Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120236164
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120236164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom H. XX, L., proti žalovanému: J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. P. XXXX/XX,
H. X., t.č. X.. O. L. XX, Y., o zaplatenie 3.157,52 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18Csp/32/2020-73 zo dňa 22. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Stranám sporu n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.157,25 eur s príslušenstvom.
2.Východiskovo súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za preukázané vyhodnotil,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
ktorú žalovaný podpísal ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko o pôžičku nežiadal v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.620,00 eur. Žalovaný dlh nesplácal riadne a

včas, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.04.2017 vyhlásil k tomuto dátumu predčasnú
splatnosť úveru. Pohľadávka vymáhaná v tomto konaní bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 19.11.2019 platne postúpená na žalobcu, čím sa žalobca stal aktívne legitimovaným
na vymáhanie pohľadávky voči žalovanému.

3.Následne okresný súd konštatoval, že spornou ostala otázka, či došlo k premlčaniu nároku. V danej
spojitosti vymedzil pojmové znaky inštitútu premlčania a v konkrétnostiach posudzovanej veci uviedol,

že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.04.2017. Ustanovenie §
103 druhá veta OZ neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého
dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale
na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh.
4.V prípade spotrebiteľskej zmluvy má podľa súdu prvej inštancie dodávateľ v zmysle § 53 ods. 9 OZ
povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania
so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína

počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ), v danom prípade splátky
splatnej 04.01.2017, nakoľko z prehľadu splácania vyplynulo, že prvou omeškanou splátkou je (práve)
splátka splatná dňa 04.01.2017. Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre
takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôžeešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie je fixný
inštitútajeprávomzákonodarcustanoviťprejednotlivéprípadypremlčaciudobuodlišnezapredpokladu,
že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda, že takýmto stanovením

premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať
svojepráva.Vtomtoprípadepodľanázoruokresnéhosúdubolapremlčaciadobavtrvaní(defacto)dvaa
trištvrterokadostatočnánato,abyveriteľuplatnilsvojnároknaplnenieceléhopredčasnezosplatneného
dlhu na súde.

5.Nadväzne, nakoľko žaloba bola na (upomínacom) súde podaná dňa 07.02.2020, ide o uplatnenie
nároku po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, k čomu došlo 04.01.2020. Okresný súd preto uzavrel,
že dňom uplynutia premlčacej lehoty žalobca stratil nárok na vymáhanie dlhu v zmysle § 54a OZ,
vrátanepríslušenstva,pretoženárokzpríslušenstvaakoakcesorickýzáväzokzanikáspolusozáväzkom
hlavným.

6.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a žalovanému, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalobcovi náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zmeny v podobe vyhovenia žalobe

v celom rozsahu.
8.Okresnému súdu vytýkal nesprávne posúdenie premlčania nároku, keď začiatok plynutia premlčacej
lehoty určil od dátumu poslednej splátky neuhradenej žalovaným. V tejto súvislosti argumentoval, že
§ 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na ust. § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa
žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom

toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa
premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej
doby, vyplýva z neho len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky.
Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť

premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd I. inštancie, došlo
by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých
omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti
celéhodlhupoviacakotrochrokoch(§101OZ)odprvejomeškanejsplátky,bolobydôsledkomzročnosti
premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata

výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre
veriteľa uvedený nepriaznivý následok.
9.Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo
dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ je nutné podľa
odvolateľa poznamenať, že ak sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 4.1.2017, na

ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bola žalovaná vyzvaná v predžalobnej upomienke, právny
predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo
spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr
dňom nasledujúcim po 4.4.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie

pristúpilkvyhláseniuokamžitejsplatnostiúveruaodtohtodňazačalaplynúťvšeobecnápremlčaciadoba
3 rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť
splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého
prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime
premlčania každej splátky osobitne.

10.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.

1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.12.Podľa § 103 veta druhá Obč. zák. ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh
(§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Zásadná odvolacia námietka žalobcu o neprimeranosti „posunutia začatia plynutia premlčacej
doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich“
je v priamom rozpore so zákonom jasne a výslovne (vo vyššie citovanej druhej vete § 103 Obč.
zák.) definovaným začiatkom plynutia premlčacej doby v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
pohľadávky podľa § 565 Obč. zák. Práve fakt, že v dôsledku právneho úkonu veriteľa sa stáva zročným

celý nesplatený dlh (teda aj splátky, ktoré v zmysle pôvodných zmluvných dojednaní by boli splatné
doslova až o niekoľko rokov) dostatočne kompenzuje relatívne prísnejšie stanovenie počiatku plynutia
premlčacej doby.

14.Bezpredmetnoujeargumentáciaodvolateľa(sodkazomna§565OZ)vzmyslektorej(argumentácie),

ak veriteľ ho nevyužije právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok,
taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Opísané totiž nijako nesúvisí s relevantnými
skutkovými okolnosťami súdenej veci. V ďalšej časti odvolateľ síce náležite uvádza, že § 53 ods. 9
OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby, uvedené však okresný súd ani nevyslovil. Podstatou
rozhodnutia okresného súdu bolo/je konštatovanie, že premlčacia doba sa v danom prípade začína

počítať odo dňa zročnosti omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ). Neopodstatneným je napokon
poukaz odvolateľa na ustanovenie § 101 OZ, viažuce začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy
sa mohlo právo vykonať po prvý. Už z návetia predmetného ustanovenia je zrejmé, že ide o všeobecnú
úpravu, zatiaľ čo v okolnostiach súdenej veci je predmetom posúdenia/premlčania plnenie v splátkach,
regulované (prednostne) špeciálnou úpravou - ustanovením § 103 OZ - vo vzťahu ku ktorej platia úvahy

opísané v bode 13 tohto odôvodnenia.

15.Možno preto zhrnúť, že je správnou určujúca úvaha súdu prvej inštancie, na základe ktorej zamietol
žalobcom uplatnený nárok ako súdne nevymáhateľný (§ 54a OZ), nakoľko žaloba bola (na súde)
uplatnená po uplynutí premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby je totiž daný dňom zročnosti

nesplnenej splátky (§ 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ), t.j. v súdenej veci splátky splatnej 4.1.2017
Práve a len uvedeným okamihom začala žalobcovi plynúť (3-ročná) premlčacia doba na uplatnenie
predmetného nároku na súde. Opísané vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého
meritórneho výroku (zamietajúceho premlčaný nárok).

16.Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Okresný súd totiž náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

17. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom

nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.