Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120225582
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:6120225582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.

s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. nad X. XX, zast. I.. Michal Magdolen, advokát, Farská 50, Nitra, o zaplatenie
sumy 3 943,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 478,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1 478,84 eur od 02.10.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Žalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovivrozsahu25%.Ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal v rámci upomínacieho konania návrhom zo dňa 27.01.2020 zaplatenia sumy 3
943,57 eur s príslušenstvom s tým, že uviedol, že ako poisťovateľ uzavrel so žalovaným, ako poistníkom,
poistnú zmluvu č. 610/400429-4 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“). Dňa 02.01.2018 došlo na diaľnici D1

smerom do Bratislavy, pri Senci, k stretu poisteného motorového vozidla Škoda Superb,
EČV: ZM XXX CE, VIN: P. XXTXAXXXXXXX s motorovým vozidlom poškodeného Mercedes - Benz
Actros, EČV: SB XXXXK, VIN: F s prívesom značky Lohr, EČV: R. V tak, že žalovaný v dôsledku
mikrospánku narazil do pred ním idúceho vozidla poškodeného. Vinníkom bol žalovaný. Žalobca na
základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu
vo výške 5 747,18 eur dňa 24.05.2018 a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa
24.05.2018. Keďže žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, tj. 15 dní

od vzniku poistnej udalosti, žalobca si uplatnil v súlade s § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 3 943,57 eur, pretože porušil
povinnosť, vyplývajúcu z § 10 ods. 1 zákona. Napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia má
žalobca proti žalovanému právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 4 929,47 eur, žalobca
si uplatnil svoj nárok v nižšej výške, t.j. evidentne v prospech žalovaného. Listom zo dňa
30.05.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3 943,57 eur a opätovne aj listom
zo dňa 30.8.2018 a zo dňa 1.10.2018. Žalovaný si ale svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnil.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.02.2020, sp. zn. 30Up/178/2020 platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že je založený na nesprávne zistených skutočnostiach aumelo predraženej škodovej udalosti. Podľa žalovaného chýbali znalecké posudky a presný popis ako
vyznačená škoda vznikla.

3. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie, pretože žalobca
navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa zákona o upomínacom konaní.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že skutočnosti,
ktoré žalovaný uvádza v odpore, nespochybňujú opodstatnenosť a dôvodnosť samotnej povinnosti

uloženej platobným rozkazom; v jeho podaní absentuje odôvodnenie vo veci samej. Žalovaný nesie
zodpovednosť za riadne odôvodnenie odporu, čo je v súlade s princípom zodpovednosti strán za
kvalitu a obsah prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a s princípom efektívnosti súdneho
konania. Tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu neopodstatnené a nemajú charakter účinného popretia
skutkových tvrdení žalobcu, okrem toho žalovaný neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mohli nárok žalobcu
čo i len čiastočne spochybniť, jeho obrana spočíva iba v jeho subjektívnych názoroch.

5. Žalovaný v rámci dupliky prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na miesto dopravnej nehody
boli privolané policajné zložky a on neobdržal žiadne doklady dokumentujúce dopravnú nehodu. Výšku
spôsobenej škody žalobca vyčíslil na sumu 4 929,47 eur ako poistné plnenie, pričom nie je zrejmé, prečo
si uplatňuje voči nemu plnenie vo výške 3 943,57 eur. Poukázal na § 12 ods. 1 zákona o povinnom

zmluvnom poistení, s tým, že žalobca sa odvolal podľa neho na tvrdenie, že žalovaný si nesplnil
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, preto je povinný nahradiť žalobcovi časť
náhrady poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil poškodenému. Podľa žalovaného žalobca uviedol
ustanovenia zákona, ktoré odkazuje na osobitný právny predpis - zák. č. 315/1996 Z. z., ktorý bol inak
zrušený a nahradený zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Upriamil pozornosť na § 64 ods. 1 a §

66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., preto ak by mal žalovaný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, musel by ju
najskôr kvalifikovať ako dopravnú nehodu v zmysle zákona, pričom pri nej na niektorom zo zúčastnených
vozidiel vznikne hmotná škoda prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (3
990 eur). V danej situácii bolo obtiažné, obzvlášť pre laika, vyhodnotiť výšku hmotnej škody.
Žalovaný dopravnú nehodu vyhodnotil iba ako škodovú udalosť, pri ktorej nie je potrebné ohlasovanie

policajtovi. Ohlasovacia povinnosť ale bola splnená, pretože k dopravnej nehode sa dostavili príslušníci
Policajného zboru. Podľa žalovaného žalobca nezdokladoval vznik škody, likvidáciu poistnej udalosti,
absentuje spôsob ohodnotenia spôsobenej škody a ani to, či poškodenému bola preplatená faktúra na
opravu poškodeného vozidla alebo či sa plnilo na základe rozpočtu. Žalobca požaduje od žalovaného
zaplatenie sumy 3 943,57 eur, čo nie je ani jedenapolnásobok väčšej škody, čo je inak suma 3 990

eur, ktorú určuje pri ohlasovacej povinnosti priamo zákon. Žalobca nemá podľa žalovaného nárok na
náhradu celého poistného plnenie alebo jeho časti, pretože je zrejmé, že žalobca ako poisťovňa bola o
dopravnej nehody informovaná, riešila ju a poškodenému preplatila aj poistné plnenie.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalovaného nebola nahlásená poistná

udalosť žalobcovi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti podľa § 10 ods.1 zákona
o povinnom zmluvnom poistení, na základe čoho si žalobca uplatnil voči nemu nárok na náhradu časti
poistného plnenia uhradeného poškodenému - § 12 ods.1 písm. g) zákona. Tvrdenia žalovaného o tom,
či bola nahlásená dopravná nehoda ako aj skutočnosti ohľadne výšky poskytnutého poistného plnenia
poškodenému sú pre tento spor irelevantné. Žalobca poškodenému uhradil sumu 5 747,18 eur , pričom

poistné plnenie predstavovalo sumu 4 929,47 eur a zvyšná suma predstavovala náklady, ktoré vynaložil
poškodený na prenájom iného vozidla. Zo strany žalobcu nakoniec došlo ešte k zníženiu uplatneného
plnenia, a to na sumu 3 943,57 eur. Žalobca posudzuje v rámci svojej činnosti každý prípad osobitne,
napr. 100 % poistného plnenia uplatňuje v prípade, ak vodič vedie vozidlo pod vplyvom návykovej látky.
V tomto prípade uplatnil nárok z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosti a nenahlásil poistnú udalosť v

zákonom stanovenej lehote. Navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

7. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania uviedol, že z doposiaľ tvrdených skutočností
nebola zrejmá špecifikácia nároku žalobcu. V žalobe žalobca uviedol len § 12 ods.1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení a až na pojednávaní špecifikoval, že si uplatňuje nárok na náhradu podľa § 12 ods.1

písm. g) tohto zákona. S poukazom na to je zrejmé, že treba skúmať dôvody resp. prekážky, prečo
k takémuto porušeniu došlo a či vlastne k nemu došlo. Navrhol výsluch žalovaného, nakoľko on bol
pri dopravnej nehode podľa jemu známych informácií zadržaný a umiestnený do cely predbežného
zaistenia. Nemal k dispozícii žiadne doklady ani správy o dopravnej nehode. Poukázal na to, že žalobcasa o dopravnej nehode dozvedel priamo z relácie dopravnej polície, ktorá mu bola doručená. Pokiaľ
ide o samotnú výšku poistného plnenia uhradenú poškodenému, žalovaný má pochybnosť o tom, či
je reálna a či vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Navrhol, aby žalobca súdu predložil

kompletný rozpočet ohľadne jednotlivých dielov, ktoré boli na motorovom vozidle poškodené, a to aj
vrátanie fotodokumentácie. Myslel si, že v takej výške škoda vzniknúť nemohla. Takisto považoval
za neprimeranú výšku refundácie, pretože žalobca o dopravnej nehode bol informovaný, riešil ju a
poškodenému preplatil poistné plnenie. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nevedel uviesť, či
žalovaný niekedy nahlásil poistnú udalosť a ani či sa zaujímal o túto vec. Po dopravnej nehode bol

zadržaný policajtmi, pretože sa mal dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

8. Právny zástupca žalobcu s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, keďže v žalobe zreteľne a jasne citoval
porušeniu § 10 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a potom neskôr v žalobe definoval, na
základe čoho si uplatnil svoj nárok. Teda je zrejmé, že neoznámil vznik poistnej udalosti do 15 dní od jej
vzniku a táto nedôslednosť žalovaného nemôže byť na ťarchu tohto konania a na jeho hospodárnosť.

Podotkol, že v § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení je jasne uvedené, že poisťovateľ má proti
poistníkovi, teda žalovanému, nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil. Poistné
plnenie vyplatené poškodenému je výsledkom likvidačného šetrenia a odborného skúmania pracovníkov
žalobcu. Preto považoval za absolútne nedôvodné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu v tom
smere,abypredkladaldokumentáciuavšetkydokumenty,ktorépreukazujúvyplateniepoistnéhoplnenia

v takej výške. Podotkol, že žalovaný neuviedol, aká výška je správna, iba paušálne tvrdí, že si myslí, že
uvedená výška nie je preukázaná. Výsluch žalovaného bol podľa neho nedôvodný a na žalovaného sa
nevzťahujú ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v rámci Civilného sporového poriadku, keďže ide o
zákonný nárok, a nie spotrebiteľský. Pre prípad, ak by súd považoval vzťah za spotrebiteľský, žalovaný
bol zastúpený advokátom, preto sa na neho § 296 Civilného sporového poriadku nevzťahuje.

9. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu, mal za to, že uplatnený nárok
nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného nebola
splnená zákonom stanovená povinnosť a žalobca v tomto prípade postupoval tiež výlučne podľa zákona
a uplatnil si voči nemu refundáciu poistného plnenia.

10. Právny zástupca žalovaného považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že v
tomto prípade treba skúmať objektívnu prekážku, ktorá bránila žalovanému splniť zákonom určenú
povinnosť. V skutočnosti tu existovala objektívna prekážka, a to obmedzenie žalovaného na osobnej
slobode. Takisto trval na tom, že nebola preukázaná zo strany žalobcu dostatočným spôsobom výška

škody predstavujúca poistné plnenie vyplatené poškodenému. Uplatnená refundácia bola podľa neho
taktiež neprimeraná.

11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré strany sporu predložili, a to reláciou polície o priebehu dopravnej nehody, oznámením

o poistnom plnení, uplatnením postihu z 30.05., 30.08. a 01.10.2018, poistnom zmluvou, likvidačnou
správou, úhradou z 24.05.2018, výpisom z knihy nehôd, vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový
a právny stav:

12. Medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 23.11.2017 zmluva o povinnom zmluvnom poistení so

začiatkom poistenia dňa 23.11.2017 o 11:30 hod., pričom predmetom zmluvy bolo motorové vozidlo zn.
ŠKODA SUPERB, R.: ZM XXX CE, rok výroby 2009.

13. Z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody č. 286811 vyplýva, že dňa 02.01.2018 o
21:40 hod., vodič MV zn. ŠKODA SUPERB, EČV: ZM XXX CE, menom Miroslav B., viedol motorové

vozidlo na diaľnici D1 smerom do Bratislavy v strednom jazdnom priebežnom pruhu, pričom na km
15,391 v dôsledku mikrospánku narazil do pred ním idúceho vozidla - ťahača zn. Mercedes Benz Actros,
EČV: SB XXXXK s prívesom zn. Lohr EČV: R. V Dopravná nehoda bola evidovaná ako objasnená,
pričom žalovaný ako vodič porušil povinnosti vodiča, a to viedol vozidlo, ak jeho schopnosť vodiča viesť
vozidlo bola znížená únavou (mikrospánok). To bola rozhodná príčina dopravnej nehody. Okrem toho

bolo v správe uvedené, že u žalovaného došlo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona (vedenie vozidla, ak sa naňho vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného
štátneho orgánu o zákaze činnosti).14. Podľa výpisu z knihy dopravných nehôd zo dňa 24.01.2018 dopravnú nehodu zavinil vodič C. B.,
tj. žalovaný, ktorému vznikla na vozidle škoda 5 000 eur a jej účastníkom bol aj vodič K. R., ktorému
vznikla na vozidle škoda 5 000 eur (orientačný odhad).

15. Žalobca v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej žalovaným, vyplatil poškodenému poistné plnenie
vo výške 5 747,18 eur dňa 24.05.2018, a to na základe likvidačnej správy k poistnej udalosti z PZP
žalovaného. Predmetná suma pozostávala zo sumy 4 929,47 eur ako škody na motorovom vozidle,
určenej rozpočtom, ekologickej škody v sume 78,29 eur a ušlého zisku za náhradné motorové vozidlo v

sume 739,42 eur. Žalobca si v likvidačnej správe uplatnil voči žalovanému postih 80% za nenahlásenie
poistnej udalosti.

16. Žalobca zaslal na vedomie žalovanému oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.05.2018, v ktorom
uviedol, že poistnú udalosť vybavil a výšku skutočnej škody v sume 5 747,18 eur (4 929,47 eur ako
náklady na opravu vozidla + 817,71 eur ako iné položky) stanovil na základe nahlásených údajov

o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky veci, správy vyšetrovacích orgánov, predložených
dokladov o výške spôsobenej škody.

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúťvdojednanomrozsahuplnenie,aknastanenáhodnáudalosť vzmluvebližšieoznačená

a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 2 písm. d), e), g) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako
ZoPZP), poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá

je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného
predpisu; poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len
„poistná zmluva“); poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona.

19. Podľa § 10 ods. 1 ZoPZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti
a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,
b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

20. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 .

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

22. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok

z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Súd mal preukázané, že žalovaný dňa 02.01.2018 motorovým vozidlom Škoda SUPERB EČV: ZM
XXX CE zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla s EČV: R poškodenýK. R. G., G.. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, takisto nebolo sporné, že žalovaný v
lehote 15 dní nenahlásil poistnú udalosť žalobcovi. Sporným zostalo posúdenie, či na strane žalovaného
existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 1 ZoPZP ako aj

výška uplatneného nároku.

25. Súd poukazuje na to, že žalobca už v samotnej žalobe špecifikoval, akú povinnosť žalovaný porušil,
keď uviedol, že neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, tj. 15 dní od vzniku
poistnej udalosti. Z tohto je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, resp.

jeho časti podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP. Na základe toho sa súd nemohol stotožniť s tvrdením
právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol na pojednávaní, že z doposiaľ tvrdených skutočností
žalobcu nebola zrejmá špecifikácia nároku žalobcu. Žalovaný je v konaní zastúpený advokátom a
uznesením súdu zo dňa 21.05.2020, č. k. 36C/27/2020-49, bol oboznámený s tým,
že je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas. Bol súdom poučený o následkoch
sudcovskej koncentrácie, tj. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas,

ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Ak teda právny zástupca žalovaného navrhol až na pojednávaní výsluch žalovaného, súd
naň neprihliadol. Súd mal za to, že žalovaný mal dostatok priestoru od 18.06.2020 na to, aby uplatnil
prípadné návrhy na vykonanie dôkazov. Práve dňa 18.06.2020 bolo žalovanému doručené predmetné
uznesenie. Okrem toho súd uvádza, že žalovaný ani v odpore proti platobnému rozkazu a ani v

rámci dupliky neuvádzal žiadne dôvody, ktoré mu prípadne bránili v oznámení poistnej udalosti ako
takej. Namietal len výšku škody, jej presný popis a riešil ohlasovaciu povinnosť dopravnej nehody.
Žalovanýsaotermínepojednávaniamalmožnosťdozvedieťodsvojhoadvokáta,ktorémubolodoručené
predvolanie na pojednávanie dňa 08.07.2020; preto si mal svoje pracovné záležitosti, ak chcel byť
osobne prítomný na pojednávaní, zariadiť tak, aby sa ho aj zúčastnil. V tomto prípade súd neprihliadol

na návrh právneho zástupcu žalovaného (výsluch žalovaného), pretože by si to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania. Predsa, ak aj bol priamo žalovaný po dopravnej nehode zadržaný (z
dôvodu, že došlo u neho k mareniu výkonu úradného rozhodnutia), mal možnosť v rámci lehoty 15 dní
riešiť predmetnú vec, resp. niekoho poveriť jej riešením. Z vykonaného dokazovania nebolo zo strany
žalovaného ani preukázané, že by si túto povinnosť splnil prípadne neskôr, tj. po uplynutí 15 dní. Súd

má za to, že týmto postupom nedošlo ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože
z jeho strany mali byť uvedené všetky skutkové tvrdenia, resp. popreté tvrdenia žalobcu včas, tj. po tom,
čo sa dozvedel o tomto konaní doručením platobného rozkazu z upomínacieho súdu.

26. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy žalovaného, a to znalecké dokazovanie, spôsob výpočtu a rozsahu

škody, zdokladovanie priebehu likvidácie poistnej udalosti, súd im nevyhovel. Dôvodom bola skutočnosť,
že tieto nesúvisia s predmetom tohto konania. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal likvidačnou
správou k poistnej udalosti z PZP zo dňa 22.05.2018 výšku poistného plnenia v sume 5 747,18 eur
ako aj jej uhradenie poškodenému bankovým prevodom na účet poškodeného. Žalovaný zodpovedá za
regresnú škodu, ktorú zavinil a žalovaným nebolo preukázané, že by to tak nebolo. Žalovaný ako osoba

zodpovedná za vzniknutú škodu bol poisteným na základe uzatvorenej poistnej zmluvy a zároveň bol
aj poistníkom. Pokiaľ ide o škodu, tak táto preukázateľne vznikla na poškodenom motorom vozidle, čo
vyplýva z predložených dôkazov, konkrétne z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody
ako aj z výpisu z knihy dopravných nehôd zo dňa 24.01.2018. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej
preukázané, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia

vozidla, v príčinnej súvislosti s prevádzkou ktorého škoda vznikla.

27. Ako už bolo uvedené, súd za dôvod hodný osobitného zreteľa v prospech žalovaného nepovažoval
súd ani tú skutočnosť, že žalovaný bol po dopravnej nehody zadržaný políciou, a to z dôvodu,
že žalovaný ako vlastník a poistník motorového vozidla bol vinníkom dopravnej nehody, teda vedel o

tom, že tak na vozidle poškodeného ako aj na jeho vozidle vznikla škoda. Súd dáva do pozornosti
zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len
bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. Napriek tomu samotný žalovaný nepreukázal a ani jeho zástupca nevedel
uviesť, či si splnil povinnosť oznámenia poistnej udalosti prípadne po uplynutí 15 dňovej lehoty. Súd
má za to, že túto povinnosť si s najväčšou pravdepodobnosťou nesplnil, pretože na pojednávaní právnyzástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa dozvedel o dopravnej nehode priamo z relácie dopravnej
polície,ktorámuboladoručená.Toznamená,žemalkdispozíciidokladotom,ženastalapoistnáudalosť
a aj tak, poistnú udalosť, žalobcovi nenahlásil.

28. Keďže žalovaný pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonal
s náležitou obozretnosťou, dobrovoľne sa vystavil riziku, ktoré tak musí znášať. V zmysle ustanovenia
§ 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP žalobca mal nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti voči
žalovanému a bolo iba na žalobcovi, v akej výške si to uplatní. Žalobca si uplatnil voči žalovanému

iba časť poistného plnenia, a to vo výške 3 943,57 eur, predstavujúcu 80% z poistného plnenia (zo
sumy 4 929,47 eur). Žalobca mal právo uplatňovať regresný nárok, ale jeho vyčíslenie podľa záveru
súdu nezodpovedalo vzniknutej situácii. Určenie rozsahu daného plnenia by malo vyjadriť charakter
porušenia povinnosti. Za situácie, keď prevádzkovateľ motorového vozidla si riadne plnil svoju povinnosť
platiť poistné a žalobca na základe tohto pristúpil aj k plneniu a likvidácii škodovej udalosti, potom
rozsah postihu vo výške 80% z poistného plnenia pri oneskorenom resp. neexistujúcom oznámení o

poistnej udalosti zo strany žalovaného tak, ako to vysvetľuje žalobca, neobstojí. Žalobca ako poisťovateľ
získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia zo záznamu o vyšetrení dopravnej
nehody, teda aj nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu
činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému. Je pravdou, že oznamovacia
povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne rozsiahly význam; náhradu škody poškodenému môže

poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej
udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Preto
je nútená vykonať z dôvodu zanedbania povinnosti žalovaného úkony na preukázanie právneho
základu zodpovednosti. V tomto prípade ale žalobca zlikvidoval poistnú udalosť, vypracoval správu dňa
22.05.2018 a bezprostredne na to poškodenému poukázal dňa 24.05.2018 poistné plnenie a oboznámil

o tom aj priamo žalovanému.

29. Náhrada, na ktorú má poisťovateľ právo, má vyjadrovať určitý majetkový postih poisteného za to,
že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 ZoPZP. Pretože žalovaný nesplnil svoj zákonný
záväzok, súd považoval za opodstatnený a nepriečiaci sa dobrým mravom nárok na náhradu poistného

plnenia žalobcu vo výške 30% z poistného plnenia, vyplateného žalobcom poškodenému. Žalobca ako
poisťovateľzískalpostačujúceúdajepotrebnépreposkytnutiepoistnéhoplneniazozáznamuovyšetrení
dopravnej nehody, teda nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu
sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému (rozsudok Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/257/2009). V prepočte ide o sumu 1 478,84 eur (30% zo sumy 4 929,47 eur), pričom

za základ výpočtu vzal súd práve sumu 4 929,47 eur, predstavujúcu aj podľa vyjadrenia žalobcu reálne
poistné plnenie, pretože zvyšná suma predstavovala iné náklady, preplatené poškodenému. V tomto
smere súd poukazuje aj napr. na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/146/2018, kde si
práve žalobca uplatnil náhradu poistného plnenia tiež v rozsahu 30%. Súd pri určení výšky zohľadnil
skutočnosť, že si poisťovne v obdobných prípadoch uplatňujú nárok v rozsahu od 5 do 30% zo sumy

poistnéhoplnenia,vyplatenéhopoškodenému(napr.OkresnýsúdDunajskáStreda,sp.zn.14C/37/2019
(5%), Okresný súd Trenčín, sp. zn. 24Csp/57/2017 (20%).

30. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania, súd jeho návrhu vyhovel a priznal mu ich
odo dňa 02.10.2018, tj. odo dňa nasledujúceho po realizácii urgencie žalobcu žalovanému na zaplatenie

náhrady poistného plnenia vo výške 3 943,57 eur.

31. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že
žaloba je len v časti o zaplatenie 1 478,84 eur spolu s úrokom z omeškania, skutkovo a právne dôvodná,
preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %. Keďže súd žalobe žalobcu vyhovel v sume 1 478,84 eur,
žalobca bol úspešný v rozsahu 37,50 % a žalovaný v rozsahu 62,50 %. Žalobca sa žalobou domáhal

zaplatenia istiny vo výške 3 943,57 eur, tj. úspech nemal v sume 2 464,73 eur. Úspešnejší bol tak
žalovaný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 25 % (62,50% - 37,50%).
Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému
nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.