Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžhpu/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200831
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1009200831.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469,
Karadžičova 10, Bratislava, zastúpený: JUDr. Radoslav Hajdúch, advokát, Nám. M. Benku 10,
Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č.
2009/DZ/R/2/017 zo dňa 09.04.2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2S 105/09-652 zo dňa 11.01.2012, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 105/09-652 zo dňa 11.01.2012 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomKrajskýsúdvBratislavezrušilpodľa§250jods.2písm.a/,d/O.s.p.rozhodnutie
Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/DZ/R/2/017 zo dňa 09.04.2009, ako aj

prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.: 2007/DZ/2/1/111 zo dňa 21.12.2007 a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie.

Jednou z otázok, ktorú krajský súd riešil bola právomoc Protimonopolného úradu Slovenskej republiky
(ďalej „ PMU SR“) na posúdenie zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu a na vydanie
napadnutých rozhodnutí vo veci zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu podľa zákona

č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 31.05.2009 („ďalej ZOHS“).

Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu s tým, že „správne uviedol žalobca, že kompetencia
žalovaného bola v relevantnom období (až do prijatia novely ZOHS zákonom č. 165/2009 Z.z., ktorá s
účinnosťou od 01.06.2009 vypustila zo ZOHS § 2 ods. 6/, t.j. v čase konania a rozhodovania správnych
orgánov,legislatívnymspôsobomupravenáv§2ods.6ZOHS,podľaktorého„tentozákonsanevzťahuje

na prípady obmedzovania súťaže, ktorých posudzovanie patrí do pôsobnosti iného orgánu, ktorý
zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu“. V poznámke k tomuto ustanoveniu je odkaz
na § 11 zákona o elektronických komunikáciách § 2 ods. 6 bol do ZOHS zavedený zákonom č. 465/2002
Z.z.Nietpochýbotom,žetotoustanoveniemožnooznačiťzanešťastnéavpraxivyvolávajúceproblémy,
ktoré napokon zhrnula Európska komisia v odôvodnenom stanovisku určenému Slovenskej republike.
Pod pojmom prípady obmedzovania súťaže, na ktoré sa ZOHS nevzťahuje, keďže ich posudzovanie

patrí do pôsobnosti iného orgánu, v danom prípade Telekomunikačného úradu SR (ďalej „TÚ SR“)
sa rozumie podľa § 3 ods. 1 ZOHS každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom
trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo možné zníženie
rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok“.

Krajský súd je toho názoru, že v danej veci išlo o prípady, ktorých posudzovanie patrilo do pôsobnosti

TÚ SR, ktorý ako špecifický regulátor má (mal) svojou činnosťou nastaviť regulačné prostredie, aby
zabezpečil efektívnu hospodársku súťaž v oblasti elektronických komunikácií do budúcnosti. PMÚ SRpritom nie je orgánom nadriadeným TÚ SR, a preto nemohlo prísť k devolúcii ani k delegácii a už vôbec
nie k zvereniu, k prorogácii, či avokácii.

Národná rada Slovenskej republiky až zákonom č. 165/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2009 (t.j. po
vydaní druhostupňového rozhodnutia) vypustila zo ZOHS § 2 ods. 6, čím vyhovela Európskej komisii.
V relevantnom období však § 2 ods. 6 ZOHS bol účinný a podľa názoru krajského súdu vylučoval
kompetenciu PMU SR podľa ZOHS. Avšak vzhľadom na prednosť práva Únie, t.j. aj čl. 82 ZES (čl. 102
ZFEÚ) bola kompetencia Protimonopolného úradu SR podľa práva Únie daná, pričom v prvostupňovom

rozhodnutí išlo o 5 praktík podradených pod čl. 82 ZES a v prípade druhostupňového rozhodnutia išlo
až o 8 praktík podradených pod čl. 82 ZES (všetky s výnimkou výroku 9).

Krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o aplikáciu úniového práva tak národný regulátor (TU SR) nie je (nebol)
oprávnený aplikovať čl. 82 ZES (čl. 102 ZFEU), keďže jediným oprávneným orgánom v SR na aplikáciu
tohto článku je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Vyslovenie nedostatku kompetencie PMU SR

aplikovať čl. 102 ZFEU by bolo v rozpore s právom Únie. Absencia kompetencie PMU SR sa týka iba
aplikácie § 8 ZOHS.

Proti rozsudku krajského súdu žalovaný podal včas odvolanie. K zisteniam krajského súdu o nedostatku
právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky konať vo veci stláčania marže, ako aj vo veci

viazania namietal, že podľa jeho názoru právomoc bola daná. Rada PMÚ SR sa v bodoch 1 až 31
druhostupňového rozhodnutia k tejto právnej otázke podrobne vyjadrila. Protimonopolný úrad SR ako
všeobecný orgán ochrany hospodárskej súťaže má vždy kompetenciu intervenovať s cieľom, aby na trhu
fungovala efektívna hospodárska súťaž. Túto povinnosť má aj v situácii, kedy bolo regulačné opatrenie
uložené sektorovo špecifickým regulátorom. Základným problémom, ktorý je protimonopolný úrad

povinný sledovať, je odstránenie súťažného problému, ako aj potrestanie subjektu za jeho protisúťažné
správanie.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa zo dňa 02.11.2012 k odvolaniu žalovaného v časti kompetencie
protimonopolného úradu uviedol, že nešlo o konanie žalobcu, ktoré by bolo „potencionálne

regulovateľné“, ale o konanie, ktoré je regulované odvetvovým regulátorom TU SR. Je teda legitímnym
očakávaním žalobcu, že TU SR ako odvetvovo špecifický regulátor v oblasti elektronických komunikácií
bude vykonávať svoje kompetencie vecne správne a s primeranou odbornou starostlivosťou, a teda
pokiaľ uložil žalobcovi regulačnú povinnosť používať vzorec na výpočet minimálnej úrovne všetkých
maloobchodných cien odchádzajúcich volaní, ktorého účelom bolo zabrániť žalobcovi používať stláčanie

marže alebo dumpingových cien, dodržanie takejto regulačnej povinnosti bude v praxi znamenať, že k
stláčaniu marže nebude dochádzať.
Závery žalovaného o tom, že mal kompetenciu konať aj keď ním posudzované konanie bolo už
bezpochyby regulované, a teda i sankcionovateľné zo strany odvetvového regulátora sú nesprávne,
nemajú oporu v zákone a sú nebezpečným precedensom, potvrdením ktorých by súd priznal

žalovanému postavenie „superregulátora“ v rozpore s právnymi predpismi platnými v Slovenskej
republike, ako aj v rozpore s legitímnymi očakávaniami žalobcu. Takýto právny stav by súčasne
znamenal porušenie právnej istoty žalobcu, keďže žalobca si nemôže byť v žiadnom okamihu istý,
či aj pri dodržiavaní všetkých pravidiel nastavených TÚ SR na ochranu efektívnej súťaže v sektore
elektronických komunikácií nebude následne postihovaný zo strany žalovaného pokiaľ tento vyhodnotí

opatrenia sektorového regulátora ako nedostatočné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3

druhá veta O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil,
pretože súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec.

Najvyšší súd vec prejednal na informatívnom pojednávaní dňa 09.04.2013 z dôvodu, že zásadnou
právnou otázkou, ktorá sa vyskytla v administratívnom konaní žalovaného bolo splnenie procesnej

podmienky právomoci žalovaného Protimonopolného úradu Slovenskej republiky konať a vydať
napadnuté rozhodnutie vo veci zneužívania dominantného postavenia podľa § 8 ZOHS, a to s ohľadom
na skutočnosť, že v rozhodnom období podľa § 2 ods. 6 ZOHS išlo o prienikovú právomoc.Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že krajský súd zistil nedostatok právomoci Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky počas doby účinnosti ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. o
ochrane hospodárskej súťaže, t.j. do 31.05.2009.

Podľa§2ods.6zákonač.136/2001Z.z.oochranehospodárskejsúťaževzneníúčinnomdo31.05.2009
tento zákon sa nevzťahuje na prípady obmedzovania hospodárskej súťaže, ktorých posudzovanie patrí
do pôsobnosti iného orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu.

Zásadnou otázkou pre ďalšie konanie bolo, či prípady obmedzovania hospodárskej súťaže zistené
u žalobcu vo forme stláčania marže (margin squeeze) patria do pôsobnosti Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky, alebo v zmysle hore uvedeného ustanovenia § 2 ods. 6 ZoHS patrili do pôsobnosti
Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktorý ochranu trhu zabezpečoval formami a metódami
podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení nehorších
predpisov (ZoEK) regulácia elektronických komunikácií je regulácia súťaže na relevantnom trhu v oblasti
elektronických komunikácií.

Podľa § 11 ods. 2 ZoEK úrad pri regulácii prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie

vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje
Európska komisia. Pri regulácii musí zohľadňovať technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani
nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie.

Podľa § 11 ods. 3 ZoEK úrad pri regulácii zabezpečuje, aby nedochádzalo k narušovaniu alebo

obmedzovaniu súťaže a diskriminácii podnikov, podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej
infraštruktúry, dbá na zachovanie celistvosti a bezpečnosti verejných sietí. Úrad vytvára podmienky, aby
všetci koncoví užívatelia mali prístup k univerzálnej službe, a dbá na maximálny prospech užívateľov,
najmä zdravotne postihnutých užívateľov, v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality.

Formy regulácie súťaže v elektronických komunikáciách v rozhodnom období boli taxatívne upravené
v ustanoveniach §§ 15-28 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách („ZoEK“) a zahŕňajú
taxatívne vymedzené oprávnenia (určenie relevantných trhov, analýza významných trhov, určenie
významného podniku...).

Podľa§15ods.1zák.č.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúradurčírelevantnétrhyvoblasti
elektronických komunikácií (ďalej len "relevantný trh") na základe Európskou komisiou odporúčaného
zoznamu relevantných trhov a postupov analýzy relevantných trhov v súlade s princípmi zabezpečenia
konkurenčného prostredia a s prihliadnutím na špecifické národné podmienky, najmä geografické.

Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách úrad spolupracuje s Európskou
komisiou pri určovaní nadnárodných trhov podľa požiadaviek Európskej komisie.

Senát najvyššieho súdu hodnotí ako nesporné, že skutkové podstaty zneužívania dominantného
postavenia, ktorých naplnenie Protimonopolný úrad Slovenskej republiky zistil, mali svoj základ v § 8

zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Rovnako generálna klauzula zneužívania
dominantného postavenia mala svoj právny základ
v§8ods.2zákonaoochranehospodárskejsúťaže,podľaktorýchustanovenípostupujeProtimonopolný
úrad Slovenskej republiky a nie Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 2 ods. 6 ZOHS pripúšťajúce rôzne výklady, bolo nevyhnutné vnímať ako odkazovú
normu pre tie formy obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré sú upravené v zákone o elektronických
komunikáciách (napr. nediskriminácia prístupu podľa § 19 zákona o elektronických komunikáciách).
Súčasne je potrebné poukázať na ustanovenie § 71 zákona o elektronických komunikáciách, kde sú
vymedzené správne delikty. Stláčanie marže (margin squeeze) medzi ne nepatrí.

Napriek tomu, že z dôvodu právnej istoty bolo ustanovenie § 2 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej
súťaže s účinnosťou od 01.06.2009 zrušené, nie je prípustné ho po dobu jeho účinnosti vykladať tak, že
vylučovalo pôsobnosť Protimonopolného úradu Slovenskej republiky na posudzovanie stláčanie marže(margin squeeze) a ďalších skutkových podstát zneužívania dominantného postavanie, majúcich právny
základ v ZOHS.

Margin squeeze a iné praktiky, ktoré majú svoj základ v generálnej klauzule zákona o hospodárskej
súťaže, prípadne a fortiori zneužívajúce praktiky tam výslovne uvedené, patria do pôsobnosti
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky i keď sa vyskytnú na trhu elektronických komunikácií.

Najvyšší súd dospel k záveru, že právomoc Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako národnej

súťažnej autority (National Competition Authority) v oblasti posudzovania zneužívania dominantného
postavenia podnikateľských subjektov vo forme stláčania marže (margin squeeze) na relevantnom trhu
elektronických nemôže mu byť na národnej úrovni odňatá a ani zákonom zverená inému regulátorovi
napr. Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky. Národná súťažná autorita disponuje tzv.
všeobecnou právomocou v oblasti posudzovania praktík zneužívania hospodárskej súťaže. Túto otázku
považuje najvyšší súd za tzv. acte clair. Pokiaľ by sa krajský súd nestotožňoval s právnym názorom

najvyššieho súdu, že ide o otázku acte clair, v tom prípade sa musí obrátiť s prejudiciálnou otázkou na
Súdny dvor Európskej únie. Súvislosť s právom Európskej únie čl. 82 ZES (čl. 102 ZFEU) podľa názoru
najvyššieho súdu je daná tým, že zákon č. 136/2001 Z.z. plní funkciu subsidiárneho, vykonávacieho
predpisu k uvedeným článkom zmluvy. Je potrebné prihliadnuť na to, že zistené skutky zneužívania
dominantného postavenia boli posudzované v jednočinnom súbehu ako porušenia čl. 82 ZES (čl. 102

ZFEU) a súčasne podľa § 8 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže.

Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ide o právne otázky súvisiace s aplikáciou práva Európskej
únie právny názor najvyššieho súdu je pre ďalší postup prvostupňového súdu záväzný iba v prípade
(§ 226 O.s.p), že iný výklad nebude daný Súdnym dvorom Európskej únie. Z hľadiska procesného je

potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EU C-416/10 - Križan a spol. bod 1 Článok 267 ZFEÚ sa
mávykladaťvtomzmysle,ževnútroštátnysúd,akýmjesúd,ktorýpodalnávrhnazačatieprejudiciálneho
konania, má povinnosť obrátiť sa z vlastného podnetu na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na
začatie prejudiciálneho konania, aj keď rozhoduje vo veci, ktorá mu bola vrátená na konanie po tom, ako
bolojehoprvérozhodnutiezrušenéústavnýmsúdomdotknutéhočlenskéhoštátuavnútroštátnepravidlo

mu stanovuje povinnosť rozhodnúť v spore v zmysle právneho názoru vyjadreného týmto ústavným
súdom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.