrolu SOI Prešov, zrejme na podnet
žalobcov. Kontrola nepotvrdila, aby Rómovia neboli riadne obslúžení. Je si istá, že manžel neporušil
zákon a žalobcovia mohli telefonovať, keď im bol ponúknutý mobil. Preto navrhuje odvolaniu vyhovieť.Zástupkyňa žalobcov navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácii žalobcov pre ich etnický pôvod.
Zaobchádzalo sa s nimi menej priaznivo ako s inými osobami v porovnateľnej situácii, kedy im bolo

odmietnuté poskytnutie služieb. Odmietnutie služieb bolo potvrdené ako manželom žalovanej, tak
ostatnými svedkami. Žalovaná má povinnosť dokazovať, že k neobslúženiu žalobcov došlo z iného
dôvodu, než z dôvodu ich etnicity, čo žalovaná v konaní nepreukázala. Tvrdenie o tom, že žalobcovia
v 2. až 5. rade boli pod vplyvom alkoholu, jednoznačne dokázané nebolo. Tvrdenie o požití alkoholu
vyvrátil aj svedok G.. Výpovede hostí v pohostinstve, ako svedkov a pána M. boli rozporuplné, určitým

spôsobom účelové, v snahe zakryť protiprávne konanie žalovanej. Bolo by v rozpore s logikou, ak by
žalobca v 1. rade, po riadnom poskytnutí služby inicioval konanie, ktorým sa domáhal právnej ochrany.
Žalobcovia sa nebránia mimosúdnemu urovnaniu sporu, ale zo strany žalovanej nebol doručený žiaden
písomný návrh v tom smere na vyšpecifikovanie podmienok urovnania. Žalobcovia trvajú na porušení
zásady rovnakého zaobchádzania.

Krajský súd rozsudkom zo dňa 22.11.2011 č. k. 12Co/72/2011-322 zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti tak, že návrh zamietol. Ďalej zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku
o trovách konania tak, že nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že § 9
zákonač.365zroku2004lenvymedzujeskutkovodiskriminačnékonanieaniejemožnévyhovieťžalobe
na určenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a vystavenia právnej diskriminácie na základe

etnického pôvodu výrokom rozsudku. Čo sa týka ostatných výrokov rozsudku nebolo preukázané
diskriminačné konanie zo strany K. M.. Nebolo ani preukázané, aby takéto diskriminačné konanie
bolo nariadené žalovanou obsluhujúcemu personálu jej pohostinstva. Preto krajský súd zamietol nárok
žalobcov v celom rozsahu vrátane náhrady nemajetkovej ujmy.

Na dovolanie žalobcov Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 7.3.2013 zrušil rozsudok krajského súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní o porušení zásady rovnakého zaobchádzania
ustanovenie § 9 antidiskriminačného zákona je potrebné vykladať a aplikovať v súlade s Ústavou a
medzinárodnými dohovormi. Keďže antidiskriminačný zákon poskytuje len demonštratívny výpočet
prostriedkov ochrany, ktorých sa účastník môže na súde dovolať voči osobe porušujúcej právo na

rovnaké zaobchádzanie, pri konštatovaní porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O. s. p.. Porušenie týchto práv (zásady
rovnakého zaobchádzania) a možnosť uplatnenia žaloby vyplýva priamo zo zákona. Najvyšší súd vo
svojom rozhodnutí 5Cdo/10/2011 poukázal na Smernicu Rady EÚ 2000/43/EC z 29.6.2000, ktorá sa
premietla do Občianskeho súdneho poriadku SR ohľadom dôkazného bremena, kde osoby tvrdia, že

voči ním došlo k priamej či nepriamej diskriminácii. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
na všeobecný poukaz nereagoval a pri hodnotení dôkazu z toho nevychádzal. Dôkazné bremeno v
sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalujúcu
stranu, ale zaťažuje aj žalovaného. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností, z ktorých je možné odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby.

Žalobca musí tvrdiť a zároveň predložiť dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne
usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou
diskriminačného konania je napríklad jeho rasa, či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa posúva
dôkazné bremeno na žalovanú stanu, ktorá má právo preukázať svoje tvrdenie, že neporušila zásadu
rovnakého zaobchádzania. Strana žalobcu je povinná preukázať zásah na prvý pohľad (prima facie),

nepostačuje iba samotné tvrdenie žalobcov, či jeho vnútorné presvedčenie alebo vlastný pocit o takomto
zásahu. Predložené dôkazy by mali mať takú výpovednú hodnotu, aby preukázali existujúce objektívne
okolnosti daného prípadu, pri ktorých bude možné na prvý pohľad prijať závery o porušení zásady
rovnakého zaobchádzania. Zároveň žalobca musí tvrdiť, že k nerovnakému zaobchádzaniu došlo v
dôsledku pohnútky žalovaného o rasovej či etnickej príslušnosti žalobcov. Pohnútku, resp. motív konania

žalovaného žalobca nepreukazuje. Odvolací súd pri hodnotení dôkazov z uvedenej zákonnej úpravy
nevychádzal, preto jeho hodnotenie dôkazov je postihnuté inou vadou konania, ktoré mal za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p..

V priebehu konania zomrel žalobca v 5. rade R. E., a to dňa 27.1.2013, preto pre nedostatok spôsobilosti

byť účastníkom súdneho konania bolo potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k
žalobcovi v 5. rade a konanie ohľadom tohto účastníka zastaviť. Súd z tejto veci nemôže konať s
právnymi nástupcami žalobcu v 5. rade, pretože sa jedná o jeho osobný nárok. Úmrtím stratil procesnú
spôsobilosť podľa § 19 O. s. p., kde spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť naprávaapovinnosti.Podľa§7ods.2Obč.zákonníkač.40/1964Zb.,spôsobilosťfyzickejosobymaťpráva
a povinnosti smrťou zanikne. S poukazom na § 221 ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p. krajský súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a ohľadom tohto účastníka konanie zastavil.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo vzťahu k
žalobcom v 1. až 4. rade zmeniť a nárok žalobcov v 1. až 4. rade zamietnuť.

Žalobcovia dňa 14.3.2006 podali žalobu podľa § 9 zákona č. 365/2004 Z.z., pretože dňa 23.11.2005
v pohostinstve v U. obsluhujúci personál (K. M.) sa dopustil vo vzťahu k žalobcom diskriminačného
konania, keď im odmietol poskytnúť služby - občerstvenie na základe ich etnického pôvodu, že sú
Rómovia.Zákonč.634/1992Zb.oochranespotrebiteľav§6ods.1uvádza,žepredávajúcijepovinnývo
vzťahu k spotrebiteľom dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb,
pričom aj § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

zakazuje diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, kde vo vzťahu k žalobcom došlo k priamej diskriminácii,
keďžesnimisazaobchádzalomenejpriaznivo,akobysazaobchádzalosinýmiosobamivporovnateľnej
situácii, a to len na základe ich pôvodu. Tým bola značne znížená ich dôstojnosť, spoločenská vážnosť.
Môžu sa domáhať nápravy a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zamestnanec - obsluhujúci
personál svojím vyjadrením otvorene deklaroval voči žalobcom diskriminačné postoje na základe ich

etnického pôvodu a žalovaná deklarovala voči žalobcom rovnaké postoje vyhlásením pre média. Podľa
vyjadrenia žalovanej, mala dať pokyn personálu, aby neobsluhovali osoby rómskej etnickej príslušnosti.
Okresný súd keď vyhovel nároku žalobcov poukázal na to, že predmetom objednávky v pohostinstve
nebol tvrdý alkohol. Z toho vyplýva záver, že žalobcovia nemali byť odmietnutí, naviac, keď nebolo
preukázané, aby predtým požili alkoholické nápoje. Dôkazné bremeno pri antidiskriminačných žalobách

je práve na strane žalovanej, ktorá musí preukázať, že odmietnutie poskytnutia služieb bolo dôvodné.
Objektívne nebolo zistené, aby žalobcovia v tom čase boli v podnapitom stave a neboli tak naplnené
podmienky zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, kde v § 2
sa uvádza, že zakazuje sa predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich
používanie osobám zjavne ovplyvneným alkoholom. Ak žalobcovia nepoužili alkoholické nápoje pred

návštevou pohostinstva v U., bol obsluhujúci personál povinný podľa § 6 vo vzťahu k spotrebiteľom
dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb. Predávajúci nesmel
konať v rozpore s dobrými mravmi , pričom konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účel tohto zákona
rozumiekonanie,ktoréjevrozporesvžitýmitradíciamiaktorévykazujezjavnéznakydiskrimináciealebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb. Diskrimináciou čo

i len jedného zo žalobcov na základe etnického pôvodu, môžu sa cítiť byť dotknutí aj ostatní Rómovia.
Preto súd vyhovel nároku žalobcov pre zníženie ich vážnosti a dôstojnosti a priznal im aj nemajetkovú
ujmu.

Okresný súd pri hodnotení nárokov žalobcov vychádzal najmä z tvrdení žalobcov v súdnom konaní,

ktorí jednoznačne trvali na diskriminačnom konaní obsluhujúceho personálu - manžela žalovanej K. M.,
ktorý im odmietol poskytnúť občerstvenie práve pre ich pôvod - etnicitu. Okresný súd nevzal v úvahu
tvrdenia prítomných svedkov, ktorí v tom čase boli v pohostinstve, ktorých vyjadrenia boli diametrálne
odlišné od stanovísk a tvrdení žalobcov. Z hľadiska doby kedy došlo k incidentu už uplynul pomerne
dlhý čas, preto odvolací súd musel vychádzať jednak zo záznamu vypočutia účastníkov a svedkov pred

súdom prvého stupňa, ako aj z obsahu pripojeného policajného spisu Obvodného oddelenia Policajného
zboru Vranov nad Topľou, a to vyšetrovacieho spisu č. ČVS:ORP-97/00-VT-2007 kde sa nachádzajú
výpovede z výsluchu účastníkov a svedkov v rokoch 2006 a 2007. Ak žalobcovia trvali na tom, že od
počiatku im bolo odmietnuté poskytnutie služieb, a to naliatie malinovky a piva, tak tvrdenia svedkov K.
M., N. M., Ing. S. alebo Ing. Z. M. hovoria o tom, že po vstupe žalobcu v 1. rade Mgr. E. do pohostinstva,

ktorý do pohostinstva vošiel pred ostatnými žalobcami, po obdŕžaní objednávky na jednu malinovku a 5
pív, dostal malinovku, ktorá mu bola poskytnutá K. M.. Fľaša malinovky bola otvorená, ale po hlučnom
vstupe ostatných žalobcov v 2. až 5. rade do pohostinstva, svedok K. M. sa pýtal N. E., či pivá sú pre
ostatných vstupujúcich. Keď bolo potvrdené, že je to pre ostatných žalobcov, odmietol K. M. poskytnúť
službu a načapovať pivo práve pre jeho dojem, že ostatní žalobcovia sú v podnapitom stave. Zákon č.

219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužitím alkoholických nápojov v rámci obmedzujúcich opatrení v § 2
zakazuje predávať alkoholické nápoje osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, v tomto prípade záver
okresného súdu, že pivo nie je alkoholický nápoj, nie je správne. Zákaz predaja piva ako alkoholického
nápoja osobám pod vplyvom alkoholu je vylúčený zákonom č. 219. Žalobcovia trvali na tom, že postretnutí v S., kde nepili žiadne alkoholické nápoje, sa chceli občerstviť práve len v pohostinstve v U..
Dovtedy nepili. K. M. odmietol poskytnúť služby žalobcom na základe dodržania povinnosti zo zákona
č. 219, ale žalobcovia považujú takéto odmietnutie za prejav diskriminačného konania K. M. pre ich

etnický pôvod. Jeho konaním - odmietnutím obslúženia boli žalobcovia dotknutí, čo vyvolalo priamu
roztržku v pohostinstve medzi žalobcami a K. M.. K. M. si nemohol zabezpečiť relevantný dôkaz o tom,
či hostia, ktorí vstúpili do pohostinstva boli v podnapitom stave, resp. predtým požili nejaké alkoholické
nápoje, ale vychádzal z predchádzajúcej praxe, že ako osoba poskytujúca pohostinské služby má už
skúsenosti z obdobných prípadov, pretože takéto osoby už pozná podľa chôdze, reči, resp. zraku.

Obdobne vypovedali aj svedkovia ako N. M., ktorý tiež usúdil, že vstupujúci hostia mali vypité, pretože
boli hluční, viac gestikulovali. Nie že by boli výslovne opití, ale už niečo pred tým konzumovali. Sám
pán M. sa vyjadroval v tom zmysle, že im nenaleje preto, že sú podnapití, nie že sú cigáni. Obdobne
Ing. Z. M. potvrdil, že po žalobcovi v 1. rade, ktorý si objednal malinovku a potom 4 pivá vstúpila hlučná
skupina, ktorú K. M. odmietol obslúžiť a načapovať im pivo, pretože majú už vypité. Aj podľa jeho názoru
neboli obslúžení, pretože boli hluční a teda mali vypité. Bolo jasné, že mali vypité, čo zistil keď pristúpili

k výčapnému pultu.

Ing. A. S. potvrdil, že K. M. odmietol naliať pivo s poukazom na to, že hostia sú podnapití, a to sa týkalo
tej skupiny hlučných hostí, ktorí vstúpili do pohostinstva až po žalobcovi v 1. rade. Toto jeho vyjadrenie
bolo predmetom roztržky medzi žalobcami a K. M., pričom prvý hosť - žalobca v 1. rade po objednávke

malinovky bol obslúžený a K. M. chcel čapovať pivá pre ďalších hostí podľa pôvodnej objednávky. Aj
podľatohtosvedkažalobcoviaboliopití,pretožesasprávalihlučne,zosprávaniaarečítobolonesporné,
a tak usúdil, že títo hostia mali vypité.

SvedokS.O.potvrdil,žekrozporumedzižalobcamiapánomM.došlopotom,čoimodmietolnaliaťpivo.

Obdobné výpovede mali títo svedkovia aj pri vypočutí na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo
Vranove nad Topľou, kde Ing. Z. M. v zápisnici zo 17.3.2006 uviedol, že K. M. odmietol načapovať pivo,
pretože vstupujúci hostia už predtým mali požité alkoholické nápoje a podnapitým alkoholickým nápoje
nepodáva. Vstupujúci hostia potom začali na M. útočiť slovne, že im nechce dať pivo, lebo sú cigáni.
Aj druhýkrát ich pán M. upozornil na to, že podnapitým nenalieva alkohol a tí sami odišli z pohostinstva

preč. Považoval to skôr za provokáciu zo strany Rómov proti krčmárom. Rómovia sa mu vyhrážali, že
na neho zavolajú políciu. Svedok N. M. na polícii 20.5.2006 vypovedal, že vstupujúci Róm si objednal
malinovku a 4 pivá. K. M. - krčmár malinovku otvoril a začal pivá čapovať. Keď začali búchať vchodové
dvere v pohostinstve a začal hlučný rómsky rozhovor z artikulácie usúdil, že jedná sa o nejaké podnapité
osoby. Keď K. M. bolo potvrdené, že pivo je pre ďalších hostí, vtedy povedal, že podnapitým alkohol

nenaleje. Ostatní Rómovia akoby na to čakali, že im nedá pivo a začali M. napadať, že im nechce dať
pivo, lebo sú cigáni. M. im na to znovu potvrdil, že im alkohol nepodáva, nakoľko podnapitým alkohol
nepodáva. Oni sa mu začali vyhrážať, že zavolajú políciu a M. im ponúkol svoj mobil.

Svedok S. O. pri vypočutí 5.6.2006 uviedol, že K. M. vravel nejakým Q., že im pivo nedá, nakoľko sú v

podnapitom stave, kde Rómovia sa vyhrážali, že im nechce naliať, nakoľko sú cigáni, a že vec oznámia
polícii. Svedok Ing. A. S. na polícii 5.4.2006 uviedol, že do pohostinstva vošiel nejaký Róm (žalobca v
1. rade), ktorého nepoznal, ten si objednal malinovku a 4 čapované pivá. M. malinovku otvoril, položil
ju na pult a začal čapovať pivo. Potom počuli búchanie vchodových dverí a hlučný rómsky rozhovor
a tak sa M. opýtal zákazníka pre koho objednal piva. Keď zákazník povedal, že pivo je pre nich (pre

ostatných žalovaných) M. mu povedal, že malinovku si môže vziať, ale pivo im nedá, nakoľko majú
požité alkoholické nápoje. Rómovia začali na M. slovne útočiť, že im nechce naliať z dôvodu, že sú
cigáni. M. im znovu opakoval, že im nenaleje, nakoľko majú požité alkoholické nápoje. Tí na to reagovali
tak, že to oznámia polícii. M. im povedal, že ak chcú privolať políciu, za tým účelom im dá svoj mobilný
telefón. Výpovede vyššie uvedených svedkov sa neodlišovali od výpovedí pred súdom prvého stupňa,

že žalobca v 1. rade bol obslúžený, keď vošiel sám prvý do pohostinstva a požiadal o naliatie malinovky
a 4 pív. Až po vstupe ostatných žalobcov do pohostinstva K. M. odmietol načapovať objednané 4 pivá.
Ing. A. S. na okresnom súde uviedol, že do miestnosti vošiel pán, ktorý si objednal malinovku a pivo,
po čase za ním došiel hlúčik ľudí, kde obsluhujúci povedal, že malinovku si môže vypiť, ale pivo nedá,
lebo sa mu javia, že sú pod vplyvom alkoholu. Potom došlo ku kontroverzii a vyhrážke, že vec oznámia

polícii, na čo K. M. im ponúkol vlastný telefón. Svedkovi sa javilo, že ostatní žalobcovia, ktorí vstúpili po
Mgr. E. boli pod vplyvom alkoholu. Objednávateľ - žalobca v 1. rade ale bol obslúžený. Podľa svedka,
osoba, ktorá nemá požitý alkohol sa správa ináč ako žalobcovia. Tí boli hluční, gestikulovali, a preto
usúdil z hlasnej vravy, že sú pod vplyvom alkoholu. Svedok Ing. Z. M. tvrdil rovnako na okresnom súde,že vstúpil muž, ktorý si objednal malinovku a 4 pivá. Ďalší štyria, ktorí vstúpili do pohostinstva boli hluční,
podľa neho agresívni, s cieľom niečo vyprovokovať. Vtedy K. M. povedal, že podnapitých neobsluhuje a
skupinka sa začala domáhať, aby boli obslúžení. Keď sa mu začali vyhrážať, ponúkol im vlastný mobil,

aby zavolali k incidentu políciu na prešetrenie jeho postupu neobslúžiť pri naliati piva.

Svedok N. M. si pamätal udalosť v tom, že do miestnosti vstúpil jeden pán, ktorý si objednal malinovku a
4 pivá. Pri obsluhe malinovky, ktorá mu bola podaná na stôl vošla ďalšia skupina, ktorá bola pod vplyvom
alkoholu. Aj on podľa správania vstupujúcich hostí usúdil, že boli pod vplyvom alkoholu. Svedok S. O.

uviedol, že obsluhujúci personál odmietol naliať pivá s poukazom na to, že sú v podnapitom stave, nie
že sú Rómovia. Aj on nadobudol dojem, že žalobcovia neboli obslúžení kvôli tomu, že sú Rómovia, ale
pre domnienku, že boli v podnapitom stave.

Na druhej strane žalobcovia zhodne tvrdia, že neboli v podnapitom stave a od začiatku im K. M. odmietol
poskytnúť služby s poukazom na to, že sú Rómovia. Na odvolacom pojednávaní všetci žalobcovia

zhodne tvrdili, že do pohostinstva vošli naraz a od počiatku ich odmietol K. M. obslúžiť s tým, že cigánov
neobsluhuje. Krajský súd je tak v pozícii, že má rozdielne výpovede žalobcov o diskriminačnom konaní
od začiatku vo vzťahu k nim pre ich etnický pôvod, čo je v rozpore s tvrdeniami svedkov pri policajnom
šetrení, resp. pri dopočutí na okresnom alebo odvolacom súde, kde žalobcovia inak opisujú vznik
konfliktu ako svedkovia prítomní v pohostinstve. Svedkovia trvali na tom, že prvý do pohostinstva vstúpil

žalobca v 1. rade Mgr. N. E., ten dal objednávku na 1 malinovku a pivá a dodatočne vstupovali ostatní
žalobcovia, pričom žalobca M. N. aj podľa jeho výpovede, vstúpil do pohostinstva ako posledný. Celý
incident nepočul, pretože po vystúpení z auta v U., potreboval si odskočiť. Len od ostatných žalobcov
mu bolo sprostredkované, že odchádzajú z pohostinstva, pretože im nechcú naliať. Podľa svedkov, K.
M. odmietol poskytnúť služby žalobcom na základe domnienky, že majú už vypité a až neskôr vzájomná

argumentácia prešla do rasových narážok, ktorých pôvodcom nebol K. M.. Vyjadrenie K. M., že cigánov
neobsluhuje bolo skôr reakciou na karcióznu otázku A. M., že im nechce naliať, pretože sú cigáni. V tejto
napätejsituáciimoholK.M.potvrdiťskororečníckuotázkuA.M.,žeichneobslúžilpreto,žesúcigáni.Ale
aj K. M. mohol udržať svoje emócie a nemal podľahnúť výzve na diskriminačné vyjadrenie k Rómskemu
etniku. Nie je možné konštatovať, aby K. M. od počiatku odmietol obslúžiť žalobcov, ak žalobca v 1. rade,

podľa zhodných tvrdení hostí - svedkov v pohostinstve, nemal problém pri objednávaní až do momentu,
kým nedošli ostatní žalobcovia. Nejednalo sa o zámer, ale o domnienku manžela žalovanej, že ostatní
žalobcovia nemôžu byť obslúžení, pretože javia známky predchádzajúceho požitia alkoholu. Pôvodom
príčiny konfliktu bol rozpor, či hosťom poskytnúť ďalší alkoholický nápoj, teda aj pivo alebo to odmietnuť,
ak K. M. nadobudol dojem, že zákon mu ukladá povinnosť nenalievať podnapitým hosťom.

Ako hlavná príčina konfliktu sa javí to, že z počiatočného nedorozumenia o netriezvom stave žalobcov
v 2. až 5. rade sa vyvodili závery, že neochota obslúžiť ma rasový podtext, čo v súdnom konaní nebolo
preukázané. V konaní podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, aby zo strany manžela žalovanej
došlokporušeniuzásadyrovnakéhozaobchádzaniaaneochoteobslúžiťrómskychhostí,pokiaľbynebol

v spore, či čapovať alebo nečapovať alkoholické nápoje žalobcom v 2. až 5. rade. Je treba podotknúť aj
to, že ak bolo zo strany žalobcov oznámené, že dajú informáciu polícii o konaní K. M., ktorý ich nechcel
obslúžiť, tak sám K. M. sa tomu nebránil, aby polícia prešetrila situáciu. To len zvyšuje predpoklad
toho, že K. M. chcel dodržať zákon a odmietol poskytnúť obsluhu osobám, ktoré sa mu javili, že mali
požitý alkohol a že zákon č. 219 mu zakazuje predávať alebo podávať alkoholické nápoje osobám

zjavne ovplyvneným alkoholom. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany manžela žalovanej nedošlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a neochote obslúžiť hostí pre ich etnický pôvod, ale tu
išlo skôr o to, či načapovať alebo nenačapovať alkoholické nápoje žalobcom v 2. až 5. rade, ak mal K.
M. dojem, že títo už predtým mali vypité. Nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že len v dôsledku
vyjadrenia manžela žalovanej, bez zváženia podielu žalobcov, došlo k takej situácii, že je potrebné dať

za vinu len žalovanej, že v jej prevádzke došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcov, ak im bola odmietnutá
požiadavka na obsluhu len preto, že sú cigáni. Autorom vyjadrenia na adresu žalobcov s rasistickým
podtextom bol s vysokou pravdepodobnosťou aj samotný jeden zo žalobcov, najmä žalobca v 3. rade, ak
sa domáhal svojho práva na obsluhu a odmietnutie zvaliť výlučne na svoj pôvod, že ho nechcú obslúžiť,
lebo je cigán.

Nik nesmie byť obmedzený na svojich právach, nesmie byť diskriminovaný kvôli svojmu pôvodu,
ale nemožno každé odmietnutie, niekedy aj oprávnenej požiadavky, zvaľovať len na snahu o jeho
diskrimináciu. Každé chovanie a vystupovanie nachádza primeranú odozvu. V tomto prípade zneadekvátneho vyjadrenia manžela žalovanej na adresu žalobcov z hľadiska okolností, ktoré vtedy v
prevádzke nastali, nemožno jednoznačne konštatovať, že manžel žalovanej od počiatku diskriminoval
žalobcov pre ich pôvod a mal v úmysle znížiť dôstojnú a spoločenskú vážnosť žalobcov. Nebolo

preukázanéabymanželžalovanejporušilzásadurovnakéhozaobchádzaniapreetnickýpôvodžalobcov.
Nie je možné konštatovať, že konaním manžela žalovanej bola značným spôsobom znížená dôstojnosť
a spoločenská vážnosť žalobcov, a preto im patrí ospravedlnenie ako aj náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná dala pokyn obsluhujúcemu personálu, - neobsluhovať
Rómov, kde takýto pokyn výslovne poprela zamestnankyňa žalovanej svedkyňa B. S.. K. M. a jeho
manželka sú v rovnocennom postavení z hľadiska spoločného podnikania na základe zmluvy o združení,
ktorú uzavreli 1.1.1996 v znení dodatku z 1.1.2000, pričom ich postavenie v združení je rovnocenné.
Naviac sú to manželia, kde K. M. nie je v submisívnom postavení vo vzťahu k svojej manželke, aby
plnil všetky príkazy svojej manželky. Ak žalovaná dala vyjadrenie do telefónu pre novinárku Rómskej

tlačovej agentúry A. N., tak z tohto vyjadrenia sa nedá potvrdiť tá skutočnosť, aby žalovaná priamo
dala zamestnancom, resp. svojmu manželovi pokyn, že nemajú obsluhovať Rómov. Jej vyjadrenie k
A. N. bolo dôsledkom stavu, keď mala viacero telefonátov na obsah správy serveru Rómskej tlačovej
agentúry, že v U. sa neobsluhujú Q.. Za normálnej situácie by takéto vyjadrenie nikdy nedala, pokiaľ by
nevznikla nervozita a napätie z toho, k čomu došlo deň predtým v U.. Nebolo preukázané, aby hosťom

v pohostinstve, pokiaľ boli Q., bolo odmietnuté poskytnúť služby pred udalosťou, resp. po udalosti z
23.11.2005. Vytrhnutie niektorých slov žalovanej z telefónneho rozhovoru s A. N. nemôže byť brané
ako berná minca, že bol daný zo strany žalovanej pokyn neobsluhovať Rómov v U., že sa na tom
dohodla s manželom, a že vo vzťahu k Rómom budú konať diskriminačne a odmietať ich obslúžiť.
Text ospravedlnenia N. E., v ktorom by sa uviedlo, že žalovaná dala pokyn neobsluhovať Rómov by

nezodpovedal úmyslu žalovanej či praxi v pohostinstve. Preto ani v tejto časti nie je nárok žalobcov
dôvodný.

Keďže podľa odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, že žalobcovia
boli priamo diskriminovaní na základe etnického pôvodu, nie je dôvod ani priznávať žalobcom primerané

zadosťučinenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365. V konaní
nebolo preukázané, že K. M. sa dopustil diskriminačného konania vo vzťahu k žalobcom pre ich etnický
pôvod. Nebolo preukázané, aby v porovnateľnej situácii so žalobcami konal ináč, ako s ostatnými
osobami, pokiaľ by bolo napríklad podozrenie z požitia alkoholu, nebola preukázaná dohoda manželov
M. aby v pohostinstve neobsluhovali Rómov. Preto okresný súd nesprávne rozhodol, pokiaľ konštatoval

porušenie zásady rovnakého zaobchádzania so žalobcami, ktorí mali byť vystavení priamej diskriminácii
na základe etnického pôvodu. Aj keď zákon č. 365 v § 11 ods. 2 uvádza, že žalovaný je povinný
preukázať, že neporušil zásady rovnakého zaobchádzania, tak žalobca musí predložiť súdu dôkazy, z
ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania proti nemu došlo.
Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že došlo k ich neobslúženiu práve pre ich etnický pôvod, že sú

Rómovia. Nebolo preukázané, aby žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania so žalobcami a
dopustila sa priamej diskriminácie vo vzťahu k žalobcom pre ich etnický pôvod. Podľa výpovede svedkov
z pohostinstva, žalobca v 1. rade bol riadne obslúžený, K. M. prevzal od neho objednávku na malinovku
a 5 pív. Malinovka mu bola naliata a až potom, čo do pohostinstva vstúpili ďalší 3 žalobcovia A. E., A.
M. a R. E., došlo ku konfliktu, keď týmto trom žalobcom bolo odmietnuté naliatie pre domnienku K. M.,

že majú vypité. Podnapitým hosťom zákon č. 219 zakazuje podávať alebo predávať alkoholické nápoje
vrátane piva. Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade
tak, že im ich návrh zamieta.

V súdnom konaní nebolo preukázané, aby zo strany žalovanej, resp. jej manžela boli vydané pokynu

personálu pohostinstva neobsluhovať Rómov, resp. že sa na takomto konaní dohodli žalovaná a jej
manžel. Vyjadrenie žalovanej pre novinárku N. nebolo prezentovaním oficiálneho postoja majiteľa
pohostinstva vo vzťahu ku všetkým Rómom, ale bolo reakciou nervóznej žalovanej na predchádzajúce
telefonické hovory odvolávajúce sa na článok novinárky N. na serveri agentúry.

Na rozdiel od tvrdení žalobcov, svedkovia - hostia v pohostinstve jednoznačne potvrdili, že žalobca v
1. rade Mgr. E. bol manželom žalovanej riadne obslúžený, ale odmietol ďalej čapovať pivo pre ďalších
žalobcov. Naviac, žalobca M. N. došiel až po incidente, takže mal len sprostredkované informácie od
ostatných žalobcov, že idú preč. Je potrebné vziať v úvahu aj konanie manžela žalovanej, ktorý súhlasils tým, aby incident vyšetrila polícia, čo potvrdzuje tvrdenie manžela žalovanej, že hostia javili známky
možného požitia alkoholu a bol by dôvod odmietnuť obsluhu hostí nesúcich známky požitia alkoholu.
Samotnýpodnetnapolíciudalžalobcav1.rade,ostatnížalobcovianebolipolíciouvtentovečervypočutí,

čo môže vyvolať pochybnosti v účelovosti tvrdenia žalobcu v 1. rade pri policajnom podaní.

Na požadovanie žalobcov na záverečnom pojednávaní cestou svojej zástupkyne predniesli doteraz
netvrdenú skutočnosť, že svedkovia - hostia neboli v rozhodnej dobe vôbec v pohostinstve (toto
vyjadrenie zástupkyne žalobcov sa nedopatrením nenadiktovalo do obsahu zápisnice). To len zvyšuje

pochybnosť odvolacieho súdu, či tvrdenia žalobcov odrážajú skutočný priebeh deja v pohostinstve,
ak výpovede svedkov - hostí v pohostinstve sú diametrálne odlišné. Okresný súd sa nezhodnosťou
výpovedí žalobcov a hostí nevyporiadal, ale uveril len jednostranným výpovediam žalobcov. Podľa
svedkov žalobca v 1. rade Mgr. E. bol riadne obslúžený, bez výhrad k jeho etnickému pôvodu. Odvolací
súd preto nemôže konštatovať, aby zo strany žalovanej, resp. jej manžela došlo k diskriminácii žalobcov
ako hostí pohostinstva práva pre ich etnický pôvod. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa a nárok zostávajúcich žalobcov zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom
na to, že úspešná žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd sa rozhodol
využiť ustanovenie 150 O. s. p. a úspešnej žalovanej nepriznať náhradu trov konania. Konflikt v spore

vznikol aj zapríčinením manžela žalovanej, preto nie je vhodné riešiť trovy konania v tomto smere, aby
hociktorej zo zúčastnených strán v spore bola priznaná náhrada trov konania. Obidve strany nesú vinu
na konflikte. Nie je žiaduce vyhrocovať ďalší konflikt a je povinnosťou jednej strany zaplatiť druhej strane
súdne trovy. Preto krajský súd nepriznal úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.