Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010295
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Lukáčová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320010295.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 31.03.2021 v Humennom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

M.Y.,D..XX.XX.XXXXS.Z.,H.N.Z.,Š.XXXX/XX,H..Č..S.S.Ú. D.S.S.V.Ú. D.S.H.P.Ň.Z.G.,T.XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezisteného dňa, v období približne od januára 2018 až do 13.01.2020 v byte na Š. X.
Č.. XXXX/XX S. Z. opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke O. V., nar.
XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že ju opakovane najmenej jedenkrát týždenne bil, nadával jej,
vyvolával u nej pocit strachu a stresu a naposledy dňa 13.01.2020 v presne nezistenom čase v byte
na ulici Š. XXXX/XX S. Z. ju fyzicky napadol tak, že ju opakovane udieral otvorenými dlaňami a bil

päsťami po tvári i tele, kopal do tela, keď bola na zemi, čím jej spôsobil zranenia, a to pomliaždenie tváre
ťažkého stupňa, zlomeninu dolnej čeľuste vľavo, zlomenina dolnej čeľuste vpravo, zlomeninu očnice
vpravo,zlomeninujarmovejkostivpravo,zlomeninunosovýchkostí,krvácaniepodtvrdúmozgovúblanu,
zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, zlomeniny tiel hrudných stavcov 1., 2., 3., 5, s dobou
liečenia v trvaní 70 až 84 dní, počas ktorej doby bola obmedzená v obvyklom spôsobe života,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, kde jedným zo svojich konaní jej spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Trestného
zákona s poukazom ust. § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladápodľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej O.
V.Í., D.. XX.XX.XXXX S. Z., H. N. Š. XXXX/XX, Z. škodu vo výške 24 110 € (slovom dvadsaťštyritisíc
stodesať eur).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej:

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu vo
výške 5575,97 (päťtisícpäťstosedemdesiatpäť eur deväťdesiatsedem centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 12.05.2020 na obvineného M. Y. obžalobu pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Trestného

zákona pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že v období najmenej od januára 2018 až doposiaľ v byte
na Š. X. Č.. XXXX/XX v Z. opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke O. V.,
D.. X.X.XXXX, a to takým spôsobom, že ju opakovane najmenej jedenkrát týždenne bil, nadával jej,
vyvolával u nej pocit strachu a stresu a naposledy dňa 13.01.2020 v presne nezistenom čase v byte na
ulici Š. XXXX/XX S. Z. ju fyzicky napadol tak, že jej spôsobil zranenia, a to pomliaždenie tváre, zlomeninu

dolnej čeľuste vľavo a vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomeninu jarmovej kosti vpravo, zlomeninu
nosových kostí, krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia v trvaní
cca 70 až 84 dní, počas ktorej doby bola obmedzená v obvyklom spôsobe života.

Súdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,poškodenejO.V.,svedkov

T. P., M. P., G. D., O. B., Z. C., MUDr. Ľ. S., oboznámením so znaleckými posudkami znalca MUDr. O. Z.
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia č. X/XXXX zo dňa 03.03.2020,
znalcaMUDr.V.A.zodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriač.28/2020zodňa08.03.2020
a č. XX/XXXX zo dňa 13.03.2020, znalca Mgr. A. Č. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých č. X/XXXX zo dňa 09.03.2020 a č. X/XXXX zo dňa 06.03.2020, výsluchom znalcov,

prehratím kamerového záznamu z výsluchu poškodenej z prípravného konania, lekárskymi správami,
zápisnicouoprehliadketelasfotodokumentáciou,správoumestaSnina,správouÚstavunavýkonväzby
Košice a Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín,
odpisom registra trestov a výpisom z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Obžalovaný M. Y. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ďalej uviedol, že
v období od januára 2018 do 13.01.2020 svoju družku, poškodenú, fyzicky nenapadol, nebil ju, ani
ju netýral, nenadával jej, ani sa jej nevyhrážal. Žiadne konflikty ani hádky u nich doma neboli. Počas

uvedeného obdobia žiadne modriny, zranenia, ani stopy po fyzickom násilí na tele poškodenej nevidel.
Na svoju obranu uviedol, že poškodená nikdy nebola u lekára, ani nikdy nevolala políciu, ani záchranku.
S poškodenou žili v spoločnej domácnosti spolu 25 rokov, v ničom jej nebránil, do mesta ju obžalovaný
vozil autom, staral sa o domácnosť aj o poškodenú, keď už nevidela. Sama chodila do obchodu. Podľa
jeho vyjadrenia poškodená je alkoholička, ktorá chodí štyri roky po rómoch, s nimi pila alkohol, nakoľko

s ním piť nemôže, lebo on nepije. Poškodená pila pivo Smädný mních, denne vypila aj 6 pív, na to vypila
pol litra vodky, ale to len vtedy, keď obžalovaný nebol doma, lebo pred ním sa hanbila. Obžalovaný
uviedol, že sa stávalo, že keď prišiel domov, našiel pod vankúšom zvyšok alkoholu vo fľaši, pod WC, pod
vaňou nachádzal prázdne fľaše, ktoré pred ním podľa jeho tvrdenia poškodená schovávala. U rómov
poškodená aj prespávala, požičiavala im peniaze. U susedy G. D., s ktorou sa v bloku poškodená

najčastejšie rozprávala, prespávala aj 14 dní vkuse, pričom za posledné dva roky utiekla z domu asidesať krát. Uviedol, že poškodenej hovoril, že by bolo najlepšie, keby sa rozlúčili, že je biela žena, a
že je hanba, že chodí po cigánoch.
Obžalovaný vypovedal, že dňa 13.01.2020 sa zobudil asi o 11-tej, poškodená už doma nebola, pričom

sused B. mu asi okolo 13-tej povedal, že poškodená je u T. P.. O 14-tej hodine zaklopal na dvere T.
P., na čo sa poškodená zdvihla zo stoličky a chcela ísť domov, ale T. P., ju nechcel pustiť. Vtedy keď
bol po poškodenú, na dverách, u T. P., ešte poškodená pobitá nebola, nevidel na nej žiadne zranenia.
Následne odišiel domov, pričom od 14-tej hodiny, do času kedy prišli policajti, bol doma. Obžalovaný
nevedeluviesť,ktonapadoljehodružku,podľajehonázorupoškodenúzbilT.I.P..Taktiežnevedeluviesť,

kto presne a prečo volal políciu, lebo on ju nevolal. Obžalovaný tvrdil, že poškodená žila 23 rokov so
svojím bývalým manželom, ktorý ju týral a bil, pričom to aj videl a bol s ňou v tom čase aj na polícii. Čo
sa týka vzťahu k jeho susedom obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že T. P., M. P., G. D., O.
B. sú rómovia, ktorí ho nemali v láske, od poškodenej si požičiavali peniaze, ktoré nevrátili. O. B. síce
požičané peniaze nemá, ale so svojou nesvojprávnou ženou pije, kvôli čomu k nim chodia často policajti.
Z. C., vnučka poškodenej O. V., nebola u nich od septembra 2007 do 13.01.2020, teda viac ako 12 rokov.

Obžalovaný uviedol, že Z. C. zavádza a klame. K zdravotnému stavu poškodenej obžalovaný uviedol,
že družka nešla k lekárke posledných 7 rokov napriek tomu, že asi pred dvoma rokmi, v auguste 2018
schudla najmenej 30 kíl, z pôvodných 65 kíl. S poškodenou bol v očnej ambulancii 08. júna 2019, kde jej
lekárka povedala, že tam nebola 20 rokov, či chcete oslepnúť. Následne ju očná lekárka objednala do
Prešova. Obžalovaný dňa 09. júna 2019 odviezol poškodenú do Prešova, kde ju objednali na operáciu

s termínom 9. januára 2020. Obžalovaný tvrdil, že poškodenej vravel, že lekári po novom roku nebudú
pracovať,žebudepotrebnéurobiťpredoperačnévyšetrenia,pričomkeďišlivjanuári,užichniknezobral.
Volal aj do Prešova, pričom jej dali nový termín operácie na 09. júla 2020. Obžalovaný záverom uviedol,
že on nemôže posúdiť, či poškodená videla alebo nevidela, či sa len nerobila. Mala šedý zákal, od 15.
júla 2019 asi nevidela tak na 99%. Tvrdil, že sa poškodenej aj pýtal a ona mu hovorila, že všetko vidí

sivé, ale nevie, či mu hovorila pravdu.

Poškodená O. V. (družka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 13.01.2020 jej
zraneniaspôsobildruhM.Y.,noneboloibavtedy,žetoužtrvádlho.Vypovedala,žezozačiatkuspolužitia
ju obžalovaný nebil. Odkedy prestala chodiť do práce, asi v roku 2005 alebo 2006, bola bitka na dennom

poriadku. Monokle a modriny sa jej ešte nezahojili a hneď boli ďalšie, myslí si, že aj preto nevidí. Uviedla,
že obžalovaný ju fackal, rukami ju bil, rukami ju chytil za vlasy a hodil ju o zem, bil ju hlava nehlava,
aj kopal ju do tela, keď bola na zemi. Teraz, po útoku 13.01.2020, čo bola v Prešove v nemocnici, jej
operovali ľavú ruku, ktorú mala polámanú, pričom jej to urobil tiež obžalovaný. Ľavú stranu sánky mala
tiež operovanú, pričom všetky tieto zranenia sú podľa vyjadrenia poškodenej z 13.01.2020. Uviedla, že

predtým mala len modriny, teraz (po útoku 13.01.2020) mala aj zlomeniny, ľavú ruku i sánku. O tom,
že mala modriny vedela, aj keď strácala zrak, pretože jej to povedali susedia a aj sám obžalovaný jej
to povedal štýlom: „Taká ši jak boxerista.“ Dôvod, prečo ju obžalovaný bil a prečo ju zbil aj 13.01.2020
uviesť nevedela. Tvrdila, že obžalovaný mal takú povahu, že si vždycky niečo našiel.
Poškodenáprivýpovediopisovala,žejuobžalovanýbiltak,žetobolitofacky,biljuajzovretoupäsťou,bil

ju „ako zachopil“. Nikdy nemohla obžalovanému oponovať, bála sa ho a aj z toho dôvodu jeho správanie
neoznamovala polícii. Hádok v domácnosti bolo málo, on hneď bil. V priebehu uvedeného obdobia
nebolo dňa, kedy by jej vulgárne nenadával, od roku 2019 to už bolo na nevydržanie, doslova jej povedal:
„Zober še, prataj še, bo ce zabijem.“ Na otázku, ako často boli bitky v priebehu obdobia januára 2018
do 13.01.2020 poškodená uviedla, že tak 2 až 3 krát do týždňa, facky boli aj každý druhý deň.

Na otázku obhajcu, ako často ju bil druh od obdobia januára 2018 do 13.01.2020 poškodená uviedla,
že tak ako povedala, to už nezruší 2 až 3 krát do týždňa.
Podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku bola za účelom odstránenia rozporov prečítaná časť výpovede
poškodenej z prípravného konania zo dňa 14.01.2020, kedy na otázku vyšetrovateľa PZ, ako často ju
bije druh uviedla, že: „Tak často ne. Raz za tri mesiace. Dakedy môže príde aj skôr, ale ta ne. Prejdú

aj tri mesiace, čo nič.“ Poškodená po prečítaní tejto výpovede uviedla, že myslela to tak, že zo začiatku
ju tak často nebil, ale potom sa zhoršilo.
Podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku bola za účelom odstránenia rozporov prečítaná časť výpovede
poškodenej z prípravného konania zo dňa 14.01.2020, kedy na otázku vyšetrovateľa PZ, že kedy ju
začal druh byť uviedla, že: „No asi tak pred dvoma rokmi, to ale neni hovorím často.“ Poškodená po

prečítaní tejto výpovede uviedla, že bolo to tak, ako povedala, zo začiatku to nebolo často, zo začiatku
ju nebil. Nebol až taký agresívny, ku koncu nevie či to prešlo až rokmi.Na otázku, kedy sa správanie obžalovaného zmenilo poškodená uviedla, že posledných 5 rokov sa to
zmenilo, pričom k útokom dochádzalo poslednú dobu tak 2 až 3 krát do týždňa, každý týždeň ju bil za
posledných 5 až 3 roky.

K spolužitiu s obžalovaným uviedla, že keby ju nebil, až tak jej zle nerobil, že jej aj pomohol, išiel na
nákup, nebránil jej v ničom. Dokým videla, bola sebestačná, starala sa o domácnosť, odkedy stratila
zrak, starostlivosť o domácnosť bola na druhovi, on aj pral, ona nevarila, jedlo si objednávali, po donášku
chodil druh, s obliekaním jej nepomáhal, ešte jej vynadal, keď nevidela, „ty kurvo, pičo, ty sebe nemožes
zobrac ?“, zo spoločnej domácnosti ju však nevyhnal ani raz. K svojmu zdravotnému stavu poškodená

uviedla, že sa necíti byť chorá, lieky berie, lebo má zvýšený tlak. V roku 2019, niekedy v júli, šla k
očnej lekárke, lebo sa jej zhoršil zrak, kedy ešte slabo videla, následne ju objednali do Prešova na
operáciu na deň 09.01.2020. K lekárke ju doprevádzal druh. Na operáciu nešla, pretože si nestihla
urobiť predoperačné vyšetrenie. Tvrdila, že dňa 13.01.2020 nevidela vôbec. Počas 25 rokov chodila k
obvodnému lekárovi len keď bola nachladená, neprekonala žiadne choroby. V čase, keď bola u lekára,
nerozprávala mu nikdy, že ju druh bije. Poslednýkrát šla k lekárovi teraz v januári 2020, keď sused

zavolal záchranku. Potvrdila, že počas spolužitia s obžalovaným nevyhľadala lekárske ošetrenie. Pri
svojom pohybe po byte nepoužívala žiadnu pomôcku, lebo z domu ani nikde nešla. O správaní sa
obžalovaného hovorila P. P. a G. D., modriny im neukazovala, keďže ich videli. Svojej rodine o tom
nehovorila, nakoľko sa s ňou nestretávala, aj keď obžalovaný jej v stretávaní sa s rodinou nebránil. O
fyzickom napádaní zo strany obžalovaného povedala svojej vnučke Z. C. až po tom, keď vnučka zistila,

že je v nemocnici, predtým sa nestretávala ani s vnučkou. Poškodená vo svojej výpovedi potvrdila, že
obžalovaný alkoholické nápoje nepožíval, ona si zvykla vypiť, každý deň pila pivo, vodku nie každý deň,
pričom na žiadnu závislosť sa neliečila. Čo sa týka osôb T. P., M. P., G. D., O. B. uviedla, že sú to susedia,
vzájomný vzťah hodnotila ako veľmi dobrý, aj s druhom vychádzali dobre. Dcéra G. D. volala poškodenú
baba a obžalovaného dedo. Potvrdila, že je pravdou, že T. P. a G. D. požičala v minulosti peniaze.

Podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku bola za účelom rozporov prečítaná časť výpovede poškodenej
z prípravného konania zo dňa 14.01.2020, kedy na otázku vyšetrovateľa PZ ako ju bije druh, keď ju
bije poškodená odpovedala rukou. Na ďalšiu doplňujúcu otázku vyšetrovateľky otvorenou dlaňou alebo
päsťou? Poškodená odpovedala tak facky, ukázala svojou rukou. Na následnú otázku obhajcu, nech
vysvetlí rozpor vo svojich výpovediach z prípravného konania a hlavného pojednávania, keď na hlavnom

pojednávaní uviedla a aj názorne ukázala, že ju druh mal biť fackami aj zovretou päsťou, uviedla, že
po tvári ju fackoval, keď ju na ostatných častiach tela (názorne ukazovala pri výsluchu na trup) mal
obžalovaný zovretú päsť. Na následnú otázku obhajcu nech vysvetlí rozpor vo svojich výpovediach, keď
na hlavnom pojednávaní poškodená ukazovala zovretú päsť a údery do svojej hlavy a následne hovorí,
že ju neudieral do tváre päsťami poškodená uviedla, že ona nevidela, ako ju bije (poškodená je slepá -

poznámka samosudkyne). Uviedla, že posledný rok už ani nevidela, ako ju bil. Uviedla, že nevie presne,
že to nedokáže presne popísať. Záverom dodala, že po tvári ju bil otvorenou dlaňou - fackami. Na
následnú otázku obhajcu, nech vysvetlí rozpor vo svojich výpovediach z prípravného konania a hlavného
pojednávania, keď na pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju mal aj kopať, no pred vyšetrovateľom to
nespomenula, poškodená uviedla, že si myslí, že to vravela aj pred vyšetrovateľom, že ju stiahol, a že

ju kopal na zemi.

Svedkyňa M.V. P. (suseda obžalovaného a poškodenej) ku skutku na hlavnom pojednávaní dňa
16.09.2020 vypovedala, že ona nevidela nič. Bolo počuť, keď obžalovaný kričal, pretože majú oproti
sebe dvere. To či poškodenú obžalovaný bil, a ako reagovala poškodená na krik obžalovaného uviesť

nevedela, keďže ju nebolo počuť. Svedkyňa uviedla, že počula, ako obžalovaný kričal a následne o deň,
dva, keď sme išli kupovať cigarety, tak videli, že je poškodená pobitá. Väčšinou na jej tvári bolo vidieť
modriny, bola opuchnutá, okolo sánky. Či bola pobitá aj na tele svedkyňa uviesť nevedela.
Uviedla, že u poškodenej jedna modrina nestačila zmiznúť a bola hneď druhá, v priebehu posledných
dvoch rokov videla poškodenú často zbitú, presný počet nevie, nakoľko to nepočítala, ale každý týždeň

bola poškodená zbitá, dôvod bitky svedkyňa uviesť nevedela. Bola svedkom, keď obžalovaný nadával
poškodenej do špiny, do kuriev, do píč. Svedkyňa potvrdila, že poškodená po útokoch obžalovaného
utekala niekedy k nej, niekedy ku G. D. alebo k O. B., avšak keď prišla, nehovorila nič, bola vystrašená
a ticho. K poslednému útoku dňa 13.01.2020 svedkyňa vypovedala, že poškodená utiekla k nej do
bytu, ktorý je k jej bytu najbližšie, bola dobitá a bosá, nesúhlasila, aby zavolali záchranku. Poškodená

ju požiadala, aby ju nechala u seba prespať, avšak svedkyňa sa obávala, aby sa jej niečo nestalo,
aby nemala nejaké vnútorné krvácanie a ona nebola zodpovedná za neposkytnutie pomoci. Povedala
poškodenej, že keď nechce záchranku, u nej ostať nemôže. Na žiadosť poškodenej ju odviedla ku G.
D., susede o poschodie nižšie, ktorá záchranku zavolala aj napriek nesúhlasu poškodenej. Následneprišli záchranári a policajti za pánom Y.. Svedkyňa uviedla, že poškodená nechcela zavolať záchranku,
lebo sa obžalovaného bála, lebo ju bil. K vzájomnému spolužitiu poškodenej s obžalovaným uviedla,
že po finančnej stránke si žili dobre. S rodinou sa poškodená podľa vyjadrenia svedkyne nestýkala. K

požívaniu alkoholických nápojov uviedla, že obžalovaný nepije ani nefajčí, poškodená si vedela vypiť,
pila doma, obľubovala pivo, to, či pila aj tvrdý alkohol, s kým alebo z akého dôvodu pila, svedkyňa uviesť
nevedela. Po požití alkoholických nápojov poškodená nebola agresívna. Ohľadom zraku poškodenej
uviedla, že v minulosti problém so zrakom nemala, asi pol roka dozadu, možno viac, sa dozvedela, že
poškodená má problémy so zrakom. Či mala iné zdravotné problémy, uviesť nevedela. Potvrdila, že v

poslednom období, keď mala poškodená problémy so zrakom, staral sa o ňu obžalovaný, ktorý často
objednával jedlo, varil. Poškodená neupratovala, neprala, lebo bola nevidiaca. Iba sedela, to všetko robil
obžalovaný. Svedkyňa uviedla, že poškodená v poslednej dobe veľmi schudla. K spolužitiu poškodenej
s obžalovaným svedkyňa uviedla, že poškodená vždy hovorila len: „Môj M., môj M..“ Predtým, čo ona
vie mali dobrý vzťah, nevie, čo sa poslednú dobu tak zvrtlo medzi nimi.
Na otázku obhajcu, koľko metrov je vzdialený jej byt od bytu obžalovaného a poškodenej svedkyňa

uviedla, že meter a pol, možno dva metre, to presne nevie. Na chodbe je nejakých 12 alebo 15 bytov,
pričom konflikty a hádky v ostatných bytoch sú raz za mesiac, raz za dva mesiace. Svedkyňa uviedla,
že poškodená sa do času kedy ešte videla, mohla voľne pohybovať, potom keď stratila zrak bez cudzej
pomoci nemohla ísť nikde. K nej, nakoľko sú ich dvere naproti sebe blízko, prišla tak, že sa chytala
rukami steny. Nebola svedkom pádu poškodenej. K susedským vzťahom s poškodenou a obžalovaným

svedkyňa uviedla, že v minulosti sa navzájom navštevovali, obžalovaný im neraz pomohol, mali dobrý
vzťah. Posledné dva roky sa nenavštevovali vôbec, akurát keď si šla kúpiť cigarety, aj to len na dvere.
Poslednú dobu ju poškodená požiadala, či s ňou nebude chodiť po lekároch, čo mala predoperačné
vyšetrenie kvôli očiam. Vtedy bola svedkyňa u poškodenej doma a potom s ňou išla na interné oddelenie
do Z., ale to už ich nezobrali, lebo prišli neskoro.

SvedkyňaG.D.vosvojejvýpovedispočiatkuuvádzala,ženevie,čimalobžalovanýspoškodenounejaké
problémy. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že keď tam chodili na návštevu, obžalovaný s poškodenou
správali sa ako normálni ľudia, čo sa dialo za dverami, nevedela a ani ju to nezaujímalo. Vždy, keď
utiekla poškodená od obžalovaného k nej, o dva - tri dni sa s obžalovaným udobrili a vrátila sa k nemu

naspäť. Svedkyňa zároveň vo výpovedi uviedla, že aj poškodená, mala svoje chyby, lebo neupratovala,
len sedela a obžalovaný chcel, aby bol poriadok, aby bolo čisto, keď prerábali byt, nestíhali upratovať,
obžalovaný bol zlý, sem tam vyletela facka. Obžalovaný sa správal normálne, vedel pomáhať aj druhým,
nielen im pomohol, ale aj iným ľuďom v bytovke. Poškodená nebola každý deň dobitá. Bolo aj tak, že
svedkyňa u poškodenej aj týždeň nebola, a potom poškodená prišla k nej do bytu a bola zmodretá po

dvoch troch dňoch, pričom zmodretá bola na tvári.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že naposledy, teda 13.01.2020, kedy poškodenej
zavolali záchranku, ona si žiadala, aby jej zavolali záchranku, pričom ju doviedla suseda P. P.. Následne,
ešte pred odstraňovaním rozporov svedkyňa uviedla, že zo začiatku poškodená odmietala, aby jej
zavolali záchranku, no potom, čo poškodenej povedala, že ju nebude počúvať, záchranku zavolala.

Svedkyňa uviedla, že dňa 13.01.2020 bola poškodená celá dobitá, celú tvár mala modrú, ako ju
ošetrovali záchranári od krku až do pol pása bola modrá. Nevedela uviesť, ako prišla poškodená k
uvedeným zraneniam, svedkyňa tvrdila, že asi týždeň u poškodenej nebola. Až keď ju suseda P. priniesla
zistili, čo sa stalo.
Na otázku, či pred posledným útokom niekedy stretla poškodenú s nejakými zraneniami svedkyňa

uviedla, že možno aj, ale si nepamätá. Následne na to k správaniu obžalovaného v posledných dvoch
rokoch uviedla, že nechce nikomu ublížiť ani jednému, ani druhému, ale pán Y., teda obžalovaný, ju
stále trieskal, čím myslí, že poškodenú bil, že bola samá modrina, pričom im hovorila, nech prestanú,
lebo ich udajú cigáni. Na otázku prokurátora, ako často bil obžalovaný poškodenú uviedla, že nevie,
o týždeň, o dva bola dobitá. Potom po mesiaci, keď išli na návštevu, už bola dobitá. Celá jej tvár

bola modrá. Svedkyňa uviedla, že keď tam boli na návšteve a obžalovaný mlel kávu, ktorá sa trošku
vysypala, poškodená sedela pri stole, pričom obžalovaný dostal nervy, lebo bol bordel na linke a baba,
teda poškodená, to išla poupratovať a on jej jednu vylepil, na čo mu svedkyňa povedala, aby prestal.
Poškodená na tú facku nepovedala nič, lebo sa ho bála. Svedkyňa uviedla, že poškodená mala väčšinou
dobitú tvár, pričom keď bola poškodená dobitá, vždy prišla k svedkyni, aby ju uchýlila u nej doma v byte.

Keď prišla, prichýlila ju na 2-3 dni, možno bola aj týždeň, a potom išla naspäť k obžalovanému. Dôvod,
prečo obžalovaný poškodenú bil, uviesť nevedela. Podľa tvrdenia svedkyne na monokle jej poškodená
povedala, že tak ako stále, že obžalovaný ju zbil, že ono to prejde, že mal nervy a potom fungovali ako
normálna rodina. Keď jej vraveli, aby od obžalovaného odišla poškodená tvrdila, že nemá kam ísť. Pobitkách sa poškodená správala sa normálne, nič si z toho nerobila. Svedkyňa potvrdila, že v čase, keď
poškodená strácala zrak, tak sa o ňu staral obžalovaný. Objednával hotové jedlá, aj sám varil.
Z prečítanej výpovede svedkyne urobenej v prípravnom konaní dňa 14.01.2020 vyplynulo, že na otázku

vyšetrovateľa PZ koľkokrát ste videli pobitú p. V. a či už niekedy k Vám utekala, svedkyňa uviedla: „To
še ani nedá povedzec. Bolo po to viackrát, strašne veľa. A ucekala ku mne veľo raz. Ja ju prosila, aby od
neho odešla, aby volala policajtov. Ona nikdy nechcela, bars še ho bála.“ Svedkyňa po prečítaní svojej
výpovede spresnila, že to tak myslela, že sa ho bála, preto nechcela volať policajtov.
Na otázku prokurátora, či svedkyňa videla poškodenú pobitú aj v čase, keď strácala zrak, nakoľko na

hlavnompojednávaníuviedla,ženevie,ževtedyasinie,bolapodľa§264ods.1,2Trestnéhoporiadkuza
účelom rozporov prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 14.01.2020 (č.l. 118),
kedy na otázku vyšetrovateľa PZ, či vie uviesť dôvod, prečo Y. tak bil V., svedkyňa uviedla: „Neviem. Ja
som sa jej aj viackrát aj pýtala, ona sama nevedela povedať. Čím ďalej bol agresívnejší a preskakovalo
mu. Ešte kým videla, tak ju bil menej, ale odkedy nevidí, ju už celkom bije. Bil ju pre úplné maličkosti.“
Svedkyňa po prečítaní tejto výpovede uviedla, že si to už všetko nepamätá, ale je pravda to, čo hovorila

vtedy pred policajtom, bola slepá a aj tak ju bil.
Svedkyňa v emóciách na hlavnom pojednávaní uviedla, že je pravda, že ju bil pre maličkosti, pretože
tam pri tom bola, a dobre o tom vie aj Y., ako to bolo. Uviedla, že u nich bola vždy, keď sa niečo robilo,
teda keď sa upratovalo, napríklad keď sa nejaký kábel nenašiel pri tom upratovaní alebo mu ho neskoro
poškodená podala, tak jej vylepil, teda jej dal facku. K požívaniu alkoholických nápojov poškodenou

uviedla, že tá mala vždy pod stoličkou pivo. To, či pila tvrdý alkohol, svedkyňa uviesť nevedela, ale
pivo pila možno aj každý deň, videla ju viackrát opitú. Keď sa prerábal byt obžalovaného a poškodenej,
poškodená videla slabšie, čo sa týka orientácie svedkyňa uviedla, že poškodená už naspamäť vedela,
ako má ísť. Nebola svedkom aby poškodená utrpela nejaké zranenie iným spôsobom ako bitkou.

Svedok O. B.Č. (sused) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným
a poškodenou nemal žiadny problém. Obžalovaný poškodenú nebil často. Stále po každej hádke,
keď sa niečo stalo, tak obžalovaný kričal. Potom bolo ticho a potom o týždeň zas. K nim do bytu
nechodil, poškodená u neho asi dvakrát prespávala, prvýkrát, čo u neho prespala, ju potom jeho družka
vyprevadila k jej dverám, nakoľko už v tom čase poškodená nevidela. Keď sa jej pýtal, čo sa stalo, mu

povedala, že akoby nevedeli. Prišla popuchnutá, nebolo jej ani oči vidno. Druhýkrát, čo prišla, nevie už
kedy presne, kedy to bolo, bola pobitá ako stále, na tvári, na krku, na hrudníku, pričom vtedy pre ňu
prišiel obžalovaný, ktorý ju schmatol a povedal poškodenej, že čo chodí po cigánoch spať. Poškodená
mu sama vravela, že sa obžalovaného bojí. Potom už iba počul, že prišla záchranka, manžel P. sa
pohádal s Y., zavolali záchranku, prišli policajti. Svedok uviedol, že krik obžalovaného bolo počuť až

na chodbu, pričom jej nadával, poslal ju do piči, že ty šmerdzaca, ty kurvo. Potom bolo ticho a potom
o týždeň zas. Poškodenú so zraneniami videl vtedy dvakrát, vtedy, čo bola u neho prespávať, pričom
väčšinou mala pobitú celú tvár, krk aj hrudník, mala samé modriny až červené. Veľmi ju ľutoval, takú
pobitú ženu ešte nevidel. Poškodená však pomoc nechcela, aj keď jej ponúkali, nielen on, ale aj susedia,
no ona nechcela od nikoho nič. K poslednému útoku uviedol, že videl, že poškodená bola u susedy P..

Svedok tiež potvrdil, že poškodená požívala alkohol, väčšinou si dala jednu, dve fľaše piva, často ju pod
vplyvom alkoholických nápojov nevidel, nevidel ani, že by strácala rovnováhu. Taktiež uviedol, že v čase,
keď mala poškodená problémy so zrakom, tak sa o ňu staral obžalovaný. Svedkom útoku obžalovaného
na poškodenú nebol, ani sa obžalovaného nepýtal, prečo má poškodená modriny.

Z výpovede svedka T. P. súd zistil, že s obžalovaným a poškodenou sa pozná ako sused, bývajú na
chodbe oproti sebe, jedny dvere bytu, ktorý prerábali, sú oproti svedkovým dverám, dvere ich druhého
bytu sú vzdialené asi 5 alebo 6 metrov. K spolunažívaniu obžalovaného a poškodenej uviedol, že si žili
dobre, poškodená robila na píle Beky, obžalovaný bol doma, staral sa, dobre si žili. Potom nevie, čo sa
s nimi stalo, lebo on s nimi nebýval. Uviedol, že sa u nich zhoršila sa situácia, boli u nich hádky. Počúval

aj cez dvere, lebo je to taká bytovka, že všetko počuť cez dvere. Ku skutku, ku ktorému malo dôjsť
13.01.2020 uviedol, že niekedy v januári, nepamätá si presne dátum, poškodenú videl zbitú. Vtedy k nim
prišla cez byt, ktorý je oproti, v ktorom nebývali. Poškodenej otvorila dvere jeho manželka, M. P., ktorá
ju dala ju sadnúť, keďže je poškodená slepá. On v tom čase ešte ležal. Potom, keď prišiel do kuchyne,
videl poškodenú, ktorá bola pobitá a tvrdila, že ju zbil obžalovaný. Svedok uviedol, že poškodená sa

bála, aby neotvoril dvere, keby klopal obžalovaný, na čo on jej vravel, že sa báť nemusí, že ho do
bytu nepustí. Obžalovaný mu klopal na dvere asi o 10-15 minút, pričom poškodená vravela, aby dvere
neotváral. Po tom, ako otvoril vchodové dvere, obžalovaný volal poškodenú domov, ale ona nechcela
ísť, na čo sa obžalovaný pýtal, či môže vojsť dnu, že len ženu chce zobrať domov, no on mu povedal, žesi nepraje, aby prekročil jeho prah. Keď zatváral dvere, obžalovaný podložil nohu medzi dvere, na čo mu
on povedal, že nech berie nohu, lebo zavolá políciu. Obžalovaný následne kričal volaj, a keď svedok šiel
k telefónu, zavrel dvere a odišiel. Políciu napokon nevolal, lebo si to poškodená neželala. Chcel jej volať

aj záchranku, ale to tiež odmietala. Poškodená sedela u neho asi hodinu, hodinu a pol, chcela u nich
prespať, ale jeho manželka jej povedala, že buď jej zavolá záchranku, alebo má ísť domov. Poškodenú
na jej žiadosť odniesli ku G. D., ktorá zavolala záchranku aj napriek jej nesúhlasu. Svedok vo výpovedi
nevedel uviesť, od kedy žil obžalovaný s poškodenou v nezhodách, spočiatku žili dobre. Poškodená
pomoc nevyhľadávala, problémy riešila s najmä G. D., po bitkách zvykla utekať k nim, k D. alebo ku B..

Svedok uviedol, že asi tri dni predtým, ako vzala poškodenú záchranka (t.j. tri dni pred 13.01.2020),
bola poškodená tiež pobitá, pretože keď obžalovaný nebol doma, poškodená si zapálila cigaretu, ktorá
jej spadla a ona, nakoľko je slepá, volala na susedu. On otvoril dvere, aby zistil, čo sa deje, na čo ho
poškodená požiadala, aby jej zodvihol cigaretu. Potom, ako vošiel do bytu a pozrel na ňu, opýtal sa jej,
či ju zbil M., na čo ona prikývla a on odišiel.
Na otázku prokurátora, koľkokrát videl poškodenú zbitú uviedol, že možno dvakrát, trikrát, pretože on

nechodí nikde, je stále len v byte, ale to, že bola zbitá videla aj poštárka a aj jeho manželka (t.j. M. P.),
ktorá mu stále vravela, že už je zase poškodená pobitá.
Za účelom odstránenia rozporov bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď svedka z prípravného
konania, v ktorej uviedol, že „ju videl zbitú za ten čas, teda tých dvoch rokov veľakrát, to neviem ani
spočítať. Už predtým, odkedy bývam oproti nej, utiekla po bitke asi dva alebo trikrát aj ku mne... On ju bije

často, dakedy aj niekoľkokrát za týždeň. Tiež ju núti predávať alkohol a cigarety, tovar, ktorý má doma.
Ja som videl O. V.Č. veľakrát zbitú. Bola celá zmodretá, keď ju pobil.“ Svedok k zisteným rozporom
uviedol, že bolo to tak, ako vypovedal na polícii, len on si už všetko nepamätá.
Svedok uviedol, že obžalovaný nepije už dlho, poškodená pila sem tam, niekedy viac. Dôvod, prečo
obžalovaný bil poškodenú nevedel, nakoľko k nim už potom nechodil. Obžalovaný mu však hovoril, že

nachádza po poškodenej alkohol, ktorý si schovávala, a že poškodená neudrží ani moč ani stolicu. Tiež
muhovoril,žepoškodenúposielalklekárovi.Svedokvovýpovediuviedol,žezpočutiavie,žepoškodená
volaťpolíciunechcela.Nikdynevidel,abyobžalovanýpoškodenúbil,nachodbejunikdynebil,podľajeho
tvrdenia poškodená nemala modrili spôsobené pádom, nakoľko sama vravela, že ju obžalovaný zbil.
Z prečítanej časti výpovede svedka urobenej v prípravnom konaní dňa 15.05.2020 zároveň vyplynulo,

osobne nikdy nepočul krik, aby O. V. jej druh M. Y. bil. Svedok po prečítaní svojej výpovede z prípravného
konania spresnil, že bolo to tak, ako uviedol, že počul krik hádok, ale nepočul, aby ju bil.
Svedok potvrdil, že v čase keď už poškodená nevidela, o stravu sa staral obžalovaný, objednával jedlá
a staral sa asi aj o upratovanie.

Svedkyňa Z. C. (vnučka poškodenej) pred súdom vypovedala, že s poškodenou sa od roku 2008 až
do januára 2020, keď sa dozvedela, že je v nemocnici, nestretávali. O zraneniach sa informovala v
nemocnici, pričom vie, že poškodená mala zranenú čeľusť, 2-krát operovanú ruku, polámané rebrá,
chrbticu, krvácanie pod mozgovú blanu. Uviedla, že toho času je poškodená umiestnená v zariadení.
Informácie o spolunažívaní obžalovaného s poškodenou má len z počutia, ktoré jej vravela babka, že sa

obžalovaný správal agresívne, bil ju, kopal ju. Stále chodila s monokľami. Až keď poškodená skončila v
nemocnici,začalasaviaczaujímaťoto,čosadeje.Ztoho,čojejvravelapoškodenávie,žejuobžalovaný
bil aj aj 3-krát do týždňa. Po návrate zo zahraničia v roku 2011 však poškodenú nekontaktovala. Uviedla,
že preto, lebo sme bála obžalovaného. V roku 2019, niekedy po Veľkej noci, ju vyhľadala poškodená,
ktorá bola celá špinavá, pričom k nej vyšiel iba jej manžel, ktorý ju vyhnal, lebo ju nespoznal. Vtedy

osobne poškodenú nevidela, vie to len z rozprávania manžela. K zlomenine ruky poškodenej svedkyňa
uviedla, že od poškodenej vie, že keď ju napadol obžalovaný, a keď padala, tak spadla na tú ruku.
Súd uvádza, že keďže svedkyňa Z. C. vypovedala iba o skutočnostiach, ktoré sa dozvedela len z počutia
od poškodenej, dôkazná hodnota jej výpovede pre rozhodnutie o vine je nepatrná.

Z výpovede svedkyne MUDr. Ľ. S., ošetrujúcej lekárky obžalovaného i poškodenej nevyplynuli iné
okolnosti, ktoré by už neboli súdu známe z iných dôkazov, najmä z lekárskej správy zo dňa 15.01.2020.
Pri výsluchu potvrdila, že poškodená u nej nebola na vyšetrení od roku 2012, pričom sa jej nesťažovala
ohľadom vzťahu s obžalovaným. Dňa 07.01.2020 poškodená prišla do ambulancie len po výmenný lístok
v doprovode, bola sivo - bledo - žltá, mala nezdravú zlú farbu. Celkovo fyzicky bola na tom zle. O ďalšom

postupe, ako dopadla s operáciou vedomosť nemá, až následne 15.01.2020 ju kontaktovali z polície.
Poškodenú viac nevidela, prepúšťacie správy jej priniesla zamestnankyňa Domova sociálnych služieb.Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.03.2020 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia MUDr. O. Z. vyplynulo, že poškodená utrpela v období najmenej
od mesiaca január 2018 do 13.01.2020 zranenia:

pomliaždenie tváre, pričom išlo o pomliaždenie tváre ťažkého stupňa s početnými krvnými podliatinami a
odreninami, čerstvé aj staršieho dáta, kde pri pomliaždeninách znalec uviedol, že mohli byť spôsobené
po opakovaných úderoch tupým predmetom širšej kontaktnej plochy do oblasti tváre, resp. vlasatej časti
hlavy, pričom mohlo ísť o údery päsťou, otvorenou rukou, kopance a podobne,
zlomeninu dolnej čeľuste vľavo, pričom išlo o zlomeninu dolnej čeľuste v oblasti uhla s posunom

úlomkov, zlomeninu dolnej čeľuste vpravo, išlo o zlomeninu dolnej čeľuste pod hlavičkou dolnej čeľuste
vpravo s posunom úlomkov, pri viacnásobných zlomeninách dolnej čeľuste u poškodenej znalec uviedol,
že s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli kombinovaným mechanizmom - priamym a nepriamym, s išlo
o úder tupým predmetom širšej kontaktnej plochy do oblasti tela dolnej čeľuste vpravo, ktorý s najväčšou
pravdepodobnosťou smeroval z boku, mohli byť spôsobené po údere päsťou do oblasti tváre, pričom
smer úderu s najväčšou pravdepodobnosťou smeroval z ľavej strany,

zlomeninu očnice vpravo, išlo o zlomeninu spodiny očnice bez väčšieho posunu úlomkov, ktorá mohla
byť spôsobená po údere tupým predmetom širšej kontaktnej plochy, mohlo ísť o úder päsťou, otvorenou
rukou do oblasti očnice vpravo. Uviedol, že je málo pravdepodobné, až nemožné, aby zlomeniny očnice
u poškodenej vznikli po páde na tvárovú časť hlavy na tvrdú podložku. Záverom znalec uviedol, že
zlomenina spodiny očnice vpravo u poškodenej s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla po údere

päsťou, hydraulickým mechanizmom,
zlomeninu jarmovej kosti vpravo, išlo o zlomeninu jarmovej kosti vpravo s minimálnym posunom
úlomkov,
zlomeninu nosových kostí, išlo o zlomeninu nosových kostí s minimálnym posunom úlomkov, kde pri
zlomeninách tvárových kostí uviedol, že vznikajú priamym mechanizmom, pričom u poškodenej boli

spôsobenépoúderetupýmpredmetomširšejkontaktnejplochydooblastitváre,mohloísťoúderpäsťou,
otvorenou rukou a podobne. Najpravdepodobnejšie sa javí možnosť, že išlo o údery päsťou.
krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu, v temennej oblasti vpravo, pričom vzhľadom na lokalizáciu
krvácania pod tvrdú mozgovú blanu (spánkový lalok vpravo) u poškodenej s najväčšou
pravdepodobnosťou vzniklo po údere tupým predmetom širšej kontaktnej plochy do spánkovej oblasti

vpravo. Znalec pripustil možnosť, že poranenie mohlo vzniknúť aj pri páde na uvedenú oblasť, avšak s
najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo priamym mechanizmom, t.j. po údere tupým predmetom,
zlomeniny tiel hrudných stavcov 1., 2., 3., 5., išlo o kompresívne zlomeniny tiel hrudných stavcov
s redukciou výšky tiel do 20%, kde liečba predstavuje imobilizáciu chrbtice trojbodovým korzetom
12 týždňov s následnou rehabilitáciou 4-6 týždňov, ktoré podľa uvedenia znalca s najväčšou

pravdepodobnosťou vznikli nepriamym mechanizmom, t.j. po nadmernom násilnom predklone tela
poškodenej v oblasti hrudnej chrbtice, ku ktorému s najväčšou pravdepodobnosťou došlo pri páde, ku
ktorému mohlo dôjsť napríklad pri sotení, zakopnutí, údere chrbta, kedy telo poškodenej bolo násilne
„vrhnuté“ so predklonu s následným vznikom uvedených zlomenín,
zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo, išlo o trieštivú zlomeninu dolnej časti vretennej kosti

vľavo s posunom úlomkov, kde liečba predstavuje sadrovú imobilizáciu 5 - 6 týždňov, rehabilitácia 7-
10 dní. Znalec záverom uviedol, že zistený amaurosis /slepota/, jej vznik, nie je v príčinnej súvislosti s
predmetnýmskutkom.Vzhľadomnacharakter,rozsahalokalizáciuzranenínatelepoškodenej,potrebný
spôsob liečby, ako aj ťažkosti sprevádzajúce jednotlivé zranenia, zo súdno - lekárskeho hľadiska ich
hodnotí ako ťažký úraz.

Znalec potvrdil, že mechanizmus vzniku jednotlivých zranení možno usúdiť ako najpravdepodobnejší
nasledovne: Poškodená utrpela závažné združené poranenia tvárového skeletu, hlavy, mozgu, hrudnej
chrbtice, zápästia, pričom uvedené zranenia zodpovedajú mechanickému násiliu tupého charakteru a
vznikajú v momente, keď mechanické násilie pôsobí na telo poškodenej opakovane a krátkodobo. Pri
samotnom úrazovom deji znalec poukázal na tom že prebiehal vo viacerých fázach úrazového deja.

Zlomeniny tvárových kostí (dolnej čeľuste, jarmovej kosti, spodiny očnice), krvácanie pod tvrdú mozgovú
blanu mohli byť spôsobené po opakovaných úderoch tupým predmetom širšej kontaktnej plochy do
oblasti tváre a vlasatej časti hlavy. V uvedenom prípade sa podľa znalca najpravdepodobnejšia javí
možnosť, že išlo o opakované údery päsťou rôznej intenzity. Zlomeniny hrudných stavcov a zlomenina
dolného konca vretennej kosti vznikli nepriamym mechanizmom, najpravdepodobnejšie sa javí možnosť

pádu na tvrdú podložku, ktorý mohol nasledovať po sotení, resp. úderoch do chrbta. Vzhľadom na
závažnosť vzniknutých poranení je zrejmé, že mechanické násilie na telo poškodenej bolo vedené
veľkou silou. Intenzita vedeného násilia na uvedenú oblasť bola silná v jej hornom pásme. Znalecuviedol, že mechanizmus vzniku jednotlivých zranení u poškodenej je vysoko pravdepodobný tak, ako
udáva poškodená, teda že ju zbil druh.
Ohľadom doby liečby znalec uviedol, že poškodená pri predmetných skutkoch utrpela závažné

poranenia tváre, hlavy, ľavého predlaktia, hrudnej chrbtice, pričom doba liečenia u takýchto poranení
pri bez komplikovanom priebehu liečby obvykle trvá nad 42 dní. Zhruba v rovnakých časových
hraniciach sa pohybuje aj dĺžka práceneschopnosti. Zo súdnoznaleckého hľadiska za primeranú dobu
liečenia a práceneschopnosti pri takýchto poraneniach ako utrpela poškodená možno považovať cca
10 - 12 týždňov, cca 70-84 dní, pričom počas nutnej doby liečenia mohla a môže byť poškodená

obmedzená v obvyklom spôsobe života. Ku dňu vypracovania znaleckého posudku bola poškodená
liečená ambulantne, pričom doba liečenia v tom čase predstavovala 52 dní.
Zhľadiskaposúdeniajednotlivýchobmedzeníznalecvposudkuuviedol,žepoškodenámôžemaťbolesti
v mieste poranenia (ktorých intenzita s prihliadnutím na škálu bolesti „bez bolesti - slabá - mierna-
stredne silná- silná- krutá“) stredne silná až silná s pomaly postupne odznievajúcou intenzitou v oblasti
tváre,hlavy,zápästia,chrbticepodobu21dní,pričomkzvýrazneniuužustupujúcejbolestimôžedôjsťpo

odstránení imobilizácie chrbtice, zápästia, t.j. po 6 týždňoch od operácie a započatí rehabilitácie chrbtice
azápästiaamôžetrvaťpodobuliečeniat.j.cca70-84dní,pričompoškodenápočasnutnejdobyliečenia
mohla byť obmedzená vo fyzickej aktivite, ako sú práce doma, okolí, pestovanie záľub. Počas nutnej
doby imobilizácie t.j. počas 6 týždňov mohla byť poškodená obmedzená v činnostiach vyžadujúcich
prácu rúk pri bežných denných činnostiach ako toaleta, hygiena, obliekanie, obúvanie, príprava potravy.

Počas imobilizácie chrbtice, t.j. 10 týždňov mohla byť poškodená v plnom rozsahu odkázaná na pomoc
inej osoby a to v činnostiach ako je doprava na kontroly do zdravotníckeho zariadenia, zabezpečenie
stravy a pod.. Vzhľadom na smer a intenzitu vedeného násilia na telo poškodenej došlo k nezávažnému
poraneniu pre život dôležitých orgánov mozgu. Záverom znalec uviedol, že ak by bola intenzita
mechanického násilia vedená tupým predmetom širšej kontaktnej plochy na oblasť vlasatej časti hlavy

veľkej sily, mohlo dôjsť k závažnému poraneniu pre život dôležitých orgánov - mozgu, očí s následným
prípadným vznikom ťažkej ujmy na zdraví, prípadne smrti. Na základe posúdenia charakteru poranenia
poškodenej, ako aj s prihliadnutím na priebeh jej liečenia je možno zo súdnoznaleckého hľadiska
konštatovať, že poranenia mohli vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých následkov. Okrem menovaných
zranení čerstvého dáta boli pri vyšetrení poškodenej zistené aj poranenia staršieho dáta a to, zlomenina

2. záprstnej kosti vľavo, zlomenina lopatky vľavo a zlomeniny 6., 7., 8. rebra vpravo.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia MUDr. O. Z. sa na
hlavnom pojednávaní odvolal na písomný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 03.03.2020 a v celom
rozsahu zotrval na jeho obsahu. Uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe zdravotnej

dokumentácie,atonajmäprepúšťacíchsprávchirurgickéhooddelenia,kdeprijímajúcilekárpriprvotnom
ošetrení uvádzal, že v oblasti tváre sú prítomné jednak pomliaždeniny čerstvé a jednak pomliaždenie a
krvné výrony staršieho dáta. CT vyšetrením mozgu tvárovej časti hlavy, ľavého zápästia, boli potvrdené
čerstvé zlomeniny a čerstvé krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu. Je pravdou, že pri komplexnom
vyšetrení poškodenej boli zistené aj poranenia staršieho dáta (menované v znaleckom posudku),

nakoľko sa na základe CT vyšetrenia dá objektívne posúdiť, či sa jedná o čerstvé poranenia alebo
poranenia staršieho dáta. K poraneniam staršieho dáta uviedol, že je enormne ťažké presne určiť,
kedy k nim malo dôjsť. Pokiaľ ide o dobu liečenia a dobu obmedzenia obvyklého spôsobu života,
na tejto znalec trval aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Ohľadom doby liečenia uviedol, že
zlomeniny v oblasti tváre dolnej čeľuste pri bez komplikovanom priebehu liečby sa zhoja do 42 dní,

zlomeninyzápästia,ktorébolooperované6týždňovsadrováimobilizácia-42dní,10-14dnírehabilitácia,
najzávažnejšou diagnózou boli zlomeniny hrudných stavcov 1., 2., 3., 5. pri ktorých je imobilizácia
korzetom 10 týždňov a rehabilitácia do 3 týždňov. Ostatné pomliaždenia sa zhoja 10 - 14 dní. Čo sa týka
zlomeniny krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu, ktoré si nevyžiadalo chirurgické liečenie, pokračovalo
sa v liečbe konzervatívne, obvykle doba liečenia takýchto poranení trvá do 42 dní. Znalec uviedol, že pri

vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dokumentácie, ktorú predstavovala prepúšťacia správa z
chirurgického oddelenia, prepúšťacia správa zo stomatochirurgického oddelenia v Prešove, prepúšťacia
správa z traumatologického oddelenia v Prešove, prepúšťacia správa z doliečovacieho oddelenia v
Prešove, konzultácia s privátnou lekárkou MUDr. S.. Po preštudovaní znalec potvrdil, že sa jedná o
čerstvé zlomeniny, teda sa nič sa nemení na podstate znaleckého posudku. K zraneniam staršieho dáta

a k nim týkajúcej sa dokumentácie znalec uviedol, že zdravotnú dokumentáciu nevyžiadal, nakoľko ju
poškodená nemala pri sebe. K zraneniam staršieho dáta sa teda nevie presne vyjadriť. Doplnil, že to,
že sa jedná o poranenia staršieho však vyplýva aj z prepúšťacej správy z chirurgického oddelenia v Z.
(príloha č. 1 znaleckého posudku). Na podanom znaleckom posudku sa však nič nemení. K zlomeninedolného konca vretennej kosti vľavo uviedol, že vznikla jednoznačne pri páde, pričom je vysoko
pravdepodobné, že k tomuto zraneniu mohlo dôjsť tak, ako to udáva poškodená, a to, že spadla. K
príčine pádu sa znalec vyjadriť nevedel, teda či spadla alebo zakopla. K závažnosti vzniknutých poranení

(čerstvého dáta - poznámka samosudkyne) znalec uviedol, že závisí od sily vedenia mechanického
násilia na danú oblasť. Znalec vysvetli, že ak údery rukou boli vedené na oblasť tváre u poškodenej
veľkou silou mohlo dôjsť k uvedeným zraneniam v oblasti tváre, ako sú uvedené v znaleckom posudku.
Ak by išlo o jednu facku, tak k vzniku týchto zranení by dôjsť nemohlo. Vzhľadom na to, že išlo o takéto
poranenia, intenzita vedeného násilia bola silná. K pomliaždeninám znalec uviedol, že vznikajú ľahšie

na miestach, kde podkožné tkanivo je redšie a pri náraze na kostný podklad dochádza k pomliaždeniu
a vzniku krvnej podliatiny. Ľahšie vznikajú u ľudí, ktorí trpia poruchou zrážania krvi, u pacientov, ktorí sú
chronickými alkoholikmi. V závere výsluchu na otázku obhajcu, čo sa týka mechanizmu zranení, či vie
vylúčiť, že tieto zranenia, ktoré znalec uviedol v zozname priznané poranenia, či nemohli byť spôsobené
napríklad pádom poškodenej znalec uviedol, že tak, ako je to uvedené aj v znaleckom posudku, pri páde
na tvárovú časť hlavou na tvrdú podložku vzniká iný typ poranenia mäkkých častí v oblasti tváre, t. j. nad

prominujúcimi časťami tváre, ako je lícna kosť, chrbát nosa, brada obvykle vznikajú tržno - zmliaždené
rany a hlboké odreniny nad prominujúcimi časťami lícom a takýto typ poranenia pri prvotnom ošetrení
na chirurgickej ambulancii a počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení nebol popísaný.

Podľa záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 09.03.2020 znalca Mgr. A. Č. z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých bola u obžalovaného zistená úroveň
nonverbálnych rozumových schopností v pásme mierneho podpriemeru, kvalifikačne IQ=86, pričom sa
jednáoosobnosťkonzervatívneladenú,rigídnu,snízkymmentálnymvýkonomasozúženýmizáujmami.
Vzťah obžalovaného k vonkajšiemu svetu je nevrelý, s nízkou schopnosťou fungovať v zmysluplných
interpersonálnych vzťahoch, ide o osobnosť s antisociálnymi tendenciami. U obžalovaného absentujú

znaky náklonnosti k druhým, vo vzťahu k okoliu zaujíma predovšetkým kritické postoje. Je málo
citlivý voči morálnym problémom. V oblasti adaptácie sa dajú očakávať problémy. V správaní je málo
ambiciózny so sklonom k pasivite. Správanie je do značnej miery determinované okolnosťami. V
životnom štýle prevládajú momenty vlastného záujmu. Myslenie je ladené vzťahovačnosťou. Emočné
prežívanie má charakter lability, popudlivosti. Napriek tomu, že u obžalovaného sú mnestické schopnosti

znížené do pásma podpriemeru, toto zníženie neznižuje jeho schopnosť reprodukovať prežité udalosti.
Kvalitatívne, či kvantitatívne zmeny vo vnímaní u obžalovaného vyšetrenia neboli zistené. Znalec
uviedol, že obžalovaný vyjadruje voči svojej družke, poškodenej, skôr negatívny postoj, vyčíta jej, že sa
nevie postarať o domácnosť. Obviňuje ju z vlastného zdravotného stavu, za ktorý si podľa neho sama
môže. Znalec u obžalovaného zistil absenciu kladného emočného sociálneho nastavenia nielen voči

družke, ale aj voči societe vo všeobecnosti, ako znak osobnosti s antisociálnymi tendenciami. Vzhľadom
na výsledky psychologického vyšetrenia, ako aj na základe výsledkov testového materiálu, ktoré
detekujú jeho znížený sebakritický náhľad na svoju osobnosť aj na svoje správanie považuje špecifickú
vierohodnosť jeho výpovede za zníženú. Znalec záverom uviedol, že výsledky psychologického
vyšetrenia poukazujú na možné incipientné organické poškodenie CNS. Vzhľadom k charakteru

poškodenia, tento môže vplývať na celkovú osobnostnú štruktúru obvineného, ako aj na samotné jeho
afektívne prežívanie a to v tej rovine, že jeho frustračná tolerancia môže byť znížená a tak jeho emočný
prejav môže byť afektívnejší a situácie menej podnetné k tomu, aby sa agresívne prejavil.

Podľa záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 06.03.2020 znalca Mgr. A. Č.I. z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých je úroveň verbálnych rozumových
schopností u poškodenej v pásme mierneho podpriemeru. Osobnosť simplexná, emočne nestabilná,
prežívajúcapocitynebezpečia,strachuanespokojnosti.Mysleniemáobsedantno-schizoidnýcharakter.
V myslení prítomné tendencie k vzťahovačnosti. I interpersonálnom kontakte je poškodená otvorená.
Čo sa týka schopnosti správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti vo všeobecnosti i udalosti,

ktoré sú predmetom trestného stíhania znalec uviedol, že poruchu vnímania ani prítomnosť fabulácií
či konfabulácií v myslení psychologickým vyšetrením nezistil. Mnestické schopnosti sú znížené do
pásma mierneho podpriemeru, toto zníženie ale neznižuje jej schopnosť reprodukovať prežité udalosti.
Znalec uviedol, že v prípade potvrdenia fyzických útokov zo strany obžalovaného voči poškodenej,
sa na základe charakteru fyzického ublíženia dá usudzovať, že došlo k ohrozeniu fyzického zdravia

u poškodenej. Psychologické vyšetrenie u poškodenej potvrdzuje ohrozenie psychického zdravia. U
poškodenej bolo zistené anxiózne prežívanie sprevádzané silným pocitom neistoty a bezradnosti.
Poškodená prijíma rolu obete bez toho, aby sa voči tomu bránila a dokonca vyjadruje pochopenie pre
agresora, že má dôvod prečo byť nazlostený voči nej, keďže ona nemôže poupratovať, prichystať mujesť, požíva alkoholické nápoje. Tieto znaky podľa znalca napĺňajú predpoklady syndrómu psychického
týrania prejavujúceho sa bezmocnosťou, stratou kontroly nad vlastnou situáciou, stratou motivácie
reagovať, náchylnosťou k depresiám a úzkosti, neschopnosťou situáciu riešiť (pasívne a submisívne

správanie). K špecifickej vierohodnosti výpovede poškodenej znalec uviedol, že poškodená sa počas
vyšetrenia hovorila otvorenie, bez známok zatajovania. U poškodenej bola zistená zvýšená otvorenosť a
sebakritickosť. Na základe uvedeného znalec považoval špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej
za plne zachovanú. Čo sa týka prognózy ďalšieho rozvoja osobnosti poškodenej uviedol, že v prípade
zamedzenia hrozby jej ďalšieho fyzického a psychického atakovania a možnosti poskytnutia adekvátnej

psychosociálnej pomoci vedúcej k nadobudnutiu pocitu bezpečia, ako aj ku korekcii pri riešení životných
situácií, môže byť jej prognóza ďalšieho rozvoja osobnosti priaznivejšia.

Znalec Mgr. A. Č. sa na hlavnom pojednávaní v plnej miere pridržal záverov, ktoré uviedol vo
svojich znaleckých posudkoch. Nad rámec nich uviedol, že poškodená je schopná správne vnímať a
reprodukovať prežité udalosti jej spolunažívania s druhom M. Y., a takisto aj vo všeobecnosti tak,

ako je uvedené v znaleckom posudku. Znalec uviedol, že čo sa týka posúdenia prípadných následkov
vyšetrovanej udalosti na psychiku poškodenej je možné, že tieto následky môžu byť aj trvalé, nakoľko
nie je možné predpokladať správanie poškodenej, ktoré úzko súvisí s tým, či zistené skutočnosti sa
budú prejavovať aj naďalej. Znalec uviedol, že mohol vychádzať len zo skutočností, ktoré sa odohrávali
priamo v tom čase a vychádzal z dvoch rovín. Jedna bola tá, kde poškodená bola z časového

hľadiska tesne po vyšetrovanom skutku a druhé hľadisko bolo to dlhodobejšie, prečo sa na uvádzané
správanie obžalovaného nesťažovala už skôr. Znalec zdôraznil, že práve to druhé hľadisko posudzoval
ako základný znak k vzniku syndrómu týranej osoby. K pocitom poškodenej uvedeným v podanom
znaleckom posudku, ktoré v poškodenej konanie druha malo vyvolávať znalec poukázal na to, že pre
osoby s uvedeným syndrómom týranej osoby je to typické. Pocity bezmocnosti, straty kontroly, motivácie

reagovať, práve súvisia s tým, že poškodená stratila vo všeobecnosti motiváciu a vieru, že sa môže stav
zmeniť, čo je jedným zo základných znakov vzniku syndrómu týranej osoby. Znalec záverom uviedol, že
poškodená pociťovala obavy z možného konania obžalovaného, bála sa ho a vnímala, že jeho agresívne
správanie sa v poslednej dobe stále stupňovalo. Upresnil, že syndróm týranej osoby je typický tým, že
človek, ktorý je týraný, môže aj veriť, že je dôvod, prečo sa jeho partner sa voči nemu tak správa a

všetko to príkorie, ktoré je na ňom páchané, môže odsúvať niekedy aj na druhú koľaj, že si to odôvodní
ako dôvodné. Práve vytrhnutie poškodenej z tohto prostredia jej umožnilo podľa znalca porozumieť,
že správanie jej druha bolo jej permanentným ubližovaním jej samej. Vzhľadom na uvedené znalec
pripustil u poškodenej existenciu pociťovania príkoria, ktoré si poškodená odôvodnila, ako dôvodné.
Znalec zároveň uviedol, že iné okolnosti, zdroje stresu zistené neboli.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. V. A. v znaleckom posudku č.
XX/XXXX zo dňa 08.03.2020 konštatoval u obžalovaného organickú poruchu osobnosti a správania.
Závislosť od alkoholu či na iných psychotropných látkach u obvineného nezistil. Znalec uviedol, že ak
vyšetrovacie orgány dospejú k záveru, že obžalovaný spáchal predmetný skutok, skutočnosti zistené

jeho znaleckým vyšetrením vedú k záveru, že nezistil patický charakter konania, ani konanie, ktoré
by bolo v nápadnom rozpore s jeho predošlým správaním sa v minulosti. Vzhľadom na prejavy ľahšej
deteriorácie osobnosti je možné pripustiť isté odbrzdenie zábran v čase skutku a preto ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti obvineného, v čase spáchania skutku hodnotil ako ľahkou, nepodstatnou
mierou znížené. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli zachované v celom

rozsahu. Obžalovaný v čase skutku rozpoznával jeho protiprávnosť, jeho schopnosť ovládať svoje
konanie bola nepodstatnou mierou znížená. Obvinený chápe zmysel trestného konania. Poukázal na
to, že z psychiatrického hľadiska je pobyt obvineného potencionálne nebezpečný voči jeho družke. U
obžalovaného odporučil zvážiť nariadenia ochrannej psychiatrickej liečby, kde pravidelným užívaním
podpornej psychiatrickej medikácie by sa mohlo dosiahnuť stlmenie afektívnej labitity, pričom liečbu

odporučil nariadiť ambulantnou formou.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. V. A. v znaleckom posudku č.
XX/XXXX zo dňa 13.03.2020 k psychiatrickému vyšetreniu duševného stavu poškodenej uviedol, že
u konštatuje miernu kognitívnu poruchu, pričom sa jedná o psychickú poruchu, ktorá sa prejaví len v

náročnejších situáciách a je charakterizovaná poruchou koncentrácie aj tenacity pozornosti, sťaženým
učením sa, typickým prejavom je diskrepancia medzi intelektovou a pamäťovou úrovňou, kde úroveň
pamäťových schopností oproti očakávaniu zaostáva, v tomto prípade ide hlavne o zúženie kapacity
pamäte, teda sa zužuje rozsah podnetového materiálu, ktorý je schopná zapamätať si, nie je závažne,aspoň nie forezne významne postihnutá presnosť pamäťovej reprodukcie. U poškodenej zistil okrem
uvedeného aj syndróm závislosti od alkoholu. Znalec konštatoval, že schopnosť poškodenej správne
vnímať a vypovedať je nepodstatnou mierou znížená, menovaná chápe zmysel trestného konania.

Zároveň uviedol, že žiadne iné dôležité okolnosti týkajúce sa trestnej veci a osoby nezistil.

Pri výsluchu znalec MUDr. V. A. uviedol, že čo sa týka organickej poruchy osobnosti správania u
obžalovaného M. Y. v priebehu vyšetrenia zistil, že je dlhodobo liečený kvôli cukrovke, pichá si inzulín, je
liečený aj s tlakom. V súvislosti s týmito ochoreniami popisuje zhoršenie zraku, sluchu a taktiež problémy

s chôdzou, problémy s nohami. Tieto choroby menia fungovanie ciev, môže dôjsť k zúženiu ciev k tzv.
kôrnateniu ciev, môže dochádzať k poškodeniu nervových zakončení, pričom tieto zmeny môžu mať
vplyv aj na psychické funkcie v zmysle, že môže dôjsť k vystupňovaniu nepriaznivých osobnostných čŕt.
V tomto prípade k sklonom k impulzivite. Z uvedeného dôvodu tento fakt bral znalec aj do úvahy pri
hodnotení jeho ovládacích schopností, ktoré som hodnotil ako nepodstatnou mierou znížené vplyvom
týchto organických zmien.

U poškodenej znalec zistil syndróm závislosti od alkoholu tak, ako to uvádzal aj v znaleckom posudku,
tiež že sa v minulosti mala liečiť s tlakom, ale neliečila sa. Berúc do úvahy závislosť od alkoholu,
neliečenú hypertenziu, taktiež u nej došlo k zmenám na cievach, čo sa pri vyšetrení prejavovalo
malými nepresnosťami, napr. nevedela si spomenúť presne, aký je dátum, hádala, či je desiateho alebo
jedenásteho, nevedela si spomenúť na dátum svadby. Na základe uvedeného preto znalec hodnotil

schopnosť poškodenej správne vnímať a následne reprodukovať ako zníženú nepodstatnou mierou.
Tieto zmeny však nedosahujú stupeň demencie. Ohľadom nebezpečnosti správania obžalovaného
znalecuviedol,ževzhľadomnaneopakovaniesprávaniazminulostivočiinýmosobám(r.1994,kedymal
byť obžalovaný trestaný kvôli nebezpečnému vyhrážaniu) a aj na hodnotenie samotného obžalovaného
pri vyšetrení, že sa dokáže rozčúliť, keď mu družka cigáni, má za to, že takéto konanie je v súčasnosti

selektívne len voči jeho družke. Aj s poukazom na správanie sa obžalovaného pri znaleckom vyšetrení
(bez známok agresivity či neochoty spolupracovať) je obžalovaný schopný rozpoznať vhodnosť konania,
aj sa ovládať. Konanie obžalovaného voči družke znalec posúdil ako chorobou (organickými zmenami)
podmienené, kedy to vnímal ako istý vzorec naučeného správania, ktoré sa mu mohlo osvedčiť v riešení
nejakých záťažových situáciách v ich vzťahu. Znalec poukázal na to, že ak by sa obžalovaný žalovaného

skutku dopustil, tak ako je popísané v uznesení, tak potenciálne nebezpečenstvo by mohlo spočívať v
zmysle opakovania sa obdobného správania ako je to, ktoré je mu kladené za vinu. S poukazom na
uvedené znalec odporučil zváženie nariadenia ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou, v
rámci ktorej by okrem uvedeného mohli byť podávané lieky, ktoré by tlmili afektívny náboj, čím sa môže
naučiť aj iným vzorcom správania v záťažových situáciách.

Ohľadom poškodenej a jej vnímania prežitých udalostí znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa
jedná o nepodstatné zníženie schopnosti správne vnímať a následne vypovedať, pričom sa jedná o
vnímaniesituácie,vktorejsanachádzapoškodenávtriezvomstave.Jejreprodukciamôžebyťvzhľadom
na mierne organické zmeny nepresná. Okrem uvedeného požitie alkoholu má vplyv na vnímanie človeka
aj následnú reprodukciu, závisí od množstva požitého alkoholu. Mohli by tam byť nepresnosti po požití

alkoholu v reprodukcii, mohli by tam byť aj výpadky pamäťovej stopy. Znalec konštatoval syndróm
závislosti od alkoholu v 3. štádiu závislosti. Okrem uvedeného na prípadných konfliktoch sa mohli
podieľať aj organické zmeny obžalovaného v zmysle ľahšieho odbrzdenia zábran a následnej afektívnej
lability a impulzivity.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu a prečítal na vec vzťahujúce
sa listinné dôkazy, okrem iného aj výpis listu vlastníctva č. XXXX, okres Z., obec Z., katastrálne územie
Z., správu Obvodného oddelenia PZ Snina zo dňa 14.01.2020, z ktorej vyplýva, že poškodená od roku
2014 nevystupovala v evidencii priestupkového konania ako poškodená a správu Obvodného oddelenia
PZ Snina zo dňa 28.01.2021.

Ako dôkaz bol v súlade s § 270 ods. 2 Trestného poriadku vykonaný dôkaz prehratím obrazovo -
zvukového záznamu čl.l. 81 na technickom zariadení vyhotoveného Okresným riaditeľstvo policajného
zboru v Humennom pod ČVS: P.-XX/X-S.-C.-XXXX, týkajúci sa výsluchu poškodenej O. V. na uvedenom
oddelení dňa 14.01.2020 o 13:30 hod..

Nahlavnompojednávanísúdprečítalajlistinnýdôkaz,atozápisnicuoprehliadketelapoškodenejzodňa
14.01.2020 a oboznámil s fotodokumentáciou zo dňa 14.01.2020, ktorá zachytáva rozsah a charakter
zranení poškodenej na hlave, tvári, hrudníku, ruke, kolenách.Z lekárskej správy poškodenej vystavenej lekárom Chirurgickej ambulancie Nemocnica Snina, s.r.o., zo
dňa 14.01.2020 vyplýva, že u poškodenej boli popísané okrem iných aj zranenia: prítomné hematómy

a opuch celej tváre, krku až siahajúce po dekolt, staršieho i novšieho dáta, početné exkoriácie
tváre staršieho i novšieho dáta, PHK - deformácia, opuch a algia zápästia vľavo, hematóm, hybnosť
obmedzená, algická. Z výsledkov RTG vyšetrení okrem iného vyplýva, že zápästie vľavo prítomná
čerstvá kominutívna kompresívna dislokovaná fraktúra distálnej epifýzy radia vľavo, staršia fraktúra dist.
diafýzy II. Metakarpu, mierne skrátená, prerastená kalusom. Z vyšetrenia mozgu a zadnej jamy + C

chrbtice vyplýva trieštivá, mierne dislokovaná zlomenina uhla mandibuly vľavo, dislokovaná zlomenina
zygomatickej kosti vpravo, aj nosovej kosti, staršie postraumatické zmeny ľ. skapuly (parciálne
zachytené).

Z lekárskej správy MUDr. Ľ. S. zo dňa 15.01.2020 súd zistil, že poškodená bola v ambulancii vyšetrená
07.12.2012, kedy bola na odbery. Lekárka má záznam len z počítača, nakoľko pacientka vzala zdravotnú

dokumentáciu na interné predoperačné vyšetrenie - bola objednaná na operáciu. Po výmenný lístok na
očné vyšetrenie prišiel len druh M. Y. dňa 16.07.2019. Následne bola objednaná do Prešova na operáciu
09.01.2020, do ambulancie prišla menovaná pacientka dňa 07.01.2020 po výmenný lístok na int. + ARO
vyšetrenie, pričom lekárka upozornila poškodenú, že na vyšetrení dlho nebola napriek opakovaným
odkazovaním po obžalovanom, aby ju poslal, nakoľko sa v minulosti liečila na vysoký krvný tlak, pričom

poškodenálenodpovedala,ževie,žetojejejchyba,ženeprišla.Obitke,týraníčiúrazochsanezmienila.
Vpočítačizistilaošetrenie24.05.2010-pomliaždeniezápästiaaruky.Lekárkaod07.01.2020poškodenú
nevidela ani o nej nič nepočula.

Podľa výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol obžalovaný

od roku 2015 doposiaľ celkovo 7-krát priestupkovo riešený, pričom sa jedná o priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát
súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa 11.08.1994, sp. zn. 2T/306/1994

pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Trestného zákona č.
140/1961 Zb., pričom sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný M. Y. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený.

Podľa správ Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Trenčín vyplýva, že obžalovaný bol dňa 16.01.2020 prijatý do Ústavu na výkon väzby v Košiciach,
dňa 18.01.2021 bol preeskortovaný do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody v Trenčíne za účelom hospitalizácie na oddelení pneumológie a ftizeológie.
Počas doterajšieho výkonu väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni,

s personálom nemocnice spolupracuje, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní. Ústavný
poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, konfliktné situácie neudržiava. Kontakt s rodinou neudržiava.
Disciplinárne riešený nebol.

Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice v správe zo dňa 22.03.2021

oznámil že obžalovaný so začiatkom väzby dňa 13.01.2020 bol dodaný do Ústavu na výkon väzby a
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice dňa 16.01.2020, na príkaz okresného súdu Humenné sp.
zn. 2Tp/4/2020. Počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce
z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach štandardného režimu
výkonu väzby prebieha v žiadúcom sociálnom smere. Do podania správy mu nebola obžalovanému

uložená žiadna disciplinárna odmena, ani disciplinárny trest. Počas výkonu väzby obžalovaný nie je
pracovne zaradený, sociálny kontakt udržiava prostredníctvom telefonovania a korešpondencie.

Súd podľa § 272 ods. 2 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhované jednak obhajobou,
týkajúce sa zabezpečenia dokumentácie a správy týkajúcich sa bývalého manžela poškodenej spred 27

rokov. Súd mal za to, že tieto navrhované dôkazy by zásadné svetlo do prípadu nepriniesli, poukazuje
tiež na to, že priestupkové spisy z uvedeného obdobia sú skartované (správa z OO PZ Snina), a
taktiež odmietol vykonať dôkaz navrhovaný prokurátorom, uznesenie vyšetrovateľa finančnej správy aj
s poukazom na to, že uvedená trestná vec nie je v súčasnosti právoplatne skončená.Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle

od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel bez
rozumných pochybností k záveru, že je jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, a že ho spáchal obžalovaný M. Y.. Obžalovaného zo spáchania skutku
usvedčuje svojou výpoveďou poškodená O. V., ktorá popísala správanie a útoky obžalovaného voči
jej osobe. Poškodená v prípravnom konaní a následne hlavnom pojednávaní uviedla, že zranenia dňa

13.01.2020 jej spôsobil jej druh M. Y., s ktorým žije 25 rokov, pričom sa to nestalo len uvedeného dňa,
ale trvá to už dlho, ani sa nedá povedať, ako dlho. Na začiatku vzťahu ju nebil, keď prestala chodiť do
práce, asi v roku 2005 alebo 2006, bola bitka na dennom poriadku. Za obdobie posledných dvoch rokov
bola bitka dvakrát krát až trikrát do týždňa, facky aj každý druhý deň. V priebehu obdobia posledných
dvoch rokov nebolo dňa, kedy by jej vulgárne nenadával, pričom od roku 2019 to bolo na nevydržanie,
doslova jej povedal zober še, prataj še, bo ce zabijem Obžalovaný ju bil otvorenými dlaňami (fackal) a

päsťami po tvári a tele, kopal do tela. Pred posledným útokom mala len modriny, zlomeniny utrpela až
teraz 13.01.2020. Z akého dôvodu ju bije, uviesť nevedela, na začiatku ich vzťahu nebol obžalovaný
taký agresívny. Útoky druha nikdy nehlásila na polícii, ani u lekára, z druha mala strach.
Vzhľadom na existenciu dôkazov, ktoré tieto tvrdenia poškodenej podporujú, a ktoré objektivizovali celú
skutkovú situáciu, nebol dôvod jej neveriť. Jej výpoveď, aj napriek hendikepu, ktorým poškodená trpí,

že má šedý zákal a nevidí (posledný rok pred posledným skutkom) a aj vzhľadom na skutočnosť, že
poškodená, ako vyplynulo z dokazovania, vo vyššej miere požívala alkoholické nápoje, je v kontexte s
ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd preto jej výpoveď vyhodnotil za pravdivú a vierohodnú. Poškodená
po tom, čo jej bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, rozpory v otázke intenzity útokov
vysvetlila tak, že vo svojej výpovedi z prípravného konania to myslela tak, že zo začiatku ju druh často

nebil, potom sa to zhoršilo na dvakrát až trikrát do týždňa. Uvedenú skutočnosť potvrdila na hlavnom
pojednávaní viackrát. Rozpory vo výpovedi, čo sa týka mnohosti útokov a ich intenzity, boli na hlavnom
pojednávaní ustálené a podporené výpoveďami ostatných svedkov, najmä susedov M. P., G. D. a T. P.,
ktorí mali vedomosť o tom, že ju obžalovaný bil, videli znaky napadnutia poškodenej, a ku ktorým sa
uchyľovala po útokoch zo strany obžalovaného.

Výpoveď poškodenej podporuje výpoveď svedkyne M. P., z ktorej vyplynulo, že poškodenej jedna
modrina nestačila zmiznúť a už bola druhá. Ona síce bitky nevidela, ale počula krik, pričom za posledné
dva roky bola poškodená často, každý týždeň zbitá a kričaná. Uviedla, že obžalovaný poškodenej
nadával do špiny, kuriev, píč. Na poškodenej videla po útokoch obžalovaného strach. Z výpovede
svedkyne tiež plynie, že po poslednom útoku dňa 13.01.2020 prišla poškodená do jej bytu dobitá a

bosá, pričom poškodená nesúhlasila, aby zavolali záchranku. Po tom, ako povedala poškodenej, že keď
nechcezavolaťzáchranku,unejostaťnemôže,lebosabála,abysapoškodenejniečonestaloaonabola
za to zodpovedná, odviedla poškodenú na jej žiadosť ku G. D., ktorá poškodenej, napriek prvotnému
nesúhlasu, záchranku zavolala. Potvrdila, že o poškodenú, ktorá iba sedela, neupratovala a neprala, sa
staral obžalovaný. Ku vzájomnému vzťahu svedkyne s obžalovaným uviedla, že vychádzali spolu dobre,

obžalovaný jej neraz pomohol, mali dobrý vzťah navzájom. Potvrdila, že poškodená si vedela vypiť.
Výpoveď poškodenej je podporená aj výpoveďou svedkyne G. D., ku ktorej sa poškodená uchyľovala
po útokoch najčastejšie, a ktorá bola aj priamym svedkom protiprávneho konania obžalovaného voči
poškodenej. Svedkyňa sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že nechce svojou výpoveďou nikomu
ublížiť, pod tlakom emócií však uviedla, že obžalovaný poškodenú stále trieskal, a že im hovorila, že

nech prestanú, lebo ich cigáni udajú, pritom upresnila, že pod pojmom trieskal myslela to, že ju bil,
poškodená bola samá modrina, čím ďalej bol obžalovaný agresívnejší. Uviedla, že o týždeň, dva bola
dobitá a potom po mesiaci opäť, pričom celú tvár mala modrú. To, že ju zbil obžalovaný vedela priamo od
poškodenej, poukázala na to, že nechcela volať políciu, lebo sa ho veľmi bála. Poškodená neupratovala,
len sedela, pivo pila každý deň. Obžalovaný podľa svedkyne pomohol nielen im, ale aj iným ľuďom v

bytovke. Z výpovede svedkyne plynie, že dňa 13.01.2020 poškodenú do jej bytu doviedla M. P.C., pričom
poškodená bola celá dobitá, jej tvár a od krku do pol pása bola modrá.
Výpovedi poškodenej korešponduje aj výpoveď O. B., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný poškodenú nebil
často, potom bolo ticho a o týždeň zas, pričom na ňu nadával, čo bolo počuť až na chodbu. Poškodená
sa k svedkovi po útoku uchýlila asi dvakrát, pričom mala pobitú celú tvár, krk aj hrudník, mala modriny.

Svedkom útoku nikdy nebol. Z výpovede plynie, že obžalovaný sa staral o poškodenú v čase, keď mala
problémy so zrakom.
Tvrdenia poškodenej sú podporené aj výpoveďou svedka T. P., ktorý potvrdil, že sa u obžalovaného
a poškodenej boli hádky. Naposledy v januári 2020 k nim prišla poškodená zbitá, ktorá tvrdila, že juzbil obžalovaný. Uviedol, že poškodená sa bála, aby obžalovaného nepustil k nim do bytu. Poškodená
nesúhlasila aby volali políciu a záchranku, na žiadosť poškodenej ju jeho manželka zaviedla ku G. D.,
ktorá záchranku vtedy zavolala. Poškodenú videl pobitú aj tri dni pred uvedeným incidentom, pričom

aj vtedy priznala, že ju zbil obžalovaný. V prípravnom konaní uviedol, že ju bije často, aj niekoľkokrát
za týždeň.
Pokiaľ ide o výpovede svedkov M. P., G. D., T. P. V. O. B. súd konštatuje, že pôsobia dôveryhodne
a presvedčivo, bez logických a vecných rozporov. Rozpory, ktoré boli odstraňované na hlavnom
pojednávaní u G. D., čo sa týka útokov obžalovaného po tom, ako poškodená prestala vidieť a rozpory

vo výpovedi svedka T.Š. P., čo sa týka mnohosti útokov, kde obaja svedkovia pred súdom uviedli, že je
pravdou to, čo uvádzali v prípravnom konaní, pripisuje súd sčasti aj počiatočnej neochote vypovedať na
hlavnom pojednávaní proti svojmu susedovi, obžalovanému (svedok T. P. v pojednávacej sieni uviedol,
že verí v Boha, a len ten má obžalovaného súdiť, svedkyňa D. uvádzala, že nechce svojou výpoveďou
nikomu ublížiť).
Na základe uvedených výpovedí bolo v rozsahu obžalobného návrhu to, že poškodenú obžalovaný

opakovanenajmenejjedenkráttýždennebil,nadávaljej,vyhrážalavyvolávalunejpocitstrachuastresu,
preukázané. Túto mnohosť fyzických útokov v týždni (raz do týždňa) okrem poškodenej potvrdil svedok
B. i svedkyňa P.. Aj svedkyňa D. uviedla, že nebola každý deň dobitá, bolo aj tak, že u poškodenej aj
týždeň nebola a potom bola poškodená zmodretá, svedok P. potvrdil, že ju bil niekoľkokrát do týždňa.
Uvedenými dôkazmi tak bola vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní snažil

preukázať, že poškodenú nebil, nevyhrážal sa jej, nikdy jej nenadával, žiadne modriny ani stopy po
fyzickom násilí na poškodenej v posledných dvoch rokoch nevidel, a že keď ju dňa 13.01.2020 našiel o
14tej hodine u suseda T. P., ešte pobitá nebola, teda nevidel na poškodenej žiadne zranenia. Uviedol,
že poškodená je alkoholička, ktorá štyri roky chodí po rómoch, s ktorými pije. Tvrdenia obžalovaného sú
v tomto smere zjavne účelové a nezodpovedajúce skutočnosti, nakoľko svedkovia, susedia v bytovom

dome zhodne tvrdili, že poškodenú, ktorá sa k nim po bitkách niekedy uchyľovala, videli s modrinami a z
ich bytu sa pravidelne ozýval krik. Výpovede poškodenej a svedkov - susedov jednoznačne preukazujú,
že poškodená mala viditeľné modriny na tvári a dekolte aj pri poslednom útoku dňa 13.01.2020, pričom
sama poškodená povedala, že tieto zranenia jej spôsobil obžalovaný. Zo znaleckého posudku, výsluchu
znalca, lekárskej správy vystavenej lekárom Chirurgickej ambulancie zo dňa 14.01.2020 vyplýva, že u

poškodenej boli popísané zranenia - hematómy a opuch celej tváre, krku až po dekolt, nielen novšieho
ale aj staršieho dáta. Z uvedeného je zrejmé, že poškodená mala modriny už aj pred 13.01.2020. Všetci
uvedení svedkovia - susedia potvrdzovali, že sa obžalovaného poškodená bojí. Svedkovia zároveň
zhodne popísali udalosti zo dňa 13.01.2020, kedy došlo k poslednému útoku na poškodenú, keď prišla
do bytu P., pričom bola dobitá, kde tvrdila, že ju zbil obžalovaný a chcela u nich prespať. Svedkovia

P. a G. D. zhodne uviedli, že P. ju odviedla na jej žiadosť ku G. D. po tom, čo odmietala, aby zavolali
záchranku. Napriek prvotnému nesúhlasu poškodenej G. D. záchranku napokon zavolala.
Ako už bolo vyššie uvedené výpoveď poškodenej ohľadom fyzických útokov a aj posledného
útoku dňa 13.01.2020 je podporená aj uvedenou lekárskou správou, ktorá svedčí o charaktere
zranení poškodenej, fotodokumentáciou, ktorá viditeľne zachytáva rozsah a charakter týchto poranení.

Svedectvo poškodenej o fyzickom útoku na jej osobu je však objektivizované najmä závermi znaleckého
dokazovania a výpoveďou znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová
chirurgia, ktorý tvrdenia obžalovaného, že ju nebil, jednoznačne vyvrátil, keď konštatoval zranenia,
ktoré poškodená utrpela v období najmenej od mesiaca január 2018 do 13.01.2020, pričom sa jednalo
o zranenia čerstvé i zranenia staršieho dáta. Zranenia čerstvého dáta, ktoré boli dňa 13.01.2020 u

poškodenej zistené boli pomliaždenie tváre ťažkého stupňa, zlomenina dolnej čeľuste vľavo, zlomenina
dolnej čeľuste vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomenina jarmovej kosti vpravo, zlomeninu nosových
kostí, krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu, zlomenina dolného konca vretennej kosti vľavo, zlomeniny tiel
hrudnýchstavcov1.,2.,3.,5,čímbolpotvrdenýposlednýútoknapoškodenúobžalovaným(13.01.2020),
pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia 10 - 12 týždňov, teda 70 - 84 dní. Uvedená doba

liečenia bola základom pre vyhodnotenie zranenia ako ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3
písm. i), ods. 4 Trestného zákona, kde za závažné ovplyvňovanie obvyklého spôsobu života súd
považoval najmä imobilizáciu chrbtice 10 - 12 týždňov. V čase podania znaleckého posudku doba
liečenia predstavovala 52 dní. Poškodená počas nutnej doby liečenia mohla byť obmedzená vo fyzickej
aktivite. Počas imobilizácie chrbtice minimálne 10 týždňov bola v plnom rozsahu odkázaná na pomoc

druhej osoby. Z uvedeného vyplýva, že do odstránenia jednotlivých fixácií, najmä korzetu chrbtice, bol
závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodenej. Znalec prakticky vylúčil, že zranenia vznikli
u poškodenej po páde. Z mechanizmu vzniku jednotlivých poranení vyplynulo, že pomliaždeniny tváre
poškodenej boli spôsobené po opakovaných úderoch tupým predmetom širšej kontaktnej plochy dooblasti tváre a vlasatej časti hlavy, pričom sa jednalo o údery päsťou, otvorenou dlaňou alebo kopance.
Aj zlomenina dolnej čeľuste vľavo vznikla úderom tupým predmetom širšej kontaktnej plochy, pričom
mohlo ísť o päsť. Pri zlomenine očnice znalec vylúčil pád na tvrdú podložku a jednoznačne určil, že

zlomenina vznikla po údere päsťou. Taktiež pri zlomenine tvárových kostí potvrdil, že išlo o údery
päsťou. Priamy mechanizmus, teda úder tupým predmetom, bol konštatovaný aj čo sa týka krvácania
pod tvrdú mozgovú blanu. Uvedený komplex zranení vzniknutý pri popísanom mechanickom násilí,
ktoré pôsobilo na telo poškodenej opakovane a krátkodobo veľkou silou, pričom intenzita vedeného
násilia bola silá v jej hornom pásme, uzatvárajú zlomeniny tiel hrudných stavcov 1., 2., 3. a 5, ktoré

vznikli nepriamym mechanizmom. Je potrebné uviesť, že pri uvedenom fyzickom násilí je nutné logicky
očakávať, že osoba útleho vzrastu (z výpovede samotného obžalovaného vyplynulo, že poškodená
schudla minimálne 30 kíl z pôvodných 65 kíl) sa voči útočníkovi neudrží stáť vzpriamene, bez pohybu, po
úderoch veľkou silou. Uvedené zlomeniny hrudných stavcov sú objektivizované nielen súhrnom zranení
čerstvého dáta popísaných znalcom, ale aj výpoveďou poškodenej, ktorá uvádzala, že obžalovaný
ju opakovane udieral otvorenými dlaňami, päsťami, po tvári i tele, kde „zachopil“, kopal do tela, keď

bola na zemi, s poukazom na to, že sa v tomto prípade jedná o zranenie čerstvého dáta. Pri takejto
intenzite fyzického násilia pôsobiaceho veľkou silou, pri ktorom jednoznačne vznikli uvedené zranenia
popísané v znaleckom posudku mal súd za preukázané, že všetky zranenia popísané ako zranenia
čerstvého dáta vzniknuté priamym mechanizmom, tak i zlomeniny tiel hrudných stavcov1., 2., 3., a 5.
ktoré vznikli nepriamym mechanizmom predstavujú jeden celok a komplex zranení, teda boli spôsobené

obžalovaným pri fyzickom útoku na poškodenú tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Z výpovedí
svedkov - susedov vyplýva, že neboli svedkami pádu poškodenej, pri ktorom by k zlomenine uvedených
hrudných stavcov v poslednom období mohlo dôjsť.
K zlomenine dolného konca vretennej kosti vľavo je potrebné uviesť, že súd môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy,

ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Poškodená pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní
uviedla, že zranenie ľavej ruky, jej spôsobil obžalovaný a v rámci kontradiktórneho procesu nebol na
hlavnom pojednávaní preukázaný opak. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenia znalca Mgr. A. Č. a
skutočnosť, že práve vytrhnutie poškodenej z jej prostredia jej umožnilo porozumieť, že správanie jej
druha bolo permanentným ubližovaním jej samej.

Tvrdenie obžalovaného, že poškodenú dňa 13.01.2020 možno zbil T. P. bola jednoznačne vylúčená
výpoveďou svedkov i samotnej poškodenej. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že sa poškodená
po bitkách uchyľovala aj k manželke T. P.C., M. P.. S poukazom na závery znaleckého posudku
znalca MUDr. O. Z. a mechanizmus vzniku jednotlivých poranení bol vylúčený aj pád poškodenej a

prezentovaná obhajoba obžalovaného o vzniku zranení pádom. Na základe uvedeného súd tejto obrane
obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú, nakoľko nielen z výpovedí svedkov - susedov
vyplývajú iné skutočnosti, ale najmä znalec z odvetvia zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia
jednoznačne vyvrátil obžalovaného tvrdenia.

Vzhľadom na to, že znalec na hlavnom pojednávaní k zraneniam staršieho dáta uviedol, že je enormne
ťažké presne určiť, kedy k uvedeným zraneniam malo dôjsť, aj s poukazom na nedostupné zdravotné
záznamy poškodenej, súd mal za to, že bolo potrebné uplatniť procesnú zásadu in dubio pro reo dubio
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a teda zranenia staršieho dáta do skutku, ktorý sa kladie
obžalovanému za vinu, nezahrnúť.

Zo znaleckého psychologického dokazovania vyplýva, že považuje špecifickú vierohodnosť výpovede
poškodenej za plne zachovanú, psychologické vyšetrenie potvrdzuje ohrozenie psychického zdravia,
u poškodenej bolo zistené anxiózne prežívanie sprevádzané silným pocitom neistoty a bezradnosti.
Znaky popísané v znaleckom posudku napĺňajú predpoklad vzniku syndrómu psychického týrania

prejavujúceho sa bezmocnosťou, stratou kontroly nad vlastnou situáciou, stratou motivácie reagovať,
náchylnosťou k depresiám a úzkosti, neschopnosťou situáciu riešiť. Znalec potvrdil, že poškodená sa
bála obžalovaného a vnímala, že sa jeho agresívne správanie stupňovalo. U poškodenej konštatoval
syndróm týranej osoby, pričom znalec pripustil u poškodenej existenciu pociťovania príkoria, ktoré si
poškodená odôvodňovala ako dôvodné.

Na druhej strane v neprospech verzie skutku prezentovanej obžalovaným je znalecký posudok
psychológa, keď u obžalovaného bola psychologickým vyšetrením zistená absencia kladného
sociálneho nastavenia. Špecifická vierohodnosť výpovede obžalovaného bola znalcom považovaná
za zníženú. Myslenie obžalovaného je podľa znalca ladené vzťahovačnosťou, emočné prežívaniemá charakter lability a popudivosti. Zo znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie vyplýva, že
obžalovaného znalec konštatuje organickú poruchu osobnosti a správania. Vzhľadom na prejavy ľahšej
deteriorácie osobnosti je možné pripustiť isté odbrzdenie zábran v čase skutku, a preto ovládacie a

rozpoznávacie schopnosti obvineného, v čase spáchania skutku hodnotil ako ľahkou, nepodstatnou
mierou znížené. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli zachované v celom
rozsahu. Obžalovaný v čase skutku rozpoznával jeho protiprávnosť, jeho schopnosť ovládať svoje
konanie bola nepodstatnou mierou znížená. Obvinený chápe zmysel trestného konania. Poukázal na
to, že z psychiatrického hľadiska je pobyt obvineného potencionálne nebezpečný voči jeho družke.

Závery vyššie uvedených posudkov dokresľujú osobnosť obžalovaného, poškodenej a celkovú situáciu
domácnosti, motívy konania obžalovaného, ktorý sám seba vnímal ako obeť trpiaca družku, ktorá sa
nestará o domácnosť, opíja sa a fajčí, a o ktorú sa bolo potrebné sa starať, nakoľko v poslednom
období vôbec nevidela a jej spôsob života spôsoboval neustále zhoršovanie sa jej zdravotného stavu.
Podľa samotného vyjadrenia obžalovaného aj na hlavnom pojednávaní súd mal za to, že spôsob života
poškodenej „chodenie po cigánoch“, aby s nimi mohla piť, keďže s obžalovaným piť nemohla, vyvolával

u obžalovaného odpor a neakceptáciu. Zároveň sa obžalovaný sám vyjadril, že poškodenej vravel, že
by bolo najlepšie, keby sa rozlúčili, že je hanba, že je biela žena a chodí po cigánoch. Závery posudkov
taktiež prezentujú obavy a pocity poškodenej, ktoré na nej správanie obžalovaného zanechalo a takéto
správanie sa nepochybne možno vyhodnotiť ako týranie osoby blízkej, keďže poškodená žila dlhú dobu
v období strachu, stresu a bitiek.

Vzhľadom na uvedené a na to, že v podstate jediným priamym usvedčujúcim dôkazom ohľadom
spáchania skutku uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní
vykonaný, je výpoveď poškodenej, súd dodáva, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva,
že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších

podporných dôkazov, nesmie byť inými dôkazmi spochybnený, či dokonca vyvrátený. V prejednávanom
prípade možno k usvedčujúcej výpovedi poškodenej priradiť výpovede svedkov, ktorí boli susedmi
obžalovaného a poškodenej, a tiež aj výpovede znalcov - psychológa, psychiatra a chirurga, vrátane
nimi podaných znaleckých posudkov. Výpoveď poškodenej je podporená aj zápisnicou o prehliadke tela,
fotodokumentáciou i lekárskymi správami po poslednom útoku. Súdom nebol zistený žiadny objektívny

dôvod, prečo by si mala poškodená vymýšľať, resp. krivo obviniť obžalovaného, keď aj v priebehu svojho
výsluchu poškodená uvádzala, že keby ju obžalovaný nebil, až tak zle jej nerobil. Svedkyňa M. P.Á.
uvedla, že poškodená obžalovanému vždy vravela „môj Janko.“ Aj svedkovia, ktorí boli ich susedia
vypovedali, že spočiatku si obžalovaný s poškodenou žili dobre, že obžalovaný aj ostatným viackrát
pomohol, všetci vypovedali zhodne, preto súd nemal pochybnosti o tom, že vypovedajú nepravdu a chcú

poškodenému nejako uškodiť. Navyše poškodená O. V. počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní
plakala a bolo zjavné, že dlhodobé zlé správanie jej druha voči nej ju emočne zasiahlo.

Súd na rozdiel od obžaloby prokurátora upravil skutok presným označením poranení, ktoré vyplynuli
zo znaleckého posudku znalca MUDr. O. Z., taktiež upravil spôsob konania, akým malo k útokom zo

strany obžalovaného voči poškodenej dochádzať, a ktorý vyplynul z jej výpovede. Samotné časové
vymedzenie skutku upravil oproti obžalobe tak, že začiatok konania nebol presne zistený, že sa jedná o
obdobie približne od januára 2018, teda posledných dvoch rokov od posledného útoku dňa 13.01.2020,
kedy poškodená utiekla k susedom P.. Súd na tomto mieste uvádza, že v rozsahu obžalobného návrhu
bolo uvedené obdobie na základe vyššie uvedených dôkazov, preukázané. Súd upravil aj „neustále“

vyhrážanie,nakoľkozákonhovorílenovyhrážaní,nevyžadujesa,abyšlookonanievneustálejintenzite.
Zároveň opravil zrejmú pisársku chybu v dátume narodenia poškodenej.

Súd k obrane obžalovaného udáva, že na zbavenie trestnej zodpovednosti obžalovaného nemôže mať
vplyv skutočnosť, či poškodená oznámila orgánom, prípadne nejakým osobám konanie obžalovaného.

Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa odohráva často v izolovanom prostredí obydlia,
v úzkom kruhu osôb tam žijúcich, pričom je spojené s neochotou obete oznamovať konanie páchateľa
z dôvodu strachu, hanby a pod. Napriek uvedenému súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné,
že obžalovaný sa o poškodenú staral, čo potvrdila aj samotná poškodená. Zároveň toto správanie
však nevyvracia ani možnosť, že bol voči nej agresívny. Nebolo taktiež sporné, že o svoj zdravotný

stav poškodená minimálne od roku 2012 nedbala, a že postupne stratila úplne zrak. Súd mal tiež za
preukázané, že poškodená požívala alkoholické nápoje aj keď obžalovaný alkohol nepil. Záverom súd
poukazuje k spôsobeným pomliaždeninám, čo sa týka alkoholikov, že akceptuje, obranu obžalovaného
aj vyjadrenie znalca, že modriny vznikajú ľahšie u ľudí, ktorí sú chronickými alkoholikmi, to všakneznamená, že je tým vylúčené, tobôž ospravedlnené konanie obžalovaného. Tu je potrebné opäť
poukázať na jednoznačný znalecký posudok znalca MUDr. O. Z. a o vyjadrenie, že ak by išlo o jednu
facku, k takýmto zraneniam by nedošlo. Zároveň súd uvádza, že nemôže byť poškodenej na priťaženie,

ak nevedela presne opísať spôsob fyzických útokov obžalovaného v poslednom období (nepresnosti
však boli pri výsluchu ustálené a podporené závermi znaleckého posudku z odvetvia chirurgia), keď
už bola úplne slepá a ani to, že rovnako ako u obžalovaného došlo i u poškodenej (znalecký posudok
MUDr. V. A.) k zmenám na cievach, čo sa prejavuje menšími nepresnosťami (napr. v dátumoch).

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že
napĺňa znaky objektívnej stránky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého pojmové
znaky naplnil obžalovaný spôsobom konkretizovaným vo výrokovej časti rozsudku.
Objektom uvedeného trestného činu je ochrana blízkych osôb, ide najmä o ochranu pred domácim
násilím. Blízkou osobou sa na účely tohto trestného činu rozumie v súlade s § 127 ods. 5 Trestného

zákona aj družka, ktorou poškodená vo vzťahu k obžalovanému bola. Podľa znenia § 208 ods. 1
Trestného zákona na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby bude dostačujúce
preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným z konaní podľa § 208
ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona. Podstatou konania páchateľa, ktorým naplnil skutkovú podstatu
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, bez ohľadu

na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedenou formou sa ho dopustil, bolo spôsobenie
fyzického a psychického utrpenia blízkej osobe - poškodenej, ako svojej družke.
Medzi základné znaky domáceho násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje sa, trvá
dlhodobejšie, samo od seba neprestane a odohráva sa v súkromí. Pri psychickom násilí násilník môže
svoju obeť osočovať, ponižovať, kontrolovať, sledovať či nútiť k poslúchnutiu príkazov s cieľom útočiť

na jej psychiku a spôsobiť jej trvalú psychickú ujmu, pričom tento druh násilia páchateľ systematicky
a neustále opakuje, až získava nad svojou obeťou moc a prevahu a vzbudzuje u nej strach a pocit
bezmocnosti.
„Týraním“ osoby v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie, ktorým
páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti,

prípadne aj sústavnosti, alebo opakovanými útokmi pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe
vznikla ujma na zdraví. Trvalosť páchateľovho konania je nutné považovať od intenzity zlého
zaobchádzania. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť
alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Znamená to teda, že nie je možné urobiť záver, že
pokiaľ by nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ voči tomu ktorému

poškodenému trestného činu týrania zverenej a blízkej osoby dopustiť. Z hľadiska právnej kvalifikácie
je tak bez právneho významu skutočnosť, ak u poškodenej nie je znalecky zistený syndróm týranej
osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, t.j. syndróm týranej osoby nie je
znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu. Súd zároveň vzhľadom na vyššie uvedené

ohľadom naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby uvádza,
že na posúdenie trestnej zodpovednosti nemôže mať vplyv ani skutočnosť nezistenia posttraumatickej
stresovej poruchy, ako to bolo v tomto prípade.
Z vykonaného dokazovania napriek uvedenému nepochybne vyplynulo, že konanie obžalovaného u
poškodenej vyvolávalo napätie, stres a obavu o svoj život a zdravie, poškodená ho pociťovala pre

jeho intenzitu, hrubosť a bezohľadnosť, ako ťažké príkorie, pričom je potrebné poukázať najmä na
výpoveď poškodenej a vyjadrenie znalca psychológa na hlavnom pojednávaní i v znaleckom posudku.
Znalec taktiež učinil záver, že iný zdroj stresu, než správanie obžalovaného, zistený nebol. Jednoznačne
potvrdil, že poškodená vykazuje znaky syndrómu psychického týrania prejavujúceho sa bezmocnosťou,
pocitom neistoty a bezradnosti.

Dôvodné je aj podriadenie skutku pod kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 208 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pričom podľa
§ 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas. Pre posúdenie otázky, či páchateľ trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby páchal

takýto čin po dlhší čas v zmysle ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona je určujúca nielen celková
doba týrania, ale je potrebné prihliadnuť aj ku konkrétnemu spôsobu vykonania činu, intenzite týrania
a podobne. Musí ísť teda o taký dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas spáchania tohto
trestného činu a jednak prekračuje tento obvyklý čas tak, že použitie základnej skutkovej podstaty, teda§ 208 ods.1 Trestného zákona by dostatočne nevystihovalo závažnosť konania obžalovaného. Žalované
obdobie posledných dvoch rokov, teda približne od januára roku 2018 uvádzané poškodenou už od
prípravnéhokonaniaavžalovanejintenzitenajmenej1krátdotýždňa,ktorábolapodporenáajvýsluchmi

svedkov, susedov, kde svedkyňa P. i svedok B. potvrdili uvedenú intenzitu, až do dňa posledného útoku
dňa 13.01.2020, jednoznačne spĺňa podmienku podriadenia skutku pod uvedenú kvalifikovanú skutkovú
podstatu. Zároveň doba liečenia jednotlivých zranení, ako bolo podrobne uvedené vyššie pri uznaní viny
obžalovaného, bola základom pre vyhodnotenie zranenia ako ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3
písm. i), ods. 4 Trestného zákona, a teda obžalovaný poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného tak súd konštatuje, že obžalovaný konal v priamom
úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko zo spáchania skutku, keď po dobu približne
od januára 2018 do 13.01.2020 vedome a cielene priamo poškodenej, ako svojej družke, spôsoboval
fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, je evidentné, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom

zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy. Súd predovšetkým poukazuje na dobu páchania, ktorá je približne 2 roky, rozsah trestného

činu (veľké množstvo foriem konania, obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prejednávaného zločinu) i
intenzitu (spôsobovanie psychického a fyzického utrpenia poškodenej v podstate na dennej báze, ktoré
nebolo ojedinelé).

Pokiaľ ide o následok trestného činu, súd poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že čo sa

týka prognózy ďalšieho rozvoja osobnosti poškodenej, môže byť prognóza ďalšieho rozvoja osobnosti
priaznivejšia, avšak následky vyšetrovanej udalosti na psychiku poškodenej môžu byť aj trvalé, nakoľko
nie je možné predpokladať spávanie poškodenej, ktoré úzko súvisí s tým, či zistené skutočnosti sa budú
prejavovať aj naďalej.
Pokiaľ ide o vyhodnotenie osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy, súd zdôrazňuje jeho postoj

k spáchanej trestnej činnosti, ktorú obžalovaný nepripúšťa, neprejavil žiadnu ľútosť, avšak viacerí od
seba nezávislí svedkovia i znalec preukázali, že obžalovaný klame, minimálne ohľadom viditeľných
modrín poškodenej a opakovaného vulgárneho nadávania poškodenej. Nie je možné opomenúť skoršie
odsúdenie obžalovaného, a to rozhodnutie Okresného súdu Humenné zo dňa 11.08.1994, sp. zn.
2T/306/1994 pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Trestného

zákona č. 140/1961 Zb., pričom sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Napriek tomu, že sa v
súvislosti s týmto odsúdením na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, je nutné podotknúť, že
z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že fikciu neodsúdenia nie je
možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania trestného činu. Ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých
účinky nie sú rovnaké. Aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho

života, o jeho sklonoch páchať trestnú činnosť. Uvedené konanie obžalovaného, keď sa znovu dopustil
trestnej činnosti svedčí o tom, že predchádzajúce odsúdenie na obžalovaného zjavne nemalo žiadny
výchovný vplyv.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ako poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil pri ukladaní
trestu skutočnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j)
Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pre splnenie účelu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom

stanovenej hranici, upravenej podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona (zníženie hornej hranice
o jednu tretinu), keďže u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností. Obžalovanému tak
bol ukladaný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 7 rokov (dolná hranica) a 12 rokov a 4 mesiace
(horná hranica).
Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný

čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje
päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak zákon neustanovuje inak (§ 34 ods. 6 Trestného
zákona). Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci bolo možné uložiť len nepodmienečný
trest odňatia slobody, pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.Súd preto dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného je na neho potrebné
pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne

závažný, avšak súd zohľadnil pri ukladaní trestu to, že obžalovaný sa o poškodenú, odkedy stratila zrak
staral, a preto súd uložil trest pri dolnej zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby, čo je vyjadrené tým,
že súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ktorý považuje spolu s uloženým
ochranným psychiatrickým liečením ambulantnou formou za primeraný a zákonu zodpovedajúci.

Súd sa zaoberal aj možnosťou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 1 Trestného zákona) u obžalovaného, avšak nezistil
také pomery u páchateľa a už vôbec nie ani okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup umožňovali.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia

slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Takto uložený trest zodpovedá kritériám účelu trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie,
možno ho považovať za primeraný povahe a závažnosti spáchaného činu, teda možno dôvodne

očakávať, že ho s porozumením príjme aj spoločnosť ako trest primerane vyjadrujúci aj morálne
odsúdenie páchateľa a zároveň bude dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti
obžalovaným v budúcnosti.

Vzhľadom na to, že znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. V. A.,

v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 08.03.2020 odporučil u obžalovaného zvážiť nariadenie
ochrannej psychiatrickej liečby, kde pravidelným užívaním podpornej psychiatrickej medikácie by sa
mohlo dosiahnuť stlmenie afektívnej labitity, pričom odporučil liečbu nariadiť ambulantnou formou, súd
uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

Poškodená O. V. tak ako v prípravnom konaní dňa 15.04.2020, čo sa týka uplatneného nároku na
náhradu škody aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na vyjadrení, aby jej bolo uhradené bolestné. Zo
záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.03.2020 znalca MUDr. O. Z. vyplynulo, že znalec
vyhotovil bodové ohodnotenie poranenia u poškodenej, ktoré utrpela pri skutku dňa 13.01.2020, a to

pomliaždenie tváre ťažkého stupňa, zlomenina dolnej čeľuste vľavo a vpravo s posunom úlomkov,
zlomenina jarmovej kosti vpravo s posunom úlomkov, zlomenina nosových kostí s posunom úlomkov,
zlomenina spodiny očnice vpravo, krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu, zlomeniny tiel hrudných stavcov,
zlomenina dolného konca vretennej kosti vľavo v sume 24 110,- eur.

Z vyjadrenia zástupcu poškodenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25,
Bratislava, IČO: 35 942 436, z prípravného konania dňa 30.03.2020 vyplynulo, že sa v trestnom konaní
cíti byť poškodená a uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške doposiaľ 5342,81 eura, nakoľko
suma nie je konečná, keďže všetky náklady za zdravotnú starostlivosť neboli zatiaľ vyfakturované.
Z písomného podania poškodenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., zo dňa 11.06.2020, č.l. 372,

vyplýva, že v súlade s § 46 Trestného poriadku navrhuje, aby súd uložil v odsudzujúcom rozsudku
obžalovanému povinnosť uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť doposiaľ v sume 5575,95 eura.

Vzhľadom na to, že si poškodené O. V.Á. a taktiež DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., riadne a včas
uplatnili a vyčíslili škodu spôsobenú trestnou činnosťou, súd uložil obžalovanému povinnosť na náhradu

škody poškodenej O. V. titulom bolestného škodu v sume 24 110,- eur a poškodenej DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a.s., v sume 5575,95 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného
môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Trestného poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech
týmito osobami,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú

osobu (§ 68 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.