Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 11, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/387/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233195
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116233195.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: K.. R. U., T..,

W..XX.XX.XXXX, M. F. R. XXXX/XXC, XXX XX Ž., Š. I. L., právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072 proti žalovaným v rade
X/: T. M., W..XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX H. M. XXX, U. C. X/: K.. A. U., C.. M., W..XX.XX.XXXX, M. F.
R. XXXX/XXC, XXX XX Ž., Š. I. L., obaja právne zastúpení AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, o vydanie hnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.12.2016, domáhal
od žalovaného v rade 1/ vydania hnuteľnej veci, a to osobného motorového vozidla U. D. XX H. H. - X.
L., X.: A. XXXGP, ktoré bolo zakúpené z peňažných prostriedkov tvoriacich BSM žalobcu a žalovanej
v rade 2/. Žalovaná v rade 2/ previedla bez súhlasu a vedomia žalobcu predmetné osobné motorové
vozidlo do vlastníctva žalovaného v rade 1/, ktorý bol do podania žalobného návrhu zapísaný v evidencii
motorových vozidiel I. T. - H. Ž. ako vlastník a držiteľ predmetného osobného vozidla na základe

neplatného právneho úkonu. Žalovaná v rade 2/ ako manželka žalobcu neplatným právnym úkonom
previedla predmetné vozidlo tvoriace BSM do vlastníctva svojho otca - žalovaného v rade 1/. Žalobný
návrh odôvodnil tým, žalobca a žalovaná v rade 2/ sú manželia. Ich manželstvo bolo uzavreté dňa
10.04.2010. V roku 2015 sa dohodli, že vzhľadom na každodenný prevoz ich spoločných detí z bydliska
do materskej školy, na tréningy, na dovolenky a podobne, zakúpia k tomuto účelu osobné motorové
vozidlo spĺňajúce maximálne kritériá bezpečnosti jazdy v extrémnej premávke, z ktorého dôvodu sa
rozhodli pre kúpu vozidla typu U.. Všetky náležitosti súvisiace s kúpou tohto vozidla vybavoval žalobca.

Dňa 15.09.2015 bola uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej sa predávajúci E. E..L.. M. M. XXXX, K.: XX
XXX XXX zaviazal dodať kupujúcemu automobil U. D. XX H. H. - X. L. za dohodnutú kúpnu cenu 47.500,-
EUR s DPH. Záloha bola stanovená vo výške 5.000,- EUR. Ako kupujúca bola na zmluve uvedená
žalovaná v rade 2/ z dôvodu, že v prevažnej väčšine zabezpečovala dopravu detí osobným motorovým
vozidlom. Kúpnu zmluvu podpisovali obaja manželia. Kúpna cena vo výške 47.500,- EUR bola zaplatená
zaplatením zálohovej platby dňa 17.09.2015 vo výške 5.000,- EUR na základe faktúry č. XXXXXXXXX
predávajúceho zo dňa 11.01.2016 zo spoločných prostriedkov vedených na účte žalovanej v rade 2/.

Vozidlo bolo dodané dňa 19.12.2015, v sídle predávajúceho prevzal vozidlo žalobca. Dňa 03.02.2016
vydalo MV SR osvedčenie o evidencii vozidla č. Z. XXXXX, ktorému bolo pridelené X.: A. XXXGP. V
evidencii motorových vozidiel na Dopravnom inšpektoráte v Žiline bola žalovaná v rade 2/ zaevidovaná
ako vlastníčka a držiteľka predmetného motorového vozidla. Po prevzatí vozidla U. X.: A. XXXGPpodľa dohody manželov užívala vozidlo žalovaná v rade 2/, nakoľko žalobca mal k dispozícii iné osobné
motorové vozidlo, patriace tiež do BSM. Začiatkom decembra 2016 došlo k rozporom a nezhodám
medzi žalobcom a žalovanou v rade 2/ ako manželmi, v dôsledku čoho žalovaná v rade 2/ opustila

spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do H. M. ku svojim rodičom, kde odviezla aj predmetné motorové
vozidlo. Žalobca, ktorý mal náhradné kľúče od vozidla U. dotazom u predajcu automobilu - spoločnosti
E. E..L.. M. M., ktorá je zároveň záručným autoservisom vozidiel U. zisti, že na predmetnom vozidle
bola na základe objednávky uskutočnená výmena zámkov dverí. Výmenu objednal podľa vyjadrenia
autoservisu vlastník vozidla T. M.. Vzhľadom na túto informáciu žalobca zistil, že dňa 06.12.2016 došlo

na I. - H. Ž., na základe výslovného súhlasu žalovanej v rade 2/, k zmene zápisu evidencie motorového
vozidla U. X.: A. XXXGP a ako vlastník a držiteľ tohto vozidla bol zapísaný žalovaný v rade 1/. Žalobca
citoval ust. § 145 ods. 1 OZ. Prevod vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu U. X.: A. XXXGP
v hodnote 47.500,- EUR, patriaceho do BSM nie je bežnou vecou, pričom tento prevod bol vykonaný
bez vedomia a súhlasu žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca v súlade s ust. § 40a
OZ dovolával neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaná v rade 2/ previedla vlastnícke právo k

motorovému vozidlu U. X.: A. XXXGP na žalovaného v rade 1/. Keďže právny úkon prevodu vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu U. X.: A. XXXGP na žalovaného v rade 1/ je neplatný, došlo u žalovaného
v rade 1/ v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať. Žalobca
na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd po vyriešení predbežnej otázky neplatnosti právneho
úkonu prevodu predmetného vozidla do vlastníctva žalovaného v rade 1/ zaviazal ho k povinnosti

vydať osobné motorové vozidlo U. X.: A. XXXGP žalobcovi a zároveň zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania.

2. Dňa 07.02.2017 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. d) CSP, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa scudzenia

ako aj prenájmu osobného motorového vozidla X.: A. XXXGP na tretiu osobu až do rozhodnutia vo veci
samej. Uznesením č.k. 42C/387/2016-30 zo dňa 03.03.2017, právoplatným dňa 24.03.2017 súd návrh
žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Dňa 20.04.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v rade 1/, v ktorom uviedol, že je pravdou,

že dňa 06.12.2016 došlo na Dopravnom inšpektoráte v Ž. k zmene v evidencii predmetného vozidla na
žalovaného v rade 1/. Stalo sa tak na základe predchádzajúcej dohody, ktorú mal žalobca so svojou
manželkou - žalovanou v rade 2/ ešte v čase, keď manželia spolu komunikovali. V súčasnosti sú medzi
nimi nezhody, nebývajú v spoločnej domácnosti. Prepis vozidla bol síce uskutočnený dňa 06.12.2016,
ale úkony smerujúce k prepisu vozidla boli uskutočnené ešte predtým, napr. preukázanie povinného

zmluvného poistenia na nového vlastníka, udelenie plnomocenstva na prepis vozidla. Potom, ako medzi
manželmi žalobcom a žalovanou v rade 2/ nastali rozbroje, žalobca zmenil svoj postoj a rozhodnutie a
začal sa domáhať vrátenia vozidla. Žalovanému v rade 1/ zaslal list zo dňa 11.01.2017, ktorý žalovaný
v rade 1/ obdržal dňa 16.01.2017, ktorým ho žalobca vyzval, v snahe vyriešiť vec zmierom, vrátiť
vozidlo, ktoré je predmetom sporu, do bezpodielového spoluvlastníctva manželom s následnou zmenou

v evidencii motorových vozidiel. Žalovaný v rade 1/ nemal žiaden záujem viesť súdne spory, a preto
spolu so žalovanou rade 2/ uskutočnili bezprostredne po obdržaní tohto listu, čo bolo v pondelok, prepis
motorového vozidla na H. Ž. dňa 18.01.2017, t.j. v stredu. Žalovaný v rade 1/ vydal predmetné vozidlo
žalovanej v rade 2/ do BSM žalobcu a žalovanej v rade 2/ tak ako požadoval žalobca. Z prezenčnej
pečiatky je zrejmé, že žalobca podal žalobu ešte predtým, ako vyzval žalovaného v rade 1/ na vrátenie

vozidla, teda nemal záujem vec riešiť mimosúdne. Obsah listu v jeho závere je nepochopiteľný, nakoľko
v čase, keď žalobca uviedol, že bude nútený domáhať sa vrátenia vozidla súdnou cestou, už dávno
žalobu podal. Z predložených dôkazov je zrejmé, že v rámci výzvy na mimosúdne usporiadanie veci
žalovaný v rade 1/ ihneď konal a vozidlo prepísal späť ešte pred uplynutím lehoty, ktorú dal žalobca
žalovanému na vyriešenie veci zmierom bez domáhania sa vrátenia vozidla súdnou cestou. Na základe

vyššie uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalovanému v rade 1/ priznať
trovy konania.

4. Dňa 09.05.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v rade 2/, v ktorom uviedla totožné
skutočnosti ako vo svojom vyjadrení žalovaný v rade 1/.

5. Dňa 04.07.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ zo
dňa 03.07.2017, v ktorom uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.12.2016
domáhal vydania predmetného vozidla ihneď po tom, ako zistil, že žalovaný v rade 1/ je v evidenciivozidiel na H. Ž. zapísaný ako vlastník motorového vozidla. Žalobcovi neboli známe v tom čase žiadne
skutočnosti a právny dôvod nadobudnutia vlastníctva žalovaným v rade 1/. Keďže žalobca mal náhradné
kľúče od prevedeného vozidla, z ktorého dôvodu zrejme žalovaný dal vymeniť zámky od dverí vozidla

u jeho dovozcu, žalobca mal dôvodnú obavu, že prevod vlastníctva na žalovaného je účelový a tento
následne prevedie vozidlo na ďalšiu tretiu osobu. Keď sa žalobca presvedčil, že opis žalobného návrhu
zo dňa 27.12.2016 nebol ešte doručený žalovanému v rade 1/, výzvou zo dňa 11.01.2017 upozornil
žalovaného v rade 1/, že vozidlo nadobudol nezákonne a žiadal o jeho vydanie, čím chcel žalobca
zabrániť ďalšiemu prevodu vozidla. Zároveň žiadal, aby sa žalovaný v lehote 7 dní písomne vyjadril k

doručenej výzve. Žalovaný sa k výzve žiadnym spôsobom nevyjadril, preto žalobca podaním zo dňa
07.02.2017 navrhol súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému v rade 1/
povinnosť zdržať sa scudzenia motorového vozidla na tretiu osobu. Návrh opieral aj o výzvu adresovanú
žalovanému dňa 11.01.2017, na ktorú žalovaný v rade 1/ nereagoval, avšak súd tento návrh zamietol.
Žalobca ďalej uviedol, že až do dňa 26.06.2017, kedy mu bola doručená výzva súdu spolu s vyjadrením
žalovaného k žalobnému návrhu, nemal vedomosť o tom, že žalovaný v rade 1/ spolu so žalovanou

v rade 2/ uskutočnili dňa 18.01.2017 prepis motorového vozidla na H. Ž.. K tomuto úkonu zo dňa
18.01.2017 poznamenal, že prepis motorového vozidla a zápis v evidencii vozidiel na dopravných
inšpektorátoch v pôsobnosti SR má len evidenčný charakter, na rozdiel od zápisu na liste vlastníctva v
katastri nehnuteľností, kde takýto zápis nasvedčuje o vlastníctve zapísaného vlastníka. K evidenčnému
prepisu motorového vozidla na DI možno pristúpiť len na základe zmluvného hmotno-právneho úkonu

vlastníka motorového vozidla a súhlasu jeho nadobúdateľa s takýmto hmotno-právnym úkonom. Citoval
ust. § 132 ods. 1 OZ. V predmetnej veci nie je zrejmé, na základe akej zmluvy o prevode vlastníctva
motorového vozidla došlo dňa 18.01.2017 k evidenčnému prepisu vozidla na H. Ž. bez účasti žalobcu,
ktorý o takomto prepise nemal žiadnu vedomosť. Bez ohľadu na hmotno-právny dôvod tohto prepisu,
namietal neplatnosť takéhoto právneho úkonu, nakoľko ak žalovaný v rade 1/ nadobudol vlastníctvo k

vozidlu neplatným právnym úkonom, nemohol z takéhoto neplatného právneho úkonu platne previesť
vozidlo na žalovanú v rade 2/. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu s premlčacou dobou 3 roky,
po uplynutí ktorej bez uplatnenia námietky premlčania by sa žalovaná v rade 2/ v tomto prípade stala
výlučnou vlastníčkou vozidla nadobudnutého prevodom od pôvodného vlastníka - svojho otca a vozidlo
by už nebolo predmetom BSM. Žalobca nemá vedomosť na akom zmluvnom či inom hmotno-právnom

dôvode došlo dňa 18.01.2017 k prepisu vozidla na žalovanú v rade 2/, nakoľko nebol účastníkom
žiadneho právneho vzťahu opodstatňujúceho uskutočnenie prepisu vozidla na H. Ž..

6. Dňa 04.07.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej v rade 2/ zo dňa
03.07.2017, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalovanej v rade 2/, že k zmene v evidencii motorového

vozidla na žalovaného v rade 1/ došlo na základe ich vzájomnej dohody ešte v čase, keď medzi
sebou spolu komunikovali je klamlivé a zavádzajúce, nakoľko ako vyplýva zo žalobného návrhu,
predmetné vozidlo kúpili koncom roka 2015 za kúpnu cenu 47.500,- EUR a od predávajúceho bolo
prevzaté dňa 19.12.2015. Neexistoval žiadny dôvod, aby ho takmer pred uplynutím jedného roka od
jeho nadobudnutia komukoľvek inému predali alebo dokonca darovali. S takýmto prevodom žalobca

nesúhlasil. Za celý čas, do 13.12.2016, kedy žalovaná v rade 2/ po slovnej hádke opustila spoločnú
domácnosť, žalovaná neinformovala žalobcu, že pripravuje prepis vozidla a takto neurobila ani dňa
06.12.2016, kedy so žalobcom ešte komunikovali a žili v spoločnej domácnosti. Hoci žalobca v tomto
čase mal náhradné kľúče od vozidla, žalovaná v rade 2/ ho nepožiadala, aby ich odovzdal v dôsledku
prepisu vozidla jej otcovi - žalovanému v rade 1/, ale na vozidle boli vymenené zámky od dverí vozidla

spolu s výmenou kľúčov. Čo sa týka ďalších tvrdení uvádzaných vo vyjadrení žalovanej v rade 2/, tieto sú
doslovne totožné s vyjadrením žalovaného v rade 1/, ku ktorému vyjadreniu žalobca už zaujal stanovisko
vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2017.

7. Dňa 31.08.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ k

vyjadreniam žalobcu. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 20.04.2017.
Čo sa týka okolností uvádzaných žalobcom ohľadne výmeny zámkov žalovaný v rade 1/ uviedol, že
zámky od dverí vozidla boli vymenené na žiadosť dcéry, ktorá celú výmenu zámkov zabezpečovala, čo je
nesporné zo Zákazkového listu zo dňa 16.12.2016. Uvedené vozidlo používala za účelom zabezpečenia

bezpečnej prepravy detí. Na Zákazkovom liste je žalovaný v rade 1/ uvedený ako zákazník, nakoľko
vozidlovtomčasevlastnil,alevýmenuzámkovsautorizovanýmservisomU.vcelomrozsahurealizovala
žalovaná v rade 2/. Pokiaľ ide o prepis vozidla na DI dňa 18.01.2017, o tejto skutočnosti žalovaný v rade
1/informovaltelefonickyžalobcupotom,čoobdržalzosúduvýzvunavyjadreniekžalobevtomtokonaní,a teda žalobca sa o prepise vozidla dozvedel skôr, ako uviedol vo svojom vyjadrení, že sa dozvedel až
dňa 26.06.2017 na základe doručenej výzvy zo strany súdu spolu s vyjadrením žalovaného. Žalovaný v
rade 1/ má vedomosť aj od svojej dcéry, že žalobca vedel o vrátení vozidla do BSM a zmene v evidencii

motorových vozidiel na žalovanú v rade 2/ už v mesiaci február 2017, opätovne nie 26.06.2017 ako
uviedol súdu. Na žalovanú v rade 2/ totiž podal trestné oznámenie, kde sa v rámci preverovania žalovaná
v rade 2/ pre orgánmi činnými v trestnom konaní vyjadrovala k motorovému vozidlu a uviedla skutočnosti
ohľadom vrátenia vozidla do BSM. Žalovaný v rade 1/ nadobudol vozidlo na základe darovacej zmluvy
uzavretejvústnejformemedzinímažalovanouvrade2/,pričomkdarovaniudošlososúhlasomžalobcu.

Nakoľko žalobca po rozkole manželstva so žalovanou v rade 2/ zmenil svoj postoj k darovaniu, čo
vyplýva z jeho listu zo dňa 11.01.2017 a žiadal vozidlo vydať do BSM, žalovaný v rade 1/ sa rozhodol dar
vrátiť žalovanej v rade 2/, po dohode s ňou, nakoľko nemal záujem viesť žiadne ďalšie spory. Opätovne
došlo k ústnej dohode medzi žalovaným v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ o vrátení daru. V súčasnosti je
vozidlo opätovne v BSM tak, ako to požadoval žalobca, evidenčne na DI vedené na pôvodnú vlastníčku
- žalovanú v rade 2/, presne tak ako tomu bolo pôvodne. Žalovaná v rade 2/ vo svojom vyjadrení

uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k
žalobe, ktoré súdu doručila dňa 09.05.2017. Dôvodom prevodu motorového vozidla na žalovaného v
rade 1/ boli okolnosti na strane žalobcu a jeho matky R. U.Á., ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky
patriace do BSM na nadobudnutie viacerých nehnuteľností - bytu v Ž., k domu a pozemkom v k. ú.
F., tiež jej boli poskytnuté finančné prostriedky na úhradu, správu a prevádzku nehnuteľností, ktoré

nadobudladosvojhovýlučnéhovlastníctvazprostriedkovžalobcuažalovanejvrade2/.Právepretosám
žalobca navrhol, že predmetné vozidlo sa darovacou zmluvou prevedie na žalovaného v rade 1/ - rodiča
žalovanej v rade 2/. Tento mal vodičský preukaz. Žalovaná v rade 2/ trvá na tom, že k darovaniu vozidla
na základe ústnej darovacej zmluvy medzi ňou a jej otcom došlo so súhlasom žalobcu, že o prevode
vozidla na obdarovaného vedel a tento prevod sa uskutočnil v čase, keď medzi manželmi prebiehala

vzájomná komunikácia. Ústna darovacia zmluva bola uzavretá dňa 02.12.2016. Pokiaľ ide o výmenu
kľúčov na predmetnom vozidle, žalovaná v rade 2/ uviedla, že žalobca bol o kľúč žiadaný žalovanou
v rade2/ a vyjadril sa, že predmetný kľúč môže ostať v domácnosti žalobcu a žalovanej v rade 2/za
účelom vozenia detí na tomto vozidle. Následne po rozkole, ktorý nastal dňa 13.12.2016, už žalobca
kľúč žalovanej v rade 2/ odmietal odovzdať, musela používať jediný kľúč, ktorý mal jej otec a práve z

tohto dôvodu došlo dňa 16.12.2016 k výmene kľúčov, žalovaná v rade 2/ mala obavu, že žalobca naplní
svoje vyhrážky a odstaví ju od možnosti užívať toto vozidlo za účelom prepravy detí. Žalobca pritom mal
k dispozícii druhé vozidlo patriace do BSM a s týmto žalovaná nemohla nakladať, nakoľko nedisponuje
dokladmi od tohto vozidla ani kľúčmi. Pokiaľ ide o vrátenie predmetného motorového vozidla do BSM a
oznámenie tejto skutočnosti žalobcovi zo strany žalovaných, zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe. Na

základe uvedených skutočností navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej trovy konania,
resp. rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaných v rade 1/ a 2/ súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či trvá na
podanom žalobnom návrhu alebo tento berie v celom rozsahu späť. Žalobca vo svojom podaní zo dňa

02.10.2017, doručenom súdu dňa 04.10.2017 uviedol, že žalobný návrh je dôvodný, trvá na podanom
návrhu a na všetkých jeho skutkových tvrdeniach. Citoval ust. § 628 a § 630 OZ. Žalobca sa žalobným
návrhom zo dňa 27.12.2016 domáhal neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 06.12.2016 a na tom základe
vydania vozidla do BSM. Ak by mala byť platná Darovacia zmluva zo dňa 18.01.2017, ktorou darca
previedol vozidlo na žalovanú v rade 2/, vozidlo by nepatrilo do BSM manželov, ale do výlučného

vlastníctva žalovanej v rade 2/ a po uplynutí 3 - ročnej premlčacej lehoty by sa žalobca nemohol úspešne
domáhať svojho práva. Žalobca považoval za preukázané, že Darovacia zmluva zo dňa 06.12.2016, na
základe ktorej nadobudol vlastníctvo k vozidlu žalovaný v rade 1/ je neplatný právny úkon, v dôsledku
ktorého sa žalovaný v rade 1/ nestal vlastníkom vozidla. Ako nevlastník nemohol preto podľa zásady
„nemo plus iuris“ previesť platne Darovacou zmluvou zo dňa 18.01.2017 dar - vozidlo na žalovanú v rade

2/, teda obidve darovacie zmluvy sú neplatné. Keďže žalovaný v rade 1/ už nie je držiteľom predmetného
vozidla, ktoré vydal žalovanej v rade 2/ a táto vozidlo užíva, je zapísaná v evidencii motorových vozidiel
od 18.01.2017 ako vlastník a držiteľ predmetného vozidla, čím sa obnovil pôvodný evidenčný stav,
navrhol pripustiť zmenu petitu žalobného návrhu a určiť, že predmetné osobné motorové vozidlo zn. U.
D. X.: A. XXXGP, zapísané v evidencii motorových vozidiel I. T. - H. Ž. dňa 18.01.2017 na žalovanú v

rade 2/ patrí do BSM manželov žalobcu a žalovanej v rade 2/ a priznať žalobcovi voči žalovaným v rade
1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.9. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu dňa 05.01.2018 doručené vyjadrenie žalovanej v rade 2/, v ktorom
uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení
k žalobe, ktoré doručila súdu dňa 09.05.2017 a vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu

dňa 31.08.2017. Ďalej uviedla, že žalobný návrh je nedôvodný a jednoznačne podaný predčasne. K
prepisu vozidla zo dňa 18.01.2017 došlo na základe výzvy zo dňa 11.01.2017 doručenej žalovanému
v rade 1/ dňa 16.01.2017. K vráteniu daru zo dňa 18.01.2017 došlo práve na základe požiadavky
žalobcu uvedenej vo výzve zo dňa 11.01.2017. Keďže požadoval predmetné vozidlo vrátiť do BSM, s
vrátením daru do BSM žalobca súhlasil. V prípade darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2017 úmyslom darcu

- žalovaného v rade 1/ bolo dar vrátiť podľa požiadaviek žalobcu do BSM spojenú s následnou zmenou v
evidenciimotorovýchvozidielnaH.Ž.tak,akotomubolopreddarovaním.Vpredmetnomsporejezrejmé
a preukázateľné, že od 18.01.2017 motorové vozidlo zn. U. D. X.: A. XXXGP patrí do BSM žalovanej v
rade 2/ a žalobcu. Žaloba bola podaná predčasne a v súčasnosti jej podľa názoru žalovanej v rade 2/
chýba aj hmotnoprávny základ, keďže stav motorového vozidla je v súčasnosti jasný a nesporný.

10. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 42C/387/2016-136 zo dňa 16.02.2018, ktorým žalobu
žalobcu zamietol v celom rozsahu a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

11. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, na základe
ktorého Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5Co/271/2018-227 zo dňa 26.03.2019 rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Vo veci súd nariadil a dňa 11.10.2019 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP za prítomnosti
strán sporu a ich právnych zástupcov. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali
na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, či v replike alebo duplike.

Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ trval na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Na základe
návrhu právneho zástupcu žalobcu súd na predmetnom pojednávaní vykonal v súlade s ust. § 195 CSP
výsluch strán sporu, a to žalovaného v rade 1/ a žalovanej v rade 2/. Ďalej súd vykonal dokazovanie
vyjadreniami strán sporu, oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spisu, pričom
vec posúdil podľa nasledovných právnych predpisov a zistil tento skutkový stav:

13. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

14. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 126 ods.1 OZ, žaloba na vydanie veci má charakter žaloby na plnenie § 137 písm. a) CSP.

17. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu.
Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta.

18. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.19. Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

20. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

21. Podľa ust. § 40a OZ, v znení zákona č. 281/2001 účinnom od 01.10.2001, ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2,

považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

22. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal
vydania hnuteľnej veci od žalovaného v rade 1/ titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na
neplatnosť darovacích zmlúv, a to darovacej zmluvy uzavretej v decembri nepomenovaného dňa, na
základe ktorej došlo k prepisu motorového vozidla zn. U. D., X.: A. XXXGP H. XX.XX.XXXX na T.
M., t.j. žalovaného v rade 1/ a z dôvodu, že predmetné vozidlo bolo následne prepísané v evidencii

motorových vozidiel dňa 18.01.2017 spätne na žalovanú v rade 2/ došlo podľa názoru žalobcu uzavretiu
ďalšej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ a žalovanou v rade 2/. Na základe takto
upraveného žalobného petitu predneseného právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 11.10.2019 žiadal žalobca, aby súd obe tieto zmluvy považoval vo svojom rozhodnutí za neplatné.
Žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon

je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie)
práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie
platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti.

23. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP (podľa ktorého

bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žalobu žalobcu) si súd dovolí poukázať na osobitnú
časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet
druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia
je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej
skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné

žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad
Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.

24. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej

časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa
ust.§21ods.2),OZ(žalobaoneplatnosťvýpovedenájmubytupodľaust.§711ods.6).Pretietovýnimky
[podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma
vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr.
znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru

výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej:
„V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť
na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu
bytu.“. Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať cit. ust. § 40a Občianskehozákonníka. Relatívnej neplatnosti sa podľa cit. ust. § 40a OZ treba dovolať. Ide o jednostranný právny
úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade
keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu,

jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami
možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo
znenia cit. ust. § 40a OZ nie je možné vyvodzovať. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie textu
právnych noriem, z ktorých vplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť

skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia cit. ust. § 40a OZ („pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá“, pričom pojem dovolať sa
toto ustanovenie používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu
k súdu).

25. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu žalobného návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem existoval nielen v čase
rozhodovania prvostupňového súdu ale aj v čase rozhodovania vyšších súdov. K tomu, či tu je naliehavý
právny záujem sa prihliada z úradnej povinnosti. Na preukázanie existencie naliehavého právneho
záujmu musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

26. Súd zmenu žaloby prednesenú právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 11.10.2019
nepripustil, pretože mal za to, že výsledky doterajšieho dokazovania takúto zmenu neodôvodňujú.
Vykonaným výsluchom žalovaných v rade 1/ a 2/ mal za preukázané, že k faktickému odovzdaniu
hnuteľnej veci, t. j. predmetného motorového vozidla žalovanému v rade 1/ tak ako to predpokladá

ust. § 628 ods. 2 OZ nikdy nedošlo. Predmetné motorové vozidlo aj po jeho prepise v evidencii
motorových vozidiel dňa 06.12.2016 a následne dňa 18.01.2017 zostalo naďalej vo faktickej držbe a
užívaní žalovanej v rade 2/. Uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 17C/17/2019-37 zo dňa 25.03.2019
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/98/2019-116 zo dňa 29.05.2019, právoplatným
05.06.2019 bolo upravené užívanie predmetného motorového vozidla, ktoré v čase rozhodovania súdu

o neodkladnom opatrení bolo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t.j. žalobcu a žalovanej v
rade 2/. Ďalej mal súd za preukázané, že v súčasnosti od 21.02.2019 má motorové vozidlo zn. U. D., X.:
A. XXXGP v držbe žalobca a v súlade s nariadeným neodkladným opatrením boli žalobcovi odovzdané
kľúče a malý technický preukaz, teda má k dispozícii všetko, čo potrebuje pre nerušené užívanie auta.
Žalobca neodkladné opatrenie, ktorým bol zaviazaný na dodržiavanie pevných pravidiel striedania sa

v užívaní motorového vozidla, nerešpektuje a aj napriek existencii právoplatného rozhodnutia súdu
žalovanej v rade 2/ predmetné motorové vozidlo nevydal. V súčasnosti neexistuje na strane žalobcu
žiadny dôvod na vydanie hnuteľnej veci, nakoľko ju žalobca má u seba a neexistuje ani dôvod na riešenie
spornosti vlastníckeho práva s poukazom na absenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení,
keďže do vlastníckeho práva žalobcu nik nezasahuje a ani ho nespochybňuje. Žalobca nakoľko má

predmet sporu u seba, nie je na vedenie takéhoto súdneho konania ani aktívne vecne legitimovaný.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol
tak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuažalobužalobcuakonedôvodnúzamietolvcelomrozsahu.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a §
396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí boli úspešní v
plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.32. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.