Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212210217
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2212210217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: JUDr. Margita Hrivňáková, Májkova 3,
Bratislava, ako správkyňa podstaty úpadcu: AJG, s.r.o., v konkurze, IČO: 35 885 831, Landererova 1,
Bratislava, proti žalovaným: 1. EXTON SYTEMS Ltd, reg. č. 7222036, Suite 23030, 8 Shepherd Market,
Mayfair, London, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, 2. AUCTIONER, s.r.o., IČO:
36 059 552, vymazaná z obch. registra 30. novembra 2016, naposledy Plynárenská 7C, Bratislava, 3.
International Investment Holding Ltd., reg. č. C49553, Merchants Street 5/1, Valletta, Malta, zastúpenej:
Mgr. Ing. Pavol Korytár, advokát, Trnava, 4. Mgr. Eva Timár Myjavcová, Štúrova 42, Šaľa, ako správkyňa

podstaty úpadcu: WELTEN, a.s., v konkurze, IČO: 35 966 378, Báč 113, 5. International Finance
Group Slovakia s.r.o., IČO: 31 355 145, Báč 113, zastúpenej: Moško a Gúčik advokáti, s.r.o., adv.
kancelária, Bratislava, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti čiastočnému
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7 C 79/2012-645 z 19. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému v 5. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom č. k. 7 C 79/2012-645 súd prvej inštancie I. zamietol voči
žalovanému v 5. rade žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby

konanej 21. marca 2012 na návrh žalovaného v 1. rade, ktorej dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX a XXX v k. ú. Y., ktorých vydražiteľom sa
stal žalovaný v 5. rade, a II. priznal žalovanému v 5. rade nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Dňa 21. marca 2012 sa na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa konala dobrovoľná

dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX a XXX pre k. ú. Y., ktorých
vlastníkom bol žalovaný vo 4. rade. Dobrovoľnú dražbu ako dražobník organizoval žalovaný v 2. rade.
Nehnuteľnostivydražilžalovanýv3.radeprostredníctvomsvojejvtedajšejorganizačnejzložky.Žalovaný
v 3. rade tieto nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 5. rade kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený 25. mája 2012 pod č. V-2480/12. Žaloba žalobkyne bola súdu podaná 21.
júna 2012.

4. Právne súd prvej inštancie vyšiel z § 21 ods. 2 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
v znení účinnom do 30. septembra 2013, ktorý vymedzuje okruh legitimovaných osôb v konaní o
neplatnosť dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 5. rade nebol účastníkom dobrovoľnej dražby a nie je ani
dotknutou osobou, keďže to o sebe netvrdil, preto v tomto konaní nemá pasívnu legitimáciu v zmyslecit. ustanovení. Preto žalobu voči nemu zamietol. Otázku, či žalovaný v 5. rade nadobudol vydražené
nehnuteľnosti dobromyseľne, v tomto konaní súd neskúmal, pretože ani prevodom vlastníctva sa okruh
legitimovaných osôb v tomto konaní nemení.

5. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Čiastočný rozsudok považuje za nadbytočný, pretože jeho vydanie len predlžuje konanie,
jeho účelnosť a hospodárnosť súd prvej inštancie neodôvodnil a neuviedol ani ustanovenie právneho
predpisu, podľa ktorého ho vydal. Predmetom konania je jeden nárok - neplatnosť dobrovoľnej dražby,

ktorý je nedeliteľný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nepresvedčivé a zmätočné,
nezrozumiteľne sa v ňom hovorí o procesnej spôsobilosti žalovaného v 5. rade, hoci ide o jeho
legitimáciu.Vytklasúduprvejinštancienesprávnyvýklad§21ods.4zákonač.527/2002Z.z.,kdepojem
„vydražiteľ“ treba chápať širšie ako „nadobúdateľ“. Zákon totiž neráta s tým, že vydražiteľ vydraženú
vec prevedie na iného ešte v 3-mesačnej lehote na namietnutie neplatnosti dražby. Pre vlastníka
totiž môže mať význam, či nadobudol nehnuteľnosť platnou alebo neplatnou dražbou, teda môže byť

dotknutou osobou v zmysle § 21 ods. 2 cit. zák. Ak vydražiteľ scudzil predmet dražby počas tejto
lehoty, musí si byť nový vlastník vedomý, že dražba ešte môže byť spochybnená žalobou o neplatnosť.
Žalovaný v 5. rade museli byť známe okolnosti, na ktorých došlo k prevodu naňho, a ním predložené
stanovisko z 9. marca 2016 (o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho práva) žalobkyňa odmieta,
pretože nezohľadňuje okolnosti danej veci. Žalobkyňa nesúhlasí ani s tým, že k prevodu na žalovaného

v 5. rade došlo ešte pred zápisom poznámky začatého súdneho konania, keď v čase prevodu už bola
zapísaná poznámka konania o neplatnosť dražby na návrh iného žalobcu. Nesúhlasila ani s názorom,
že prechodom vlastníctva sa nemení okruh vecne legitimovaných osôb podľa § 21 ods. 4 zákona č.
527/2002 Z. z.

6. Žalovaný v 5. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Nepovažuje ho za nezrozumiteľný ani
prekvapivý, keď otázkou jeho pasívnej legitimácie sa odvolací súd vo svojom predošlom zrušujúcom
uznesení nezaoberal. Podmienky § 212 a 213 C. s. p. boli splnené, keď za samostatný procesný nárok
treba považovať aj nárok voči niektorému zo žalovaných. Žalovaný v 5. rade nemá v danej veci pasívnu
legitimáciu, takže nie je ani súčasťou nerozlučného spoločenstva. Nebol účastný dobrovoľnej dražby,

nevznikli mu z nej práva ani povinnosti, pričom jej neplatnosť nemožno posudzovať ako neplatnosť
právneho úkonu. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 274/2006, podľa ktorého je chránený ten,
kto v dobrej viere nadobudol vec od vydražiteľa, aj keď príklep bol neskôr zrušený. Nesúhlasí s výkladom
pojmu dotknutá osoba podaným žalobkyňou, keď za takúto osobu možno považovať len toho, kto podal
žalobu o neplatnosť. Rovnako nesúhlasí s tvrdení, že vydražiteľom má byť každý existujúci vlastník, a v

tejto súvislosti poukazuje na otázku dobromyseľného nadobúdateľa. Táto otázka však nie je relevantná
v tomto konaní, ale až potom, čo súd určí neplatnosť dobrovoľnej dražby. Skutkové a právne závery
žalobkyne o nedobromyseľnosti žalovaného v 5. rade sú potom špekulatívne.

7. Ďalší žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

8. Žalobkyňa v odvolacej replike v podstate zotrvala na svojich argumentoch. Napadnutý rozsudok
považuje za neúčelný, žalovaného v 5. rade za pasívne legitimovaného, pretože je právny nástupca
vydražiteľa a nerozlučný spoločník s ostatnými žalovanými. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je
podľa nej nepreskúmateľné a súd sa vyhol meritórnemu preskúmaniu veci. Znova poukázala na

zapísané poznámky v katastri nehnuteľností, ktoré narúšajú dobromyseľnosť žalovaného v 5. rade.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho

preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Ešte pred prieskumom skutkových a právnych záverov napadnutého rozsudku sa treba zaoberať
otázkami splnenie procesných podmienok, na ktoré inak odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§

380ods.2C.s.p.).Žalobkyňatentoodvolacídôvodsíceuplatnila,zanedostatokprocesnýchpodmienok
však považovala v podstate len nedostatok predpokladov na vydanie čiastočného rozsudku (§ 212 a
213 C. s. p.). Procesnými podmienkami však podľa zákonnej definície v § 161 ods. 1 C. s. p. treba
rozumieť podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať (právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita,spôsobilosť konať pred súdom, prekážka začatého konania a rozhodnutej veci a pod.). Už z logiky veci
nemôžu byť podmienky § 212 a 213 C. s. p. procesnými podmienkami, pretože neupravujú predpoklady,
za ktorých môže súd vo veci konať, ale len predpoklady, za ktorých môže meritórne rozhodnúť o

časti alebo základe nároku. Vzhľadom na to žalobkyňou tvrdený nedostatok procesných podmienok v
skutočnosti nie je takýmto nedostatkom, ale len otázkou správneho právneho posúdenia veci (teda či
súd správne posúdil naplnenie podmienok § 212 a 213 C. s. p.).

11. Vo vzťahu k samotným procesným podmienkam však predsa len odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že po vydaní napadnutého rozsudku došlo k viacerým zmenám. V anglickom „obchodnom
vestníku“ (London Gazette) bolo totiž 28. marca 2017 uverejnené oznámenie o zrušení žalovaného
v 1. rade, čo podľa § 1003 zákona o spoločnostiach z r. 2006 (Companies Act 2006) znamená
zánik spoločnosti k tomuto dňu. Žalovaný v 2. rade takisto zanikol k 30. novembru 2016 zlúčením so
spoločnosťou MajLanko SK TRADE, s.r.o., voči ktorej sa začalo konkurzné konanie. Už 30. januára
2016 bola z obchodného registra vymazaná organizačná zložka žalovaného v 3. rade v Slovenskej

republike a informácie z registra spoločností na Malte (Registry of Companies) naznačujú, že došlo aj k
výmazu samotného žalovaného v 3. rade na Malte. Uvedené zmeny v procesnej subjektivite žalovaných
predstavujú zmeny v podmienkach konania podľa § 161 C. s. p. Predmetom odvolacieho konania je
však výlučne vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 5. rade, a ako bude vysvetlené ďalej, medzi
nimi ide o samostatný procesný nárok, keďže žalovaný v 5. rade nepatrí do nerozlučného procesného

spoločenstva žalovaných a o jeho nároku by sa mohlo viesť aj samostatné konanie (rovnako by ho súd
mohol vylúčiť na samostatné konanie). V dôsledku toho prípadné zmeny procesných podmienok na
strane žalovaných v 1. až 4. rade nemajú žiaden vplyv na toto odvolacie konanie a nebránia vyneseniu
meritórneho rozhodnutia o odvolaní. Bude samozrejme úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
medzi žalobkyňou a týmito žalovanými vziať na tieto zmeny náležitý zreteľ a vyvodiť z nich pre ďalšie

konanie potrebné závery (§ 64 a 65 C. s. p.).

12. Neobstojí ani odvolacia námietka o „zmätočnosti“ alebo nezrozumiteľnosti napadnutého rozsudku.
Tento je síce stručný, ale s ohľadom na dôvod zamietnutia (nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného
v 5. rade) dostatočne jasne a zrozumiteľne objasňuje skutkový aj právny základ sporu. Argumentácia

napadnutého rozsudku je zrozumiteľná, má oporu v citovaných právnych normách, ktoré sú v ňom
vyložené. Nie je dôvodná ani námietka, že rozsudok je prekvapivý. Treba súhlasiť so žalovaným
v 5. rade, že v predošlom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sa otázka pasívnej legitimácie
vôbec neriešila (riešila sa v podstate len otázka riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku), takže
napadnutýrozsudoknemožnopovažovaťzaodklonodzáväznéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdu(§

226 O. s. p. účinného v čase vydania zrušujúceho uznesenia). Napadnutý rozsudok nemožno považovať
ani za prekvapivý, pretože námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie žalovaný v 5. rade vzniesol
vo svojom podaní došlom súdu 29. marca 2016 (č. l. 596), ktoré bolo žalobkyni riadne doručené 21.
marca 2016 a tá naň reagovala. Túto argumentáciu žalovaný v 5. rade zopakoval aj na pojednávaní 19.
júla 2016 pred vyhlásením rozsudku. Žalobkyňa tak o tejto argumentácii vedela dostatočne skoro, mohla

na ňu reagovať, a ak ju súd použil na (čiastočné) zamietnutie jej žaloby, nemožno jeho rozhodnutie
vôbec považovať za prekvapivé. Okrem toho nie je ani zrejmé, ako by takouto „prekvapivosťou“ utrpeli
procesné práva žalobkyne, keď tá ani netvrdí, že jej v dôsledku prekvapenia ušla možnosť prednášať
prostriedky procesného útoku alebo obrany, najmä skutkové tvrdenia a dôkazy.

13. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odsekoch 3.1 až 3.3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie
vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. a medzi
stranami v podstate ani neboli sporné. Odvolacie námietky totiž smerujú proti právnemu hodnoteniu veci
súdom prvej inštancie.

14. Treba čiastočne súhlasiť so žalobkyňou, že súd prvej inštancie nie celkom správne posúdil
predpoklady na vydanie čiastočného rozsudku. Nejde však o to, že by povaha nároku medzi žalobkyňou
ažalovanýmv5.radebolataká,žebyneumožňovalatakýtorozsudokvyniesť(ktomupozrivýkladďalej).
Napadnutý čiastočný rozsudok bol totiž vyhlásený už za účinnosti C. s. p., ktorý sprísnil podmienky jeho

vydania. Ustanovenia § 213 C. s. p. pritom pripúšťajú takýto rozsudok, len ak sa za konania určitý nárok
stal nesporným (vrátane toho, ak bol uznaný).To sa v prerokúvanej veci celkom zjavne nestalo. Nárok
medzi žalobkyňou a žalovaným v 5. rade nebol uznaný a nebol medzi nimi ani nesporný. Napadnutý
rozsudok tak bol vydaný za situácie, že neboli splnené podmienky citovaných ustanovení. Napriektomu však odvolací súd nepovažuje toto samo osebe za dôvod, kvôli ktorému by mal byť zrušený.
Z citovaných ustanovení totiž celkom zjavne vyplýva, že ani C. s. p. nepovažuje čiastočný rozsudok
za celkom neprípustný spôsob riešenia (časti) sporu, líši sa od O. s. p. len v presných podmienkach

jeho vydania. Tieto podmienky (nespornosť resp. uznanie nároku) sú však celkom zjavne motivované
hospodárnosťou konania. V doterajšej praxi totiž platilo, že ak sa rozhodlo čiastočným rozsudkom a proti
tomuto bolo podané odvolanie, súd prvej inštancie predkladal celý spis odvolaciemu súdu, v dôsledku
čoho nekonal ani vo zvyšnej časti predmetu konania. Účelom zmeny § 212 a 213 C. s. p. tak bolo
racionalizovať túto situáciu a pripustiť čiastočný rozsudok výlučne v prípadoch, v ktorých odvolanie proti

nemu nemožno racionálne očakávať (nespornosť nároku), prípadne kedy by bolo priamo neprípustné
(uznanie - pozri § 356 C. s. p.). Dôvody zúženia podmienok prípustnosti čiastočného rozsudku tak nie sú
nijako dogmatické či doktrinálne, ale výlučne procesnoekonomické. Pokiaľ však napriek ustanoveniam
§ 212 a 213 C. s. p. dôjde k vydaniu čiastočného rozsudku a je proti nemu podané odvolanie, rovnaké
procesnoekonomické hľadiská (porov. aj čl. 17 základných princípov C. s. p.) hovoria v prospech toho,
aby odvolací súd preskúmal takýto čiastočný rozsudok z pohľadu jeho meritórnej správnosti, ak sú

splnené ostatné procesné podmienky. Ak totiž už došlo k zdržaniu konania v dôsledku podania odvolania
proti čiastočnému rozsudku, bolo by v priamom rozpore s požiadavkou hospodárnosti konania takýto
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie bez ohľadu na to, či po hmotnoprávnej
stránke je takýto rozsudok správny alebo nie. Potom by totiž došlo k zdržaniu konania, ktoré by vo
výsledku bolo celkom zbytočné, nemalo by pre strany nijaký efekt, ba naopak, išlo by proti ich záujmu

na prejednaní veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). V dôsledku toho treba v takomto
prípade čiastočný rozsudok preskúmavať len z toho hľadiska, či obstojí hmotno a procesnoprávne ako
spôsob čiastočného vybavenia veci, nie aj z toho hľadiska, či sa rozhodlo o nároku, ktorý sa stal za
konania nesporným (§ 213 C. s. p.).

15. Pokiaľ ide o predmet čiastočného rozsudku, podľa § 213 C. s. p. ním môže byť jeden z viacerých
procesných nárokov. Samostatným procesným nárokom v zmysle tohto ustanovenia však nemusí byť
nevyhnutne len jeden z viacerých objektívne kumulovaných nárokov voči tomu istému žalovanému.
Už doktrína k § 152 ods. 2 O. s. p. vychádzala z názoru, že spôsobilým predmetom čiastočného
rozsudku, teda samostatným procesným nárokom, môže byť aj jeden nárok uplatnený v žalobe

voči viacerým žalovaným, pokiaľ nešlo o nerozlučných spoločníkov (porov. Handl, V. - Rubeš, J.
Občanský soudní řád. Komentář. I. diel. Panorama : Praha 1985, s. 668 a 669). Niet žiadneho dôvodu
inak vykladať pojem „procesného nároku“ použitý v § 213 C. s. p. Aj podľa C. s. p. teda môže
byť predmetom čiastočného rozsudku aj celý uplatnený nárok vo vzťahu k niektorému z viacerých
žalovaných (procesných spoločníkov). Podmienkou je, aby tento žalovaný netvoril s iným nerozlučné

a nútené procesné spoločenstvo. Podľa § 77 ods. 1 C. s. p. je nerozlučným spoločenstvom také
spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Osobitným druhom nerozlučného spoločenstva
je pritom tzv. nútené spoločenstvo, pri ktorom podľa § 78 ods. 1 C. s. p. osobitný predpis vyžaduje
pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Z citovaných ustanovení teda vyplýva,

že medzi viacerými žalovanými nevzniká nerozlučné spoločenstvo už samotným faktom spoločného
podania žaloby proti nim. Toto spoločenstvo vzniká len vtedy, ak predmetom žaloby je také spoločné
právo alebo povinnosť, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých žalovaných, resp. ak takúto
spoločnú účasť vyžaduje zákon. Povahu spoločenstva je teda potrebné posudzovať vždy podľa žalobou
uplatneného práva, a to tak podľa žalobného prednesu (opisu rozhodných skutočností), ako aj podľa

žalobného petitu. Nie je pritom vylúčená aj kombinácia oboch možností - teda že žalobca v žalobe
označí viacerých žalovaných, no v žalobe ide o také právo, že rozsudok sa musí vzťahovať len na
niektorých z nich, prípadne zákon vyžaduje len účasť niektorých z nich. Potom ale nerozlučné, resp.
nútené spoločenstvo vzniká len medzi týmito žalovanými. Ostatní žalovaní sú potom len samostatnými
spoločníkmi, lebo rozsudok sa na nich nemusí vzťahovať a ani osobitný predpis ich účasť nevyžaduje.

V dôsledku toho možno žalobu voči nim samostatne zamietnuť napríklad pre nedostatok pasívnej
legitimácie alebo nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

16. Podstata hmotnoprávnych odvolacích námietok žalobkyne je založená práve na tom, že v konaní
o neplatnosť dobrovoľnej dražby sú žalovaní nerozlučnými spoločníkmi, takže možno voči nim vydať

len jeden jednotný rozsudok, nie čiastočný rozsudok. Takýto právny záver je však opodstatnený len
čiastočne. Okruh účastníkov konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby vyplýva z § 21 ods. 3 zákona
č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom k 21. marcu 2012, z ktorého možno vyvodiť, že účasť všetkých
týchto osôb v konaní je nevyhnutným predpokladom úspechu žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby(porov. judikát R 23/2010). Od účinnosti C. s. p. ide teda v tomto prípade o tzv. nútené spoločenstvo
v zmysle § 78 ods. 1 C. s. p. ako v podstate osobitný (zákonom predpokladaný) podtyp nerozlučného
spoločenstva. V dôsledku toho je teda v konaní nevyhnutná len účasť osôb uvedených v cit. § 21

ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. a vo vzťahu k týmto osobám môže byť otázka platnosti či neplatnosti
dobrovoľnejdražbyriešenálenjednotne,tedarozsudoksamusívzťahovaťnavšetkých.Akvšakžalobca
v tomto konaní žaluje aj ďalšie osoby neuvedené v zozname v § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.
z., nevzniká tým automaticky nerozlučné ani nútené spoločenstvo týchto ďalších osôb so zvyšnými
žalovanými, pretože vo vzťahu k nim nejde o také spoločné právo, aby sa rozsudok musel vzťahovať aj

na nich, a účasť týchto osôb nevyplýva ani z osobitného predpisu (§ 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.
z.). Osoby žalované „navyše“ oproti citovanému ustanoveniu sú vo vzťahu k osobám v tomto ustanovení
uvedeným v postavení samostatných spoločníkov a o žalobe možno vo vzťahu k nim rozhodnúť odlišne
od osôb v tomto ustanovení uvedených. Takéto odlišné rozhodnutie bude pritom spravidla rozhodnutím
zamietavým, pretože týmto osobám bude spravidla chýbať pasívna legitimácia v spore o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby. V prerokúvanej veci by teda odvolacia argumentácia žalobkyňa mohla

mať úspech len za predpokladu, že žalovaný v 5. rade by patril do okruhu osôb uvedených v § 21 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z. z. a jeho účasť v tomto konaní by bola povinná, takže by s ostatnými tvoril
nútené a nerozlučné spoločenstvo.

17. Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona č. 527/2002 Z. z. sú účastníkmi konania o neplatnosť dražby podľa

odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2. Žalobkyňa v prerokúvanej veci ani netvrdila, že by žalovaný v 5. rade bol navrhovateľom
dražby (tým bol žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ), dražobníkom (tým bol žalovaný v 2. rade)
ani predchádzajúcim vlastníkom (tým bol žalovaný vo 4. rade). Žalobkyňa tvrdila, že žalovaného v 5.
rade treba považovať za vydražiteľa, a tento pojem sa podľa nej má vykladať široko tak, že zahŕňa

každého „terajšieho vlastníka“. S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. Pojem „vydražiteľ“
je definovaný v § 2 písm. g) zákona č. 527/2002 Z. z. ako účastník dražby (t. j. osoba prítomná na
dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené cit. zákonom, porov.
§ 5 ods. 1 cit. zákona), ktorému bol udelený príklep. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z.
nemožno vyvodiť, že by tento pojem mal zahŕňať aj osoby, ktoré nadobudnú vlastnícke právo neskôr, od

vydražiteľa. Na také rozšírenie niet ani žiadneho dôvodu, a to ani tie dôvody, ktoré uvádza žalobkyňa.
Konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je vo svojej podstate súdnym konaním, v ktorom sa uplatňuje
námietka relatívnej neplatnosti dražby ako osobitného verejného konania. ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri
ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s

výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie [§ 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z.], a
to z dôvodov vymedzených v § 21 ods. 2 cit. zákona (porov. podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7 Cdo 481/2014). Pre posúdenie, či dobrovoľná dražba je platná alebo nie, sú rozhodujúce okolnosti,

ktoré existovali v čase jej vykonania (porov. analogicky judikát R 54/2009). Preto sú pre konanie o tejto
skutočnosti logicky legitimované len osoby, ktoré boli na samotnej dobrovoľnej dražbe zúčastnené a
ktoré zákon vymenúva v § 21 ods. 4. Samotné určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby totiž nerieši
právne postavenie nikoho iného než len a práve osôb zúčastnených na tejto dražbe a len vo vzťahu k
nim má takéto určenie praktický zmysel. Právne postavenie tretích osôb, ktoré svoje práva odvodzujú

od dobrovoľnej dražby len sprostredkovane, sa takýto určovací rozsudok priamo nedotýka, pretože na
samotnej dobrovoľnej dražbe neboli nijako zúčastnené.

18. To samozrejme neznamená, že tieto tretie osoby nemôžu byť týmto rozsudkom dotknuté nepriamo.
Riešenietýchtootázok(vtomnajmäotázky,čivyslovenieneplatnostidobrovoľnejdražbymázanásledok

automaticky aj stratu vlastníckeho práva tretej osoby, ktorá vydraženú vec nadobudla od vydražiteľa)
však nie je predmetom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Môže byť na základe osobitnej žaloby
predmetom iného konania (napr. o určenie vlastníckeho práva, vydanie veci a pod.), pre ktoré bude
rozsudok určujúci neplatnosť dobrovoľnej dražby riešiť predbežnú otázku. Až v takomto novom konaní
sa však bude môcť riešiť otázka, či a do akej miery má neplatnosť dobrovoľnej dražby vplyv na právnu

pozíciu ďalšieho nadobúdateľa, akým je aj žalovaný v 5. rade. Samotný sprostredkovaný význam
prípadného rozsudku o neplatnosti dobrovoľnej dražby neopodstatňuje, aby takýto nadobúdateľ mal a
mohol byť žalovaným v tomto konaní. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala toto postavenie žalovaného v 5.
rade tým, že je osobou dotknutou neplatnosťou dražby v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.,potom prehliadla, že táto formulácia odkazuje na ods. 2 citovaného paragrafu a zjavne mieri na osobu,
ktoráneplatnosťdražbyuplatňuje,tedanažalobcu.Tátoformuláciatedanemôžezakladaťprávožalobcu
rozširovať okruh žalovaných v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby o ďalšie osoby, ktoré podľa

žalobcu majú k dražbe akýkoľvek (hoci aj sprostredkovaný) vzťah. Ani z § 44a v spojení s § 159a O. s. p.
(resp. § 228 ods. 2 C. s. p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) nevyplýva automaticky
pasívnalegitimáciaosôbtamuvedených.Citovanéustanoveniatotižpráverozširujúzáväznosťrozsudky
aj na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami, nezakladá však bez ďalšieho pasívnu legitimáciu týchto osôb
v daných konaniach. Okrem toho je v tejto súvislosti dôvodná aj pripomienka žalovaného v 5. rade, že

je jeho vecou, aby si sám chránil svoje práva, ktoré prípadne odvodzuje od dobrovoľnej dražby (napr.
formou intervencie podľa § 83 s účinkami podľa § 84 C. s. p.).

19. V prerokúvanej veci však žalobkyňa uplatňuje len právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
podľa § 21 ods. 2 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z. Takto znie petit jej žaloby, ktorý počas konania na
súde prvej inštancie nezmenila a ku ktorému sa vyjadroval aj žalovaný v 5. rade. V odvolacom konaní

pritom prípadná zmena žaloby nie je prípustná (§ 371 C. s. p.). Žalobkyňa takisto nevyzvala žalovaného
v 5. rade, aby sa konania zúčastnil ako prípadný vedľajší účastník (intervenient) podľa § 93 O. s. p.,
resp. § 81 a 84 C. s. p. Na základe toho, čo bolo uvedené v predošlých odsekoch, tak súd prvej
inštancie správne dospel k právnemu záveru, že žalovaný v 5. rade nie je pasívne legitimovaný v
konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, pretože nie je uvedený v § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.

z. To ale znamená, že žalovaný v 5. rade netvorí zákonom vymedzený okruh strán v takomto konaní,
a teda netvorí nútené spoločenstvo v zmysle § 78 C. s. p., ani nerozlučné spoločenstvo podľa § 77
C. s. p., keďže nie je potrebné, aby sa naňho vzťahoval rozsudok o určenie neplatnosti dražby. V
dôsledku toho treba uplatnený nárok považovať vo vzťahu k žalovanému v 5. rade za samostatný
procesný nárok, o ktorom možno rozhodnúť čiastočnými rozsudkom. Preto súd prvej inštancie vo

výsledku rozhodol správne, keď žalobu voči tomuto žalovanému zamietol. Odvolací súd sa potom
v tomto konaní nezaoberal argumentáciou žalobkyne aj žalovaného v 5. rade ohľadom okolností
nadobudnutia vydražených nehnuteľností žalovaným v 5. rade. Ako už bolo uvedené, predmet tohto
konania (neplatnosť dobrovoľnej dražby) si nevyžaduje zaoberať sa nimi, a iné právo (napr. vlastnícke
právo,prípadneneplatnosťnadobúdacejzmluvyžalovanéhov5.rade)predmetomtohtokonanianebola.

20. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vo výroku správny rozsudok súd prvej inštancie podľa
§ 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).

21. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému v 5. rade odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v

spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania (výrok II).

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.