Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Danica Hovančáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12C/283/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519207647
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7519207647.3

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcu: Obec Sokoľ, Kostolianska 159/10, Sokoľ, IČO: 00 324
752, zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: I.. N.
Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. E. XX, P., o vypratanie bytu

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 18.11.2019
domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti - jednoizbového bytu č. 3, ktorý sa nachádza na 1.
nadzemnom podlaží bytového domu so súpisným číslom 165 na Kamennej ulici v obci Sokoľ (ďalej len
„predmetný byt“).
2. Žaloba s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená dňa 20.1.2020. Žalovaný

vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.2.2020 uviedol, že dňa 31.1.2020 predmetný byt vypratal a odovzdal
Obecnému úradu Sokoľ, zastúpenému jeho pracovníčkami. Uviedol, že aj keď predmetný byt vypratal,
nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania a to z dôvodov. Po prvé, že jeho konanie
bolo ovplyvnené akútnou fázou choroby paranoidná schizofrénia, ktorou trpí a z dôvodu ktorej je
invalidným dôchodcom, pričom v mesiacoch október až december absolvoval liečenie a toho času je
v remisii. Po druhé, že predmetný byt zveľadil inštaláciou vstavanej skrine v nadobúdacej hodnote

680,- eur, zariaďovacími predmetmi v kúpeľni, inštaláciou osvetlenia v obývačke a kuchyni a úpravou
kuchynskej linky, pričom všetky tieto veci v byte ponechal. Poznamenal tiež, že v prípade predlžovania
nájomnej zmluvy platil úzus, že nájomníci si žiadosť o predĺženie nepodávali, Obecný úrad ich predlžoval
automaticky.
3. Podaním doručeným súdu dňa 9.3.2020 žalobca vzal žalobu späť s odôvodnením, že po podaní
žaloby žalovaný dobrovoľne odovzdal žalobcovi predmetný byt. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania

v zmysle ust. § 256 CSP s poukazom na to, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky a preto nesie zodpovednosť na zastavení
konania. Ďalej uviedol, že pokiaľ aj žalovaný apeloval na skúmanie existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, žalobca zdôraznil, aby súd prihliadol aj
na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku na súde a to skutočnosť, že žalovaný svojim
správaním ohrozoval život a zdravie ostatných obyvateľov, na čo bol výslovne upozornený a čoho si

bol žalovaný vedomý, no aj napriek tomu v byte bezdôvodne zotrvával. K podaniu predložil preberací
protokol zo dňa 31.1.2020 vo fotokópii.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7.Nakoľkožalobcazobralžalobuspäťskôrakozačalopredbežnéprejednaniesporualebopojednávanie
a súhlas žalovaného k tomuto späťvzatiu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 CSP nie je potrebný, súd
v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý jediný
ako dominus litis je oprávnený disponovať svojím návrhom na začatie konania, zastavil konanie v celom
rozsahu.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9.Podľa§262ods.1,2CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej

zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Zásada zavinenia
je inštitútom procesného práva, preto aj pojem zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a
zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany
sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ

jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej
procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že

späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je dané procesné zavinenie žalovaného na
zastavení konania; čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR
sp.zn. I. ÚS 196/09).
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
12. Účelom citovaného ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez

zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu
týkať ako sociálnej situácie účastníkov, tak aj osobitostí sporu, či jeho strán. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na procesné správanie strán
sporu. Na účely moderácie súdu nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá
strana ich má platiť, moderovať možno aj trovy zastaveného konania.

13. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ na základe nájomnej zmluvy zo dňa 24.8.2016
v súlade so všeobecne záväzným nariadením č. 2/2009, ktorým sa ustanovujú zásady prideľovania
obecnýchbytovvobciSokoľ,pridelilpredmetnýbytžalovanémudoužívanianadobuurčitúod22.9.2016
do 30.9.2019. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil ku dňu 30.9.2019, keď k obnoveniu,
teda predĺženiu nájomného vzťahu nedošlo pre nesplnenie podmienok zo strany žalovaného a žalovaný

naďalej užíval predmetný byt bez právneho dôvodu. Súčasne za najpodstatnejší dôvod žaloby označil
skutočnosť, že žalovaný ako nájomca sa správa k ostatným nájomcom v nájomnom bytovom dome
agresívne, títo sú vystavovaní jeho vulgárnym atakom, osočovaniu a rušeniu nočného pokoja, čím
žalovaný narúša ich osobnú integritu, právo na pokojné bývanie, vyvoláva v nich strach a dôvodnú
obavu o život a zdravie, hrubo narušuje domový poriadok, pričom predmetnú nehnuteľnosť napriek

opakovaným výzvam odmieta vypratať.
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho konanie bolo spôsobené akútnou fázou jeho
psychického ochorenia, pričom po preliečení sa pristúpil k vyprataniu predmetného bytu žalobcu, pričomnavrhol, aby práve túto skutočnosť súd zohľadnil a nezaviazal ho z tohto dôvodu na náhradu trov
konania.
15. Posudzujúc uvedené súd uznáva, že žalovaný, uvedomujúc si svoje správanie, po preliečení

zachoval sa v zmysle žalobného nároku žalobcu, keď byt, ktorého vypratania sa žalobca domáhal
vypratal. Zároveň však súd vníma aj pozíciu žalobcu, ktorý v snahe riešiť vzniknutú situáciu v bytovom
dome v záujme ochrany života a zdravia ostatných nájomcov, podal žalobu dôvodne.
16. Práve v týchto reláciách súd vzhliadol mimoriadne okolnosti, ktoré podľa súdu odôvodňujú osobitný
postup v zmysle ust. § 257 CSP z pohľadu okolností, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež

z pohľadu posúdenia následného správania sa žalovaného v spore po doručení žaloby, ako dôvodu
hodného osobitného zreteľa.
17.Jenesporné,žespäťvzatiežalobyžalobcomjeodôvodnené neskoršímsprávanímžalovaného,ktorý
sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu, keď predmetnú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve,
vypratal.
18. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd vychádza zo zásady zavinenia, ktorá je

inštitútom procesného práva, preto aj zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska
vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu.
19. V zmysle uvedeného je dané procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania a preto podľa §
256 ods. 1 CSP, žalobcovi patrí právo na náhradu trov zastaveného konania voči žalovanému.
20. Zohľadniac dôvody pre osobitný postup podľa § 257 CSP tak, ako na ne súd poukázal vyššie, súd

o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok náhradu trov konania v
rozsahu 50%, a v rozsahu 50% mu náhradu trov konania, s poukazom na dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v okolnostiach posudzovaného sporu, nepriznal.
21. Zároveň súd poznamenáva, že námietky žalovaného ohľadne “zveľadenia” predmetného bytu
vykonanými investíciami zo strany žalovaného sú pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania

bez relevancie a to predovšetkým preto, že dokazovanie vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam
vynaložených investícií vyprataného bytu by prekračovalo potreby tohto konania, vzhľadom na štádium
po späťvzatí žaloby žalobcom. Tým nie je dotknuté právo žalovaného domáhať sa voči žalobcovi svojho
nároku titulom zhodnotenia predmetného bytu vo vlastníctve žalobcu.
22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a) a § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.