Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cbi/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119210483
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119210483.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:

MxA Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 820 577, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák s. r. o., so sídlom Nám. Martina Benku 10, 811 07
Bratislava, IČO: 36 861 197, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom
Štefánikova 27, 814 99, Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie popretej pohľadávky v konkurznom
konaní, takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žepohľadávkyžalobcuvkonkurznomkonanínamajetokdlžníkaY.s.r.o.,sosídlomO.XXXX/
XX, XXX XX S. S., IČO: XX XXX XXXX, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1K/5/2018, v

celkovej sume 200.040,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná
v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X, v celkove sume 30.040,- Eur uplatnená súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X, v
celkovej sume 20.040,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná
v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X a celkovej sume 20.040,- Eur uplatnená súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X,
sa považujú za zistené čo do právneho dôvodu z titulu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej

dňa 09.12.2016, výšky, vymáhateľnosti a v poradí ako iná pohľadávka.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 17.09.2019 a doplnená dňa 21.11.2019, sa žalobca domáha
určenia popretých pohľadávok v konkurznom konaní úpadcu Y. s.r.o., so sídlom O. R./XX, R. XX S.
S., IČO: XX XXX XXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/5/2XX8. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 09.12.2XX6 uzatvoril Žalobca ako budúci kupujúci s úpadcom ako budúcim

predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej mal žalobca
s úpadcom uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti špecifikované v
článku I. bod 1 Zmluvy. V zmysle článku II. Zmluvy bola kúpna cena stanovená vo výške 2 150 000,-
EUR, pričom mala byť uhradená v dvoch častiach. Prvú časť kúpnej ceny mal žalobca uhradiť na účet
úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v článku I. bod 3 Zmluvy.
Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Žalobca uhradil
za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Žalobcovi pohľadávky voči

Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.05.2XX7 vo výške 240 000,-EUR s
DPH, faktúru č. X/XXXX zo dňa 30.09.2XX7 vo výške 36 000,-EUR s DPH, faktúru č. X/XXXX zo dňa
30.11.2XX7 vo výške 24 000,- EUR s DPH a faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.12.207 vo výške 24 000,-EUR
s DPH. Na základe uvedených faktúr si Žalobca jednostranným zápočtom započítal svoje pohľadávkyvoči pohľadávke Úpadcu bez DPH. Úpadca svoj záväzok voči Žalobcovi úradne osvedčeným podpisom
písomne uznal dňa XX.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23.05.2XX9, zverejneného
v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX, ktorý bol publikovaný dňa 30.05.2XX9, súd vyhlásil konkurz na

majetok Úpadcu. Žalobca si ako veriteľ v zákonnej lehote dňa 15.07.2XX9 prihlásil u Správcu súhrnnou
prihláškou svoje nezabezpečené pohľadávky v celkovej výške 433 898,08 EUR, pričom pohľadávky
Žalobcu boli Správcom zapísané do zoznamu pohľadávok pod por. č.: XX.X. až XX.XX. Pohľadávka
Žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. XX.X. v prihlásenej výške 200 040,- EUR vznikla
na základe Zmluvy. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Žalobca okrem iného, nasledovné:

„V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ uhradiť prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosti na účet Úpadcu,
pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy. Nakoľko po
uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Veriteľ uhradil za Úpadcu
jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Veriteľovi pohľadávky voči Úpadcovi.
Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.05.2XX7 vo výške 240 000,- Eur s DPH. Dňa
31.05.2XX7 si Veriteľ započítal jednostranným zápočtom svoje pohľadávky voči pohľadávke Úpadcu,

ktorá vznikla na základe faktúry č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k naplneniu predmetu
Zmluvy, eviduje Veriteľ voči Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom uhradenú časť kúpnej ceny vo výške
200 000,- Eur bez DPH.“ Pohľadávka Žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. XX.X. v
prihlásenej výške 30 040,- EUR vznikla na základe Zmluvy. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol
Žalobca okrem iného, nasledovné: „V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ uhradiť prvú časť kúpnej ceny na

nehnuteľnosti na účet Úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených
v čl. I bod 3 Zmluvy. Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné
záväzky, Veriteľ uhradil za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli
Veriteľovi pohľadávky voči Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 30.09.2XX7
vo výške 36 000,- Eur s DPH. Dňa 30.09.2XX7 si Veriteľ započítal jednostranným zápočtom svoje

pohľadávky voči pohľadávke Úpadcu, ktorá vznikla na základe faktúry č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného
dňa nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy, eviduje Veriteľ voči Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom
uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 30 000,- Eur bez DPH.“ Pohľadávka Žalobcu zapísaná do zoznamu
pohľadávok pod por. č. XX.X. v prihlásenej výške 20 040,- EUR vznikla na základe Zmluvy. Ako právny
dôvod vzniku pohľadávky uviedol Žalobca okrem iného, nasledovné: „V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ

uhradiť prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosti na účet Úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá
na odstránenie zápisov uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy. Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už
nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Veriteľ uhradil za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty
jednotlivých veriteľov, čím vznikli Veriteľovi pohľadávky voči Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru
č. X/XXXX zo dňa 30.11.2XX7 vo výške 24 000,- Eur s DPH. Dňa 30.12.2XX7 si Veriteľ započítal

jednostranným zápočtom svoje pohľadávky voči pohľadávke Úpadcu, ktorá vznikla na základe faktúry
č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy, eviduje Veriteľ voči
Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 20 000,- Eur bez DPH.“
Pohľadávka Žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. 14.4. v prihlásenej výške 20 040,-
EUR vznikla na základe Zmluvy. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Žalobca okrem iného,

nasledovné: „V zmysle čl. II Zmluvy mal Veriteľ uhradiť prvú časť kúpnej ceny na nehnuteľnosti na účet
Úpadcu, pričom táto suma mala byť použitá na odstránenie zápisov uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy.
Nakoľko po uzatvorení Zmluvy Úpadca už nebol schopný plniť svoje finančné záväzky, Veriteľ uhradil
za Úpadcu jeho záväzky na bankové účty jednotlivých veriteľov, čím vznikli Veriteľovi pohľadávky voči
Úpadcovi. Následne Úpadca vystavil faktúru č. X/XXXX zo dňa 31.12.2XX7 vo výške 24 000,- Eur s

DPH. Dňa 31.12.2XX7 si Veriteľ započítal jednostranným zápočtom svoje pohľadávky voči pohľadávke
Úpadcu, ktorá vznikla na základe faktúry č. X/XXXX. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k naplneniu
predmetu Zmluvy, eviduje Veriteľ voči Úpadcovi vyššie uvedeným spôsobom uhradenú časť kúpnej ceny
vo výške 20 000,- Eur bez DPH.“ Dňa 13.08.2XX9 došlo zo strany Žalovaného ako veriteľa k popretiu
pohľadávok Žalobcu zapísaných pod por. č.: XX.X až XX.X. čo do výšky a právneho dôvodu (ďalej

pohľadávky s por. č.: XX.X. až XX.X. spolu ako „Pohľadávky“). Žalovaný Pohľadávky poprel v celkovej
výške 270 160,00,- EUR. Žalovaný popretie Pohľadávok odôvodnil nasledovne: „Popretý veriteľ si tak
podľanázoruPopierajúcehoveriteľauplatňujevkonkurzenamajetokÚpadcupohľadávkutitulomnároku
na vrátenie plnenia zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 9.12.2XX6 poskytnutého podľa čl. II
ods. 1 tejto zmluvy. Z listinnej dokumentácie predloženej Popretým veriteľom však nevyplýva, či došlo

akýmkoľvek spôsobom k ukončeniu jej platnosti prípadne odstúpeniu od tejto zmluvy ktoroukoľvek zo
zmluvných strán. Popierajúci veriteľ je tak toho názoru, že pohľadávka Popretého veriteľa mala byť zo
strany Popretého veriteľa prihlásená ako podmienená.“ Žalobca je názoru, že samotný dôvod popretia
pohľadávok Žalovaným vychádza z nesprávneho posúdenia platnosti Zmluvy. Žalovaný poskytnutiečasti kúpnej ceny Úpadcovi na základe Zmluvy zo strany Žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňuje.
Žalovaný považuje za sporné výlučne ukončenie platnosti Zmluvy a má za to, že Zmluva je naďalej
platná a z daného dôvodu mali byť Pohľadávky Žalobcu prihlásené ako podmienené. Právny názor

Žalovaného považuje Žalobca za nesprávny a nestotožňuje sa s ním v žiadnej časti. Žalobca poukázal
na ust. § 292 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Uvedené ustanovenie
ObZ obsahuje úpravu klauzuly „rebus sic stantibus“, tzv. doložku nezmenených okolností. Táto klauzula
vyjadruje situáciu, kedy sa plnenie, ktoré bolo pro vzniku záväzkového vzťahu možné a dovolené, sa
v dôsledku zmenených pomerov stane nemožným. V zmysle klauzuly rebus sic stantibus je potrebné

zmluvy znejúce na plnenie v budúcnosti chápať tak, akoby podliehali podmienke, že okolnosti zostanú
rovnaké. Zmenou okolností tak, ako je to vyjadrené v ust. § 292 ods. 5 ObZ je predovšetkým celková
zmena hospodárskej situácie na trhu, s ktorou súvisí aj vyhlásenie konkurzu. Vyhlásenie konkurzu bez
akýchkoľvek pochýb je tak závažnou a podstatnou zmenou okolností, za ktorých uzatvoril Žalobca s
Úpadcom Zmluvu, že naopak, trvanie a nie zánik Zmluvy, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ktorými
sa podnikateľské subjekty majú vo svojich záväzkovo-právnych vzťahoch riadiť.

Žalobcamázato,žedošlokzánikuzáväzkuuzavrieťbudúcuzmluvu,vtomtokonkrétnomprípadekúpnu
zmluvu na predaj nehnuteľností vo vlastníctve Úpadcu, nakoľko došlo k podstatnej zmene okolností, z
ktorých zmluvné strany pri uzatvorení Zmluvy vychádzali a súčasne, vyhlásením konkurzu na majetok
Úpadcu prešlo oprávnenie Úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať
vo veciach týkajúcich sa majetku Úpadcu na súdom ustanoveného Správcu. Z daného dôvodu sa

vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu stalo nemožným splnenie záväzku Úpadcu uzatvoriť v zmysle
Zmluvy so Žalobcom kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností vo vlastníctve Úpadcu. Rovnako ako
Úpadca, nemohol po vyhlásení konkurzu tento záväzok splniť v mene a na účet Úpadcu ani Správca, a to
z dôvodu, že ZKR stanovuje striktný postup akým je správca konkurznej podstaty oprávnený speňažovať
majetok úpadcu .V prípade, ak by aj Žalobca doplatil celú kúpnu cenu dohodnutú v Zmluve, Správca by

za žiadnych okolností nebol oprávnený uzatvoriť so Žalobcom kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností
vo vlastníctve Úpadcu a následne tieto nehnuteľnosti na Žalobcu previesť. Súčasne považuje Žalobca
z dôvodu nemožnosti naplniť dohodnutý účel Zmluvy a teda zánik záväzku Úpadcu za dôvod zániku
Zmluvy ako takej. Nakoľko záväzok Úpadcu zanikol zo zákonných dôvodov, Žalobca od Zmluvy formálne
neodstúpil. Do konkurzu si Žalobca ako veriteľ neprihlásil podmienené pohľadávky, pretože k zániku

Zmluvy došlo bez akéhokoľvek ďalšieho právneho úkonu niektorej zo zmluvných strán a teda Žalobcove
nezabezpečené pohľadávky existujú bez splnenia akejkoľvek budúcej podmienky ich vzniku. Žalobca
si do konkurzu prihlásil nezabezpečené pohľadávky na základe reálneho poskytnutia časti kúpnej ceny
Úpadcovi, ktorá mu do dnešného dňa nebola od Úpadcu vrátená späť. Žalobca v súvislosti s jeho
tvrdením, že by mu mala byť zo strany Úpadcu vrátená poskytnutá časť kúpnej ceny poukazuje aj na

komentár k ust. § 292 ObZ: „Ak povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu prevzali na seba obe strany a ani
jedna zo zmluvných strán nedala v určenej lehote výzvu na uzavretie budúcej zmluvy, záväzok uzavrieť
budúcu zmluvu na oboch stranách zaniká. V prípade, ak jedna zmluvná strana poskytla druhej strane
plnenie (napr. preddavok na zhotovenie diela), takéto plnenie sa musí vrátiť, pravda, ak zo zmluvy
nevyplýva niečo iné.“ V prípade akýchkoľvej pochybností o použití ustanovení ObZ na zánik záväzku

Úpadcu zo Zmluvy, Žalobca poukazuje aj na obdobné znenie týkajúce sa inštitútu uzatvorenia budúcej
zmluvy uvedené v § 50a ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vzhľadom na vyššie
uvedené má Žalobca za to, že Pohľadávky tak ako boli vyššie špecifikované boli do konkurzu prihlásené
oprávnene čo do výšky a právneho dôvodu. Žalobca je názoru, že preukázal zánik Zmluvy riadne a nad
všetky pochybnosti.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.12.2XX9, pričom uviedol, že trvá
na názore, ktorý vyjadril aj v popretí pohľadávok a to, že Žalobca si uplatňuje v konkurze na majetok
úpadcu Y., s.r.o pohľadávky titulom nároku na vrátenie plnenia zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo
dňa 09.12.2XX6 poskytnutého podľa čl. II. ods. 1 tejto zmluvy. Z listinnej dokumentácie predloženej
Žalobcom však nevyplýva, či došlo akýmkoľvek spôsobom k ukončeniu jej platnosti prípadne odstúpeniu

od tejto zmluvy ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Ani táto skutočnosť nie je v samotných prihláškach
Žalobcom tvrdená. Súčasne nie je Žalobcom ani tvrdené ani preukázané vykonanie úkonu podľa § 292
ods. 5 veta druhá ObZ. Rovnako tak nie Žalobcom v prihláškach pohľadávok ani len tvrdené, že došlo k
zániku povinnosti/záväzku zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu v zmysle § 50a ods. 3 OZ. Žalovaný
jenázoru,žepohľadávkyŽalobcumalibyťprihlásenéakopodmienenéŽalovanýsastvrdeniamiŽalobcu

uvedenými v žalobe nestotožňuje a považuje ich za účelové a neodôvodnené.

3. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 18.09.2020 pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých
riadne a včas, pričom všetci boli riadne poučení aj podľa § 90 zákona č. 160/2XX5 Z.z. Civilnéhosporového poriadku (ďalej len „CSP“). Na pojednávanie sa nedostavil nikto. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23.05.2XX9 sp. zn. 1K/5/2XX8, zverejnenom v OV č.
XXX/XXXX zo dňa 30.05.2XX9 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom vyzval veriteľov, aby si
prihlásili svoje pohľadávky.

5. Súd mal preukázané, že žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa
12.07.2XX9 prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávky:
v celkovej sume 200.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X,
v celkove sume 30.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X,
v celkovej sume 20.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X
a celkovej sume 20.040,- Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX.X

.
6. Správca podaním zo dňa 14.08.2XX9, doručeným žalobcovi dňa 21.08.2XX9 oznámil, že jeho
prihlásená pohľadávky (v zozname pod č. XX.X, XX.X, XX.X a XX.X) boli veriteľom - žalovaným popreté.

7. Žalobca podal dňa 17.09.2XX9 žalobu o určenie popretej pohľadávky.

8. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

9. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj

vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

10. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak

ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

11. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak

bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

12. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu

pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

13. Podľa § 32 ods. 7 ZKR, Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak
a) bolo podané na predpísanom tlačive a
b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania

vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného
symbolu.

14. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené

na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

15. Podľa § 32 ods. 10 ZKR, ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie

uznané poradie.16. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

17. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú.

18. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a

oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

19. Podľa § 45 ZKR,
(1) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil,
avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len

čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná
strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu
druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.
(2) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná
strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len

čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť;
nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou
ako podmienenú pohľadávku.
(3) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca ani druhá
zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne,

správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov
odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len
prihláškou ako podmienenú pohľadávku.
(4) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú
alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca

môžezmluvuvypovedaťvdvojmesačnejvýpovednejlehote,akmuzozákonaalebozozmluvynevyplýva
kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola
dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených
Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.
(5) Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením

konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí
vzájomné plnenie.
(6) Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením
konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti
podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení

konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť
len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

20. Podľa § 67 ZKR,
(1) Konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
(2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a

jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

21. Podľa § 91 ZKR,
(1) Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné
prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie

peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod
úpadcovho podniku alebo jeho časti.
(2) Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo
najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúcehokonkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie
splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.
(3) Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne

ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani
rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej
schôdze veriteľov.
(4) O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu
vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej

súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej súpisovej zložke majetku, ktorá
bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé
výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové
zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise.
(5) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v
pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na

účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

22. Podľa § 92 ZKR,
(1) Správca môže na účely speňaženia majetku
a) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,

b) poveriť predajom majetku dražobníka,
c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
e) predať majetok iným vhodným spôsobom.
(2) Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové

hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len
záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a
nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca
speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Na speňaženie časti
úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.

(3) Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého prevádzkovanie
sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely
ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane
aj na nájom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu.
(4) Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy, správca speňaží majetok prostredníctvom

oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.
(5) Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu.
(6) Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo
podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len

dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu;8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v
Obchodnom vestníku.

23. Podľa § 292 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),

záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z
ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od
zaviazanejstranyrozumnepožadovať,abyzmluvuuzavrela.Kzánikuvšakdochádza,lenkeďzaviazaná
strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

24. Podľa § 352 Obchodného zákonníka,
(1) Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.
(2) Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí
zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný,
alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

(3) Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť
stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej
obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia
plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.(4) Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

25. Podľa § 203a ods.3 ZKR, lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň

lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

26. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preveril, či žaloba o určenie pohľadávky proti podstate
bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa
21.08.2XX9, pričom žaloba bola podaná elektronicky a do elektronickej schránky súdu bola doručená

dňa 17.09.2XX9. Zároveň včasnosť podania žaloby nebola medzi stranami sporná. Na základe
uvedeného súd konštatuje, že žaloba o určenie popretých pohľadávok bola podaná včas.

27.Žalobcasiakoveriteľprihlásilvkonkurzepohľadávky,pričomštyrijehopohľadávkyprihlásenétitulom
zaplatených súm na základe budúcej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s úpadcom dňa 09.12.2XX6 boli
žalovaným popreté. Žalovaný - popierajúci veriteľ poprel pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky

z dôvodu, že z listinných dôkazov predložených popretým veriteľom nevyplýva, či došlo k ukončeniu
platnosti prípadne odstúpeniu od tejto zmluvy ktoroukoľvek zo zmluvných strán. Popierajúci veriteľ je
tak toho názoru, že pohľadávky, určenia ktorých sa žalobca touto žalobou domáha, mali byť prihlásené
ako podmienené.

28. Súd konštatuje, že po vyhlásení konkurzu v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) ZKR konkurzu podlieha
majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu. V zmysle § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet
úpadcu. Samotné spôsoby speňažovania majetku definuje § 92 ZKR, pričom z ustanovenia § 92 ods.

1 a ods. 6 ZKR je zrejmé, že správca, pokiaľ ide o speňažovanie nehnuteľností, nemôže postupovať
priamym predajom, ale iba dražbou, prípadne ponukovým konaním, ak nehnuteľnosti speňažuje ako
súčasť predaja podniku úpadcu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že postup odstúpenia od zmluvy
v zmysle § 45 ZKR nie je v danom prípade relevantný, keďže správca by so žalobcom nemohol
uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj dotknutých nehnuteľností za žiadnych okolností, čím de facto došlo

k nemožnosti plnenia v zmysle § 352 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň podporne možno
konštatovať, že v zmysle § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka zanikol záväzok uzavrieť budúcu kúpnu
zmluvu zo strany úpadcu, lebo sa zmenili okolnosti do takej miery, že nemožno vyžadovať, aby správca
uzavrel kúpnu zmluvu, pričom za samotné oznámenie zmeny okolností je možné považovať zverejnenie
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, ktoré je tak verejne dostupné každému.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd nepovažoval
popretie pohľadávok žalobcu žalovaným za dôvodné, keďže pohľadávky žalobcu nie je možné
považovať za podmienené, keďže po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu už neexistuje žiadna
podmienka, ktorá by mala nastať s ohľadom na skutočnosť, že správca po vyhlásení konkurzu nie je za

žiadnych okolností oprávnený uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj majetku nerešpektujúc ustanovenie §
96 ZKR. Vyhlásením konkurzu nastal zákonný dôvod, pre ktorý správca nemôže speňažiť nehnuteľnosť
inak ako dražbou, teda nie je možná kúpna zmluva a pod. Teda nastala zákonná podmienka, pre ktorú je
právnanemožnosťplnenia.Zuvedenýchdôvodovpretosúdpovažovalpohľadávkyžalobcuzanesporné
a nepodmienené, a tak žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

30. Žalobca si ako úspešná strana v konaní uplatnil trovy konania.

31. Podľa § 255 CSP:
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100% , nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žalobe bola v celom rozsahu
vyhovené, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

34. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).