Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 19, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201761
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619201761.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní starostlivosti súdu o maloletého: I.

A. D., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka
2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. XXX/
XX, N. Q. a otca L. I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, X., o návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletý I. A. D., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec L. I. D., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého I. A. D., nar. XX.XX.XXXX,
výživným vo výške 200 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc
dňom 06.11.2020.

Zročné výživné na maloletého nevzniklo.

Styk otca s maloletým súd neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.08.2019 otec žiadal, aby súd rozhodol o úprave výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému tak, že zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Svoj návrh odôvodnil tým, že od mája 2018 nežijú s matkou v
spoločnejdomácnosti.Starostlivosťomaloletéhozostranymatkyprebiehatak,žemaloletýžijesmatkou
asrodinoumatkyvrodinnomdome.Starostlivosťzostranyotcaprebiehatak,žeotecsimaloletéhoberie

ksebedomovnadohodnutýčas.Vdomácnostiotcamámaloletýdetskúizbu,oktorúsadelísnevlastnou
sestrou. Mesačné náklady na maloletého, ktoré uhrádza otec, sú 100 až 300 Eur. Mesačný príjem
otca je okolo 1200 Eur. Výdavky otca sú 330 Eur hypotéka, 400 Eur pôžička a 260 Eur energie. Otec
žije v domácnosti so svojou manželkou a ich spoločnou maloletou dcérou. Príjem jeho manželky je 700
Eur. Matka maloletého počas rodičovskej dovolenky pracuje príležitostne v Rakúsku, kedy starostlivosť
o maloletého zabezpečujú rodinný príslušníci matky, voči čomu má otec výhrady.

2. Následne navrhovateľ podaním zo dňa 28.10.2020 zobral svoj návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť. So späťvzatím návrhu matka nesúhlasila, keďže s otcom maloletého sa opäť rozišli a
trvala na tom, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. S ohľadom na
nesúhlas matky so späťvzatím návrhu súd uznesením tunajšieho súdu č.k. 9P/130/2019-50 zo dňa16.12.2020 späťvaztie návrhu otca na začatie konanie s poukazom na ust. § 29 ods. 2 a 3 C.m.p.
nepripustil a konanie napriek podanému späťvzatiu nezastavil. Matka navrhla, aby súd zveril maloletého
do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 200 Eur

mesačne, a to odo dňa 06.11.2020. Styk navrhla ponechať neupravený.

3. Otec sa k návrhu matky vyjadril tak, že súhlasí s výživným vo výške 200 Eur mesačne na maloletého.

4. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na ust. § 31 Civilného mimosporového

poriadku rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého, ktorý svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní ospravedlnil, pričom nežiadal súd o odročenie pojednávania.

5. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie výsluchom matky a
kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodný list maloletého, správa
ÚPSVaR z prešetrenia pomerov v domácnosti matky, odpovede na lustráciu rodičov v Sociálnej

poisťovni, a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Podľa správy ÚPSVaR Malacky zo dňa 22.07.2020 z prešetrenia pomerov v domácnosti matky má
maloletý v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj fyzický a psychický vývin. Matka
prispieva na náklady domácnosti starej matke 150 Eur mesačne. Matka uviedla, že obnovili s otcom

partnerský vzťah a očakávajú narodenia ďalšieho dieťaťa. Otec sa v súčasnosti nachádza v Írsku, kam
odišiel kvôli práci a s matkou a maloletým je v kontakte prostredníctvom videohovorov. Matka spolu s
maloletým boli od decembra 2020 do februára 2020 za otcom v Írsku. Otec matke mesačne posiela
od februára 2020 sumu 300 Eur mesačne. Maloletý by mal v septembri nastúpiť do materskej školy.
Je zdravý.

7. Matka pri výsluchu uviedla, že s otcom maloletého spolu nežijú približne od novembra 2020. Otec
na výživu prispieva rôznymi sumami počas mesiaca posiela viacero platieb. Každý týždeň okolo 50-100
Eur, minimálne vždy sumu 200 Eur mesačne. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke a spolu
s prídavkami na 2 deti má príjem spolu 429 Eur mesačne. Jej druhé dieťa v rodnom liste zatiaľ nemá

uvedeného otca. Otec sa kontaktuje so synom cez videohovor. Na sume 200 Eur mesačne sa s otcom
dohodli. Čistý mesačný príjem otca matke nie je známy. Vie len, že je zamestnaný a dostáva výplatu
týždenne. Náklady na maloletého sú okolo 300 Eur mesačne. Rodičom, s ktorými žije matka v rodinnom
dome, prispieva mesačne sumou 200 Eur, pričom aj sama realizuje nákupy do domácnosti. Maloletý je
v zásade zdravý. Zatiaľ nechodí do MŠ, keďže s druhým dieťaťom je matka na rodičovskej dovolenke.

8. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že suma výživného 200 Eur je vzhľadom na vek dieťaťa
primeraná. Okrem toho rodičia sa na uvedenej sume dohodli. Súhlasil so zverením do starostlivosti
matky, ktorá faktickú starostlivosť o maloletého aj vykonáva. Styk navrhol ponechať neupravený.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.
5 Zákona o rodine).26. Prihliadajúc na záujem maloletého a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je
namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý sa dlhodobo nachádza vo faktickej

starostlivosti matky, pričom otec sa už dlhodobejšie zdržiava v zahraničí. Keďže mal súd za preukázané,
že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého
do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja
rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú
otcovi v plnom rozsahu zachované. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho

majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a
povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.

27. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon
osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého,
teda povinného ako aj matky maloletého. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať

plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne,
keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

28. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí najmä bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace s plnením školskej
dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom

prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú
poskytnúť dieťaťu viac.

29. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch
rodičov, má súd za to, že výška výživného 200 Eur mesačne, na ktorej sa rodičia dohodli, je primeraným

výživným. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne otec pred odchodom do zahraničia dosahoval v období
od 1/2019 - 7/2019 priemerný mesačný vymeriavací základ (zodpovedajúci hrubej mzde) okolo 1895
Eur. Matka je na rodičovskej dovolenke so svojím druhým dieťaťom a poberá len rodičovský príspevok
(378 Eur) a rodinné prídavky na dve maloleté deti (51 Eur). Pri určení výšky výživného súd vychádzal z
odôvodnených nákladov na maloletého. Maloletý je zdravý, zatiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie.

Matka má s maloletým bežné náklady zodpovedajúce jeho potrebám a veku. Matka si vyživovaciu
povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň
finančnému plneniu. Obaja rodičia majú 2 vyživovacie povinnosti. Otec maloletého sa z dôvodu jeho
dlhodobého pobytu v zahraničí na osobnej starostlivosti o maloletého nepodieľa, matke však pravidelne
zasiela výživné, na ktorom sa dohodli.

30. Súd zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 200 EUR
mesačne, a to od momentu podania návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému. Zročné výživné, t.j. dlh na výživnom, otcovi nevzniklo, keďže otec prispieval na výživu
maloletého pravidelne minimálne sumou 200 Eur mesačne za celé rozhodné obdobie, t.j. od podania

návrhu matky na súd do dňa vyhlásenia rozsudku.

31. Styk otca s maloletým súd ponechal bez úpravy, keďže matka navrhla styk neupraviť a otec úpravu
styku nežiadal. Rovnako kolízny opatrovník navrhoval styk neupravovať. Súd podotýka, že otec má
právo sa s maloletým stretávať, a to po dohode s matkou maloletého, ktorá je povinná otcovi kontakt s

maloletým umožniť. V prípade, že by sa rodičia dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa kedykoľvek
môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletým domáhať.

32. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým

alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).