Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4418203225.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Československej obchodní banke, a.s., so sídlom
v Prahe, Radlická 333/150, Česká republika, IČO: 00 001 350, zastúpenej Mgr. Lenkou Heřmánkovou,
advokátkou v Bratislave, Košická 5590/56, proti žalovanému E. M., bývajúcemu v X. B., E. XXXX/XX,
o zaplatenie 21.800 CZK s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
14Csp/62/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/6/2020 z 13.

augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom č. k. 14Csp/62/2018-359 zo

16. septembra 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 21.800 CZK s kapitalizovaným
zmluvným úrokom vo výške 4.873,86 CZK od 21. augusta 2003 do 11. júna 2018, s kapitalizovaným
zmluvným úrokom z omeškania vo výške 1.394,04 CZK od 29. júla 2017 do 11. júna 2018, s 8,05%
úrokom z omeškania p.a. zo sumy 20.000 CZK od 12. júna 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom sp. zn. 9Co/6/2020
z 13. augusta 2020 rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") potvrdil ako vecne správny a o trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. V odôvodnení
svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci

potrebný pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a dospel k správnym skutkovým záverom.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie a navrhol ho spolu s rozsudkom súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z § 419 e/ a § 420 f/ CSP. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e/ CSP uviedol, že
v predmetnom spore rozhodovala na súde prvej inštancie sudkyňa, ktorá mala voči nemu, resp. jeho

právnemu zástupcovi zjavne nepriateľský postoj, ktorý sa prejavil v inom spore a odvolací súd sa touto
námietkou nezaoberal. Námietka žalovaného ďalej smerovala k porušeniu práva na spravodlivý proces
spočívajúceho v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nesprávnom hodnotení dôkazov, v spochybňovaní
vykonania dôkazu a v porušovaní princípu rovnosti zbraní.

4. Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť.5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,

že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

10. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:
v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota
na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až
§ 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

11. Dovolací súd posudzoval v prvom rade prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 420
písm. e/ CSP, keď namietal vadu vylúčeného sudcu a nesprávne obsadeného súdu.

12. V zmysle § 420 písm. e/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd.

13. V súvislosti s posúdením opodstatnenosti tejto námietky dovolací súd poukazuje na rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované ako judikát R 59/1997, v zmysle ktorého neexistencia žiadneho
rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo

nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok
prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku,
posúdiť túto otázku samostatne. Tento záver najvyššieho súdu je naďalej aktuálny vo vzťahu k § 420
písm. e/ CSP.
14. V danom prípade pri námietke podľa § 420 písm. e/ CSP dovolateľ vyvodzoval vadu nesprávne

obsadeného súdu z toho, že v predmetnom spore rozhodovala na súde prvej inštancie sudkyňa, ktorá
mala voči nemu, resp. jeho právnemu zástupcovi zjavne nepriateľský postoj, ktorý sa prejavil v inom
spore (totožných sporových strán) tým, že pri vyhlasovaní rozsudku sudkyňa nevyhlásila rozsudok
spôsobom predpísaným zákonom, konkrétne v rámci stručného odôvodnenia vyhláseného výroku
rozsudku po prvej vete odôvodnenia skonštatovala, že jeho právneho zástupcu (toho istého ako v danej

veci) odôvodnenie nezaujíma, takže sa ho dozvie v písomnom vyhotovení rozsudku.
15. Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu,
k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti (§ 49 ods. 1 CSP). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP). Strana má právo z

dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (§ 52 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí
byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca
vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Napodanie (námietku), ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 52 ods. 2
CSP). Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela

o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto
prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 1 CSP). Ak sa námietka zaujatosti týka
len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3
CSP).

16. V zmysle uvedených ustanovení je právne významný vzťah sudcu buď k veci (kedy má sudca svoj
konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom
konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom
na ktorý bolo možné pochybovať o jeho nezaujatosti) alebo k zástupcom účastníkov konania. Samotné
pochybnosti účastníka o existencii takéhoto vzťahu sudcu nie sú určujúce; rozhodujúcim je, či reálne
existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Ustanovenie § 49 ods. 2 CSP ale jednoznačne vylučuje z dôvodov zakladajúcich zaujatosť sudcu tie
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach. A práve také okolnosti uplatnil dovolateľ v danom prípade („povinnosť vyhlásiť celý
rozsudok, teda nielen výrok a neúplné odôvodnenie, ale aj poučenie o opravnom prostriedku a o
možnosti exekúcie" - pozri podanie č. l. 358b spisu, a to v inej právnej veci totožných sporových strán

prejednávanej tou istou sudkyňou). So zreteľom na podstatu, obsah a predmet námietky dovolateľa
(toho, čoho sa týka) súd prvej inštancie, ako i odvolací súd správne naň neprihliadol a o vylúčení
namietanej sudkyne ani nerozhodovali. Je otázne, či dovolateľ vôbec namietal existenciu relevantného
vzťahu sudkyne k nemu. Vychádzajúc z obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) jeho procesného úkonu, v
ktorom sa ohradil voči prístupu sudkyne k jeho právnemu zástupcovi pri vyhlasovaní rozsudku v inej

právnej veci totožných sporových strán, sa javí (čo ozrejmil až v dovolaní), že mu prekážalo, ako s
ním „komunikovala". Treba preto uviesť, že i keby slovné vyjadrenia vec prejednávajúcej sudkyne pri
vyhlasovaní rozsudku („vás to nezaujíma, nebudem to ďalej hovoriť" - pozri podanie č. l. 358b spisu)
neboli vo vzťahu k právnemu zástupcovi korektné, nešlo by ešte bez ďalšieho o dôvod pre jej vylúčenie
v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Tým, pravda, nie je dotknutá možnosť dovolateľa ako sporovej strany inými

prostriedkami a s inými dôsledkami upozorniť na správanie sudkyne.
17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolateľ neopodstatnene tvrdí, že v konaní došlo
k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. e/ CSP, preto prípustnosť dovolania v zmysle
uvedeného ustanovenia z dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca (sudkyňa), nie je daná.
18. Dovolací súd posudzoval aj prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 420 písm. f/ CSP.

19. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych prác a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý

súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu"
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce

opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

21.Pojem„procesnýpostup"súdujepotrebnévykladaťtaktoajzaprávnejúpravyúčinnejod1.júla2016.22.Vsúvislostisnámietkoužalovanéhoonepreskúmateľnostirozhodnutiaodvolaciehosúdujepotrebné
poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.
decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku".

23. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho
súdupreľudsképráva.Otakýprípadidevpraxinapríkladvtedy,keďrozhodnutiesúduneobsahujevôbec

žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

24. Dovolací súd považuje za potrebné tiež poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

25. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozsudku

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP a
rozsiahlo sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného (ods. 8 až 31 napadnutého
rozsudku). K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolateľ v dovolacom konaní neuviedol
žiaden konkrétny relevantný dôvod, neuviedol v čom má spočívať nedostatočnosť a nepresvedčivosť
odôvodnenia rozhodnutia, pričom sám v dovolaní reprodukoval, ako sa odvolací súd vysporiadal s

jeho odvolacími námietkami, s ktorým vysporiadaním len nesúhlasí, čo bez ďalšieho nemôže vyvolať
namietanú vadu. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je
takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala
svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces,
v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza skutkový stav,

ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú
(kompletizujúcu) jednotu. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.

26. V súvislosti s námietkou dovolateľa o pochybení odvolacieho (i prvoinštančného) súdu v procese
dokazovania (len čo vzniesol nejakú námietku, dostala druhá strana možnosť reagovať, namietané veci

napraviť a konalo sa ďalej), najvyšší súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý
by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v
dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť
aúplnosťskutkovýchzistení,užlenztohodôvodu,ženiejeoprávnenýprehodnocovaťvykonanédôkazy,
pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť

vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP), v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových
zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania,
vrátane nesprávneho vyhodnotenia niektorého dôkazu (v danom prípade namietaného 230-stranovéholistinného dôkazu, podľa žalovaného plného ťažko zrozumiteľných čísel, bez jeho vysvetlenia žalobcom,
ktorý dôkaz súdu predkladal, pri súčasnom nepodloženom spochybňovaní naštudovania tohto listinného
dôkazu súdom). Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté

rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP,
v predmetnej veci však dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.

27. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu (článok 6 CSP).
28. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred

zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch
procesnýchstránpriaplikáciihmotnýchiprocesnýchpredpisovktorýmkoľveksúdomvočiktorémukoľvek
účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých
procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach
o ktorých rozhoduje civilný súd (PL. ÚS 43/95). O tom, ako v tom ktorom prípade prebiehalo

civilné sporové konanie, usudzuje dovolací súd na podklade spisu (3Cdo/321/2015, 3Cdo/888/2015,
3Cdo/156/2016, 3Cdo/90/2017).
29. Žalovaný v súvislosti s porušením rovnosti sporových strán pred zákonom namietal nesplnenie
procesnej podmienky nepodpísaním žaloby právnou zástupkyňou žalobcu, ktorým nedostatkom sa súd
prvej inštancie nezaoberal a odstránený bol až odvolacím súdom, ktorý vyzval žalobkyňu na predloženie

žalobysoriginálomjejvlastnoručnéhopodpisu,načožalobkyňažalobuvlastnoručnepodpísala.Podanie
adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené ustanovením § 127 CSP, medzi
ktorú náležitosť podania patrí i podpis žaloby. Ak podanie neobsahuje podpis toho, kto podanie robí,
je možné ho následne na výzvu súdu doplniť. Ak podávateľ výzve súdu vyhovie a podpis doplní, budú
účinky podania zachované k okamihu podania, nie až pripojením podpisu. V danom prípade súdom,

ktorý vyzval žalobcu na odstránenie vady podania spočívajúcej v absencii jej podpisu bol odvolací súd,
keďže súd prvej inštancie si túto povinnosť, ktorú mu ukladá sám zákonom (§129 ods. 1 CSP) nesplnil,
čo ale napravil súd odvolací, čo zákonodarca nevylučuje, napokon samotné ustanovenie § 378 ods. 1
CSP ukladá v odvolacom konaní primerane použiť ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie
(výnimkou sú len ustanovenia o zmene žaloby, ako i vzájomnej žaloby a ustanovenia o pristúpení

subjektov do konania, čo ale nie je daný prípad). V danom prípade potom vyzvaním žalobcu odvolacím
súdom na odstránenie odstrániteľného nedostatku žaloby nemožno považovať za porušenie rovnosti
sporových strán pred súdom, ale povinnosť súdu takto procesne konať. Najvyšší súd v tejto súvislosti
akcentuje, že nedostatok podmienky konania podľa § 161 CSP nie je vadou žaloby z hľadiska jej
správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania.

30. Ďalej už len všeobecná námietka žalovaného týkajúca sa aplikácie českých právnych predpisov na
predmetnú vec, s vytknutím súdu, že neuviedol z akého zdroja čerpal, čím mu mala byť znemožnená
akákoľvek možnosť procesnej obrany, bez vysvetlenia v čom vidí nesprávnosť vysporiadania sa s touto
námietkou odvolacím súdom v napadnutom rozsudku a predovšetkým bez bližšej konkretizácie ako

sa takýto podľa neho vadný postup negatívne prejavil do jeho práva na spravodlivý proces, nie je
spôsobilá založiť prípustný dovolací dôvod. To isté platí aj pre námietku nerozhodnutia o zmene žaloby,
rovnakokoncipovanú.Priposudzovanínesprávnehoprocesnéhopostupu,ktorýspočívavtom,žestrane
sporu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, je totiž nevyhnutné posudzovať
samotnú intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných

práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné
postupy súdu a možnosti samotnej strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. I keď by súd
nepostupoval správne, ale v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite zásahu,
že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, nie je na mieste, aby došlo k
naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti.

31. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný neopodstatnene namieta, že
odvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť
jeho dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.32. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP
ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
33. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.