Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/193/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200384
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8220200384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželky: Ing. Ľ. T.Ľ.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, právne zastúpená: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Na
hradbách 5, 085 01 Bardejov proti manželovi, ktorý návrh nepodal: U. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom
A. U. XX, X., právne zastúpený: JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, 080 01
Prešov, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela, ktorý návrh nepodal proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov 5Pc/3/2020-41 zo dňa 21.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a posúdenie predpokladov pre
povolenie rozvodu manželstva súdom. Manželka odmietla obnovenie manželského spolužitia a
manželstvo považuje za trvalo rozvrátené, manžel nesúhlasí s rozvodom manželstva a očakáva
obnovenie spolužitia.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie ( ďalej len súd) rozsudkom č. k. 5Pc/3/2020- 41 zo
dňa 21.08.2020 rozhodol tak, že
„I. R o z v á d z a manželstvo účastníkov U. T., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. T., rod. L., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta X., zväzok XX,

ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu, ktorý zistil vyplynulo,
že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a návrh manželky na rozvod manželstva je
dôvodný. Z vyjadrení manželov vyplynulo, že problémy medzi manželmi vznikali najneskôr od mája 2019

a v priebehu času sa len prehlbovali. Manželka sa v januári 2020 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a
od toho času manželia spolu nežijú. Z dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov je iba formálne
a neplní si žiaden spoločenský význam. Manželia spolu nežijú, zlyháva medzi nimi bežná komunikácia.
Na jednej strane mal súd za preukázané obavy manželky z manželovho agresívneho správania avyhrážok jednak voči nej a jednak aj voči jej rodinným príslušníkom. Spôsob, akým manžel zakazuje
manželke sociálne kontakty s dlhoročnými priateľmi, obviňuje ju z nevery, spôsob akým kontroluje jej
bežný život v čase, keď sa tento nachádza v zahraničí, je v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine.

V zmysle uvedeného ustanovenia sú si manželia rovní v právach a povinnostiach a okrem inému musia
rešpektovať svoju dôstojnosť. Forma kontroly manželky, ktorú manžel zvolil počas svojej neprítomnosti
v mieste spoločného bydliska (videohovory, kde je manželka nútená preukazovať, že je v byte sama;
nočné hovory; nutnosť ohlásiť manželovi napr. aj návštevu pošty z dôvodu časového trasovania jej
cesty; vyžadovanie eliminácie sociálnych kontaktov s dlhoročnými priateľmi a iné) súd vyhodnotil ako

nesúladnú s účelom manželstva a zásadami, na ktorých je zväzok muža a ženy postavený. Inštitút
manželstva má byť založený na vzájomnej dôvere, ak táto v manželskom zväzku chýba, nie je ju
možné vynucovať rôznou formou kontroly jedného manžela druhým, ktorá má až ponižujúci charakter
a ktorá porušuje zásadu, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Na druhej
strane z dokazovania vyplynulo, že manžel je presvedčený o manželkinej nevere s iným mužom, s
ktorým má udržiavať vzťah. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že manželstvo účastníkov je vážne

a trvalo rozvrátené, nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia, preto manželstvo účastníkov rozviedol.
4. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 18, § 22, § 23 ods. 1,2,3
Zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP) a vyslovil, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal. Navrhuje, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 96 CMP a mal sa
pokúsiť odkázať účastníkov na referát poradenskopsychologických služieb, ktorého účelom by bol pokus
o zmierenie manželov resp. vyriešenie ich manželskej krízy. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie
náležitým spôsobom podrobne popísal dôvody uvádzané manželmi, má za to, že vzniknuté manželské

problémy je možné odstraňovať intervenciou psychológa. Je presvedčený keďže sa brali z lásky, že je
potrebné sa pokúsiť o zachovanie manželstva.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku.
12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu

vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre rozvod
manželstva . Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva. Manžel v podanom odvolaní nesúhlasí
s rozvodom manželstva. Poukazuje v podanom odvolaní na to, že nejde o nezvratný stav odlúčenia
a je potrebné sa pokúsiť o zachovanie manželstva. Má za to, že popísané problémy v manželstve
súdom je možné odstrániť pomocou psychológa a súd mohol manželov odkázať na Referát
poradenskopsychologických služieb v X.. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že zákonné

podmienky pre rozvod manželstva v prejednávanej veci sú splnené. Účastníci konania zhodne uviedli
pred súdom, že nežijú v spoločnej domácnosti, od začiatku roka 2020 nevedú spoločnú domácnosť,
nehospodária spolu, nepomáhajú si navzájom, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú
potreby, nerealizujú svoje základné práva a ani povinnosti ako manželia. Od účastníkov obnovenie
manželského spolužitia nemožno očakávať, navrhovateľka kategoricky odmieta zotrvávať už v tomto

zväzku. Odmieta obnoviť manželské spolužitie a vyslovuje obavy zo správania manžela. V priebehu
konania nedošlo k zmiereniu medzi manželmi.
14. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za splnené hmotnoprávne predpoklady
pre rozvod manželstva podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine. Manželstvo je špecifickým druhom
spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú

úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby
trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden
druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo
manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí prekrývať oblasti vzájomného príjemného prežívania
a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie

a zabezpečuje rámec pre výchovu detí. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov.
Predovšetkým, ako na citový emocionálny vzťah, ktorý predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi
manželmi, ako na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu a napokon je
aj právnym zväzkom.

15. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. Žiť spolu znamená pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné

spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo
osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť
úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či
s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie
rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Zrušenie alebo opustenie spoločnej

domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý
je predpokladom rozvodu. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného, vrátane intímneho, ale i
majetkového spoločenstva, vtedy keď spoločne zdieľajú radosti i problémy, spoločne trávia voľný čas,
osobnú starostlivosť o druhého manžela, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a podobne.

17. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil existenciu predpokladov pre rozvod manželstva. Správne
konštatoval, že inštitút manželstva má byť založený na vzájomnej dôvere, ak táto v manželskom
zväzku chýba, nie je ju možné vynucovať rôznou formou kontroly jedného manžela druhým, ktorá má
až ponižujúci charakter a ktorá porušuje zásadu, že manželia sú si v manželstve rovní v právach apovinnostiach. Na druhej strane z dokazovania mu vyplynulo, že manžel je presvedčený o manželkinej
nevere s iným mužom, s ktorým má udržiavať vzťah.

18. Manželia sú povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať
nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný
charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi
nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o
výživnom.

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a o domácnosť.

20. Manželia sú v manželstve povinní spravovať sa hlavnými zásadami, uvedenými vo vyššie citovaných

ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si
navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia.

21. Kvalifikovanosť rozvratu manželstva je vždy daná jeho hĺbkou a trvalosťou. V preskúmavanej
veci manžel nesúhlasí s rozvodom manželstva, aj keď obaja manželia rozvrat manželstva nepopierajú.

Manžel však tvrdí, že ide o stav , ktorý je možné zmeniť. V priebehu konania o rozvod manželstva
manželka odmietala obnoviť spolužitie Čas, ktorý uplynul od faktického odchodu manželky zo spoločnej
domácnosti, svedčí o neexistencii ekonomického, biologického spoločenstva. Manželia neplnia žiadnu
zo svojich manželských povinností, nežijú spoločne od roku 2020, vážne konflikty nepopierajú a
dlhodobo vzájomne sa nerešpektujú, nepomáhajú si navzájom, nedôverujú si. Vzhľadom na danú

dobu existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi je možné prijať záver, že nemožno od manželov už
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

22. Odvolateľ poukazuje na to, že napriek zisteným príčinám rozvratu manželstva súdom má za to,

že pomocou odbornej pomoci je možné zmeniť daný stav v ich manželstve. Bolo povinnosťou súdu
manželov zmierovať a mal súd odkázať účastníkov konania na meditáciu prostredníctvom § 96 CMP a
podľa ods. 2 pokúsiť sa o zmierne riešenie mediáciou. V danej námietke je potrebné uviesť, že v zmysle
ust. § 96CMP má súd viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmiernenie. Takáto
povinnosť súdu zmierňovať manželov je vnímaná tak, že súd tak činí pri pojednávaní a vždy ju realizuje

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti ďalšieho každého prípadu. Nie je procesnou vadou konania ak
súd rozhodne o rozvode manželstva bez toho, aby sa pokúsil o zmiernenie manželov. Súd môže o
snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustiť, ak je mu zrejmé, že príčiny rozvratu manželstva
sú závažné, nie je možné manželov uzmieriť, naopak rozvod sa môže s prihliadnutím k okolnostiam
javiť aj napriek všeobecnému záujmu spoločnosti na zachovaní manželstva ako najlepšie riešenie danej

situácii. V priebehu konania súd vyzval manželku na vyjadrenie sa k návrhu manžela na poskytnutie
odbornej pomoci za účelom vyriešenia resp. vyjasnenia si postojov manželov ohľadom ďalšieho trvania
manželstva. Manželka odmietla zúčastniť sa odbornej pomoci na referáte poradenskopsychologických
služieb za účelom vyriešenia manželskej krízy a prehlásila, že sa nezúčastní v prípade ak súd nariadi
danú pomoc prostredníctvom referátu. V zmysle § 96 ods. 2 súd môže účastníkov vyzvať, aby sa o

zmiernenie pokúsili aj mediáciou. Nejde o alternatívne riešenie sporu a rovnako ak o pri zmierení aj
pri postupe súdu na vyzvanie účastníkov zúčastniť sa mediácie posudzuje súd vždy podľa konkrétnych
okolností každého prípadu. Má to význam vtedy a spĺňa to účel v prípade ak manželia pozitívne reagujú
na poučenie o možnosti zmiernenia riešenia resp. pokusy súdu a odstránenie príčin rozvratu. Manželka
však odmietla zúčastniť sa pomoci na referáte psychologicky poradenských služieb a prejavila, že nemá

záujem na odstraňovaní príčin rozpadu manželstva. Z tohto dôvodu tak daná námietka odvolateľa nie
je považovaná odvolacím súdom za dôvodnú.

23. Manželstvo je vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov a v danej veci takýto stav
neexistuje. Po vyhodnotení rozvratu manželstva ani odvolací súd nenašiel tak mimoriadne okolnosti,

ktoré by umožnili prijať záver pre zachovanie manželstva.

24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd, aj napriek nesúhlasu manžela s
rozvodom manželstva, dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zosvojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia
svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie

spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie.

25. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o rozvode manželstva postupom podľa § 387
ods. 1 C.s.p., vrátane výroku o trovách konania.

26. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého nemá žiaden z
účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol
dôvod , pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle
§ 55 CMP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).