Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžhk/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200831
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1009200831.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci
sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469,
právne zastúpený: MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., Rovinka 498, IČO: 35 816 317, za ktorú koná advokát
JUDr. Radoslav Hajdúch, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24,
Bratislava, IČO: 00 699 063, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky č. 2009/DZ/R/2/017 zo dňa 9. apríla 2009, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017 z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Čl. I.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v konaní sp. zn. 3 Sžhk/1/2018 prejednal
kasačnú sťažnosť sťažovateľa Slovak Telekom, a.s so sídlom v Bratislave proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. 2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017, ktorým krajský súd ako príslušný
správny súd zamietol žalobu sťažovateľa proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného č. 2009/DZ/
R/2/017 zo dňa 09.04.2009, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného tak, že
nahradil výrok vlastným znením. Rozhodnutie sa týkalo najmä protisúťažných postupov sťažovateľa
vo forme stláčania marže na relevantných maloobchodných trhoch zostavenia a ukončovania volania
v pevnej verejnej telekomunikačnej sieti a trhu prístupu k nízkorýchlostnému (dial up) internetu, a
súčasne veľkoobchodnom trhu prístupu k uvoľneným účastníckym vedeniam (ULL). Ďalej išlo o praktiku

viazania na relevantnom maloobchodnom trhu poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému (dial up)
internetu vysokorýchlostnému a (širokopásmovému) internetu prostredníctvom xDSL. Žalovaný uložil
sťažovateľovi peňažnú pokutu vo výške 525.800.000,- Sk (17 453 362,54 eur) a súčasne povinnosť
zdržať sa protisúťažného správania sa vo výrokoch 1až 7 a odstrániť protiprávny stav.

Čl. II.
Rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu SR

2.RadaProtimonopolnéhoúraduSR(ďalej,,Rada“)rozhodnutímč.2009/DZ/R/2/017zodňa09.04.2009
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskoršíchpredpisov zmenila prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 2007/DZ/2/1/111 zo dňa
21.12.2007 nasledovne:
,,Bod 1 výroku znie:

Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,
spočívajúce v uplatňovaní tarify 30 min. za 0,033 eur (1,- Sk) vo volacích programoch:
- Doma Pohoda (ST Pohoda)
- Doma Maxi (ST Maxi)
- Doma Extra (ST Extra)

- Biznis ISDN Klasik (ST ISDN Klasik)
- Biznis ISDN Profi (ST ISDN Profi)

a súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v období od 15.06.2004,
predstavuje stláčanie marže a je od 15.06.2004 zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 82 písm.
a) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.

o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990
Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov na relevantných trhoch zostavenia a ukončovania volania v pevnej verejnej
telekomunikačnej sieti Slovak Telekom, a.s., ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych
spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6

zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Bod 2 výroku znie:

Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,
spočívajúce v uplatňovaní tarify bezplatných volaní vo volacích programoch:
- Doma Pohoda (ST Pohoda)
- Doma Maxi (ST Maxi)
- Doma Extra (ST Extra)

- Uni 20, 40, 60
- Biznis ISDN Klasik (Biznis Klasik Duo, ST ISDN Klasik)
- Biznis ISDN Profi (Biznis Profi Duo, ST ISDN Profi)
- Biznis Mesto
- Biznis Slovensko

a súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v období od 15.06.2004
predstavuje stláčanie marže a je od 15.06.2004 zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 82 písm.
a) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.
o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990

Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov na relevantných trhoch zostavenia a ukončovania volania v pevnej verejnej
telekomunikačnej sieti Slovak Telekom, a.s., ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych
spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6
zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Bod 3 výroku znie:
Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469

spočívajúce v uplatňovaní maloobchodnej ceny produktu Firemný internet Mini (Internet dial-up ISDN)
od 01.07.2005 a súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v tomto
období, predstavuje stláčanie marže a je od 01.07.2005 zneužitím dominantného postavenia podľa
čl. 82 písm. a) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č.
136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov na relevantnom trhu poskytovania veľkoobchodného prístupu k
dial-up cez analógové vedenie a dial-up cez ISDN prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej
siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pre internetových providerov (ISP) za účelom poskytovaniaprístupu k internetu prostredníctvom dial-up cez analógové vedenie a dial-up cez ISDN pre koncových
užívateľov, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným
trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane

hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.

Bod 4 výroku znie:

Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469
spočívajúce v uplatňovaní maloobchodnej ceny produktu Rodinný internet od 01.08.2004 a súčasnom
uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v tomto období, predstavuje stláčanie
marže a je od 01.08.2004 zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 82 písm. a) Zmluvy o založení
Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisovnarelevantnomtrhuposkytovaniaveľkoobchodnéhoprístupukdial-upcezanalógovévedenie
a dial-up cez ISDN prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete spoločnosti Slovak Telekom,
a.s.preinternetovýchproviderov(ISP)zaúčelomposkytovaniaprístupukinternetuprostredníctvomdial-
up cez analógové vedenie a dial-up cez ISDN pre koncových užívateľov, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o

založení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané
podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Bod 5 výroku znie:
Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469
spočívajúce v uplatňovaní maloobchodnej ceny produktu Biznis Partner 300 (Business partner 300)
od 01.03.2005 a súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v tomto
období, predstavuje stláčanie marže a je od 01.03.2005 zneužitím dominantného postavenia podľa

čl. 82 písm. a) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č.
136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov na relevantných trhoch zostavenia a ukončovania volania v
pevnej verejnej telekomunikačnej sieti Slovak Telekom, a.s., ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení

Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa
§ 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Bod 6 výroku znie:
Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469
spočívajúce v spájaní voľných minút a pripojenia do pevnej verejnej telekomunikačnej siete Slovak
Telekom, a.s. v mesačných poplatkoch za volacie programy žalobcu je od 01.08.2002 zneužitím
dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a od
01.05.2004 aj podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o
založení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané
podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Bod 7 výroku znie:
Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469

spočívajúce v podmieňovaní pripojenia zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej siete Slovak
Telekom, a.s. na odber telefónnej služby, je od 01.01.2003 zneužitím dominantného postavenia podľa
§ 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústrednýchorgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a od 01.05.2004 aj podľa čl.
82 písm. d) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev na relevantných trhoch pripojenia bytových
zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej siete a pripojenia nebytových zákazníkov do pevnej

verejnej telekomunikačnej siete, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev
nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001
Z.z.oochranehospodárskejsúťažeaozmeneadoplnenízákonaSlovenskejnárodnejradyč.347/1990
Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov.

Bod 8 výroku znie:
Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469
spočívajúce:
- v podmieňovaní odoberania internetových služieb typu dial-up cez analógovú prípojku a dial-
up cez ISDN na odber volacích programov Slovak Telekom, a.s. je od 01.05.2001 do 31.12.2005

na relevantných trhoch poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému internetu prostredníctvom dial-
up cez analógovú prípojku a dial-up cez ISDN pre bytových zákazníkov a poskytovania prístupu k
nízkorýchlostnému internetu prostredníctvom dial-up cez analógovú prípojku a dial-up cez ISDN pre
nebytových zákazníkov,
- v podmieňovaní odoberania internetových služieb typu xDSL na odber volacích programov žalobcu

je od 01.06.2003 do 31.12.2005 na relevantných trhoch poskytovania prístupu k vysokorýchlostnému
internetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a optických vlákien pre bytových zákazníkov a
poskytovania prístupu k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a
optických vlákien pre nebytových zákazníkov,

zneužitím dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov a od 01.05.2004 aj podľa čl. 82 písm. d) Zmluvy o založení Európskych
spoločenstiev, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so

spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o
ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.

Bod 9 výroku znie:
Konanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469
spočívajúce v podmieňovaní odoberania internetových služieb typu dial-up cez analógovú prípojku a
dial-up cez ISDN na odber volacích programov žalobcu je od 01.08.1994 do 30.04.2001 zneužitím
dominantného postavenia podľa § 7 ods. 5 písm. d/ zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej

súťaže v znení neskorších predpisov na relevantných trhoch poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému
internetu prostredníctvom dial-up cez analógovú prípojku a dial-up cez ISDN pre bytových zákazníkov
a poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému internetu prostredníctvom dial-up cez analógovú prípojku
a dial-up cez ISDN pre nebytových zákazníkov, ktoré je podľa § 7 ods. 4 zákona č. 188/1994 Z. z. o
ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov zakázané.

Bod 10 výroku znie:
Na základe § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústrednýchorgánovštátnejsprávySlovenskejrepublikyvzneníneskoršíchpredpisovukladáspoločnosti

Slovak Telekom, a.s. povinnosť zdržať sa konania uvedeného v bode 1 až 7 výroku rozhodnutia a
odstrániť protiprávny stav do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Bod 11 výroku znie:
Na základe § 38 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ukladá
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za zneužitie dominantného postavenia uvedené v bodoch 1 až 8
výroku rozhodnutia peňažnú pokutu vo výške 17 453 362,54 eur (525.800.000,- Sk), slovom sedemnásťmiliónov štyristopäťdesiattritisíc tristošesťdesiatdva eur päťdesiatštyri centov, ktorú je povinný uhradiť
v lehote do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia Protimonopolnému úradu
Slovenskej republiky na účet 7000060793/8180, KS 1118, VS 017 vedený v Štátnej pokladnici.“

Čl. III.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave

3. Proti rozhodnutiu Rady podal žalobca včas správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj len „SSP“) žalobu zamietol a súčasne zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a na
podanie vlastnej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 ZFEU.

4. Krajský súd rozhodol v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžhpu/1/2012-852 zo dňa

11.02.2014, ktorým najvyšší súd zrušil pôvodný rozsudok krajského súdu č. k. 2S/105/2009-652 zo dňa
11.01.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR posúdil len otázku spornej právomoci
žalovaného a Telekomunikačného úradu SR, pričom dospel k záveru, že právomoc Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky ako Národnej súťažnej autority (National Competition Authority) v oblasti
posudzovania zneužívania dominantného postavenia podnikateľských subjektov vo forme stláčania

marže (margin squeeze) na relevantnom trhu elektronických nemôže mu byť na národnej úrovni odňatá
a ani zákonom zverená inému regulátorovi napr. Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky.
Národná súťažná autorita disponuje tzv. všeobecnou právomocou v oblasti posudzovania praktík
zneužívania hospodárskej súťaže.

5. K námietke žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného konať a rozhodnúť vo veci krajský súd
uviedol, že táto je nedôvodná a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2012 zo
dňa 11.2.2014, ktorým bola táto otázka vyriešená tak, že skutkové podstaty zneužívania dominantného
postavenia, ktorých naplnenie žalovaný v tejto veci zistil, mali svoj základ v § 8 zákona č. 136/2001 Z.
z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990

Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 136/2001 Z. z.“). Rovnako generálna klauzula
zneužívania dominantného postavenia mala svoj právny základ v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z.,
podľa ktorých ustanovení postupuje Protimonopolný úrad SR a nie Telekomunikačný úrad SR. Praktiky
margin squeeze, viazanie a iné praktiky, ktoré majú svoj základ v generálnej klauzule citovaného zákona,

prípadne a fortiori zneužívajúce praktiky tam výslovne uvedené, patria do pôsobnosti žalovaného i keď
sa vyskytnú na trhu elektronických komunikácií. K tomu poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ -
rozsudky Všeobecného súdu EU vo veci Deutsche Telekom T-271/03 zo dňa 10.4.2008 (odsek 113,
120, 268) a Súdneho dvora vo veci Deutsche Telekom C-280/08 P zo dňa 14.10.2010 aj na znenie
najmä čl. 35 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej

súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej aj len ,,nariadenie č. 1/2013“). Uviedol, že závery
ohľadom kompetencie Protimonopolného úradu SR pri existujúcej regulácii sektorovým regulátorom sa
nezmenil ani v súčasnosti, čo reprezentuje napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžh/2/2015 zo
dňa 1.12.2015 (R 71/2016), v zmysle ktorého v oblasti ochrany hospodárskej súťaže existujú paralelne
popri sebe dva typy právnych predpisov, a to súťažné právne normy a regulačné právne normy, pričom

regulačné úrady chránia hospodársku súťaž ex ante, prostredníctvom regulačných opatrení nastavujú
podmienky hospodárskej súťaže do budúcna a ex post ochranu zabezpečujú národné regulačné orgány
resp. Komisia a táto smeruje k postihu konkrétneho protisúťažného správania. Ex ante a ex post
regulátori nepôsobia alternatívne, ale vždy popri sebe. Krajský súd konštatoval, že ak žalovaný rozhodol
vo veci aj za situácie, kedy sektorový regulátor ex ante reguloval telekomunikačný trh, neporušil princíp

ne bis in idem vzhľadom na rozdielny objekt, účel konania a časový rozsah, ktorý rozhodnutia pokrývajú
(ex ante vs. ex post).

6. K námietke nesprávneho vymedzenia relevantných trhov krajský súd poukázal na ich vymedzenie
žalovaným a uviedol, že definícia a interpretácia relevantného trhu správnym orgánom sa vzťahuje na

konkrétnu skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie, v rámci ktorého objasní význam neurčitého pojmu
a jeho rozsah a následne hodnotí skutočnosti konkrétneho prípadu z hľadiska, či je možné zaradiť
ich do rámca vytvoreného rozsahom tohto pojmu. Obsah pojmu relevantný trh je založený najmä na
ekonomických hľadiskách, čo nevyhnutne pri jeho interpretácii ponecháva priestor správnemu orgánupre svoju úvahu zohľadňujúcu dynamiku vývoja samotného trhu, pričom povinnosťou správneho orgánu
je potom náležite svoju správnu úvahu odôvodniť a súd následne preskúmava len to, či je správna úvaha
odôvodnená, či rozhodnutie na základe správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Uviedol, že nie je vylúčené vymedziť relevantný trh úzko práve s ohľadom
na jeho definičné znaky zohľadňujúce priestor, čas, produkt, jeho zameniteľnosť a ekonomickú povahu
súťažného konania. Krajský súd zastával názor, že úzke vymedzenie relevantného trhu, ktorý spĺňa
všetky definičné znaky vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. samo osebe nemôže ukrátiť
žalobcu na jeho právach a spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Dôvodom, pre ktorý žalobca žiada

zohľadniť širšie vymedzenie relevantných trhov je percentuálne zníženie jeho postavenia (ekonomickej
aktivity) na relevantnom trhu, čo samo osebe neodôvodňuje iné zadefinovanie relevantných trhov podľa
§ 3 ods. 3 citovaného zákona. Podľa názoru krajského súdu žalovaný pri definovaní relevantných
trhov postupoval podľa citovaného ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z., svoje závery riadne a logicky
odôvodnil a nevybočil z medzí určených zákonom č. 136/2001 Z. z.

7. Pokiaľ ide o rozdelenie určených relevantných trhov medzi bytovými a nebytovými zákazníkmi, ktorí
sú koncovými užívateľmi poskytovaných služieb a námietku, že žalovaný neakceptoval zastupiteľnosť
pevnej telefónnej linky a mobilných telefónov, krajský súd poukázal na rozsudky vo veci Deutsche
Telekom - T-271/03 (Súd prvej inštancie), C-280/08 P Súdny dvor, z ktorých je zrejmé, že Súdny dvor EÚ,
ako aj Komisia rozlišujú medzi relevantnými trhmi zameranými na bytových a nebytových zákazníkov

ako koncových užívateľov. Krajský súd poukázal na to, že sám žalobca poskytoval odlišné služby pre
bytových (Doma Pohoda, Doma Maxi, Doma Extra, Rodinný internet) a nebytových zákazníkov (Biznis
ISDN Klasik, Biznis ISDN Profi, Biznis Mesto, Biznis Slovensko, Firemný internet Mini, Biznis partner
300), pričom na každý z relevantných trhov zameraných na bytových a nebytových zákazníkov sa
vzťahujeináponukaadopyttovarov,anakaždomznichsaosobitneposudzujezastupiteľnosťproduktov

z hľadiska ich užívania a uspokojovania potrieb, na ktorých sú zamerané a je teda jednoznačné, že
žalobca sa na trhu bytových zákazníkov zameral na iné tovary ako na trhu nebytových zákazníkov, preto
žalovaný správne tieto trhy rozlišoval postupujúc podľa § 3 ods. 3 zákon č. 136/2001 Z. z. a rozhodovacej
praxe Súdneho dvora EÚ a Súdu prvej inštancie, ktoré sú uvedené vyššie. Krajský súd sa stotožnil s
názorom žalovaného o nezastupiteľnosti pevnej telefónnej linky a mobilných telefónov a poukázal na

kvantitu využívania pevných telefónnych liniek a mobilných telefónov, pričom od roku 2001 začal počet
pevnýchliniekklesaťanaopakzačalstúpaťpočetvyužívanýchmobilnýchslužieb.Podľakrajskéhosúdu,
ak by spotrebitelia mali záujem aktívne využívať obidve služby (pevnú linku aj mobilné telefonovanie)
súčasne, počet účastníckych prípojok do pevnej siete a využívateľov mobilných služieb by bol približne
rovnaký,avšakzistenéúdajepreukazujúopak,tedažespotrebiteliavymenilivoveľmiveľkejmierepevnú

telefónnu sieť za mobilnú sieť a nemienia sa vrátiť k pevnej telefónnej sieti.

8. Podľa krajského súdu nebolo potrebné osobitne robiť prieskum medzi spotrebiteľmi, pretože údaje
zistené žalovaným sú dostatočné aj v kontexte informácií poskytnutých alternatívnymi operátormi o
preferenciách ich spotrebiteľov, ak by si mali vybrať medzi pevnou linkou a mobilným telefónom. Päť

subjektov poskytujúcich telefonické služby na pevnej linke žalovanému odpovedalo, že ich zákazníci
by prešli k iným operátorom, ktorí poskytujú telefonickú službu na pevnej linke. Spoločnosť UPC
broadband Slovensko, s.r.o. uviedla, že časť zákazníkov, ktorá má záujem zachovať si pevnú linku
by prešla k žalobcovi; spoločnosť zároveň predpokladala aj prechod k mobilným operátorom. Jeden z
oslovených subjektov pripustil, že malá časť zákazníkov by možno prešla aj k mobilným operátorom

a len jeden z oslovených subjektov uviedol, že jeho zákazníci by v takomto prípade pravdepodobne
prešli len na mobilný telefón. Krajský súd poukázal na § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z., ktoré
vyžadovalo vzájomnú zameniteľnosť tovarov. Krajský súd uviedol, že konštatovanie žalovaného vyplýva
z vykonaného dokazovania a preukazuje len jednosmernú zameniteľnosť pevnej telefónnej linky za
mobilný telefón, ale už nie naopak a keďže nejde o vzájomne (obojstranne) zameniteľné tovary, nemôžu

vytvárať ich jeden spoločný relevantný trh podľa § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. Záver žalovaného
preto krajský súd považoval za správny a konformný so zisteným skutkovým stavom a zákonom.

9. K námietke absencie relevantných trhov vo výroku č. 6 druhostupňového rozhodnutia krajský súd
poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí sú relevantné trhy vo výroku č. 6 definované ako trhy

pripojenia bytových zákazníkov do PVTS, pripojenia nebytových zákazníkov do PVTS, poskytovania
verejnej telefónnej služby bytovým zákazníkom prostredníctvom PVTS a poskytovania verejnej
telefónnej služby nebytovým zákazníkom prostredníctvom PVTS, avšak pri zmene druhostupňovým
rozhodnutím druhostupňový správny orgán pochybil, keď pri písomnom vyhotovení rozhodnutianeuviedol relevantné trhy. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný toto pochybenie priznal, označil
ho za administratívnu chybu spojenú s písaním a uviedol, že v druhostupňovom rozhodnutí majú byť
vo výroku č. 6 uvedené tie relevantné trhy, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Krajský

súd konštatoval, že je pravdou, že vo výroku č. 6 napadnutého rozhodnutia absentuje označenie
relevantných trhov a v odôvodnení rozhodnutia sa čiastočne relevantné trhy spomínajú. V tejto súvislosti
poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 122/2003 a uviedol, že pri z kompaktného
ponímaniaprvostupňovéhoadruhostupňovéhorozhodnutiažalovanéhoakojednéhocelkujednoznačne
vyplýva, že relevantnými trhmi sú relevantný trh pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej

telekomunikačnej siete, trh pripojenia nebytových zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej
siete, trh poskytovania verejnej telefónnej služby bytovým zákazníkom prostredníctvom pevnej verejnej
telefónnej siete a trh poskytovania verejnej telefónnej služby nebytovým zákazníkom prostredníctvom
pevnej verejnej telefónnej siete. Krajský súd konštatoval aj nemožnosť samostatného izolovaného
prieskumuvýrokuč.6adospelkzáveru,žeuvedenépochybenienemávplyvnazákonnosťnapadnutého
rozhodnutia, a sama osebe nepredstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia ako celku.

10. K námietke absencie odôvodnenia zmeny výrokov 1 a 2 druhostupňovým rozhodnutím krajský súd
poukázal na odôvodnenie žalovaného v bode 148 druhostupňového rozhodnutia, kde uviedol dôvody,
pre ktoré zmenil spomínané výroky, pričom išlo o zmenu právnej kvalifikácie konania žalobcu podľa
Zmluvy o ES, pretože bolo možné jednoznačne určiť, že ide o porušenie konkrétnej skutkovej podstaty

z demonštratívneho výpočtu podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 82 písm. a/ Zmluvy
o ES a preto nebol dôvod, aby prvostupňový orgán konštatoval porušenie generálnej klauzuly v prípade
čl. 82 Zmluvy o ES, ktorá sa použije len v prípade, ak daný prípad nemožno zahrnúť pod ani jednu z
konkrétneho výpočtu skutkových podstát. Uvedená zmena právnej kvalifikácie nemá vplyv na zákonnosť
prvostupňového rozhodnutia, ide len o spresnenie aplikácie právneho predpisu. Druhostupňový orgán

formulačne spresnil aj popis porušenia, doplnil zoznam konkrétnych volacích programov a obdobia, v
rámci ktorého sa skúmané tarify uplatňovali. Krajský sud uviedol, že zmena prvostupňového rozhodnutia
sa pripúšťa po stránke právnej, t.j. keď prvostupňový správny orgán použil nesprávny hmotnoprávny
predpis, alebo po stránke faktickej, t.j. keď oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený stav veci.
Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval, že zo skutkového hľadiska žalovaný v prvých dvoch výrokoch

napadnutého rozhodnutia špecifikoval volacie programy Doma Pohoda (ST Pohoda), Doma Maxi
(ST Maxi), Doma Extra (ST Extra), Biznis ISDN Klasik (ST ISDN Klasik) (Biznis Klasik Duo), Biznis
ISDN Profi (ST ISDN Profi) (Biznis Profi Duo), Uni 20, 40, 60, Biznis Mesto a Biznis Slovensko,
pričom nejde o skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom prvostupňového konania, hoci neboli vo
výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikované. Nešlo o nové skutočnosti, ktoré by sa vyskytli až v

rozkladovom konaní, ani o rozšírenie predmetu konania vo vzťahu k prvostupňovému konaniu, preto
z uvedeného vyplýva, že špecifikáciou volacích programov vo výroku druhostupňového rozhodnutia,
ktoré sa už nachádzali v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, nevznikla prekážka, ktorá by bránila
druhostupňovému správnemu orgánu uviesť volacie programy do výroku rozhodnutia. Krajský súd
poukázal na to, že zmenu prvostupňového rozhodnutia spôsobom vyjadreným v žalobou napadnutom

rozhodnutí žalovaného (teda zmenu právnej kvalifikácie a zmenu zo skutkového hľadiska) akceptoval aj
Najvyšší súd SR v obdobných veciach napríklad v rozsudkoch sp. zn. 5 Sžh/2/2015 zo dňa 2.11.2016,
sp. zn. 8 Sžhpu/1/2012 zo dňa 23.5.2013, sp. zn. 3 Sžhpu/1/2013 zo dňa 9.6.2015 (publikované pod
R 45/2016).

11. K námietke nesprávneho vyhodnotenia dominantného postavenia žalobcu na relevantných trhoch
a nesprávneho posúdenia praktiky stláčania marže krajský súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora
týkajúcu sa vymedzenia dominantného postavenia a cenovej politiky napr. vo veciach C-85/76 Hoffmann
La Roche v. Komisia; C-52/09 Telia Sonera; C-280/08 P Deutsche Telekom, AKZO v. Komisia C-62/86
a uviedol, že žalobca ako podnikateľ realizujúci svoju podnikateľskú činnosť na telekomunikačnom trhu,

ktorý bol regulovaný sektorovým regulátorom, mal reálnu možnosť určovať svoju cenovú politiku na trhu
v rozsahu určenom podľa § 22 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,
pričom z úpravy cenovej regulácie vyplýva, že na žalobcu sa vzťahuje čl. 82 Zmluvy o ES a možno
skúmať jeho dominantné postavenie z hľadiska možného zneužitia na relevantnom trhu. Krajský súd
poukázal na tvrdenie žalovaného, že žalobca zneužil svoje dominantné postavenie na relevantných

trhoch stláčaním marže (výroky 1 až 5) a praktikou viazania (výroky 6 a 7), pričom podiel žalobcu na trhu
pred 1.8.2005 z hľadiska počtu zákazníkov bol takmer 100 %, ku koncu roka 2005 jeho podiel na trhu
predstavoval 98,57 % a v polovici roka 2007 už 97,9 % a z hľadiska pretelefonovaných minút bol podiel
žalobcu na trhu v roku 2005 vo výške 94,89 % a v polovici roka 2007 vo výške 91,03 %. Podľa kritériaobjemu tržieb bol podiel žalobcu na trhu ku koncu roka 2005 vo výške 95,37 % a v polovici roka 2007
vo výške 93,17 %. Podiel žalobcu na trhu v počte bytových zákazníkov a objeme prevolaných minút
má od roku 2003 stúpajúcu tendenciu nad 70 % (83 % až 94 %) a v prípade nebytového segmentu

mal žalobca nemenný podiel oscilujúci okolo 71 %. Viacerí alternatívni operátori indikovali ako bariéru
vstupu na trh podmienky stanovené v prepojovacej zmluve zo strany žalobcu (rôzne typy poplatkov,
prognózovanie, povinnosť zabezpečiť určitý minimálny počet minút prepojených volaní, a pod.). Žalobca
ako vertikálne integrovaná spoločnosť pôsobí na veľkoobchodnom trhu aj na maloobchodnom trhu,
čo mu poskytuje možnosť prenášať svoj vplyv na maloobchodný trh a ovplyvňovať úroveň nákladov

alternatívnych operátorov.

12. Ďalej krajský súd poukázal na aplikáciu testu nožnicového efektu pri posudzovaní stláčania
marže, kedy žalovaný porovnal veľkoobchodné ceny, ktoré dominant účtuje svojím konkurentom
na veľkoobchodnom trhu, s maloobchodnými cenami, za ktoré poskytuje služby svojim zákazníkom
na dolnom trhu (alebo maloobchodnom trhu), pričom žalovaný dospel k záveru, že v období od

1.7.2005 do 15.8.2006 boli veľkoobchodné ceny žalobcu vyššie ako maloobchodné, za ktoré poskytoval
služby svojim zákazníkom, preto bez ďalšieho išlo o stláčanie marže a v období od 15.8.2006 boli
veľkoobchodné ceny nižšie ako maloobchodné o 0,01 Sk, no na základe testu efektívneho konkurenta
takisto dospel k záveru o existencii stláčania marže (konkurenti žalobcu by na pokrytie strát museli
využiť krížové dotovanie za iné poskytované služby a teda za túto konkrétnu službu by pri jej

ponuke na dolnom trhu nedosahovali žiaden zisk). Krajský súd poukázal na to, že k liberalizácii
telekomunikačného trhu na Slovensku došlo de iure už dňa 1.1.2003 a žalobca odvtedy rokoval so
svojimi konkurentmi (alternatívnymi operátormi) o zmluvnom prepojení do jeho pevnej siete, tak aby
aj alternatívni operátori boli schopní poskytovať služby svojím zákazníkom. Krajský súd nespochybnil
právo spoločnosti nadobudnúť dominantné postavenie na trhu prostredníctvom svojich zásluh, faktom

však zostáva, že tento podnik má osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním neohrozil účinnú
a neskreslenú hospodársku súťaž na trhu. Ďalej uviedol, že napriek regulácii cien Telekomunikačným
úradom SR žalobca nemohol nevedieť, že disponoval určitým rozhodovacím priestorom, aby stanovil
svojemaloobchodnécenyazmiernilnožnicovýefektmedziveľkoobchodnýmicenamisprostredkovacích
služieb na jednej strane a maloobchodnými cenami za všetky služby pre zákazníkov na druhej strane.

13. K námietke nesprávneho posúdenia praktiky viazania krajský súd uviedol, že žalovaný správne
dospel k záveru, že viazané služby (pripojenie do PVTS a telefónna služba vo forme voľných
minút; čo je zrejmé už zo samotných Všeobecných obchodných podmienok žalobcu na poskytovanie
verejnej telefónnej služby platných v tom čase, aj z vyjadrení VÚS, n.o., Telekomunikačného úradu

SR a alternatívnych operátorov: GTS Nextra, a.s., Swan, a.s., Slovanet, a.s.) bolo možné užívať aj
samostatne, čím bola vylúčená súťaž v poskytovaní verejnej telefónnej služby na pevnom pripojení,
pretože súťaž medzi operátormi mohla nastúpiť až vtedy, keď zákazník prevolal voľné minúty, ktoré si
musel kúpiť vo volacom programe od žalobcu. Ak sú viazané služby schopné existovať samostatne
popri sebe, sú schopné byť predmetom samostatnej ponuky na trhu. Podľa krajského súdu žalovaný

správne dospel k záveru, že pripojenie do PVTS mohol poskytnúť len jeden subjekt - žalobca - ale
verejnú telefónnu službu na pevnom pripojení mohli poskytovať aj viacerí operátori a nie je prípustné,
aby žalobca svojím konaním obmedzoval súťaž pri poskytovaní verejnej telefónnej služby k zriadenému
pripojeniu k PVTS. Krajský súd poukázal na to, že žalobca ďalej podmieňoval odoberanie internetových
služieb dial-up cez analógovú prípojku, ISDN a xDSL na odber volacích programov, ktoré sú nepochybne

samostatnými produktmi a nie je zrejmé, prečo by mal zákazník, ktorý má záujem len o službu internetu,
povinne kupovať od žalobcu aj telefónnu službu, ktorá je samostatným produktom a s poskytovaním
služby internetu nesúvisí. Krajský súd uviedol, že hoci žalobca od 01.05.2006 už spomínané služby
neposkytuje spoločne, ale samostatne, nemení to nič na protisúťažnom konaní v období od 1.1.2003
do 30.4.2006, ktoré je sankcionovateľné podľa § 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 82

písm. d) Zmluvy o ES v spojení s § 38 zákona č. 136/2001 Z. z. (pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci
Michelin v. Komisia, T-203/01).

14. K námietke nevykonateľnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd uviedol, že žalovaný nemá
povinnosť určovať presný a podrobný postup pri odstránení protiprávneho stavu, pretože mu to

nevyplýva z § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z.

15. K námietke neprimerane vysokej pokuty, absencia jej odôvodnenia a námietka kumulácie príliš
veľkého množstva odlišných praktík v jednom rozhodnutí žalovaného krajský súd uviedol, že vpredmetnej právnej veci nepochybne ide o ohrozujúci správny delikt, t.j. že postačuje výskyt konania
smerujúci k poruche; a preto vôbec u týchto deliktoch nemožno hovoriť o formách súčinnosti či o
vývojových štádiách. Poukázal na to, že kritériá pre určenie výšky sankcie sú v ustanovení § 38 ods.

10 zákona č. 136/2001 Z. z., pričom nemajú charakter priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností,
ale ide všeobecne o kritériá, ktoré sa na zistený delikt alebo aplikujú alebo nepoužijú (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžh/2/2015 zo dňa 2.11.2016) a týmito sú závažnosť a dĺžka trvania
porušovania, povaha porušovania, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného
trhu, aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa

spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie
majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.
Krajský súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, týkajúcu sa funkcie pokuty ukladanej v oblasti
hospodárskej súťaže napr. vo veciach 41/49, ACF Chemiefarma NV vs. Commission, spojené veci 100
až 103/80, SA Musique Diffusion francaise and others vs. Commission, C-289/04 P Showa Denko vs.
Commission, z ktorých vyplýva, že pokuty ukladané za porušenie čl. 81 a 82 Zmluvy o ES (v súčasnosti

ide o čl. 101 a 102 ZFEÚ) sa stanovujú s cieľom potrestať nelegálne konanie podnikateľov (represívna
zložka) a zároveň majú odstrašujúci účinok (preventívna zložka) nielen na takéto konkrétne porušujúce
podniky, ale i všeobecne na iné spoločnosti, aby nedochádzalo k porušovaniu súťažného práva do
budúcnosti. Cieľom pokút je teda nielen trest, ale aj prevencia. Rešpektovanie obidvoch funkcií pokuty
je nevyhnutné za účelom zabezpečenia účinnosti pokút za porušenie súťažného práva a akcentovanie

iba na represívnu zložku pokuty by nepochybne znížilo jej efektívnosť (R 71/2016). S poukazom na
rozsudkyNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Sžhpu/3/2011zodňa22.5.2013asp.zn.1Sžhpu/4/2008zodňa
25.1.2011 uviedol, že pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v
budúcnostiodradila,avšaknemôžebyťpokutoulikvidačnou.Krajskýsúdpoukázalna§38ods.1zákona
č.136/2001Z.z.auviedol,žeuloženiepokutyajejvýškasúzásadnevdiskrečnejprávomocižalovaného

a to, či bude pokuta uložená v maximálnej alebo inej výške závisí od jeho uváženia, pričom je však
povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené v súlade s komunitárnym právom. Súd preskúmava
iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (R 52/2003). Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže
súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery (R 39/94 NSS).

16. Krajský súd poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Dansk Rorindustri A/S
a spol. vs. Komisia Európskych spoločenstiev, C-189/02 z 28.06.2005 vo vzťahu k zohľadňovaniu
obratu a konštatoval, že žalovaný postupoval zákonne keď relevantným obratom je obrat dosiahnutý
podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže priamo alebo

nepriamo dotýka, a to na vymedzenom priestorovom relevantnom trhu. Podľa krajského súdu, žalovaný
dôsledne a podrobne odôvodnil výšku uloženej pokuty, zaoberal sa všetkými aspektmi, ktoré majú
vplyv na uloženie pokuty a vyplývajú z § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z. z. a riadne ich odôvodnil,
pričom vychádzal z aplikácie zákona č. 136/2001 Z. z. aj Zmluvy o fungovaní EÚ (tak ako to vyžaduje
čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady č. 1/2003) a výkladom označil absorpčnú zásadu pri ukladaní pokuty

za viaceré delikty. Krajský súd uviedol, že v prípade konaní žalobcu vymedzených v bodoch 1 až 7
napadnutého rozhodnutia ide o spáchanie správnych deliktov, ktorých skutkové podstaty sú uvedené
v dvoch právnych predpisoch - zákone č. 136/2001 Z. z. (resp. zákone č. 188/1994 Z. z.) a v Zmluve
o ES (v súčasnosti ZFEÚ) a u každého definovaného deliktu ide nepochybne o jednočinný súbeh
deliktov, a to aj v prípade, že legislatívna formulácia skutkových podstát v oboch právnych predpisoch

je niekedy totožná (napríklad § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 82 písm. a/ Zmluvy o
ES), pretože objekt je iný - podľa Zmluvy o ES je chránený komunitárny priestor pred protisúťažným
konaní dominanta a podľa zákona č. 136/2001 Z. z. vnútroštátny priestor, ktorý má užší rozsah. Krajský
súd konštatoval, že žalovaný správne posúdil, že závažnejším bude delikt spáchaný podľa Zmluvy o
ES a preto určujúcim kritériom pre uloženie sankcie bol práve správny delikt spáchaný podľa čl. 82

Zmluvy o ES. Ďalej krajský súd uviedol, že rozsah pokuty, ktorú je možné uložiť u všetkých deliktov, je
rovnaký, preto v takomto prípade je bezpredmetné, aby žalovaný identifikoval len jeden správny delikt,
ktorý je najzávažnejší. Podľa krajského súdu žalobca ako významný podnikateľ na telekomunikačnom
trhu mohol a mal predvídať, a to aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax protimonopolného úradu,
súdov Slovenskej republiky, Súdneho dvora EÚ vo veci jeho materskej spoločnosti Deutsche Telekom,

že jeho konanie je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu v oblasti označenej v
napadnutom rozhodnutí a je v rozpore s cieľom a účelom súťažného práva. Krajský súd konštatoval,
že sa nepreukázalo porušenie zásady ochrany legitímneho očakávania, keďže postup žalovaného
rešpektujúci zákonnú úpravu vychádzajúcu zo zákona č. 136/2001 Z. z. v § 38 ods. 1 pri ustálení výškysankcie neprekročil maximálny limit 10% a pokuta bola uložená v dolnej polovici sadzby. Ďalej krajský
súd konštatoval, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nespôsobuje, ako namietal žalobca to, že
žalovanýpojmedojednéhorozhodnutiaviaceroskutkov(praktík),relevantnýchtrhovačasovýchobdobí.

17. K námietke, že žalovaný neinformoval žalobcu ohľadom postupu pri určovaní výšky pokuty krajský
súd uviedol, že oznámenie o možnej výške uloženej pokuty nie je podkladom rozhodnutia, ku ktorému by
sa žalobca mohol vyjadriť a žalobca týmto de facto žiada, aby žalovaný prejudikoval svoje rozhodnutie,
čojeneprípustné.Vsúvislostisaplikáciougenerálnejklauzulyvbode6výrokunapadnutéhorozhodnutia

krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru (napr. 2 Sžhpu/1/2012 zo dňa 18.4.2013 publikované ako R
70/2015, 5 Sžhpu/1/2012 zo dňa 23.5.2013, III. ÚS 541/2016 zo dňa 17.8.2016), podľa ktorej konštrukcia
generálnej klauzuly, ako je zakotvená v zákone č. 136/2001 Z. z. (§ 8 ods. 2) vo vzťahu k jednotlivým
demonštratívne vymenovaným skutkovým podstatám je nevyhnutná, pretože v súťažnom práve nikdy
nemožno normatívne zakotviť úplný výpočet spôsobov, ktorými možno zneužiť moc na trhu na ujmu
ostatných účastníkov trhu. Krajský súd uviedol, že význam generálnej klauzuly v súťažnom práve

spočíva v tom, že pokiaľ určité konanie napĺňa jej jednotlivé znaky, i keď nie je zachytené v zákone
pomenovanou skutkovou podstatou, je konaním zakázaným, a to so všetkými dôsledkami, ktoré z neho
pre konajúci subjekt vyplývajú. Ďalej uviedol, že akékoľvek konanie, ktoré napĺňa znaky uvedené v
generálnej klauzule, môže byť sankcionované ako zneužitie dominantného postavenia, a to i vtedy, ak
ho pod žiadnu z demonštratívne vymenovaných skutkových podstát nebude možné podradiť, pričom

aplikácia generálnej klauzuly ako inštitútu súťažného práva je súladná so zákonom č. 136/2001 Z. z., s
čl. 102 ZFEÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-322/81 Michelin v. Komisia, C-280/08
Deutsche Telekom v. Komisia, T-51/89 Tetra Pak Rausing v. Komisia, C-457/10 P Astra Zeneca v.
Komisia).

18. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku nevykonateľnosti povinností uložených v bode
10 výroku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutia sú určité a zrozumiteľné a pre žalobcu
by nemal byť problém ich pochopiť, pričom je potrebné tiež zohľadniť, že žalovaný nie je sektorovým
regulátorom, ktorý by mal určovať konkrétne spôsoby odstránenia protiprávneho stavu, t. j. nemá
kompetenciu riešiť špecifické problémy žalobcu, ktoré by mu eventuálne mohli s vykonaním uložených

povinností vzniknúť a uložené povinnosti sa týkali jednak zdržania sa konania predstavujúceho podľa
názoru žalovaného stláčanie marže a viazania a jednak odstránenia tohto stavu do 90 dní od
právoplatnosti rozhodnutia tak, aby bola zabezpečená efektívna hospodárska súťaž.

19. Rada úradu konštatuje bod 295, že úrad správne vyhodnotil konanie, ktoré obmedzilo súťaž

v oblasti poskytovania verejnej telefónnej služby na pevnom pripojení ( body 1,2,5,6 a 7 výroku)
ako veľmi závažné konanie, ktoré smerovalo k obmedzeniu súťaže v oblasti nízkorýchlostného a
vysokorýchlostného internetu ( bod 8 výroku, za ktorý úrad uložil pokutu) ako závažné.

Čl. IV.
Kasačná sťažnosť

20. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou včas podal kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a i) SSP, pridržal sa svojich predchádzajúcich vyjadrení a navrhol,

aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie a
zaviaže žalovaného na náhradu trov konania.

21. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými kľúčovými argumentmi. Ďalej
namietal, že krajský súd viazaný právnym názorom v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu sp. zn.

3Sžhpu/1/2012 zo dňa 11.2.2014 posúdil viaceré zo žalobných námietok diametrálne odlišne ako vo
svojom pôvodnom rozsudku a to aj napriek tomu, že Najvyšší súd SR v citovanom uznesení nezaujal
žiadny právny názor k týmto ďalším otázkam. Uvedené sťažovateľ považuje za neodôvodnené a
ide podľa neho o rozpor so zásadou právnej istoty, legitímnych očakávaní, predvídateľnosti práva, v
dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Namietal, že napriek skutočnosti,

že Najvyšší súd SR túto možnosť v závere svojho zrušovacieho uznesenia výslovne zdôraznil, zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania a na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru. V tejto
súvislosti namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávny procesný postup, kedy sa krajský súd
stotožnil s Najvyšším súdom SR, že ide o acte clair.22. Sťažovateľ namietal právomoc žalovaného konať a rozhodnúť vo veci, kedy poukázal na svoju
predchádzajúcu argumentáciu v konaní pred krajským súdom a uviedol, že sankcionovanie žalovaným,

keď tento podľa sťažovateľa nemal zo zákona právomoc posudzovať sťažovateľovo konanie a keď
sťažovateľ dodržiaval podmienky ex ante regulácie stanovenej Telekomunikačným úradom SR je v
rozpore so zásadou nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, ako aj so základnými princípmi
spravodlivosti a právneho štátu. Ďalej namietal, že krajský súd sa nezaoberal otázkou ne bis in
idem, poukázal na rozhodnutie ESĽP Zolotukhin v. Rusko a uviedol, že pre posúdenie totožnosti

posudzovaného konania je irelevantná prípadná odlišnosť záujmov, ktoré sú chránené jednotlivými
zákonnými normami.

23. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne vymedzenie relevantných trhov, dominantného postavenia
sťažovateľa na relevantných trhoch a miery oprávnenej obrany jeho postavenia. Poukázal na svoju
predchádzajúcu argumentáciu v rozklade, ako aj v konaní pred krajským súdom. Namietal, že nie je

možné a priori vylúčiť zastupiteľnosť pevnej linky a mobilného telefonovania a poukázal na rozhodnutie
žalovaného2003/ZK/2/1/257,kdežalovanýpripustilzastupiteľnosť.Namietal,žekrajskýsúdneprihliadal
na výrazný nárast užívateľov mobilných služieb ako na faktor, ktorý môže nastoliť situáciu, kedy dôjde k
plnej zameniteľnosti týchto produktov a taktiež sa nezaoberal tým, či bol sťažovateľ za takého stavu trhu
podnikateľom v dominantnom postavení a ak áno, či jeho konanie nepredstavovalo oprávnenú obranu

svojich obchodných záujmov, keď toto bolo navyše v súlade s ex ante reguláciou.

24. Sťažovateľ namietal aj nesprávne posúdenie praktiky stláčania marže. Poukázal na potrebu
agregovaného prístupu pri posudzovaní stláčania marže. Podľa sťažovateľa žalovaný nesprávne
aplikoval doktrínu stláčania marže, najmä nesprávne zadefinoval premennú, maloobchodná cena“, čím

došlo následne aj k nesprávnemu aplikovaniu tejto doktríny na individuálne tarifné položky volacích
programov verejnej telefónnej služby resp. internetových programov. Poukázal na to, že Európska
komisia sa v rozhodnutí AT.39523 -Slovak Telekom zo dňa 15.10.2014 zaoberala touto praktikou a
metodikou jej posudzovania, pričom zaoberala sa aj úrovňou agregácie služieb pri posudzovaní praktiky.
Z hľadiska úrovne agregácie v rozhodnutí uviedla, že test stláčania marže možno aplikovať na detailnej

úrovni (t.j. na každú individuálnu ponuku služieb) alebo na úrovni celého portfólia služieb (t.j. na mix
služieb ponúkaných na maloobchodnom trhu). Sťažovateľ uviedol, že agregovaný prístup bol použitý
vo všetkých významných prípadoch, ktoré Komisia prejednávala vo vzťahu k trhom elektronických
komunikácií.Vtejtosúvislostisťažovateľnamietal,ženeobstojítvrdeniežalovanéhoževýpočetstlačenia
marže v danom prípade bol odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami, pretože výpočet margin

squeeze na úrovni jednotlivých tarifných položiek konkrétneho produktu verejnej telefónnej služby
nemožno považovať za aplikáciu margin squeeze na detailnej úrovni, keďže individuálnou službou
je taká ponuka, ktorú si zákazník môže zakúpiť samostatne a sťažovateľ predával verejnú telefónnu
službu pod názvami programov (Doma Maxi a pod.), umožňujúce uskutočňovať a príjmať volania za
dohodnuté ceny (diferencované napr. na základe času), pričom tieto ceny predstavovali charakteristiku

poskytovaného produktu, ktoré ho odlišovali od ostatných a nepredstavovali samostatný produkt. Ďalej
k tomuto uviedol, že nebol dôvodný prístup žalovaného v izolovanom výpočte margin squeeze na
úrovni časti produktu ponúkaného na príslušnom maloobchodnom relevantnom trhu, pričom konkurenti
mali možnosť súťažiť o každého zákazníka verejnej telefónnej služby v plnom rozsahu. Uviedol, že
bolo možné zabezpečiť, aby všetky odchádzajúce volania zákazníka boli realizované prostredníctvom

siete konkurenta, ktorý by tieto volania zákazníkovi pripojenému do siete sťažovateľa aj účtoval. Táto
možnosť bola realizovateľná aj na základe veľkoobchodnej služby ponúkanej sťažovateľom na základe
veľkoobchodnej zmluvy o prepojení.

25. Sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie praktiky viazania. Podľa sťažovateľa k naplneniu

predmetnej praktiky je potrebné preukázať, že došlo k viazaniu súhlasu s uzavretím zmluvy na
podmienku, že druhá zmluvná strana príjme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa
obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy. Sťažovateľ uviedol, že sa teda predpokladá
existencia dvoch samostatných produktov alebo služieb a neexistencia takých okolností, ktoré by
odôvodňovali spoločné poskytovanie inak dvoch samostatných produktov resp. služieb a poukázal na

rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-201/04 Microsoft v. Komisia. Sťažovateľ ďalej poukázal na svoju
argumentáciu, ktorú uviedol už v žalobe, aj vo vzťahu k tomu, že nie je technicky možné, aby bola
elektronická komunikačná služba poskytovaná bez zriadenia pripojenia do elektronickej komunikačnej
siete (PVTS).26. Sťažovateľ namietal nepreskúmateľné a neurčitosť výroku rozhodnutia, pričom zotrval na
argumentáciu ktorú už uviedol v žalobe, najmä vo vzťahu k tomu, že v bodoch 1. až 7. napadnutého

rozhodnutia nie je vo výroku uvedené, dokedy trvalo - tam uvedené protiprávne konanie, v dôsledku
čoho je sťažovateľ vystavený riziku opakovaného potrestania za ten istý skutok. Sťažovateľ namietal
neprimeranosť uloženej pokuty a absenciu preskúmateľného odôvodnenia použitia absorpčnej zásady,
pričom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe. Namietal, že uložená pokuta je vysoko
represívna a zjavne neprimeraná údajnému protizákonnému konaniu, najmä s ohľadom na to, že

žalobca konal v súlade s právoplatnými regulačnými rozhodnutiami Telekomunikačného úradu SR. Tieto
rozhodnutia mali byť podľa sťažovateľa posudzované ako poľahčujúca okolnosť.

Čl. V.
Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

27. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi krajského súdu, uvedenými
v napadnutom rozsudku a pridržal sa svojich predchádzajúcich tvrdení. K namietanému nedostatku
právomoci žalovaného poukázal o.i. na uznesenie Najvyššieho súdu 3Sžhpu/1/2012 zo dňa 11.2.2014.
K namietanému porušeniu zásady ne bis in idem žalovaný uviedol, že konanie žalobcu spočívajúce

v stláčaní marže nebolo regulované žiadnym konkrétnym opatrením sektorového regulátora-
Telekomunikačného úradu SR, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu tejto zásady. Rovnako nebola takto
riešená otázka, či cena jednotlivej tarify v rámci určitého volacieho programu je poskytovaná pod
náklady a teda nebolo riešené, či pri tarife 30min/0,033,- euro (1,- Sk) zodpovedá 30 minút hovoru
veľkoobchodným nákladom vo výške 0,033. Taktiež sa rozhodnutia sektorového regulátora nezaoberali

a neskúmali vzťah veľkoobchodného poplatku, ktorý sťažovateľ účtoval konkurentom a maloobchodnej
ceny každej jednotlivej tarify , uplatňovanej sťažovateľom v rámci volacích programov, alebo mimo
nich. Sťažovateľ tak podľa žalovaného mal možnosť stanovovať maloobchodné ceny jednotlivých taríf
autonómne.

28. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o praktiku viazania, tak rozhodnutia sektorového regulátora
neupravovali otázku viazania telefónnej služby na pripojenie, ani voľné minúty poskytované v rámci
pripojenia programov. Sťažovateľ tak podľa žalovaného disponoval priestorom pre autonómne konanie,
napriek regulácii vymedzenej v rozhodnutiach Telekomunikačného úradu SR. Žalovaný poukázal
na prijatie novely zákona č. 136/2001 Z. z. vo vzťahu k vypusteniu § 2 ods. 6 a uviedol, že

obsahom ani cieľom tohto vypusteného ustanovenia nebolo vylúčenie kompetencie žalovaného v
sektorovo regulovaných oblastiach. K námietke nesprávneho určenia relevantného trhu a dominantného
postavenia sťažovateľa a miery oprávnenej obrany jeho postavenia žalovaný poukázal na napadnuté
rozhodnutie vo vzťahu k odôvodneniu nezastupiteľnosti pevnej linky a mobilného telefonovania, ktoré
vychádza zo skutočností zisťovaných v rámci administratívneho konania aj prostredníctvom dopytovania

sa alternatívnych operátorov a sledovania štatistických dát o počte pevných liniek, počte aktívnych
zákazníkov mobilných služieb či dát týkajúcich sa trendu vývoja pretelefonovaných minút a tržieb v rámci
pevnej verejnej telefónnej služby. K tomu ďalej uviedol, že zisťovanie preferencie priamo u spotrebiteľov
nie je štandardným a potrebným spôsobom, ako postupovať pri vymedzovaní relevantných trhov.

29. K námietke o nesprávnom posúdení praktiky stláčania marže poukázal na svoje rozhodnutie a
uviedol, že vo vzťahu k agregácii pri výpočte margin squeezu nie je daný jediný správny postup a pri
vyberaní úrovne agregácie je potrebné vychádzať z cieľa súťažnej politiky a zmyslu praktiky, ako aj
zohľadniť špecifiká prípadu. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že prejednávaný prípad bol
špecifický tým, že konkurenti sťažovateľa nemali možnosť uchádzať sa o zákazníka priamo. Žalovaný

poukázal na to, že každý zákazník musel mať spolu s pripojením k pevnej verejnej telekomunikačnej sieti
povinne zakúpený určitý volací program od sťažovateľa, pričom väčšina volacích programov obsahovala
zvýhodnené tarify. Alternatívni operátori mali možnosť konkurovať sťažovateľovi len v prípade „carrier
selection systému“, pretože zákazníci mohli telefonovať prostredníctvom alternatívneho operátora len
tak, že pred každým hovorom vytočil špecifickú predvoľbu alternatívneho operátora, cez ktorého hodlal

skutočnosti hovor a alternatívny operátor tak účtoval zákazníkovi cenu za jednotlivé volania. V prípade
dial-up internetu, fungujúcom na obdobnom princípe ako telefónna služba, žalovaný bral pri výpočte
margin squeeze do úvahy maloobchodnú cenu sťažovateľa, s tým, že táto pokrývala aj voľné minúty.
Konkurenčný poskytovateľ platil za každý internetový impulz (poplatok za čas strávený na internete) ana veľkoobchode neboli v cene žiadne voľné minúty a teda on sám nemohol ponúkať voľné minúty a
za každú minútu využitú jeho zákazníkom platiť sťažovateľovi veľkoobchodný poplatok. Konkurenční
poskytovatelia dial-up internetu a alternatívni operátori si podľa žalovaného nemohli dovoliť ponúkať

zvýhodnené tarify pod cenu veľkoobchodného poplatku, ktorý platili sťažovateľovi.

30. K námietke nesprávneho posúdenia praktiky viazania žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce
vyjadrenia, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd a uviedol, že bolo vecou obchodného nastavenia
sťažovateľaoddeliťpripojeniekinternetuodposkytovaniavolacíchprogramov,bolototižvjehoprospech

nastaviťobchodnépodmienkytakýmspôsobom,abyzákaznícimuseliautomatickypopripojeníodoberať
jeho hlasové služby vo forme volacích programov. Žalovaný poukázal na to, že technicky bolo možné
tieto služby oddeliť.

31. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia sa žalovaný pridržal
svojich predchádzajúcich vyjadrení a k námietke neprimeranosti pokuty a absencii preskúmateľného

odôvodnenia absorpčnej zásady sa stotožnil so závermi krajského súdu a uviedol, že konanie
sťažovateľa, ktoré obmedzilo súťaž v oblasti poskytovania verejnej telefónnej služby na pevnom
pripojení (body 1, 2, 5, 6 a 7 výroku) vyhodnotil ako veľmi závažné a konanie smerujúce k obmedzeniu
súťaže v oblasti nízkorýchlostného a vysokorýchlostného internetu (bod 8 výroku) vyhodnotil ako
závažné. Ďalej žalovaný uviedol, že nebolo možné aplikovať poľahčujúcu okolnosť, ktorou by bolo, že

podnikateľ nemusel vedieť o tom, že jeho konanie zakladá porušenie hospodárskej súťaže.

Čl. VI.
Rozhodnutie kasačného súdu

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnostivzmysle§440SSP,kasačnúsťažnosťprejednal napojednávanídňa27.05.2021arozsudkom
verejne vyhláseným dňa 09.06.2021 kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.

33. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval námietky s
ktorým sa už vyrovnal krajský súd v napadnutom rozsudku. Išlo najmä o námietku nedostatku právomoci
žalovaného, ktorou sa najvyšší súd zaoberal už v predchádzajúcom konaní, keď uznesením č. k.
3Sžhpu/1/2012-852 zo dňa 11.02.2014 zrušil pôvodný rozsudok krajského súdu č. k. 2S/105/2009-652

zo dňa 11.01.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, že právomoc
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako Národnej súťažnej autority (National Competition
Authority) v oblasti posudzovania zneužívania dominantného postavenia podnikateľských subjektov vo
forme stláčania marže (margin squeeze) na relevantnom trhu nemôže byť na národnej úrovni odňatá
a ani zákonom zverená inému regulátorovi napr. Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky.

Národná súťažná autorita disponuje tzv. všeobecnou právomocou v oblasti posudzovania praktík
zneužívania hospodárskej súťaže. Túto otázku najvyšší súd považoval za acte clair a uvedený právny
problém nezahrnul do položenej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru podľa čl. 267 ZFEU.

34. Kasačný súd ďalej preskúmal aj námietku žalobcu ohľadne nesprávneho vymedzenia relevantných

trhov, na ktorých boli praktiky zneužívania dominantného postavenia zistené. Z napadnutého
rozhodnutia žalovaného (bod 74) vyplýva, že sťažovateľ vo všetkých svojich námietkach ohľadne
zastupiteľnosti pevnej a mobilnej telefónie vychádzal z predpokladu, že je postačujúca jednostranná
zameniteľnosť smerom od pevnej linky k mobilu. Jeho námietky smerovali k tomu, že pevnú linku
je možné plnohodnotne nahradiť mobilným telefónom. Obdobná námietka sťažovateľa sa týkala

zastupiteľnosti nízkorýchlostného internetu vysokorýchlostným internetom. Žalovaný poukázal na to, že
definícia relevantného trhu je postavená na vzájomnej zastupiteľnosti tovarov a služieb.

35. Kasačný súd pojmovú otázku relevantného maloobchodného trhu v súvislosti s námietkou
sťažovateľa o dostatočnej jednostrannej zastupiteľnosti (od pevnej linky k mobilnej komunikácii,

od dial up internetu k vysokorýchlostnému internetu) považoval za zásadnú pre ďalší priebeh
konania. Zásadnou otázkou bolo, či relevantný trh dial up internetu nie je fakticky konzumovaný
vysokorýchlostným internetom.36. Otázka relevantného maloobchodného trhu bola základnou aj pre posúdenie či v danom prípade
nedošlo k súbežnému trestaniu a porušeniu zásady ne bis in idem. Európska komisia - Generálne
riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, rozhodnutím C(2014) 7465 zo dňa 15. októbra 2014 (AT.39523-

Slovak Telekom), týkajúcim s konania podľa čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 54
Dohody o EHP) prijala v článku. 1, bod 1 a 2 rozhodnutie, podľa ktorého podnik, ktorý tvoria Deutsche
Telekom AG a Slovak Telekom, a.s., sa dopustil jediného a pokračujúceho porušenia článku 102 zmluvy
a článku 54 Dohody o EHP vo forme stláčania marže. Porušenie trvalo od 12. augusta 2005 do 31.
decembra 2010. Rozhodnutie Európskej komisie C(2014) 7465 zo dňa 15. októbra 2014 (AT.39523-

Slovak Telekom bolo predmetom prvostupňového konania pred Všeobecným súdom Európskej vo veci
T-851/14 Slovak Telekom v. Európska komisia a odvolacieho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie vo veci C -165/19 P.

37. Najvyšší súd v priebehu kasačného konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
(„ZFEU“) predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku k výkladu ustanovenia čl. 11 ods.

6 prvá veta Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej
súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy:

Znamená slovné spojenie „zbavuje tým orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich práva na
uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy“ stratu právomoci orgánov členských štátov na uplatňovanie

článkov 81 a 82 Zmluvy?

Vzťahuje sa článok 50 (Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý
trestný čin) Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice aj na prípady
správnych deliktov vo forme zneužitia dominantného postavenia podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie, ktoré boli samostatne a nezávisle sankcionované Komisiou a orgánom členského štátu
pri výkone ich právomoci podľa čl. 11 ods. 6 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002?
38. Súdny dvor EU rozhodol rozsudkom zo dňa 25. 02 2021 sp. zn. C-857/19 tak, že

1. Článok 11 ods. 6 prvá veta nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní

pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] sa má vykladať v tom zmysle,
že orgány hospodárskej súťaže členských štátov strácajú svoju právomoc uplatňovať články 101 a
102 ZFEÚ, pokiaľ Európska komisia začne konanie na účely prijatia rozhodnutia, ktorým sa konštatuje
porušenie týchto ustanovení, v rozsahu, v akom sa tento formálny akt týka tých istých údajných porušení
článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých sa dopustil ten istý alebo tie isté podniky na tom istom alebo tých

istých tovarových a geografických trhoch počas toho istého alebo tých istých období, ako sú tie, ktoré
sú predmetom konania alebo konaní, ktoré predtým začali tieto orgány.
2. Zásada ne bis in idem, ako je zakotvená v článku 50 Charty základných práv Európskej únie, sa má
vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na také porušenia práva hospodárskej súťaže, akým je zneužitie
dominantného postavenia uvedené v článku 102 ZFEÚ, a zakazuje, aby sa podnik znova uznal za

zodpovedný alebo bol znovu stíhaný z dôvodu protisúťažného správania, za ktoré už bol sankcionovaný
alebo, v prípade ktorého bolo konštatované, že zaň nie je zodpovedný, a to v skoršom rozhodnutí, proti
ktorému už nie je možný opravný prostriedok. Naopak, táto zásada sa neuplatní, ak je podnik stíhaný
a sankcionovaný samostatne a nezávisle orgánom hospodárskej súťaže členského štátu a Európskou
komisiouzaporušeniačlánku102ZFEÚ,ktorésatýkajúodlišnýchtovarovýchalebogeografickýchtrhov,

alebo ak orgán hospodárskej súťaže členského štátu stratí svoju právomoc podľa článku 11 ods. 6 prvej
vety nariadenia č. 1/2003.
39. Pre ďalší postup najvyššieho súdu v kasačnom konaní vyplývali z rozsudku Súdneho dvora EU
C-857/19 zo dňa 25.02.2021 premisy, ktoré mal najvyšší súd v ďalšom konaní overiť. Podľa bodu
36,37 rozsudku , „.... zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že konanie pred Protimonopolným

úradom sa týkalo údajných zneužití dominantného postavenia spoločnosťou ST na veľkoobchodných
a maloobchodných trhoch telefónnych služieb a služieb prístupu k nízkorýchlostnému internetu
prostredníctvom vytáčaného (dial-up) internetu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s výhradou
overenia vnútroštátnym súdom sa zdá, že predmetom konaní vedených Komisiou a Protimonopolným
úradom proti spoločnosti ST bolo údajné zneužitie dominantného postavenia spoločnosti ST na

odlišných tovarových trhoch. Ako vyplýva z bodu 37 tohto rozsudku, pokiaľ sa konania vedené
Protimonopolným úradom a Komisiou, ako aj rozhodnutia prijaté v nadväznosti na tieto konania týkajú
protisúťažných postupov, ku ktorým došlo na odlišných tovarových trhoch, potom sa zásada ne bis inidem neuplatní, keďže nie je splnená čiastková podmienka totožnosti skutkových okolností, v dôsledku
čoho nie je splnená ani podmienka „idem“.

40. Najvyšší súd konštatuje, že z pripojeného administratívneho spisu i z napadnutého
rozhodnutia zistil, že zneužitie dominantného postavania vymedzené vo výrokoch 3, 4 a 8 sa týka
maloobchodného trhu poskytovnania prístupu k nízkorýchlostnému (dial up) internetu. Iba časť praktiky
viazania bode výroku 8 spočívajúcej v podmieňovaní odoberania internetových služieb spočívajúca
v podmieňovaní odoberania služieb typu xDSL na odber volacích programov Slovak Telekom, a.s.

od 1.06.2003 do 31.12.2005 na relevantných trhoch poskytovania prístupu k vysokorýchlostnému
internetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a optických vlákien pre bytových zákazníkov a
poskytovania prístupu k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a
optických vlákien pre nebytových zákazníkov sa týkala tovarového trhu vysokorýchlostného internetu. V
tomto prípade došlo k čiastočnému prekrytiu tovarového trhu vysokorýchlostného internetu. V danom
prípade však ide o iný druh zneužívajúcej praktiky (viazanie).

41. Skutočnosť, že jednostranná zameniteľnosť nízkorýchlostného (dial up) internetu za
vysokorýchlostný internet nie jedostatočná na odlíšenie tovarových trhov vychádza z historickej
judikatúry Všeobecného súdu EU vo veci France Télécom T-340/03 zo dňa 30.01.2007. Išlo o tzv.
asymetrickú zameniteľnosť, ktorá nebola uznaná za diferenciačné kritérium. Najvyšší súd SR poukazuje

na bod 88 rozsudku T-340/93, podľa ktorého „V odôvodnení č. 193 rozhodnutia Komisia pripúšťa,
že nízkorýchlostný a vysokorýchlostný internet sú do určitej miery zastupiteľné. V odôvodnení č.
194 však uvádza, že ide o veľmi asymetrickú zastupiteľnosť, keďže presuny zákazníkov od ponúk
vysokorýchlostného internetu k ponukám nízkorýchlostného internetu sú vo vzťahu k presunom v
opačnom smere nepatrné. Ak by však, ako uvádza Komisia, boli výrobky z hľadiska dopytu úplne

zastupiteľné, miera presunov by musela byť prinajmenšom značne porovnateľná, ak nie rovnaká“.

42. Ide o oblasť aplikácie súťažného práva Európskej únie podľa čl. 102 ZFEU. Najvyšší
súd vychádzal z implicitného záveru Súdneho dvora o vymedzení samostatných relevantných trhov
vysokorýchlostného a nízkorýchlostného internetu a z tohto dôvodu otázku relevantnosti jednostrannej

zameniteľnostinízkorýchlostnéhointernetuzavysokorýchlostnýinternetnemalprávomocvyhodnocovať
autonómne a zmeniť definíciu relevantného trhu, ktorá je vo výlučnej kompetencii Európskej komisie.
Definícia relevantných trhov patrí do správnej úvahy Európskej komisie, ktorá tým uskutočňuje právno-
ekonomickú reguláciu spoločného trhu.

43. Z existencie samostatného trhu vysokorýchlostného internetu implicitne vychádzal aj rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-165/19P zo dňa 25.03.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T - 851/14 zo dňa 13.
12.2018 (predmetom bolo napadnuté rozhodnutie Európskej komisie - Generálneho riaditeľstva pre
hospodársku súťaž, rozhodnutím C(2014) 7465 zo dňa 15. októbra 2014 (AT.39523-Slovak Telekom).

44. Najvyšší súd súčasne zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti výroku
o zamietnutí návrhu žalobcu na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EU, ktoré boli
sformulované žalobcom zhodne ako v kasačnej sťažnosti. Tieto otázky sa týkali zásady ne bis in idem vo
vzťahu k ex ante regulácii rozhodnutiami Telekomunikačného úradu SR a ex post regulácii napadnutým

rozhodnutím žalovaného. Najvyšší súd poukazuje na to, že rozhodnutia ex ante Telekomunikačného
úradu nemali sankčný charakter, ale regulačný charakter. Aplikácia zásady ne bis in idem sa týka dvoch
sankčných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené konflikt s touto zásadou kasačný súd nezistil. Pokiaľ ide
o vzťah ex ante regulácie Telekomunikačným úradom a ex post regulácie Protimonopolným úradom
(Národnou súťažnou autoritou), tento považoval kasačný súd za dostatočne implicitne etablovaný,

vzhľadom na paralelne prebiehajúce konanie vo veci Slovak Telekom v prvostupňovom Všeobecnom
súde sp. zn. T-851/19 a v odvolacom konaní na Súdnom dvore sp. zn. C-165/19P.

45. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, kasačný súd ju považuje za prísnu, avšak nevybočujúcu z medzí
správnej úvahy, ktorá bola zverená žalovanému ako Národnej súťažnej autorite. Výška uloženej pokuty

podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti v rozsahu podľa § 27 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok („SSP“), podľa ktorého „pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej
správyvydalalebovykonalnazákladezákonompovolenejsprávnejúvahy,správnysúdpreskúmavaiba,
či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom...“Pokuta bola uložená za obdobie do vydania prvostupňového rozhodnutia t.j. do 21.12.2007, tomu
zodpovedá i spôsob výpočtu pokuty, keď za základ bol vzatý celkový obrat žalobcu za rok 2006. Kasačný
súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či vzhľadom na rozsudok Všeobecného súdu EU T-851/14, ktorý

vzal za základnú sumu pokuty obrat dosiahnutý na relevantnom trhu vysokorýchlostného internetu v
tomto konaní mal byť celkový obrat sťažovateľa znížený o podiel pripadajúci na relevantný obrat vysoko
rýchlostného internetu. Kasačný súd však vzhľadom na okolnosť, že praktikou pod bodom 8 (viazanie)
bol penetrovaný aj trh vysokorýchlostného internetu považoval za správny záver žalovaného, ktorý vzal
za základ uloženej pokuty celkový obrat sťažovateľa.

46. Kasačný súd poukazuje na to, že zodpovednosť za zneužitie dominantného postavenia formou
stláčania marže mala u sťažovateľa objektívny charakter a vznikla na základe objektívnych okolností
najmä na relevantnom veľkoobchodnom trhu prístupu k uvoľneným účastníckym vedeniam (ULL).
Sťažovateľ ako dominant konajúci s odbornou starostlivosťou mal prispôsobiť spôsob svojho súťažného
konania zmeneným podmienkam regulácie spoločného trhu, a to nielen pravidlám ex ante regulácie

vykonávanej Telekomunikačným úradom SR, ale aj ex post regulácie vykonávanej žalovaným ako
Národnou súťažnou autoritou.

Čl. VII.

Trovy konania

47. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1
SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom
konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 7, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.