Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2010

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/420/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898749
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1010898749.1

Uznesenie

Krajský súd V Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ervin Pikna, Strmé sady 3, Bratislava zast.: JUDr.
Štefan Martinkovič, advokát, Saratovská 2/A , Bratislava proti odporcom: 1) Jaroslav Lenčan, Bieloruská
25, Bratislava 2) Ján Haraslín, ulica Kapitána Rašu 27, Bratislava 3) Amália Aulová, Sedáková 36,
Bratislava 4) Emil Haraslín, Suhvezdná 6, Bratislava a 5) Simona Michálková, Strojařu 1152, Chrudim
ČR, všetci zast. : Mgr. Toník Khurík, advokát, Pribišová 31, Bratislava, o určenie vlastníctva na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 6C 213/03-312 zo dňa
16.4.2009 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 6C 213/03-312 zo dňa
16.4.2009 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu a o trovách konania

nerozhodol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom zo dňa 27.11.2003 sa navrhovateľ
domáhal,abysúdurčil,žejevlastníkomparc.č.740(predtýmč.1793/2)ovýmere989m2vkatastrálnom
území Dúbravka, zapísaných na LV 1782. Tento nárok odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť užíva
ako vlastnú minimálne od roku 1986. Odporcovia s týmto návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť,
pretožepodľaichnázorunebolisplnenépodmienkynavydržanienehnuteľnosti.Nazákladevykonaného
dokazovania súd zistil, že navrhovateľ približne pred 60-timi rokmi užíval spornú nehnuteľnosť, resp.

užívali túto nehnuteľnosť jeho právny predchodcovia, a to parcelu č. 204, ktorá má v súčasnosti parc.
č. 742/2, parcelu 205 v súčasnosti 742/1 a 1793/1 v súčasnosti 741 vrátane parcely č. 1793/2 v
súčasnosti parcely č. 740 o výmere 989 m2 , ktoré sú predmetom tohto sporu. Podľa informácií rodičov
navrhovateľa, spornú parcelu č. 1793/2 teraz č. 740,bola rôznymi písomnými aj ústnymi dohodami
vyriešená tak, že zostala vo vlastníctve matky navrhovateľa, neskôr aj jeho otca, pričom 1 parcely patrila
tete navrhovateľa Antónii Mikletičovej. Vyplynulo to z pôvodného listu vlastníctva č. 4 katastrálneho

územia Dúbravka. Po smrti tety Antónii Mikletičovej navrhovateľ zdedil 1 parcely č. 740. Od tejto doby
užíval spornú nehnuteľnosť ako vlastnú, a až v roku 2002 mu odporkyňa v treťom rade oznámila,
že je v jej spoluvlastníctve s ostatnými odporcami. Súd sa oboznámil s obsahom dedičských spisov
D 1242/64 o prejednaní dedičstva po nebohej Anne Piknovej, matke navrhovateľa, pričom v tomto
konaní nebola prejednávaná sporná nehnuteľnosť. Taktiež v dedičskom spise D 320/65 po nebohom
Ľudovítovi Piknovi - otcovi navrhovateľa, súd zistil, že nebola predmetom tohto dedičského konania

sporná nehnuteľnosť. Zo spisu Štátneho notárstva Bratislava IV súd zistil, že navrhovateľ bol dedičom
po Antónii Mikletičovej, sestra jeho matky, ktorá zomrela 11.5.1986 a nadobúdal medzi iným aj 1 parcely
č. 740 a to záhradu vo výmere 771 m2 . Z úplného výpisu z pozemkovej knihy súd zistil, že sporná
parcela, predtým označená pod č. 1793/2, bola najskôr vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 50 o
výmere 988 m2 , a ako jej spoluvlastníci nikdy neboli uvedený právny predchodcovia navrhovateľa .
V súčasnosti je sporná parcela vedená na LV č. 1982 ako parcela č. 740 o výmere 989 m2 . V listu

vlastníctva č. 4 súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely 4120/1 o výmere 2956 m2 a parc. č. 741
o výmere 255 m2, pričom parcela č. 740 zanikla na základe geometrického plánu č. 27/2003. Z listuvlastníctva 1982 súd zistil, že odporcovia v prvom až piatom rade sú vedený ako vlastníci parcely č. 740
o výmere 989 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 27/2003 a pôvodná parcela 1793/2
zanikla. Súd vypočul aj svedkov, z výpovedí ktorých zistil, že navrhovateľ a jeho právny predchodcovia -

rodičia, predmetnú nehnuteľnosť užívali dlhé desaťročia a nebolo im v tom nejakým spôsobom bránené,
pričom nikomu zo svedkov nebolo známe, že by malo byť sporné vlastníctvo k tomuto pozemku. V
danom prípade mal súd za preukázanú dlhoročnú a nerušenú držbu navrhovateľa a jeho právnych
predchodcov k predmetnej nehnuteľnosti. Za oprávnenie by ju však súd mohol chápať len vtedy, keby
presvedčenie navrhovateľa, že ju užíva ako vlastnú vychádzalo z toho, že jeho právny predchodcovia

- rodičia boli jej vlastníkmi ,a že toto ich vlastnícke právo nebolo prejednané v dedičskom konaní.
Navrhovateľ svoju dobromyseľnosť odvodzuje od tých skutkových tvrdení, že táto nehnuteľnosť bola v
podielovom spoluvlastníctve jeho matky a tety, a že 1 tejto nehnuteľnosti zdedil v dedičskom konaní po
tete Antónii Mikletičovej v roku 1986. Je síce pravdou, že rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava
IV č. D 362/86 zo dňa 14.10.1986 medzi iným, navrhovateľ zdedil 1 parcely č. 740 avšak parcela č.
740 nebola nikdy totožná so súčasnou parcelou 740 a teda ani predtým s parcelou č. 1793/2. táto

parcela nikdy nebola zapísaná na liste vlastníctva č. 4. Obsahom zápisu na liste č. 4 bola pôvodná
parcela 1793/1, ktorá zanikla ba základe geometrického plánu č. 27/2003. Zároveň v tomto pláne bola
zriadená parcela č. 740 v parcely č. 1793/2. Preto súd dospel k záveru, že od dedičského konania v
roku 1986 nemohol byť navrhovateľ dobromyseľný z ohľadu na všetky okolnosti, ktoré sa týkali spornej
nehnuteľnosti, že užíva vec ako vlastnú odvodzujúcu aj právo od svojich rodičov. Navrhovateľ mohol

zistiť,žeparcelač.740vdedičskomkonaníniejeaaninemôžebyťtotožnáspôvodnouparcelou1793/2.
Dlhoročná nerušená držba sama o sebe nie je a nemôže byť základom pre vydržanie nehnuteľnosti.
Navyše v tomto prípade mohlo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti len v zmysle ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného od 1.4.1983. 10- ročná vydržiaca lehota by uplynula v prípade, že by navrhovateľ
odvodzoval svoje právo len od rodičov odo dňa 1.4.1984. Navrhovateľ však odvodzoval svoje právo od

dedičského konania v roku 1986 a preto nemohlo v jeho prípade byť vôbec hovorené o dobromyseľnej
držbe. Preto súd žalobný návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním
doručeným súdu dňa 1.6.2009. Namietol že, súd prvého stupňa rozhodol vo veci predčasne a na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozpory v niektorých častiach rozsudku, konkrétne
súd prvého stupňa na strane 2 uviedol, že parcela č. 740 zanikla na základe geometrického plánu č.

27/2003, ktorý si dali vytvoriť navrhovatelia z dôvodu správneho zápisu do listu vlastníctva č. 4 a to
na základe požiadavky správy katastra a neskôr bol tento istý geometrický plán zneužitý pri zápise
vlastníckeho práva v prospech odporcov. Na druhej strane súd uviedol, že parcela č. 740 o výmere 989
m2 vznikla na základe spomínaného geometrického plánu, pričom vraj pôvodná parcela 1793/2 zanikla.
Ďalej súd tvrdí, že parcela, ktorú zdedil navrhovateľ nebola nikdy totožná so súčasnou parcelou č. 740,

a teda ani s pôvodnou parcelou č. 1793/2. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, pretože z priložených listín ako
aj geometrického plánu č. 27/2003 jasne vyplýva, že základom parcely č. 740 od počiatku bola pôvodná
pozemno-knižná parcela 1793/2 a neskôr následnými geometrickými plánmi parcela č. 740, ktorá však
môže mať inú výmeru vo vzťahu toho, ktorého vytvoreného geometrického plánu, čo dokazuje aj
geometrický plán č. 27/2003. Súd sa vôbec nevysporiadal s ďalšími problémovými skutočnosťami, ktoré

označil navrhovateľ, a ktoré majú priamy vplyv na otázku vydržania parcely č. 740. Súd vôbec nezobral
do úvahy tú skutočnosť, že nehnuteľnosť užívali rodičia navrhovateľa, pričom ani oni nikdy neboli v
predmetnejdržberušeníasnehnuteľnosťounakladaliakososvojou.Súdvoveciveľmipovrchneskúmal
okolnosti, za ktorých došlo k vydržaniu. Nie je pravdivé ani tvrdenie súdu, že navrhovateľ mohol zistiť, že
parcela č. 740, ktorú v polovici nadobudol dedičstvom po Antónii Mikletičovej nie je totožná s pôvodnou

parcelou č. 1793/2. Doterajšie katastrálne mapy jednoznačne preukazujú, že pôvodnou parcelou č.
740 bola parcela č. 1793/2 a táto parcela z hľadiska rôznorodosti výmery mohla byť geometrickými
plánmi niekoľkokrát zmenená. Dobromyseľní boli aj jeho rodičia, ktorí parcelu č. 740 užívali nerušene
a vedomí, že im patrí bez ohľadu na jej väčšiu, alebo menšiu výmeru a nakladali s ňou ako s vlastnou.
Navrhovateľ tvrdí, že vydržacia doba bola naplnená oprávnenou držbou nehnuteľnosti, pretože on a

jeho právny predchodcovia ju fakticky ovládali a trvalým nepretržite zakladajúcej oprávnenosť. Súd
skutkové tvrdenia správy katastra nevyhodnotil, iba si ich mechanicky osvojil bez toho aby ich podrobil
právnej a vecnej analýze a prijal kvalifikovaný záver. Súd mal z vlastnej iniciatívy skúmať aj tú okolnosť,
že ak sa sporná nehnuteľnosť právoplatne určí odporcom bude porušené právo navrhovateľa a jeho
rodiny na bývanie a domovú nedotknuteľnosť, ochranu obydlia a osôb, pričom táto skutočnosť je

súdu známa, keďže vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ a jeho rodina za tejto
situácie nebudú mať priestor ani možnosť ako sa dostať do svojej domovej nehnuteľnosti. Súd prvého
stupňa nepovažoval za potrebné dokazovať a vyhodnotiť celý rad dokumentov a podkladov, aby na ich
základe mohol prijať správne závery. Preto žiadajú, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušila vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Alternatívne, aby súd žalobe navrhovateľa vyhovel
v celom rozsahu. Odvolanie navrhovateľa podali vyjadrenie odporcovia zast. prostredníctvom svojho
právneho zástupca podaním doručeným súdu dňa 8.7.2009. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

považujú za absolútne správne a podané odvolanie považujú za účelové. Navrhovateľ nepredložil
žiadenlistinnýdôkaz,ktorýbypreukazovalprevodvlastníctvamedziprávnymipredchodcamiodporcova
právnymi predchodcami navrhovateľa. Naopak súd iniciatívne prevzal úlohu navrhovateľa a zabezpečil
dedičské spisy po právnych predchodcoch navrhovateľa, z týchto dôkazov však nebolo preukázané
tvrdenie navrhovateľa. Keďže bol navrhovateľ účastníkom dedičského konania boli prístupné aj jemu,

avšak ich zámerne nenavrhoval ,lebo vedel , že nesvedčia v jeho prospech. V rámci vykonaného
dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že detencia nebola premenená na oprávnenú držbu.
Celé dokazovanie zo strany navrhovateľa bolo nedostatočné na to, aby preukázal oprávnenosť držby,
ktorá by sa transformovala na vlastníctvo. Počas konania bola preukázaná len detencia nehnuteľnosti.
Navrhuje preto žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.