Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 26, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/116/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819203805
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7819203805.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v I.D., Y. XX, zastúpenej Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom v Trnave, Vajanského
10 proti žalovaným: 1. N. P. BB-Servis, so sídlom v Rožňave, Edelényska 1945/10, IČO: 41 291 077,
zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 105/2 a 2. S.. B.

S., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., T. XXX/XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/45/2019-146 zo dňa 19. marca
2021

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie vo výrokoch pod č. I. a č. III.

II. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmuznesenímoznačeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd konanie proti žalovanému v 2. rade S.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX T.

z a s t a v u j e.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
IV. Súd vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade stranám nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa
27.12.2020 a ktorým žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovaným zdržať sa činnosti výkonu opráv
motorových píl a iného nakladania s nimi, s ktorými je spojený zvuk vydávajúci motorová píla. Svoj návrh
odôvodnila skutočnosťami, že žalobkyňa je vlastníčkou (podiel 1/1) rodinného domu so súpisným číslom
XXX postavenom na pozemku - parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom
XXXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym

odborom Okresného úradu Rožňava na LV č. XXXX v okrese I.D., obci I. a katastrálnom území I. /
Rodinný dom/. Žalovaný v 1. rade je so súhlasom, resp. podľa zmluvy so žalovaným v 2. rade užívateľom
časti administratívnej budovy so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku - parcele registra C
evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X, druh zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava na
LV č. XXXX v okrese I., obci I. a katastrálnom území I.. Podľa výpisu zo živnostenského registra

žalovaný v 1. rade má prevádzkareň na adrese Š. XXX/XX L. I.ožňave, ktorá však neexistuje. Žalovaný
v 1. rade má však preukázateľne prevádzkareň v stavbe administratívnej budovy so súpisným číslomXXX, len asi 20 metrov od rodinného domu žalobkyne. Činnosťou žalovaného v 1. rade je oprava
motorových píl, k čomu dochádza počas otváracích hodín, teda okrem nedele každý deň a túto činnosť
vykonávajú až 2 zamestnanci/osoby, teda s krátkymi prestávkami počuť aj súčasne dve motorové píly.

Podľa Územného plánu mesta Rožňava ide o časť mesta (Severo-západná časť mesta, okrsok č. 5),
konkrétne Banská strana, ktorá je určená najmä na bývanie. Z označenia nehnuteľnosti, v ktorej má
žalovaný v 1. rade prevádzkareň, vyplýva, že tá je určená na výkon administratívy a určite nie na opravu
motorových píl. Teda žalovaní užívajú nehnuteľnosť v rozpore s jej účelom užívania. Rodinný dom sa
nachádza v zastavanom území obce s účelom užívania na bývanie, čo vyplýva z označenia stavby.

Podľa tvrdenia žalobkyne za súčasného stavu je nemožné rodinný dom obývať a užívať ho. Zvuk, čo len
jednej motorovej píly, je s ohľadom na zanedbateľnú vzdialenosť cca. 20 m tak intenzívny, že rodinný
dom sa stal neobývateľným. Zvuk len jednej motorovej píly je svojou hlasitosťou tak intenzívny, že je
vylúčená komunikácia osôb na dvore rodinného domu. Zo strany žalovaného v 1. rade ako suseda
žalobkyne, dochádza k obťažovaniu žalobkyne a iných osôb zdržiavajúcich sa v rodinnom dome výrazne
nadmieruprimeranúpomerom.Žalovanýv1.radebolvyzvanýžalobkyňouprostredníctvomjejprávneho

zástupcu cez SMS, aby túto svoju činnosť na tomto mieste ukončil. Žalobkyňa prostredníctvom jej
právneho zástupcu sa so žalovaným v 1. rade aj osobne stretli dňa 23.12.2019 za účelom dosiahnutia
dohody o ukončení jeho činnosti na predmetnom mieste, žalovaný v 1. rade však sa odvolávajúc na
svoj podnájomný vzťah a na vynaložené investície s tým nesúhlasil. Vzhľadom na uvedené a osvedčené
dôkazmi je podľa žalobkyne daný dôvod na zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia v tejto veci,

nakoľko existuje potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 11C/45/2019-20 zo dňa 24.1.2020 návrhu žalobkyne v celom
rozsahu vyhovel a z dôvodu podania odvolania zo strany žalovaného v 1. rade proti tomuto uzneseniu a
dôvodnosti uplatnených odvolacích námietok, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/40/2020-122

zo dňa 11.9.2020 zrušil uznesenie vo výrokoch pod č. I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie opakovane posúdiť splnenie
zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to v kontexte preskúmania vecnej
legitimácie strán sporu, ako aj z hľadiska celkového vyhodnotenia konkrétneho skutkového stavu veci v
znení učineného právneho posúdenia veci v kontexte preskúmania konkrétne uvádzaných skutočností

strán sporu a to tak, aby rozhodnutie spĺňalo predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

4. Na základe vykonaného dokazovania, v znení jeho doplnenia vyjadreniami strán sporu a jeho
vyhodnotením, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329

ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP a to potom, čo žalobkyňa žalobu vzala späť proti žalovanému v 2. rade a
preto súd prvej inštancie v zmysle § 144 a § 145 ods. 1 CSP konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil.

5. Následne súd prvej inštancie preskúmaval dôvodnosť naplnenia zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia v znení hore citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že

pre nariadenie v navrhovanom znení nie sú splnené zákonné podmienky, keďže žalobkyňa neosvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v navrhovanom rozsahu, keďže pripojený
zvukový záznam súd nepovažoval za dostačujúci dôkaz, že žalovaný v 1. rade nad mieru primeranú
pomerom obťažuje žalobkyňu, resp. vážne ohrozuje výkon jej práv, keďže žalobkyňa v rodinnom dome
nebýva a ani nikdy nebývala, predmetný dom bol využívaný ako sklad a v minulosti na podnikateľské

účely (čo aj žalobkyňa sama potvrdila vo svojom vyjadrení) s tým, že dom žalobkyne sa nachádza v
areáli, kde sú výlučne budovy určené na výrobu, sklady a podnikateľské prevádzky, z čoho je zrejmé,
že lokalita, v ktorej žalovaný v 1. rade vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, nie je určená na bývanie,
čo aj žalovaný osvedčil predloženým územným plánom a žalobkyňa sa aktuálne domáha zamedzenia
výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného len z dôvodu potreby predaja predmetnej nehnuteľnosti, čím

nie je splnená podmienka osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy s tým, že nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia by bola poskytnutá právna ochrana iba žalobkyni.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s odkazom
na § 251 CSP a to tak, že žalovanému ako plne úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania

voči neúspešnej žalobkyni. Nakoľko žalovanému v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej
inštancie rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade voči žalobkyni, aj
keď zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade procesne zavinila žalobkyňa.7. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalobkyňa a to v rozsahu výrokov pod
č. I. a III., ktoré odôvodňovala v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že
výpisom z katastra nehnuteľností preukázala svoje výlučné vlastnícke právo k stavbe rodinného domu,
ktorý je predmetom konania, o čom predložila aj LV č. XXXX, čím jednoznačne preukázala dôvodnosť
uplatneného práva. Bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva z toho, že nemôže
svoj rodinný dom využívať, keďže tomu bráni výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, pri ktorom je

produkovaný nadmerný hluk, čím jej súd neposkytuje dostatočnú ochranu jej vlastníckeho práva, aj
keď osvedčila, že žalovaný má na susediacom pozemku s parcelou č. XXXX/XX (LV č. XXXX, kat.
úz. I.), prevádzkareň opravy motorových píl a krovinorezov, čo potvrdil aj žalovaný a zvuk vydávajúci
motorovou pílou a krovinorezom je všeobecne známou kategóriou, ktorú netreba osobitne osvedčovať.
Apelovala na to, že predmetný dom je určený na bývanie, ako aj stavby rodinných domov v jej susedstve,
o čom predložila snímku z katastrálnej mapy, čím je rozhodnutie súdu v tomto znení nesprávne s

tým, že rovnako nemožno súhlasiť aj s uvádzaným odôvodnením uplatneného nároku titulom potreby
predaja nehnuteľnosti, keďže so svojim vlastníctvom je oprávnená nakladať. Žalobkyňa zdôraznila, že
za súčasnej situácie je rodinný dom (určený na bývanie) neobývateľný. Zvuk motorovej píly, ktorý je
pravidelnousúčasťoukaždéhodňaodpondelkadosoboty,brániužívaniurodinnéhodomu,keďnadvore
sa nedá ani rozprávať, ani oddychovať a žalobkyňa je vylúčená z užívania predmetu svojho vlastníctva,

má rodinný dom, ktorý je zavretý, nakoľko za súčasnej produkcie hluku žalovaným sa nedá užívať.
Tento stav trvá už vyše jedného roka. Uviedla, že potvrdenie napadnutého uznesenia by znamenalo
absurdnú a neudržateľnú povinnosť každého vlastníka/užívateľa rodinného domu strpieť hluk motorovej
píly z bezprostredného susedstva rodinného domu/obydlia, keďže zvuk kosačky pôsobí rušivo, nie to
zvuk motorovej píly.

8. Žalobkyňa navrhovala napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd vyhovie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení zmeny z 30.9.2020, a to v tomto znení: Žalovaný Ondrej Bartha
BB-Servis, so sídlom Edelényska 1945/10, 048 01 Rožňava, IČO: 41 291 077 je povinný zdržať sa
akejkoľvek takej činnosti s motorovými pílami s krovinorezmi, s ktorými je spojený zvuk vydávaný

naštartovanou motorovou pílou a krovinorezom, a to na nehnuteľnostiach - pozemkoch s parc. č. XXXX/
XXD.XXXX/XX,ktorésúevidovanévkatastrinehnuteľnostívedenomkatastrálnymodboromOkresného
úradu Rožňava na LV č. XXXX v okrese I., obci I. a katastrálnom území I. a na pozemku s parc. č.
XXXX/XX, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu
Rožňava na LV č. XXXX v okrese I., obci I. a katastrálnom území I..

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukazoval na to, že v predmetnom konaní je nesporné,
že žalobkyňa v nehnuteľnosti nebýva a preto s poukazom aj na osvedčenie dôvodnosti uplatneného
nároku jej nič nebráni domáhať sa štandardnou žalobou a riadnym dokazovaním uplatneného nároku,
keďže v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady nariadenia navrhovaného neodkladného

opatrenia s tým, že v danom prípade mal žalovaný vedomosť o tom, že žalobkyňa už nehnuteľnosť
predala, čím je vyvrátené jej tvrdenie o úplnom obmedzení výkonu jej vlastníckeho práva v podobe práva
s vecou disponovať. Nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k intenzite hluku a jeho primeranosti, keďže
základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia nie je splnený.

10. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po preskúmaní v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a preto odvolací súd potvrdil napadnuté
uznesenie vo výrokoch pod č. I. a č. III. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.13. Odvolací súd je v prejednávanej veci rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že nie sú
splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa tvrdenými
skutočnosťamineosvedčilaexistenciunebezpečenstvabezprostrednehroziacejujmy,ktorábyjejhrozila

výkonom podnikateľskej činnosti zo strany žalovaného v 1. rade s tým, že na tento účel predmetná
nehnuteľnosť slúžila už pred nadobudnutím jej vlastníckeho práva a len konštatovanie, že súd má mať
vedomosť, aký hluk spôsobuje podnikateľská činnosť žalovaného v 1. rade, v danom prípade nie je
osvedčením naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ani
domnelý predaj nehnuteľností zo strany žalobkyne a ďalšie ňou uvádzané skutočnosti neodôvodňujú

v danom prípade jej obavu z vykonania exekúcie, pričom treba apelovať na to, že v prejednávanej
veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej
a žalobkyňa sa ním domáhala trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu, čo v danom prípade z
dôvodu neosvedčenia zákonných predpokladov navrhovaného neodkladného opatrenia jednoznačne
nie je dôvodné, nakoľko v takýchto prípadoch trvalej úpravy sa vyžaduje zvýšená kontrola súdu z
hľadiska naplnenia zákonných predpokladov pre takto navrhované neodkladné opatrenie.

14. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania

vo veci samej.

20. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených
počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného
ohrozenia budúcej exekúcie do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany.

21. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

22. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,

ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.23. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

24. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl.

CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné
v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a
účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.

25. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel

od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne
vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených
prípadoch.

26. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu
návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením

upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná,
obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny
a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.

27. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí

navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť a to zvlášť v prípade, keď nariadené neodkladné opatrenie
nahrádza vec samu.

28. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

29. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).30. Pred nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP sa vychádza
z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové
okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

31. Citované ustanovenie § 325 ods. 2 písm. c/ CSP spočíva v uložení zákazu nakladania s vecami
alebo právami. Tento zákaz uloží súd takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je
nevyhnutná pre plnenie jej povinností voči tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v ekonomickej
činnosti.

32. Nenakladanie s vecami a právami (zákaz dispozície s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj
doinýchústavouzaručenýchpráv.Podľačl.20ods.4ÚstavySRnútenéobmedzenievlastníckehopráva
je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Z toho dôvodu je treba pred nariadením
neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu dispozície nedochádza k zásahu

do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru.

33. Citované ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d/ CSP spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať,
zdržať sa istých rušivých zásahov alebo strpieť určité obmedzenia, teda predpokladá uloženie povinnosti
vyplývajúcej z hmotnoprávnych záväzkov.

34. Odvolací súd po preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia dospel k záveru,
že v danom prípade neodkladná úprava pomerov vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia v
preskúmavanej veci neprichádzala do úvahy.

35. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože bez toho aby súd podrobil hranicu hluku prieskumu v rámci
dokazovania (čo môže byť ale predmetom dokazovania až v konaní o veci samej) nemožno uzavrieť,
že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

36. Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie, že súd je povinný v tomto konaní poskytnúť
ochranu nielen strane žalobkyne, ale aj strane žalovaného, ktorý prípadne môže byť obmedzený len do
tej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených
záujmov. V tomto štádiu konania by zásah do práv žalovaného bol neprimeraný, vzhľadom na možnosť

vzniku škody v dôsledku prerušenia podnikateľskej činnosti, ktorú už dlhodobo vykonáva, pričom
žalobkyňa nevyvrátila ani to, že predmetnú nehnuteľnosť predala, a preto aj odvolací súd považuje návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný.

37. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné

vyhovieť, pretože nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému v 1. rade proti žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).