Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119355838
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:6119355838.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA,

akciová spoločnosť, so sídlom vo Varšave, Senatorska 18, 00-950, Poľská republika, zapísaná v
Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie,
pod číslom KRS 0000025237, IČO: 001254524, ktorá podniká na území Slovenskej republiky
prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, 811 09, Pribinova
10, IČO: 36 819 638, zastúpeného: MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO: 36
715 662, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Odd.: Po, vložka č.1503/B proti
žalovanému: J. G., E.. X.X.XXXX, J. I. K. D., G. XXXX/X, o zaplatenie 29.123,54 EUR s príslušenstvom

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29.123,54 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 23.375,94 EUR od 11.1.2017 do 14.6.2019, zo sumy 23.175,94 EUR od 15.6.2019
do 29.7.2019 a zo sumy 22.975,94 EUR od 30.7.2019 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.8.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy zo dňa 28.6.2016 ako veriteľ poskytol
žalovanému úver vo výške 24.000 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s úrokom formou 60
pravidelných mesačných splátok vo výške 508,75 EUR. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a
včas porušil. Preto ho žalobca listom zo dňa 5.12.2016 vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil
ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne

poskytnutej lehote nedošlo, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný zaplatil na istinu
sumu 624,06 EUR. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pred podaním žaloby, žalovaný zaplatil
dve platby po 200 EUR (dňa 14.6.2019 a 29.7.2019). Žalobca si preto žalobou uplatnil nesplatený
zostatokúverovejistiny,zmluvnýchúrokov,úrokovzomeškaniaapoplatkov.Dlhnaistinetakpredstavuje
sumu vo výške 22.975,94 EUR, na príslušenstve sumu vo výške 6.143,60 EUR a na poplatkoch sumu
vo výške 4 EUR, spolu vo výške 29.123,54 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

5. Z písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č.HNN011684296 v spojení s listinou

označenou ako História úveru súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa
28.6.2016zmluvu,nazákladektorejsažalobcazaviazalposkytnúťžalovanémupôžičkuvovýške24.000
EUR pripísaním na bežný účet žalovaného v banke. Úver bol poskytnutý na obdobie 60 mesiacov (doba
splatnosti). Termín konečnej splatnosti bol stanovený na deň 2.7.2021. Žalovaný sa zaviazal pôžičku
splácať spolu s dojednaným úrokom v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 508,75 EUR, so

splatnosťou vždy do 2. dňa mesiaca. so splatnosťou prvej splátky po pripísaní úveru na účet žalovaného.
Výška úroku bola dojednaná 9,9 % ročne, RPMN 10,37 %, priemerná RPMN 12,46 %. Špecifikácia
poplatkov, vrátane ich výšky je obsiahnutá v článku 4 zmluvy. Celkovo sa žalovaný zaviazal vrátiť
žalobcovi sumu 30.554,76 EUR. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky,
účinné od 20.11.2016.

6. Podľa článku 3.1.5. Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania dlžníka so
zaplatením splátky môže banka vyhlásiť okamžitú splatnosť celej pohľadávky a vyzvať dlžníka na
zaplateniecelejpohľadávkyajspríslušenstvomnajskôrpouplynutítrochmesiacovodvznikuomeškania
so zaplatením splátky, ak banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako
15 dní.

7. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Žalovaný uviedol svoje
identifikačné údaje - dátum narodenia, rodné číslo, adresu bydliska, bankové spojenie (číslo účtu v
peňažnom ústave), telefónne číslo a internetovú (e-mailovú) adresu.

8. Z listiny označenej ako História úveru súd zistil, že žalovaný zaplatil len dve úhrady; dňa 29.6.2016
a dňa 29.11.2016 spolu vo výške 1.110 EUR. Ku dňu poslednej úhrady bol evidovaný dlh na zaplatenie
vo výške 23. 375,94 EUR.

9. Z listu žalobcu zo dňa 5.12.2016, označeného ako Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky/

vyhlásenie okamžitej splatnosti súd zistil, že žalobca evidoval dlh vo výške 993,62 EUR a vyzval
žalovaného na úhradu dlhu v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozornil, že ak k
úhrade dlhu v stanovenej lehote nedôjde podľa bodu 3.1.5. Všeobecných obchodných podmienok
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Z doručenky súd zistil, že list bol zasielaný prostredníctvom pošty
doporučenou zásielkou na adresu, uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy, pričom zásielka sa vrátila

nevyzdvihnutá dňa 12.12.2016.

10. Podľa ust. § 2 zákona č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na
účely tohto zákona sa rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa

a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.13. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

15. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaný
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom
spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných vyššie citovaným
zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného

právneho vzťahu.

16. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
24.000 EUR.

17. Súd konštatoval, že žalobca dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 565
v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj článkom 3.1.5. Všeobecných obchodných
podmienok, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z
histórie splácania úveru nepochybne vyplýva, že žalovaný sa oneskoril s platením viac ako len jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalovaný nezaplatil splátky za mesiace júl a august 2016 a ani
za október 2016. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
po tom, čo predchádzajúcim listom zo dňa 5.12.2016 žalovaného vyzval na zaplatenie dlžných splátok
a upozornil ho na uplatnenie tohto práva v prípade, ak dlh v dodatočne poskytnutej lehote nezaplatí.

18. Žalovaný nespochybnil základ, ani výšku nároku. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy
29.123,54 EUR, pozostávajúcej zo zostatku na úverovej istine vo výške 22.975,94 EUR, z príslušenstva
(kapitalizované úroky a úroky z omeškania) vo výške 6.143,60 EUR a z poplatkov vo výške 4 EUR.

19. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

22. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, pretože
dojednané splátky úveru neplatil riadne a včas. Veriteľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania.

Splatnosť celého úveru nastala vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru - t.j. márnym uplynutím
15 dňovej lehoty na zaplatenie dlhu v zmysle výzvy (28.12.2016). Prvým dňom omeškania je teda
29.12.2016. Žalobca žiadal úroky z omeškania až od 11.1.2017, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 23.375,94 EUR (zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti) od 11.1.2017 až do 14.6.2019, kedy žalovaný zaplatil sumu 200 EUR, ďalej zo

sumy 23.175,94 EUR (t.j. zníženej o 200 EUR) od 15.6.2019 do 29.7.2019, kedy žalovaný zaplatil sumu
200 EUR a napokon zo zostávajúcej časti dlhu vo výške 22.975,94 EUR od 30.7.2019 až do zaplatenia.23. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych

bodovjejvýškapredstavuje 5%ročne.Žalobcasivýškuúrokovuplatnilvrozsahu,ktorýdovoľujeprávny
predpis. Súd preto žalobe vyhovel.

24. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalovanému v rozsahu 100 %.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá

Exekučného poriadku).