Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619205345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6619205345.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne C.. U. E. Z., nar.
XX. septembruaXXXX, s trvalým pobytom L. XXX, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Ing. Zuzanou
Lodovou Amrichovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 25, 066 01
Humenné, proti žalovanému R. B. V., nar. XX. septembraXXXX, s trvalým pobytom v B., aktuálne bytom

XXXX W I. Cr., E., H., H., právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Bröstl & Čentík,
s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr.AlexanderBröstl,onávrhunazrušenieneodkladnéhoopatrenia,nazákladeodvolaniažalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/41/2019 zo dňa 29. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 29. októbra 2020 návrh žalovaného na zrušenie
neodkladného opatrenia zamietol.
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 22. novembra 2019
mu bola doručená žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorého súčasťou
bol i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila jej obavou, že je predpoklad a

bezprostredne hroziaca ujma, že žalovaný môže v najbližšej dobe uzatvoriť s potencionálnym kupcom
kúpnu zmluvu a previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a teda sú dané dôvody pre
nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalovaný podniká kroky na
predaj sporných nehnuteľností a v budúcnosti by v súvislosti s prevodom nehnuteľností mohol nastať
stav, ktorý by bol ťažko napraviteľný. Potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a bezprostredne
hroziacu ujmu podložila písomnosťou - inzerátom realitnej kancelárie Master Slovakia zo dňa 27.

februára 2019, z ktorej podľa jej tvrdenia nesporne vyplýva, že žalovaný v blízkej dobe prevedie
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. V prípade, že by k prevodu vlastníckeho práva na
tretiu osobu došlo do rozhodnutia súdu vo veci samej, bude sťažená jej možnosť domôcť sa ochrany jej
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorej sa v tomto spore domáha.
1.3.Následnesúdprvejinštanciepoukázalnato,žeuznesenímč.k.8C/41/2019-26zodňa05.decembra
2019 návrhu žalobkyne na nariadenia neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým by odplatne alebo bezodplatne
previedol vlastnícke právo k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom
Lučenec, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres G., obec G., katastrálne
územie G., na akékoľvek tretie osoby, zaťažovať predmetné nehnuteľnosti záložným právom, nájmom,
vkladať predmetné nehnuteľnosti, ako nepeňažný vklad do akýchkoľvek obchodných spoločnosti, až do
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Lučenec v konaní o určenie vlastníckeho práva vedeného

pod sp.zn. 8C/41/2019. Toto uznesenie sa stalo vykonateľným dňa 31. januára 2020 a právoplatnosť
nadobudlo dňa 18.februára 2020.1. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 3. júla 2020 doručil žalovaný (prostredníctvom právneho
zástupcu) návrh na zrušenie vyššie uvedeného neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že nesúhlasí
s argumentáciou prvoinštančného súdu o existencii v naliehavej potreby nariadenia uplatneného

neodkladného opatrenia z dôvodu, že vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu sporných nehnuteľností.
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
žalobkyňou uvádzané tvrdenia, a tieto považoval za dostatočne hodnoverné a odôvodňujúce nariadenie
neodkladného opatrenia. Konkrétne, bez ďalšieho si osvojil jej tvrdenie, že nezaplatil predmetnú kúpnu
cenu. Žalobkyňa pritom od momentu uzavretia kúpnej zmluvy a následného prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam na neho, ho ani raz za vyše 7 rokov (do podania žaloby) nevyzvala na
zaplatenie podľa nej doteraz neuhradenej kúpnej ceny. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepredložila žiadnu vzájomnú komunikáciu, z ktorej by malo vyplývať, že kúpnu cenu skutočne
neuhradil. Naopak, ako už uviedol vo vyjadrení zo 16. marca 2020, kúpna cena za nehnuteľnosti bola
žalobkyni poskytnutá na jej účet, resp. na účet ňou určený. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, ako sa
súd prvej inštancie mohol stotožniť so žalobkyňou tvrdenou neplatnosťou kúpnej zmluvy. Dojednanie v

kúpnej zmluve, že v prípade nezaplatenia kúpnej ceny je zmluva neplatná právny poriadok Slovenskej
republiky nepripúšťa, pretože Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník neumožňujú zmluvným
stranám dohodnúť sa na platnosti alebo neplatnosti zmluvy. Navyše, ak by malo byť tvrdenie žalobkyne
o nezaplatení kúpnej ceny v skutočnosti pravdivé a nie len účelovo vykonštruované, domnieval sa,
že žalobkyňa by sa bola bývala na súde domáhala splnenia povinnosti a nie určenia vlastníckeho

práva. Absenciu hodnovernosti tvrdení žalobkyne vnímal aj v žalobkyňou tvrdenom vykonávaní
úkonov smerujúcich k scudzeniu sporných nehnuteľností, ktoré odôvodňuje s odkazom na inzerát na
internetovom realitnom portáli. Z predloženého inzerátu vôbec nevyplýva, že by mal byť zverejnený
ním, resp. na jeho pokyn. Rovnako z neho nie je možné určiť, ktorých konkrétnych parciel sa má týkať.
Žalobkyňa žiadnym spôsobom nestotožnila jeho osobu s osobou, ktorá predmetný inzerát zverejnila,

alebo ktorá jeho zverejnenie iniciovala. Zdôraznil, že predmetné nehnuteľnosti žiadnym spôsobom
neponúkal na predaj a s uvedeným inzerátom nemá nič spoločné. Na základe uvedeného má za to,
že žalobkyňa žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ani k nim priloženými listinami
neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a existenciu bezprostredne hroziacej ujmy.
Jediné, čo žalobkyňa osvedčila je, že medzi ňou a ním existoval právny vzťah, avšak nie to, že by ním

bolo ohrozené alebo porušené akékoľvek jej právo vyplývajúce z tohto vzťahu, ktorému by mala byť
poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Preto neexistovali dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia.
1. 5. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 324, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 a § 334 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie poukázal vo všeobecnosti

na účel inštitútu neodkladného opatrenia a zároveň na to, že k zrušeniu neodkladného opatrenia môže
dôjsť len vtedy, keď odpadne dôvod pre ktorý bolo nariadené, prípadne, že sa zmenila situácia medzi
dotknutými subjektmi alebo nastala nová hmotnoprávna situácia. Osobitná situácia môže nastať, keď
sa na základe riadneho dokazovania v konaní preukázalo nesplnenie zákonných podmienok na jeho
nariadenie. Následne priamo vo vzťahu prejednávanému návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia

uviedol, že žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedol skutočnosti, ktoré by
preukazovali, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a nepreukázal, že sa
medzi dotknutými subjektmi zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia. Nepreukázal, že došlo
k zmene tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase nariadenie neodkladného opatrenia boli
relevantné pre jeho nariadenie. Zároveň uviedol, že berúc zreteľ na počet nehnuteľností žalovaného,

geografickéusporiadaniearozlohuokrajovejmestskejčastiFabianka,akoajaktuálnehotrenduvýstavby
rodinných domov v tejto časti a s tým súvisiacim predajom pozemkov na ich výstavbu, považoval obavu
žalobkyne za dôvodnú. Napriek tomu, že žalobkyňou predložený listinný dôkaz - inzerát je bez uvedenia
konkrétneho inzerenta, má za to, že je dostatočne osvedčené, že inzerentom je práve žalovaný, resp.
iná ním poverená osoba. Realitná kancelária MASTER SLOVAKIA, s.r.o. doposiaľ uvedenú ponuku na

svojej webovej stránke inzeruje. Po otvorení obrázkovej prílohy inzerátu (v súdnom spise je vzhľadom
na veľkosť obrázkov horšie viditeľná, avšak so zväčšenou verziou na webovej stránke nezameniteľná)
je zrejmé, že sa jedná o sporné nehnuteľnosti, nakoľko ich zobrazenie so zreteľom na rozdelenie parciel
a ich rozlohu je totožné s parcelným zobrazením sporných nehnuteľností na katastrálnej mape vedenej
Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (portál zbgis.skgeodesy.sk). Na základe

uvedeného mal za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala, že bez neodkladnej úpravy súdom, by jej
vzhľadom na predmet daného sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Neodkladné opatrenie bolo preto
nariadené dôvodne. Žalovaný nepreukázal, že dôvody pre jeho nariadenie odpadli, ani že sa situácia
medzi stranami zmenila a preto návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.2. 1. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu

zmenil a nariadené neodkladné opatrenie zrušil.
2. 2. V odvolaní v prvom rade namietal, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je odôvodnené zovšeobecňujúco, nezohľadňujúc pritom jeho podstatnú argumentáciu, ktorú uviedol
v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. K samotnému
meritu veci sa vyjadril len v 11. odseku odôvodnenia rozhodnutia, bez toho, aby sa vysporiadal s jeho

(presne špecifikovanými) v tvrdeniami, ktoré považuje za relevantné pre podstatu posúdenia potrebnosti
a vhodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Závažným nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia
prvoinštančného súdu, spôsobujúcimi jeho nepreskúmateľnosť je i konštatovanie, že nepreukázal, že
dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia odpadli, ani že sa situácia medzi stranami zmenila.
V tejto súvislosti uviedol, že v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sa nepokúšal preukázať
odpadnutie dôvodov ani zmenu situácie medi stranami. Naopak, tvrdil a aj naďalej je toho názoru, že

v tomto prípade dôvody a zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali a
neboli dané už v momente nariadenia neodkladného opatrenia. S dohodou dôvodu nemohol tvrdiť (na
rozdiel od toho čo od neho zdanlivo očakával prvoinštančný súd), že až po nariadení neodkladného
opatrenia došlo k odpadnutiu dôvodov opodstatňujúcich jeho nariadenie alebo k zmene pomerov medzi
stranami sporu.

3. Žalobkyňa (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že
má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalovaného na zrušenie neodkladného
opatrenia zamietol, nakoľko od nariadenia neodkladného opatrenia nedošlo k žiadnej zmene na
faktickom a právnom postavení strán sporu v rozsahu práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto

konania, a preto návrh na zrušení neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V tejto súvislosti poukázala
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. augusta 2017 sp. zn. II. ÚS 491/2017, z
ktorého vyplýva, že jednou zo zákonných podmienok zrušenia neodkladného opatrenia je odpadnutie
dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých
pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie.

Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú
prekážku, aby sa strana domáhajúc sa jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Z
uvedeného dôvodu žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava s relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd“) v uznesení z 3. augusta 2017 sp. zn. II. ÚS
491/2017 (na ktoré poukázala i žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného) v súvislosti s aplikácioua interpretáciou vyššie citovaného ustanovenia (resp. pôvodne ustanovenia § 77 ods. 2 O.s.p.) vyslovil
nasledujúci právny názor:
„Všeobecný súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného alebo

neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení,
ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu
tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov
(vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania
rozhodujúcich skutočností), pre úpravu ktorých bolo predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené.

Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok
rozhodujúcich pre nariadenie predbežného alebo neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný
predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu o jeho zrušení.
Táto konštrukcia je reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je
potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach,
o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom

a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie.“

9. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a právneho názoru ústavného súdu
odôvodňovali zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, teda neuviedol také konkrétne relevantné

skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré nastali po nariadení neodkladného opatrenia a ktoré
by zároveň znamenali aj zmenu pomerov, pre úpravu ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené.
De facto len zopakoval tvrdenia a argumentáciu, ktorú uviedol v návrhu na zrušenie nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom tieto tvrdenia a argumentácia by mohli mať potenciálnu relevanciu v
prípade odvolania voči rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia, nie však (z vyššie uvedeného

dôvodu) v tomto odvolaní.

10. Len pre úplnosť odvolací súd záverom uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ,
aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobkyňa môže, ale i nemusí byť úspešná), vyriešil medzi
pôvodnýmistranamisporu,aabynebolrealizovanýeventuálnyprevodvlastníckehoprávakpredmetným

nehnuteľnostiam na tretie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu
predmetných nehnuteľností. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho
(aleifaktického)postaveniažalobkynevsporevovecisamej.Nariadenýrozsahneodkladnéhoopatrenia
je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a nariadením tohto neodkladného
opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma, pretože v prípade, ak predmetné nehnuteľnosti

skutočne nemieni scudziť alebo zaťažiť, jeho súčasný právny i faktický vzťah k ním sa nariadeným
neodkladným opatrením zásadne nezmenil.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako

vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).