Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/53/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5403899979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5403899979.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. A.,

rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z.Q. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, 3/ A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, zastúpených JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom
v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti odporcom: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/
Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, odporcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení JUDr. S. D., bytom
R.,S.XXX/XX,3/Ž.M.,rod.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.,D.Č..XX,4/P.K.,rod.Q.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom D., E. XX, 5/ R. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 6/ P. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. N. X, 7/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., V.. N. XX/X, 8/ U. T.,nar. XX.XX.XXXX, bytom H.

C., K. XX, 9/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 10/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - D.
XXX,t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. Č.. XX,
11/ Ž. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., H. K. XXXX/XX, v konaní o návrhu navrhovateľov o
určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnom návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade o
určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere

24 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, KN-C parc. č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 59 m2
patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
X.X.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do dedičstva po poručiteľke Z. A.,
rod. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v D..

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Vzájomný návrh odporcov v 1. a 2.rade v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom, súdu doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2003, sa navrhovatelia v 1. až 3.
rade (ďalej len ako "navrhovatelia") domáhali, pôvodne len voči odporcom v 1. a 2. rade, určenia, že
navrhovateľka v 1. rade je v podiele ? - ica podielovou spoluvlastníčkou časti pozemku parc. č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria, ktorá podľa geometrického plánu (v ďalšom texte len ako "GP" ) č.

XXXXXXXX-XXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXzodpovedádielu5ovýmere54m2ačastipozemkuparc.č.
3532/1 záhrada, ktorá podľa citovaného GP predstavuje diel 6 o výmere 33 m2. ďalej sa podaným
návrhomdomáhali,žeuvedenédielyč.5a6vpodiele?-icapatriadodedičstvapoporučiteľoviX.A.,nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Napokon sa podaným návrhom domáhali zriadenia vecnéhobremena práva pre navrhovateľov spočívajúceho v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom po
pozemkoch označených ako diel 3 o výmere 6 m2 KN parc. č XXXX a ako diel 4 o výmere 96 m 2 KN
parc.č. XXXX, ktoré boli vytvorené citovaným GP. Pozemky, z ktorých boli vytvorené vyššie uvedené

diely sa všetky nachádzajú v katastrálnom území T..

Návrh odôvodnili tým, že pozemok, ktorý je v súčasnosti geometrickým plánom uvedeným v článku III
označený ako KN parc. č. XXXX/X o výmere 824 m2 zastavané plochy a prac. č. KN XXXX/X o výmere
1283 m2 záhrada k.ú. T., nadobudla v roku 1935 Z. A. výmenou od A. D.. V roku 1950 ich darovala voju

synovi X. A. a neveste R. A.. Manželia X. a R. A. užívali tieto pozemky ako vlastné až do roku 1999, kedy
X. A. zomrel, pričom ďalej tieto nehnuteľnosti ako vlastné užíva R. A. a jej deti navrhovatelia v 2/ a 3 rade.
Cesta k vyššie uvedeným pozemkom prechádzala po časti pozemku parc. č. XXX, ktorá predstavovala
diel 3 a a časti pozemku parc. č. XXX, ktorá časť predstavuje diel 4. Tieto pozemky boli zapísané na
odporcov z titulu osvedčenia o držbe v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. Navrhovatelia po formálnej
stránke nemali vysporiadané vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, pričom jeho vysporiadaním sa začali

zaoberať až v roku 1997 a s právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov robili ešte manželia X. a R.T. A.
formálne darovacie zmluvy o nadobudnutí vlastníctva k týmto pozemkom. Časť pozemkov ku ktorým sa
cítili byť vlastníci manželia X. a R. A. na základe vyššie uvedených skutočností však nebolo možné od
právnych nástupcov pôvodných spoluvlastníkov previesť na nich, pretože predmetné pozemky diel 5 o
výmere 54 m2 a diel 6 o výmere 36 m2 boli zapísané na LV č. XXXX k.ú. T. na odporcov z titulu vydania

osvedčenia o držbe v zmysle zákona č. 293/1992. Zb. V roku 1999 zomrel X. A. a právni nástupcovia po
ňomnavrhovateliav1až3radesasnažilivyporiadaťvlastníctvokpredmetnýmpozemkommimosúdnou
cestoustýmžesodporcamiuzavrelidarovaciuzmluvuazmluvuozriadenívecnéhobremenanazáklade
ktorej odporcovia darovali predmetné pozemky do vlastníctva navrhovateľov a zriadili k predmetným
pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Po podpísaní zmluvy odporcovia odstúpili do tejto

zmluvy s tým, že túto podpísali pod nátlakom. Vzhľadom na túto skutočnosť sa na nedostatky zmluvy
bol návrh na vklad tejto zmluvy zamietnutý. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli v zmysle tzv. Stredného Občianskeho zákonníka
vydržaním X. A. a jeho manželka R. A.Í. ku dňu 01.01.1961, vzhľadom na skutočnosť, že 01.01.1951 bol
účinný Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. a od nadobudnutia predmetných pozemkov dňa 31.01.1950

uplynula lehota 10 rokov za účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka ku dňu 01.01.1961. Keďže
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli darom, jednalo sa o podielové spoluvlastníctvo,
pričomkaždýzmanželovnadobudol?zpredmetnýchnehnuteľností.PosmrtiX.A.prichádzajúdoúvahy
ako právni nástupcovia po ňom jeho manželia a deti - navrhovatelia v 1a ž 3 rade.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu vyjadrili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2003 (č.l.
29 spisu), v ktorom uviedli nasledovné: pred 80 rokmi, asi okolo roku 1925, starý otec manželky odporcu
v 1 rade A. X. rozdelil jednu parcelu dvom dcéram Z. D. rod. X. a E. E. rod. X.. V tomto období nebolo
jednoduché nahliadnuť do mapy, tak bolo zvykom, že sa osádzali hraničiace kamene, podľa ktorých sa
prísne dodržiavali hranice pozemkov. Z. D. sa rozhodla tento svoj podiel predať. Tento podiel odkúpila

Z. A. rod. E., ktorá ho neskôr darovala svojmu synovi X. A.E. a neveste R. v roku 1950. Druhú časť
parcely užívala druhá dcéra E. E. rod. X. aj so svojím manželom Š. E.. V roku 1952 tento pozemok aj s
hospodárskymi budovami darovali svojej dcére Z. E., rod. E. čiže manželke odporcu v 1/ rade. Od toho
času až dodnes to užívajú oni a poctivo si platia aj dane. Podľa skutočného stavu a zaužívaných hraníc
si dali vyhotoviť geometrický plán pánovi M. v roku 1994, ktorý aj predkladá. Odporca v 1/ rade by chcel

požiadať navrhovateľov p. A. a spoludedičov, aby takisto predložili svoj geometrický plán č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, ktorý im bol vyhotovený geodetom p. Preťom, s ktorým v tom období súhlasili. Na tomto
geometrickom pláne boli vyznačené pôvodné a skutočné hranice pozemku. Tento geometrický plán sa
záhadne neobjavuje v žiadnom dôkazovom materiáli, ktorý vypracoval p. JUDr. Slamka. Tento dôkaz by
určite pomohol nájsť skutočnú pravdu pri tomto spore. V spore o diel č. 5. a 6. v návrhu JUDr. Slamku,

ktoré chcú vyvlastniť, rozhodne nesúhlasia, čo je zrejmé aj z porovnania týchto dvoch geometrických
plánov. V návrhu sa JUDr. Slamka odvoláva na svedecké výpovede len jednej strany, t.j. navrhovateľa.
Ale tu sú písomné dôkazy, ktoré boli vyhotovené zodpovednou inštitúciou. Pravdivosť týchto údajov bola
uznaná aj Krajským súdom v Žiline, ktorý návrh žaloby zamietol dňa 18.12.2002. Ten takisto prikladajú.
Nakoľko sa chcú vyhnúť ďalším sporom s navrhovateľmi, súhlasia, aby mohli prechádzať po diele č. 5

a 6. sporného pozemku. Taktiež súhlasia, aby po tomto pozemku mohli prechádzať aj ostatní susedia,
ktorí majú polia v tejto oblasti. Ďalej čo sa jedná o ďalšie sporné časti nášho pozemku označované ako
diel č. 3 a 4. tu súhlasia so zriadením vecného bremena pre navrhovateľov a takisto aj pre ostatných
susedov, ktorí tento prechod budú používať. Dôkazom toho, že chceli už v minulosti predísť budúcimsporom bolo, že sme v roku 1998 na Obecnom úrade v T. na návrh nebohého X. A. spísali dohodu
o prechode cez pozemok (diel č. 3. a 4.). Túto dohodu vlastnoručne spolu podpísali, čím sa chceli
vyhnúť nedorozumeniam v susedských vzťahoch. V danom období nebola voči dielom č. 5. a 6. ani

jedna zmienka o tom, že táto časť je voči nim sporná, čo sa ukázalo na tvárnosti miesta pod dohľadom
zástupcov obecného úradu. Tento dokument tiež prikladajú. Nakoľko časť 3. a 4. sa nachádza na ich
pozemku, ktorý slúži ako dvor, sú ochotní tolerovať hluk i znečisťovanie výfukovými plynmi z traktora a
auta ako aj obmedzovanie ich súkromia zo strany susedov (žalobcov) na mieru únosnosti. K ďalšiemu
bodužalovaciehonávrhukodstúpeniuoddarovacejzmluvysachcúvyjadriťnasledovne:Predpodpisom

tejto darovacej zmluvy bol na nich vyvíjaný psychický nátlak, či už cez duchovného pastiera až cez
priame nadávky na ich adresu. (Ty zlodej, Ty sviňa, Ty komunista mám dvesto tisíc nato aby som si tento
pozemok vysúdil). Tieto a podobné nadávky a vyhrážky boli na nich adresované z úst žalobcu A. A. v
ich dvore. Odporca v 1/ rade mu na to odpovedal, že či sa nehanbí také slová vypustiť z úst voči nemu
starému človeku. Týmto sa začal vyvíjať ďalší tlak na nich. Začali sa obávať o svoje psychické zdravie
a po dlhom rozmýšľaní, ako sa týmto sporom ďalej vyhnúť, rozhodli sa podpísať túto darovaciu zmluvu.

Pri doručení vyrozumenia katastrálneho úradu a vyjadrení odvolacieho Krajského súdu v Žiline zostali
utvrdení v tom, že konečne je pravda v ich tvrdení o hraniciach ich pozemku. Pri opätovnom stretnutí
u JUDr. Slamku boli požadovaní, aby podpísali novú darovaciu zmluvu, v ktorej boli pozmenené určité
skutočnosti. Odmietli ju však podpísať s vedomím, že pravda je na ich strane a tým celú vec pokladali
za skončenú.

K návrhu navrhovatelia pripojili GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 04.01.2002, ktorý vyhotovil Ing.
Tibor Preťo a ktorý sa nachádza na č.l. 5 až 7 spisu. Z uvedeného GP je zrejmé, že diel 5 bol vytvorený
z KN parcely č. XXXX, diel 6 z KN parcely XXXX, diel 3 z KN parcely č. XXXX a diel 4 z KN parcely
XXXX. Z GP súčasne vyplýva, že na miestach, kde boli vytvorené diely 5 a 6, pozemky KN parcela č.

XXXX a XXXX z južnej strany susedia s parcelami KN č. XXXX/X a XXXX/X.

V danom čase až do povolenia vkladu vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy č. V XXX/XX dňa
22.03. 2012 boli parcely KN č. XXXX, XXXX a XXXX zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
k.ú. T. ako vlastníctvo odporcov v 1. a 2. rade, pričom titulom nadobudnutia bolo Osvedčenie o držbe č.

Z 202/95 a konkrétne išlo o osvedčenie vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Mariánom
Zbojom dňa 11.01.1995 pod č. N 774/94, NZ 24/95 (č.l. 166 až 168 spisu). Parcely č. XXXX, XXXX a
XXXX, ktoré boli predmetom osvedčenia boli vytvorené GP č. XXX/X-XX, vyhotoveným dňa 05.08.1994
geodetom Jozefom Dibdiakom a boli vytvorené z jedinej parcely, a to parcely pozemnoknižnej, č.
XXXXXa, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. T. (č.l. 170-171 spisu). V priebehu konania

odporcovia v 1. 2. rade pozemok parc. registra "C" č. 3535 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332
m 2 previedli (spolu s domom stojacim na tejto parcele) na svoju dcéru - odporkyňu v 11. rade (č.l. 576a).
Pozemky č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré z južnej strany susedia s parcelami XXXX a XXXX, boli v čase
začatia konania a tak je tomu až doteraz, v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, ako to vyplýva z
LV č. XXXX k.ú. Zázrivá (č.l. 428 spisu). Parcely č. XXXX/X a XXXX/X boli vytvorené GP č. XXXXXXXX-

XX/XXXX, ktorý dňa 03.04.1998 vyhotovil Ing. Tibor Preťo (č.l. 424 spisu). Podľa tohto GP parcela KN
č. XXXX/X bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a (diel 18 o výmere 305 m 2) a parcela
KN č. XXXX/X bola takisto vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. 10037/a, zapísanej pozemnoknižnej
vložke č. XXX k.ú. T. (diel 19 o výmere 312 m2 a diel 20 o výmere 53 m2). PKV č. XXX sa nachádza
v prílohovej obálke spisu. Z pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a bola vytvorená aj ďalšia parcela vo

vlastníctve navrhovateľov, a to parcela KN č. 3532/2 (diel 17 o výmere 235 m2). Ďalšie KN parcely, ktoré
riešil predmetný GP boli vytvorené z pozemnoknižných parciel č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, z ktorých
PK parcela č. XXXXX je takisto ako PK parcela č. XXXXX/a zapísaná v PKV č. XXX.

Dňa 30.07.2010 bola vo veci vykonaná ohliadka na mieste samom, na ktorom boli ako svedkovia

vypočutí geodeti Jozef Dibdiak a Ing. Tibor Preťo a príbuzní odporcov v 1. a 2. rade: dcéra Z. M. a sestry
odporkynev2.radeG.Z.aR.É.E..Takistobolivypočutíúčastnícikonania,ktorými,okremnavrhovateľov
a odporcov v 1. a 2. rade, boli v tom čase právni nástupcovia pozemnoknižných vlastníkov PK parcely
č. XXXXX/a a XXXXX. Predmetom ohliadky boli všetky parcely, ktorých sa týkal predmet sporu, s tým,
že výsluchy svedkov a účastníkov boli zamerané na diely 5 a 6, ku ktorým sa navrhovatelia domáhali

určenia vlastníctva, keďže ohľadne práva prechodu cez diely 3 a 4 sporné strany na ohliadke navrhli,
že sa o tomto práve dohodnú.A. M. vo svojej výpovedi o.i. iného uviedol, že keď bol na daných miestach v roku 1994 merať
geometrický plán pre odporcu v 1. rade zamerané hranice sa zhodovali s hranicami, ktoré boli zamerané
v roku 1991 pri mapovaní.

Svedkyňa G. Z. uviedla, že časť pozemkov, ktoré boli na mieste samom ukázané ako predmet sporu
(pozn. sudcu diel 5 a 6) bola vždy súčasťou pozemkov, ktoré patrili jej matke E. E., rod. X., ktorá ich
zdedila v oku 1918. Nad týmito pozemkami boli pozemky sestry jej mamy, D., ktorá ich previedla A.. Na
daných miestach bývala do roku 1962 a potom sa tu pravidelne vracala.

Svedkyňa Z. M. uviedla, že pozemok, ktorý bol dnes ukázaný ako predmet sporu užívala jej stará matka
E. E., rod. X. a od roku 1952 jej rodičia. Túto hranicu užívania rešpektoval X. A., a to nie tak ako žiada
určiť jeho syn. Po asfaltovej ceste A. chodili vozom, chodia po nej aj teraz, jej vybudovanie vybavil
odporca v 1. rade a robila to obec.

Svedkyňa R. E. uviedla, že na daných miestach sa narodila a žila tu do roku 1973, preto vie, že to, čo
bolo ukázané ako predmet sporu (pozn. sudcu diel 5 a 6) patrí ich rodine.

Na ohliadke súd zistil, že pokiaľ ide o diely 5 a 6, tieto predstavuje trávou zarastená plocha, na ktorej je
vidieť, že sa po nej chodí/chodievalo, pretože je v častiach vychodená, ale nejde o chodník s nejakými

konkrétnymi hranicami (fotografie č. 10, 11, 24 a 25). Odkiaľ pokiaľ siahajú diely 5 a 6 je zachytené
na fotografiách č. 2, 3, 4 keď začínajú za vedľajšou stavbou, v ktorej zadnej časti sú naložená drevá
a končia za ovocným stromom. Na začiatku a konci dielov na fotografiách stoja dvaja muži, ktorí sa na
dané miesta postavili potom, čo diely 5 a 6 v teréne lokalizoval prítomný geodet Ing. Tibor Preťo.

Pokiaľ ide o diely č. 3 a 4 na ohliadke súd zistil medzi účastníkmi nespornú skutočnosť, že ide o plochy
pod asfaltovou cestou nachádzajúcou sa medzi rodinnými domami vo vlastníctve odporcov v 1. až
3. rade (stav zachytený na fotografiách č. 5 a 6). Výtlačky fotografií sa nachádzajú na čl. 191-193, v
digitálnej podobe sú fotografie na CD založenom v prílohovej obálke spisu.

Na ohliadke bol vypočutý odporca v 1. rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2004 si pána
Ing. Preťu zavolal pán A.. Všetky hraničné kliny zabil on a tieto sú doteraz na svojom mieste a teraz
ich spochybňuje. Tieto hranice videl aj JUDr. Slamka, pretože bol pri meraní prítomný. O tri až štyri dni
ich zavolali do kancelária Ing. Preťu a žiadali, aby platili polovicu merania oni, čo aj zaplatili. Ďalej sa
dohodli, že ku zostavovaniu geometrického plánu ho zavolajú, to sa nestalo. Jeho nezavolali a vystavili

geometrický plán, s ktorým nesúhlasí, lebo zasiahli do ich pozemku a zakreslili cez tento pozemok o čom
dohodnutí neboli. Ešte na geometrický plán dopísali drobnými písmenami, že na diely jeden až desať
sa vzťahuje vecné bremeno, to znamená, že vecné bremeno je na celý tento dvor. Keď to Ing. Preťovi
namietal tak povedal, že to je žiadosť pána A.. Pán Ing. Preťo podáva svedeckú výpoveď na žiadosť
pána A. A.. Toto boli pozemky ich matky, ktorá to zdedila, ide o E.H. X. za vydata E..

Navrhovateľka v 1. rade, ktorá bola vypočutá v mieste svojho bydliska z dôvodu jej imobility, vo svojom
výsluchu uviedla, že je chorá, po porážke a do ničoho sa nestarie, okolo pozemkov ich domu nevie nič,
ani nevie, že pod ich domom bola nejaká letná kuchyňa a ani nevie, koho majú za susedov. Zápisnica
z jej výsluchu sa nachádza na č.l. 376 spisu.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1993 chodil vložkár vyznačovať hranice
dvorov. V tom čase sa na mieste nachádzali pani E. a ich mama R. A.. Na hospodárskej budove pána
odporcu boli naukladané triesky, preto sa vyjadril vložkár, že farbu nemôže na triesky zaznačiť, pretože
triesky sa zoberú a označenie zmizne. Z toho dôvodu označil farbou skalu, na ktorú sa teraz odporca

odvoláva, že je hranicou ich dvorov, pričom sa vie, že označenie malo byť na hospodárskej budove p. E.
takáto je skutočnosť. Pod cestou, ktorá bola dlhé roky viacerými ľuďmi užívaná ako prechod ku svojim
nehnuteľnostiam ak odporca prostredníctvom kompetentných osôb spravil elektrickú a vodárenskú
prípojku,ktorámusíspĺňaťpríslušnénormyzačonesúdanýpracovnícivlastnúzodpovednosť.Majúteda
zatožeprechodmotorovýmvozidlomnižšieobjemučiichdvojtonovéhotraktoranemôženijakopoškodiť

dané prípojky. Okrem toho sa hlavne v zimných mesiacoch po úseku pohybujú stroje zabezpečujúce
údržbu cesty a odstraňovanie snehu, ktoré majú viacnásobne vyššiu váhu ako nimi používané dopravné
prostriedky. Toto však odporcovi nevadí. Budovy odporcu nie sú v takej blízkosti cesty, preto je vylúčené
aj poškodenie stien, o ktorých hovorí. Berú na vedomie, že stavby odporcu sa tu však nachádzajú,preto pri prechode cez tento úsek postupujú s maximálnou opatrnosťou. Chcú tiež položiť otázku p.
odporcovi za koľko finančných prostriedkov nadobudol daný pozemok urbár, pretože sa domnievajú, že
10.000,- EUR, ktoré od nich požaduje, je niekoľko násobne prehnaná hodnota, daného úseku, pričom

ich záujmom, je len získať vecné bremeno, na tento úsek, ktoré len čiastočne obmedzí užívanie daného
pozemku p. odporcu. Podotýka, že ako cesta boli tieto miesta využívané desiatky rokov a je tomu tak
stále, viacerými užívateľmi tiež že iný prístup tam ani z geografického hľadiska nemohol byť. Pretože
k týmto nehnuteľnostiam by sa vlastníci nemohli už inou cestou dostať. Požadujem od p. odporcu, aby
mi predložil najprv koľko on vyplatil urbáru za pozemok, a potom nech žiada od nich vyplatenie tejto

sumy. V poslednom čase sa im p. odporca vyhráža, že bránu zatvorím po vyplatení tejto sumy 10.000,-
EUR, bránu otvorím. Darovacími zmluvami č. V XXX/XX a V XXX/XX si chceli vysporiadať predmetné
pozemky. Niektoré ich časti však už boli osvedčené odporcami.

Navrhovateľ v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že ich starí rodičia X. A. a Z. A. rod. E. si vymenili
bývanie s A. D. 12.10.1931 čarujúcou zmluvou. Odvtedy to užívali ich starí rodičia potom X. A. ich

syn, a R. A., rod U. ako jeho manželka a teraz to užívajú oni, t.j. ja, jeho sestra a ich matka. V roku
1998 robili geometrický plán a vtedy zistili od pána Ing. Preťa že niektoré ich pozemky začal pán
odporca vymedzovať resp. vyvlastňovať. Jednalo sa o prístupovú cestu, ktorá tam vždy bola. Má na
mysli asfaltovú cestu, z toho dôvodu tieto vývesky zastavili a na miesto bol prizvaný pán Ing. Preťo a
pán doktor Slamka. Bol vytvorený dodatok ku geometrickému plánu kde sa na prístupovú cestu určilo

vecné bremeno a takisto bola vyznačená hranica dvora. Všetky pozemky mali vysporiadané darovacími
zmluvami a osvedčením 08.07.1999. Tento geometrický plán odporcovia podpísali. Nastala však chyba,
že boli zamedzené parcele dielov, a preto to na katastrálnom úrade nemohli zapísať. Odporcovia na
základe nami nezavinenej chyby nadobudli názor, že sa jedná z ich strany o podvod. Pričom tento omyl
dospel až k súdnemu konaniu, ktoré sa konalo na Krajskom súde v Žiline, tento omyl dospel až k tomu že

sa odvtedy nedokázali s p. E. dohodnúť. Aj keď spravili viacej ústupkov, aby sa spor vyriešil odporcovia
stále trvali na tom, že nás do nášho dvora nepustia. Nedovolia vecné bremeno a nepustia aj ostatných
vlastníkov nehnuteľností k svojim majetkom. Nakoľko prechod tam vždy bol, čo im môžu aj svedkovia
potvrdiť, my sme sa rozhodli v roku 2003 podať návrh na súdne konanie, ktoré trvá dodnes. Vo dvore
p. E. majú účasť aj môj otec X. A. ide o vložku XXX k.ú. T., R. X.Á., E. X., Z. E.,Z. A., X. A., R. Q.Á.,

T. Š., rod. X., Š. C.. V tejto súvilsoti poukazujem na vložku XXX k.ú. T., kde sú zapísaní X. E., T. E.,
rod. E., Z. E., Z. A.Č., X. A., R. A., Š. C.. Ďalej poukazuje na otlačok katastrálneho náčrtu vyhotoveného
podľa katastrálnej mapy z roku 1874 (poznámka sudcu odtlačok sa nachádza v prílohovej obálke). Z
tohto odtlačku sú zreteľné hranice, ako boli pôvodne.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že býva v dome, kde bol dom jej mamy E. E., rod. X..
Býva tam už teda viac ako 80 rokov, takže vie odkiaľ a pokiaľ bol dvor E. a ktorý dvor bol A.. Vie to na
základe toho, že jej to ukázal jej otec aj s mamou. S X. A. problém ohľadne užívania pozemkov nikdy
nemali. Problémy prišli až po osvedčení keď p. A. povedal, že on chce mať dvor až po rovnú cestu,
medzi jabloňou a chlievom. To čo uviedla p. E., že v čase merania mali triesky a značka musela byť

daná na kameň, tak to nie je pravda. Hranicu medzi dvormi vie tak, že medzi kuchyňou a ich zadným
stavom je asi 5 metrov, pričom ich boli 3 metre a A. 2 metre. Takto to odveky aj s ich rodičmi užívali.
Pokiaľ ide o asfaltovú časť pozemku, tak kedysi to bol výhon cez ktorý prechádzali vozy, kravy a pod..
Keby mali navrhovatelia vecné bremeno, tak oni by sa už nemali kadiaľ pohnúť. Pokiaľ ide o minulosť
rodina navrhovateľov prechádzala pešo od svojej garáže a vozom chodili po asfaltovej časti pozemku.

Navrhovateľov by cez asfaltovú cestu keby sa nezriadilo vecné bremeno odporkyňa pustila, keby išiel
pešo, traktorom, ale tatrou nie.

Okrem svedkov vypočutých na ohliadke, súd vypočul ďalších svedkov na pojednávaní, a to švagra
odporkyne v 2. rade Z. S. (č.l. 257 spisu), ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu

s odporcami v 1/ a 2/ rade, keď má za manželku sestru odporkyne v 2/ rade. Vie v akej záležitosti je
volaný. Celú záležitosť pozná od začiatku. Podľa neho sa tu prítomný p. A. tlačí do cudzieho a keď mu
jeho švagor ustúpil aj tak mu to nestačilo. Na miesta o ktorých teraz prebieha spor chodil od roku 1968
a s otcom navrhovateľa v 3. rade vychádzal dobre. Podobne to bolo aj s navrhovateľom v 2/ a 3/ rade.
Pokiaľ ide o hranice medzi pozemkami A.E. kosili polovicu cesty a E. druhú polovicu. Keď kosil odporca

v 1/ rade vždy nechal 15 cm od hranice, aby nezakosil pozemok A. a p. A. to dokosil. Hranica, pokiaľ má
možnosť nahliadnuť do počítača, na ktorom je zobrazená fotografia z čl. 191 spisu a to fotografia č. 4 tak
tam vymedzená nie je správne pretože táto mala byť správne tak, že muž ktorý stojí pri zadnej stavbe,
by mal byť o jeden a pol metra ďalej tak aby bol na jednej úrovni s mužom, ktorý stojí pri jabloni. Mal bytam byť v týchto miestach zabitý klin. Tieto koly nabíjal geodet na požiadanie A. A.. Asfaltovú cestu si dal
urobiť odporca v 1/ rade, túto cestu využívali všetci čo tadiaľ chodili najviac A.. Keď bol v novembri v T.
tak A. A. išiel traktorom po ceste, ktorý bol celý od bahna a cestu vôbec neočistil, čo bola jeho povinnosť.

Svedok A. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že A. E. i A. A. pozná. Vzťah k obom má rovnaký. Vie čo
je predmetom sporu ide o prechod cez cestu resp. chodník. On ako dieťa tam chodieval, ide o cestu
okolo potoka a cez ňu sa bežne prechádzalo až do hora ku E.. Chodievali tadiaľ E. a A., tadiaľ chodili
vozom,lebochodníkomodhlavnejcestysavozomísťnedalo,keďžesútammočiare.Chodníkodhlavnej

cesty A. využívali, keď bolo sucho na prechod peši, prípadne tam dali dosku, aby mohli prejsť, keď bolo
mokrejšie. Pamätá, že sa chodilo do poľa cestou, ktorá bola medzi domami A. a E.. Komu patrí tento
pozemok, ktorý bol pod touto cestou to nevie. On už 40 rokov nežije v T., lebo som sa oženil do K. M..
Do Zázrivej však chodil často najmä na hrob svojej matke, alebo pozrieť rodinu, či známych.

Svedok A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom ani podobnom vzťahu k

účastníkom konania, ktorých pozná. Je rodák zo T., E.. Vie o čo sa sporia na základe predvolanky. Vie
kde má dom p. E. a A.. Vie, že tam bola cesta urbárna alebo obecná a viedla až hore ku poliam do kľuku.
Na týchto poliach mala pole aj ich rodina resp. jeho otec a oni po tejto ceste chodievali furt a vozom s
koňmi. Cez tú cestu vozili všetci, takže aj A.. Chodievalo sa aj po ďalšej ceste, ktorá bola napravo od
urbárnej alebo obecnej cesty, a to bola cesta, ktorá bola medzi maštaľami p. E. a p. A.. Nevie uviesť,

komu patril pozemok, ktorý bol pod cestou medzi domami A. a E.. Jeho otec kupoval pozemky od pána
E. a tieto sa nachádzajú nad pozemkami A.. Na pozemky po jeho otcovi chodí už zmieňovanou urbárnou
alebo obecnou cestou.

Svedok A. E. bol opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 01.08.2012 (č.l. 538 spisu). Vo svojej výpovedi

uviedol, že jeho pozemky, ktoré on osvedčil predstavuje 5 parciel, ktoré jeho otec odkúpil od X. E.,
ktorý ich asi predtým užíval a tieto sa nachádzajú nad domom navrhovateľa v 2. rade. Ďalej uviedol, že
pozemky na miestach, ktoré užívajú A. a E. oni nikdy neužívali. Od X. E. sa nekupovali len pozemky, ale
celá usadlosť, teda aj dom s poľnohospodárskymi budovami. Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol,
že odjakživa na pole chodili asfaltovou cestou, ktorá bola predtým štrková a chodilo sa aj po ceste, ktorá

viedla cez dvor E. i A., resp., ktorá je pod letnou kuchyňou A. a nad zadnými stavmi E.. Chodilo sa tadiaľ
napríklad s vozom sena. Taktiež svedok uviedol, že to čo E. užívajú, tak to užívajú od roku 1965, ale
presne to nevie a do toho čo užívali on, ani jeho otec nezasahoval.

Na uvedenom pojednávaní bola taktiež vypočutá svedkyňa B. E., manželka svedka A. E., ktorá vo svojej

výpovedi o.i uviedla, že na pozemky, kde bývajú E., A. a kde býval jej švagor Gustáv, chodieva od roku
1974 a vždy sa chodilo aj chodí, aj sa tadiaľ vozilo po ceste, ktorá vedie popred E. dom. Po ceste medzi
parcelami XXXX-XXXX a XXXX/X nechodila.

S ohľadom na novelu zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam v podobe zákona č. 304/2009 Z.z. účinného od 01.09.2009, ktorou bolo
vypustené ustanovenie § 45 umožňujúce zapísateľnosť dielov do katastra nehnuteľností, súd na základe
návrhu navrhovateľov poskytol navrhovateľom lehotu na vypracovanie nového geometrického plánu,
na základe ktorého žalované diely budú mať charakter samostatných parciel.

Geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011 (č.l. 270-271
spisu) bola vytvorená parcela KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-
C parcela č. XXXX/X záhrady o výmere 59 m2 na miestach, kde boli predtým vyznačené žalované diely
5 a 6 a ďalej boli vytvorené KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-
C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, a to na miestach, kde boli predtým

žalované diely č. 3 a 4.

Súčasne s doručeným GP Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX navrhovatelia súdu doručili
zmenu návrhu (č.l. 267 spisu), ktorou žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené
geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.02.2011 ako parc. č.

XXXX/X zastavaná plocha o výmere 24 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc.
č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 51 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 59 m2 patria do
podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v 2. rade v podiele 1/16, do dedičstva po poručiteľovi X. A.,zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 1/16 a do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 4/16.

Uznesením č.k. 6C/53/2003-309 zo dňa 18.07.2011 súd navrhovanú zmenu pripustil, keďže
nehnuteľnosti, ktorých sa týkal spor sa v podstate nezmenili (keď sa zmenila len výmera žalovaných
plôch) a vykonané dokazovanie (výsluchy účastníkov konania, svedkov a výsledky ohliadky na mieste
samom) boli spôsobilým podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Podaním, súdu doručeným dňa 30.08.2011, navrhovatelia zobrali svoj zmenený návrh čiastočne
späť, a to vo vzťahu k určeniu, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľky v 2. rade v podiele 1/16. O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol uznesením
tunajšieho súdu č.k. 6C/53/2003-379 zo dňa 07.11.2011.

Predmetom konania tak ostalo určenie, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom

Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.02.2011 ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o
výmere 24 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha
o výmere 51 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 59 m2 patria do dedičstva po poručiteľovi X. A.,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 1/16 a do dedičstva po poručiteľke Z. A.E., rod. E.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 4/16.

Dňa 27.08.2013 navrhovatelia doručili v poradí poslednú zmenu návrhu (č.l. 743 spisu), ktorú
súd pripustil na pojednávaní dňa 09.10.2013 z dôvodu, že predmetom zmeny bola len výška
spoluvlastníckych podielov, vo vzťahu ku dvom zo štyroch pozemkov, ku ktorým navrhovatelia žiadajú
určiť, že patria do dedičstva.

V priebehu konania navrhovatelia svoj návrh zobrali späť voči niektorým účastníkov konania, o ktorom
späťvzatí súd rozhodol uznesením č.k. 6C/53/2003-487 zo dňa 14.03.2012 a súčasne navrhli, aby
súd pripustil vstup ďalších osôb na strane odporcov, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením č.k.
6C/53/2003-577 zo dňa 01.10.2012.

Po uvedenom späťvzatí a rozšírení sa okruh účastníkov ustálil na taký, aký je uvedený v záhlaví
rozsudku.

Medzi prvými otázkami, ktoré súd vo veci riešil, bolo zisťovanie úplnosti okruhu účastníkov konania.

Súd dospel k záveru, že v konaní, či už na strane navrhovateľov alebo odporcov vystupujú všetci
právni nástupcovia zomrelých vlastníkov pozemkov, ktoré predstavujú predmet konania a odporcovia
sú označené osoby, v prospech ktorých je zapísané vlastnícke právo k predmetu sporu. Konkrétne
navrhovatelia v 1. až 3. rade sú právnymi nástupcami zomrelého X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom

Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, IDnot 117/99 nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu
tunajšieho súdu č.k. D 366/99. Odporcovia v 1. a 2. rade sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX k.ú.
a Obce T. v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vlastníci parciel registra "C" č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a č. XXXX záhrady o výmere 485 m2, a to v celosti,
pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o držbe č. Z XXX/XX a v iných údajoch je uvedené

O.-XXX/X-XX-M.. Odporkyňa v 11. rade je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. a X. T. ako výlučná
vlastníčka parcely registra "C" č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, pričom ako titul
nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva č. N. XXX/XX.

Poručiteľka Z. A., rod. E.Á., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX mala so svojím manželom X. A.,

ktorý ju predumrel, keď zomrel dňa XX.XX.XXXX štyri deti (ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D
378/1935 na č.l. 295 spisu) :
1. T. T. C., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala jediné dieťa Š. T. C., nar.
XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D 45/48 (č.l. 48 spisu). Š. T. C. zomrel dňa
XX.XX.XXXX a ako vyplýva zo zápisnice o predbežnom vyšetrení na č.l. 4 pripojeného spisu tunajšieho

súdu č.k. D 255/01 jeho právnymi nástupcami sú jeho súrodenci, a to odporkyňa v 5. rade, odporkyňa
v 7. rade, odporca v 8. rade, odporkyňa v 9. rade a odporca v 10. rade. Keďže jeho sestra Z. E., rod.
T., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrela, v konaní ako odporkyňa v 6. rade vystupuje jej jedináprávna nástupkyňa, ako to vyplýva z pripojených spisov Okresného súdu Humenné č.k. 13D/322/02 a
11D/559/2009.
2. Z. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa 24.04.2005. Jej jedinou právnou nástupkyňou je

odporkyňa v 3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr.
Milanom Kleňom dňa 14.09.2005 pod č.k. 5D 546/2005, IDnot 107/2005 nachádzajúce sa na č.l. 31
pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 5D 546/2005.
3. X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX. Jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia v
1. až 3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom

Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, IDnot 117/99 nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu
tunajšieho súdu č.k. D 366/99.
4. R. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú 08.07.2011. Jej jedinou právnou nástupkyňou je odporkyňa
v 4. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 16.09.2011 č.k.
2D/100/2011, Dnot 140/2011 nachádzajúce sa na č.l. 14 pripojeného spisu Okresného súdu Skalica č.k.
2D 100/2011.

Súčasne so zistením úplného okruhu účastníkov konania sa súd zaoberal otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. § 80 písm. c/ OSP, pričom dospel k
záveru, že tento je daný, keď pri riešení tejto otázky vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry. Ako príklad
možno uviesť rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 26/2007, podľa ktorého kto je dedičom (alebo do úvahy

prichádzajúcim dedičom) poručiteľa má naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná
alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom.

Po zistení existencie naliehavého právneho záujmu sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou návrhu,
pričom na tomto mieste treba zdôrazniť, že zmenený návrh (rovnako ako pôvodný) v sebe zahŕňal dva

samostatné návrhy. Jedným bol návrh, že dané pozemky v žalovaných podieloch patria do dedičstva
po manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade v jednej osobe, a to po
X. A., zomrelom dňa 05.05.1999 a druhým návrhom bol návrh na určenie, že v žalovaných podieloch
dané pozemky patria do dedičstva po matke zmieňovaného X. A., a to po Z. A., rod. E., zomrelej dňa
10.05.1967.

Úspešnosťtýchtožalobnýchnávrhov môžebyťdanálenvprípade,žesúddospejekzáveru,žeporučiteľ
X. A., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a poručiteľka Z. A., rod. E., zomrelá dňa 27.05.1967 boli v čase svojej
smrti vlastníkmi žiadaných spoluvlastníckych podielov. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu
smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu

(uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 154/2010, publikované pod č. 32/2011).

Ako vyplýva z údajov na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. T. a pripojeného spisu Notárskeho úradu JUDr.
Mariána Zboju č.k. N 774/94, NZ 24/95, odporcovia v 1. a 2. rade boli zapísaní ako vlastníci parciel KN
č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o

výmere 832 m2 a KN č. XXXX záhrady o výmere 485 m2 (ktoré boli vytvorené z PK parc. č. XXXXX/
a zapísanej v PKV č. XXX k.ú. T. GP č. XXX/X-XX-M.) na základe osvedčenia o držbe podľa zákona
č. 293/1992 Zb. spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 774/94, NZ 24/95 zo dňa 11.01.1995.
V uvedenom osvedčení je uvedené, že odporcovia v 1. a 2. rade sú oprávnení držitelia uvedených
pozemkov na základe daru v roku 1954 od E. E., rod. X., ktorá tieto pozemky nadobudla na základe kúpy,

resp. zámeny od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následnej dobromyseľnej a nerušenej držby.
Tieto skutočnosti vo forme čestného prehlásenia potvrdili svedkovia B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,
E. XX a A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX.

Podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,

ods. 1: Na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii
nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.
ods. 2: Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na
súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a
užívacíchpomerov vlastníckeprávoknehnuteľnostitaktozapísanejináosoba,stávasazapísanáosoba

vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v
tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.
ods. 3: Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ
zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.Vychádzajúc z citovaných ustanovení je zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj odporkyňa v 11. rade
majú postavenie oprávnených držiteľov pozemkov parciel KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o

výmere 332 m2, KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. XXXX záhrady
o výmere 485 m2, pretože na základe osvedčenia notára boli zapísaní do katastra nehnuteľností ako
vlastníci, ale skôr ako uplynulo desať rokov od tohto zápisu (1995) bola voči nim na súde podaná
vlastnícka žaloba (2003).

Podľa § 4 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
Ods. 1: Osvedčenie sa vydáva na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Vydanie osvedčenia môže jedným
návrhom navrhovať viac navrhovateľov.
Ods. 2: V návrhu sa uvedie
a) označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zapísať do evidencie nehnuteľností,
b) meno, priezvisko, prípadne aj pôvodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko držiteľa

nehnuteľnosti,
c) označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti navrhovateľom alebo jeho
právnym predchodcom, ak nie je navrhovateľ bezprostredným právnym nástupcom posledného
vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe.
Ods. 5: Ak boli pozemkovoknižné operáty zničené, stratené alebo poškodené, a nie je možné inak

preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba
nehnuteľnosti.

V predmetnej veci súd konštatuje, že odporcovia v 1. a 2. rade žiadali vydať osvedčenie vo vzťahu k
pozemkom,ktorébolivšetkyvytvorenézjednejPKparcely(č.XXXXXX/a),pričomtátobolaajezapísaná

v PKV č. XXX k.ú. T., pod II, r.č. 1 ako dom 370, dvor a záhrada. Súčasne súd konštatuje, že v časti B
vložky (kde je evidencia vlastníkov) neboli a nie sú zapísané osoby, od ktorých odporcovia v 1. a 2. rade
odvodzovali svoje vlastnícke právo (E. E., rod. X. a A. X.). Z časti B PKV č. XXX vyplýva, že prvý zápis
vlastníckych práv bol vykonaný v decembri 1907, kedy boli za vlastníkov všetkých parciel uvedených vo
vložke pod č. I r.č. 1 až 7 a II. r.č. 1 až 17 zapísaní T. E. r. Z. E. v podiele ?-ica a jej manžel A.H. E. v

podiele ? ica. V roku 1910 A. E. svoj podiel previedol na A. D. a jeho manželka T. E., r. Z. E. previedla
svoj podiel na X. E. a jeho manželku Z., rod. E.. X. E. spolu s manželkou svoj podiel previedol kúpnou
zmluvou zo dňa 22.05.1930 na X. E. a jeho manželku T. (kúpna zmluva sa nachádza na č.l. 298 spisu).
A. D. čarujúcou zmluvou zo dňa 12.10.1931 previedol svoje vlastníctvo na X. A. a jeho manželku Z., rod.
E. v rovných účastiach, t.j. po jednej štvrtine (čarujúca zmluva sa nachádza na č.l. 300 spisu). Keď X.

A. dňa XX.XX.XXXX zomrel, jeho podiel zdedili po 1/16 jeho štyri deti T., Z., X. a R. (výťah zo zápisnice
o tejto pozostalostnej veci sa nachádza na č.l 295 spisu).

Z časti A predmetnej pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že tam bol zapísaný nasledovný majetok:
pod I. 1/64 urbárskeho pozemku Richtárska nižná 3. ? turákov r.č. 1 pozemok XXXXXX dom 371,

dvor, maštaľ, roľa a lúka E., r.č. 2 pozemok č. XXXXX, r.č. 3 pozemok č. XXXXX, r.č. 4 pozemok č.
XXXXX, r.č. 5 pozemok č. XXXXX, r.č. 6 pozemok č. XXXXX, r.č. 7 pozemok č. XXXXX a pod II. 1/96
urbárskeho pozemku Richtárska Nižná 2.1/2 turáka r.č. X XXXXX/a dom 370 dvor, roľa a lúka E. a
nasledujú pod r.č. 2 až 17 PK parcely č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX,
XXXXX,XXXXX,XXXXX, XXXXX, XXXXX,XXXXX,XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX.

K zápisom v pozemkových knihách je potrebné uviesť, že kým katastrálnou parcelou je vyjadrená
individuálna držba, pozemnoknižnou parcelou je vyjadrený vlastnícky vzťah k urbárskej usadlosti.
Vlastnícke práva boli zisťované v pomere k celku tak, že zapísané vlastníctvo sa vzťahoval aj na tie
parcely, ktoré vlastník nikdy neužíval. Vlastnícky zápis v pozemnoknižnom protokole preto spravidla

nevystihuje skutočnú držbu. V danom období neexistoval prostriedok, ktorým by bolo vynútené, aby sa
zmeny v držbe pozemkov zapisovali do pozemkovej knihy, zápisy boli nákladné, pretože kvôli tomu, že
pozemková kniha bola pôvodne vedená v maďarčine, museli sa obracať na advokátov. Takisto cena za
meračské práce na oddelenie pozemkov bola vysoká. Nadobúdateľ pozemku tak nebol v pozemkovej
knihe zapísaný ako samostatný vlastník určitej parcely v samostatnej zápisnice, ale z pomeru zakúpenej

plochy k celému pôvodnému pozemku bol vypočítaný a zapísaný ako ideálny podiel v pôvodnom
protokole. Určité priblíženie sa ku skutočnej držbe znamenalo konštituovanie pozemkového katastra, ku
ktorému došlo zákonom č. 177/1927 Zb.. Jeho účely boli výlučne fiskálne, pri jeho vytváraní sa robilo
okrem identifikácie pozemkovej knihy s parcelami pozemkového katastra, aj miestne šetrenie, ktorérobil meračský úradník a ktorý urobil presné zameranie v teréne a zoznam domov s menami vlastníkov
a držiteľov. Pre zisteného držiteľa (skupinu) sa založil pozemnostný hárok.

Tieto pozemnostné hárky boli vytvorené aj pre miesta, ktoré sú predmetom sporu. Z pozemnostného
hárku č. 691 (č.l. 549 spisu) vyplýva, že pre osoby bývajúce v dome č. 691, a R. Z. A., r. E. spolu s
jej deťmi T., Z., X. a R. bol založený hárok s uvedeným číslom 691 a sú v ňom zapísané pozemky
s názvom E. a medzi nimi pozemok č. 7781/3 zakreslený na čísle listu mapy č. 22,23 a pozemok č.
7781/2 s názvom dom 691, gazdovské stavy, dvor E., zakreslený na čísle listu mapy 23. U Z. A. je

uvedený podiel 4/8 a u každého z jej detí podiel 1/8. V spodnej časti hárku je pri výmerách uvedené
"stav koncom roku 1946".

Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní (č.l. 690 spisu), konkrétne z jeho prílohy
P14, ktorá obsahuje identifikáciu katastrálneho stavu bývalého katastra s GP Ing. Tibora Preťu č.
XXXXXXXXX-XXX/XXXX, vyplýva, že žalované parcely CKN č. XXXX/X B. XXXX/X sa nachádzajú

na miestach, ktoré podľa pozemkového katastra tvorili súčasť vyššie uvedených parciel č. XXXX/X a
XXXX/X.
Na základe vykonaného dokazovania, ktoré spočívalo vo výsluchu účastníkov konania, svedkov,
ohliadke na mieste samom, v dokazovaní listinami a znaleckom dokazovaní súd dospel k nasledovnému
záveru.

Pozemnoknižná parcela č. XXXXX/a, z ktorej boli vytvorené KN parcely č. XXXX, XXXX a XXXX,
zapísané v súčasnosti na odporcov 1. a 2. rade a odporkyňu v 11. rade a ktorých súčasťou sú žalované
pozemky, v prírode nadväzovala zo svojej južnej strany na PK parcelu č. XXXXX. Obe tieto parcely aj
s ešte ďalšími parcelami boli zapísané v jednej a tej istej vložke, pričom vlastnícke vzťahy k nim boli

evidované totožne. Aj keď podľa zápisov v pozemkovej knihe vlastníci v nej zapísaní mali vlastníctvo
evidované vo forme ideálnych spoluvlastníckych podielov, v skutočnosti určité časti týchto parciel užívali
jednotliví vlastníci (resp. aj osoby neuvedené v pozemkovej knihe) v konkrétne vydelených plochách a
takichajprevádzali.Zvýpovedísvedkov(A.Z.,A.E.)vspojeníslistinnýmidokladmivyplýva,žesmerom
od hlavnej cesty na juh pozemky užívali E., na nich nadväzovali pozemky A. a za nimi boli pozemky E.,

neskôr Kučkovské. Z pozemnostného hárku č. XXX pre k.ú. T. je zrejmé, že v roku 1946 Z. A., rod. E.
bola spolu so svojimi deťmi držiteľkou v rámci parciel pozemkového katastra konkrétnej časti PK parcely
č. XXXXX a XXXXX/a, ktorá skutočnosť vyplýva z Prílohy č. 13 znaleckého posudku na č.l. 690 spisu.

V roku 1991 bol vypracovaný meračský náčrt č. 85 (mapovanie robil P.. U. D. a zameranie K. X.) miesta

samého (vykonanie tohto mapovania spomínal vo svojej výpovedi svedok A. M., ako aj navrhovateľka
v 2. rade, ktorá ale nesprávne uviedla rok "kedy chodili vložkári vyznačovať hranice dvorov" ako rok
1993). Uvedený náčrt tvorí Prílohu č. 8 znaleckého posudku

Pokiaľ svedok A. M. vo svojej výpovedi na ohliadke uviedol, že pri vypracovaní GP č. XXX/X-XX-M.

(pozn. sudkyne ide o GP, ktorým boli vytvorené KN parc. č. XXXX, XXXX a XXXX) sa zamerané hranice
sa zhodovali s hranicami, ktoré boli zamerané v roku 1991 pri mapovaní, súd poukazuje na fakt, že
porovnaním spomínaného náčrtu a uvedeného GP možno na prvý pohľad usúdiť, že tvrdenie tohto
svedka nie je správne, keďže južná hranica parcely č. XXXX na náčrte z roku 1991 mala úplne iný
priebeh ako na GP z roku 1994, čím došlo k zväčšeniu parcely č. XXXX na úkor parcely č. XXXX. Takisto

porovnaním náčrtu a GP z roku 1994 je voľným okom zrejmé, že vzdialenosť medzi letnou kuchyňou
(jediná stavba na náčrte vyfarbené tmavou farbou) a južnou hranicou pozemku č. XXXX bola oveľa
väčšia než je na GP z roku 1994.

V súvislosti s užívaním pôvodných pozemonoknižných parciel v reálne vydelených častiach súd

konštatuje,ževkonaní,nazáklade vykonanéhodokazovania,nebolomožnéjednoznačneustáliťpresné
hranice jednotlivých plôch, ktoré užívali konkrétne rodiny na daných miestach v jednotlivých obdobiach,
kedy malo dôjsť zo strany odporcov v 1. a 2. rade k vydržaniu pozemkov zodpovedajúcich dnešným
parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX. Jediným dôkazom o skutočne užívaných plochách sú pozemnostné
hárky a mapa bývalého pozemkového katastra. Tieto listiny však reflektujú stav k roku 1946, pričom

ničím ďalším nebolo preukázané, že takýto stav "hraníc" zostal zachovaný až do smrti poručiteľky Z.Q.
A., rod. E. v roku XXXX a do smrti X. A. v roku 1999. Medzi poslednou známou hranicou z roku 1946
a smrťou poručiteľov pritom ubehlo viac ako 20 a 50 rokov.Nesprávne bolo tvrdenie odporcov v 1. a 2. rade, že hranicu vymedzujú GP z roku 1994 a 1998 a GP z
roku 1998 rešpektuje hranice vyplývajúce z GP z roku 1994. GP z roku 1998 totiž nemohol byť urobený
inak, než tak, aby rešpektoval už existujúci stav v katastri nehnuteľností, ktorý vznikol zapísaním GP

z roku 1994.

Takisto tvrdenie, že poručiteľ X. A. rešpektoval hranice zamerané GP z roku 1994 by súd považoval
za presvedčivé, ak by odporcovia v 1. a 2. rade ako "svedkov" k svojmu návrhu na osvedčenie o
držbe povolali práve jeho a jeho manželku ako bezprostredných susedov. Ako už bolo uvedené čestné

vyhlásenie k osvedčeniu odporcov v 1. a 2. rade podávali A. Z. a B. S..

Na základe uvedeného súd konštatuje, že síce v konaní bolo zistené, že došlo k reálnemu rozdeleniu
pozemnoknižných parciel č. 10037/a a 10037 medzi jednotlivé rodiny, avšak pokiaľ ide o hranice,
ktoré od seba oddeľovali dvory domov navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade, tieto sa v konaní zistiť
spoľahlivo nepodarilo. Teda o úplnej reálnej deľbe hovoriť nemožno.

Vychádzajúczuvedeného,súdjetohonázoru,žejenamiesteprijať záver,podľaktorého,ak vsporných
častiach nemožno ustáliť existenciu reálnej držby, je potrebné vychádzať zo zápisov vlastníckych
práv uvedených v pozemkovej knihe, podľa ktorých poručiteľke Márii A., rod. E. svedčí vlastníctvo k
pozemnoknižnej parcele č. XXXXX/a v podiele 4/16 a poručiteľovi X. A. v podiele 1/16.

Následne je ale potrebné zaoberať sa obranou odporcov v 1. a 2. rade, ktorí sa považujú za vlastníkov
tej časti PK parcely č. XXXXX/a , ktorá zodpovedá parcelám KN č. XXXX, XXXX a XXXX a teda aj
pozemkov XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, v žalovaných podieloch. Ak by totiž odporcovia v 1.
a 2. rade pozemky č. 3535, 3536 a 3537 vydržali do času pred smrťou poručiteľky Z. A., rod. E. v roku

1967 a pred smrťou X. A. v roku 1999, návrh navrhovateľov by bol nedôvodný. Preto súd skúmal, či
odporcovia v 1. a 2. rade do času smrti uvedených poručiteľov, prípadne len jedného z nich nadobudli
vlastníctvo k uvedeným parcelám vydržaním. Ako odporcovia v 1. a 2. rade uvádzali v návrhu na vydanie
osvedčenia, pozemky č. XXXX, XXXX a XXXX vytvorené z PK parc. č. XXXXX/a mali nadobudnúť od
E. E.- matky odporkyne v 2. rade, ktorá ich mala získať kúpou, dedičstvom, deľbou, prípadne zámenou

od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. V súdnom konaní odporcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že
E. E. získala vlastníctvo od svojho otca A. X., ktorý jednu plochu okolo roku 1925 rozdelil na dve.
Jednu pre dcéru E. a druhú pre dcéru Z., ktorej manželom bol A. D.. Toto tvrdenie však nekorešponduje
so zápismi v pozemkovej knihe, podľa ktorých vlastníctvo k PK parcele č. XXXXX/a, aj č. XXXXX
Juraj D. (nie jeho manželka) nadobudol prevodom od prechádzajúceho pozemnoknižného vlastníka A.

E. a čo je podstatné, stalo sa tak ešte v roku 1910. A. X., jeho dcéra E. prípadne jej manžel sa v
pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX vôbec neuvádzajú, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli
žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o oprávnenosti držby odporcov v 1. a 2. rade,
ktorá je popri nepretržitosti držby a uplynutí 10 ročnej vydržacej doby nevyhnutnou podmienkou pre
vydržanie podľa tzv. Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.). Odporcovia v 1. a 2.

rade totiž nepreukázali od akej osoby a akej skutočnosti, či udalosti sa malo odvíjať vlastnícke právo,
resp. právo oprávnene držať dané pozemky ako svoje u A. X.. Zhrnúc uvedené, neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať spoľahlivý záver o tom, že A. X. sa dôvodne mohol domnievať,
že drží pozemky oprávnene. Aj keby tomu tak bolo, ak mal pozemky darovať matke odporkyni v 2.
rade (E.H. E.) v roku 1925, táto vlastníctvo ústnou darovacou zmluvou nadobudnúť nemohla, pretože

podľa obyčajového práva platného na Slovensku pred 01.01.1951 bola pre nadobudnutie vlastníctva
potrebná intabulácia (odovzdanie vo forme zápisu v pozemkovej knihe), k tomu porovnaj Úr.zb. rozh.
č. 230, k čomu v danom prípade nedošlo. Zmluvné dojednanie o darovaní medzi A. X. a E.Í. E. sa
tak nemohlo stať perfektným. Mohlo síce u nej vyvolať presvedčenie, že jej darované pozemky patria
a vyvolať oprávnenú držbu. Avšak k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dôjsť nemohlo, keďže v roku

1954 mala pozemky darovať odporkyni v 2. rade, teda skôr ako uplynula 32 ročná lehota vyžadovaná
k vydržaniu obyčajovým právom. V čase kedy malo dôjsť k darovaniu medzi odporkyňou v 2. rade a jej
matkou platil Stredný občiansky zákonník, ktorý pre prevod síce nevyžadoval intabuláciu, ale zmluva
musela mať písomnú formu (§ 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.) a musela byť následne schválená
ONV (§ 1 zákona č. 65/1951 Zb.). V tomto prípade k tomu nedošlo, pretože išlo o ústnu zmluvu, ktorá

nemôže založiť dobrú vieru, keď právna úprava bola jednoznačná a takýto omyl je neospravedlniteľný.
Oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba
vždy pristupovať z objektívneho hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia
toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či (by aj každý iný, v obdobnejsituácii sa nachádzajúci) držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo

vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus
putativus), omyl držiteľa musí byť ale vždy ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti daného prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania

veci, je neospravedlniteľný (Uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 84/2012 zo dňa 23.05.2012). Držiteľ, ktorý
drží vec na základe neospravedlniteľného omylu, nemôže byť držiteľom dobromyseľným a jeho držba
nemôže byť oprávnená. Na záver súdu o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade nenadobudli vlastníctvo
vydržaním nemohlo mať vplyv ani potvrdenie Obce Zázrivá zo dňa 12.08.2011 (č.l. 337 spisu), v ktorom
sa uvádza, že pozemky č. XXXX, XXXX a XXXX odporkyňa v 2. rade nadobudla darom od svojej matky v
roku 1954 a ani preukázanie skutočnosti, že odporcovia v 1. a 2. rade platia za pozemky č. XXXX,XXXX

a XXXX dane (potvrdenie na č.l. 338 spisu), pretože uvedené potvrdenie sa týka platenia daní v období
od roku 1996 do 2010, teda až v období po vydaní osvedčenia o držbe.

Okrem toho z vykonaného dokazovania (najmä z výsluchov svedkov A. Z. a A. E., ktorých považoval za
nezainteresovaných vo veci s ohľadom na ich nepríbuzenský vzťah k účastníkom konania, čím sa líšili

od ostatných svedkov a súd ich výpovediam v dôsledku toho prikladal vyššiu dôveryhodnosť) vyplýva,
že miesta, ktoré sú predmetom sporu, boli užívané ako cesta od verejnej komunikácie smerom k poliam
nad domom navrhovateľov (žalované parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X), ktorá je v súčasnosti asfaltová a
predtým bola štrková a tiež ako (najmä peší) prechod medzi dvormi E. a A. (žalované parcely č. XXXX/
X a XXXX/X). Žalované plochy, zodpovedajúce novovytvoreným parcelám č. 3536/4, 3536/5, 3536/6 a

3537/2, tak neboli užívané výlučne odporcami v 1. a 2. rade a predtým takto aj otcom odporkyne v 2.
rade, ale tiež navrhovateľmi, poručiteľom X. A. a ďalšími inými osobami, najmä tými, ktorý mali polia,
či usadlosti nad domom navrhovateľov. Odporcovia v 1. a 2. rade teda žalované pozemky užívali tým
istým spôsobom ako všetci ostatní a v prechode nikomu nebránili, pričom nepreukázali, že by výkon ich
práv mal nejaký iný, od ostatných osôb odlišný, právny základ.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade vlastníctvo k predmetu sporu
vydržaním nadobudnúť nemohli a teda poručiteľka Z. A., rod. E., zomr. XX.XX.XXXX bola v čase svojej
smrti vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/16 z celku na pozemku PK parc. č. XXXXX/a
X. A. , zomr. XX.XX.XXXX bol vlastníkom podielu vo výške 1/16 z celku na uvedenej PK parcele, v

dôsledku čoho, keďže žalované pozemky boli vytvorené z tejto parcely, súd určil, že tieto pozemky v
uvedených spoluvlastníckych podieloch patria do dedičstva po nich.

V časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali priznania vyšší spoluvlastníckych podielov, než aké vyplývali
z pozemnoknižných zápisov, súd návrh zamietol, keďže bolo zrejmé, že navrhovatelia žiadané podiely

4/8-iny a 1/8-ina odvodzujú od pozemnostných hárkov, vo vzťahu ku ktorým súd ustálil, že preukazujú
stav reálnej deľby v období príliš vzdialenom obdobiu smrti poručiteľov bez toho, aby bolo preukázané,
že takýto stav pretrval až do roku 1967, resp. 1999.

Odporcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 17.08.2011 (č.l. 347 p.v. spisu) vzniesli vzájomný návrh,

ktorým sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi v tom čase žalovaných spoluvlastníckych podielov na
základe vydržania.

Keďže na pojednávaní dňa 18.03.2013 (č.l. 653 spisu) v súvislosti so vzájomným návrhom, odporcovia
v 1. a 2. rade zotrvali na návrhu, aby bol rozšírený okruh účastníkov o A. E. a B. E., rod. K., ktorí v

konaní ako jeho účastníci nevystupujú (ani nikdy) nevystupovali, čím by sa rozšíril počet účastníkov,
súd vzájomnom návrhu v tomto rozsudku rozhodnúť nemohol. Z tohto dôvodu súd konanie o vzájomnom
návrhu, podľa ust. § 97 ods. 2 OSP vylúčil na samostatné konanie.

Vzhľadom na zložitosť veci, súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej, a to v lehote 30 dní od tejto právoplatnosti (§ 151 ods. 3 OSP).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).