Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Marián Furman
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14Er/611/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711212247
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8711212247.2
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa v Bratislave, pobočka Poprad,
so sídlom ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad proti povinnému: Marián Kozár, s miestom podnikania
Kišovce 251, 059 12 Hôrka, IČO: 37 115 316 , o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 217,25
EUR s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský
úrad so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. EX 1308/2011, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 22.09.2011 sa
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 217,25 eur s prísl. na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovni č. 700-3010175309-GC04/09 zo
dňa 16.04.2009. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 18.10.2011.
2. Dňa 13.07.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57
ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,atovzhľadomnato,ževzmyslevykonanýchúkonovvexekučnom
konaní a získaných správ a oznámení z registrov spracujúcich majetkové práva a následným šetrením
bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok. Súdny exekútor konštatoval, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto je tu daný dôvod na zastavenie exekúcie
vzmysle§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku.Zároveňžiadal,abysúdrozhodolotrováchexekúcie
podľa priloženého vyúčtovania s tým, že na ich úhradu zaviaže oprávneného v zmysle § 203 ods. 2
Exekučného poriadku.
3. Výzvou zo dňa 09.07.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie.
4. Dňa 19.07.2019 bolo súdu doručené oznámenie oprávneného, že exekučný titul, na základe ktorého
sa v tomto exekučnom konaní vymáha pohľadávka oprávneného, nie je možné z dôvodu uplynutia času
vykonať.
5. Následne oprávnený dňa 19.07.2019 doručil súdu vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie, pričom uviedol, že so zastavením exekučného konania z dôvodu nemajetnosti
povinného nesúhlasí, nakoľko povinný je aj naďalej držiteľom živnostenského oprávnenia a taktiež nie
je vylúčená zmena majetkových pomerov povinného s poukazom na produktívny vek povinného.6. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
10. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase začatia
exekúciepohľadávkynapoistnom,pokutáchanapenálevymáhaSociálnapoisťovňapodľatohtozákona
a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do
desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
11. Súd mal preukázané, že exekučným titulom, ktorým sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného,
je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-3010175309-GC04/09 zo dňa 16.04.2009, ktoré bolo vydané
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť sumu
534,95 eur, pričom predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 28.05.2009.
Exekučné konanie je teda vedené na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.05.2009. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe ktorého bol vydaný exekučný
titul, stanovoval desaťročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia
(exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Keďže v predmetnej veci nadobudol exekučný titul
právoplatnosť dňa 28.05.2009, oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa
28.05.2019
12. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 13.07.2018, teda ešte pred uplynutím
prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku, súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vzhľadom na to, že k zisteniu nemajetnosti povinného došlo
za riadneho priebehu exekúcie, t. j. pred uplynutím 10-ročnej prekluzívnej lehoty, súd sa v prvom rade
zaoberal či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.
13.Šetrenímzexekučnéhospisumalsúdzapreukázané,žepovinnýniejeevidovanýakozamestnanec,
nepoberá žiadne dávky, ani dôchodok, je síce od roku 2000 evidovaný ako samostatne zárobkovo
činná osoba, avšak odvodové povinnosti si neplní a teda má evidovaný dlh voči Všeobecnej
zdravotnej poisťovni vo výške 5.406,89 eur, voči Sociálnej poisťovni vo výške 2.657,83 eur. Nie je
vlastníkom motorových vozidiel, je spoluvlastníkom nehnuteľností s veľkým počtom spoluvlastníkov,
avšak oprávnený návrh na zriadenie záložného práva, ani súhlas s predajom nehnuteľností neudelil.
Povinný nemá vedené účty v bankách, nie je evidovaný ako záložca, voči povinnému je vedených 14
exekučných konaní vo výške istín 8.082,90 eur.
14. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností
písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od
majetkových pomerov povinného, však patrí výlučne do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd
nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.
Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku
majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase
vyhlásenia uznesenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nie v budúcnosti.
15.Zobsahuexekučnéhospisu,akoajzosprávyostaveexekučnéhokonaniabolojednoznačnezistené,
že povinný nemá žiaden príjem, nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť akýmkoľvekspôsobomnavykonanieexekúcieuvedenýmvExekučnomporiadku,akoajsohľadomnapočetexekúcií
a výšku dlhov a na základe toho, že k zisteniu týchto skutočností došlo pred uplynutím prekluzívnej
lehoty na vymáhanie nároku oprávneného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.
16. Pre úplnosť súd dodáva, že účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale
aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony
smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho
uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden postihnuteľný
majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného
by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že
pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť
zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia
exekúcie opäť musel znášať.
17. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako
návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad
exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
20. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený,ztohodôvodusúdvyslovil,
že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy
má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek
tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov
mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku
rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.