Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206952
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617206952.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko,
a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol. s.r.o., Dr. Vladimíra
Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: W. F., narodená X. N. XXXX, trvalý pobyt I.
G. N. XXX, o 489,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica

z 19. decembra 2018 č. k. 6Csp/188/2017-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania ruší a vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 118,79
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 4. septembra 2014 do zaplatenia, v zostávajúcej

časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 ZoEK (zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 3, 4 § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5, § 53a ods. 1, 2 § 517
ods. 1, 2 § 544 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil uzavretím
dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb dňa 23. decembra 2015 a jednej zmluvy o poskytovaní

verejných služieb dňa 25. mája 2015, spolu s dodatkami, na základe ktorých žalobkyňa poskytla
žalovanej 1 ks SIM karty s príslušným telefónnym číslom a účastníckym programom, pričom z dodatkov
k zmluvám bolo zistené poskytnutie aj telekomunikačných zariadení za zľavnenú kúpnu cenu. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 211,- eur (prvá zmluva), 99,- eur (druhá zmluva)
a 159,- eur (tretia zmluva) za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy, pričom výška zmluvnej
pokuty sa mala postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu

uzavretia dodatku do porušenia povinnosti. Súd prvej inštancie konštatoval spotrebiteľských charakter
predmetných zmlúv, ako i využívanie služieb žalobkyne zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie mal tiež
za preukázané porušenie zmlúv o poskytovaní služieb, nezaplatením za tieto služby, pričom celkový
dlh predstavoval 118,79 eur. Uvedená suma bola uložená žalovanej k zaplateniu, spolu s úrokom
z omeškania z dlžnej sumy. Vo vzťahu k zmluvným pokutám uplatňovaným žalobkyňou vo výške
184,63 eur, 86,63 eur a 93,38 eur, súd prvej inštancie konštatoval zákaz ich používania vo vzťahu k

spotrebiteľovi a v súlade s ustanovením § 53 O. z. žalobkyňa ako dodávateľ služby je povinná zdržať
sa používania takejto podmienky. Tieto zmluvné pokuty predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky a
preto sú neplatné. Neprijateľnosť i neplatnosť zmluvných pokút žalobkyne už bola judikovaná rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/18/2012 z 15. marca 2012, sp. zn. 16Co/33/2012 zo 16. apríla
2012, sp. zn. 2Co/137/2010 z 29. júna 2011 a sp. zn. 6Co/91/2011 z 24. apríla 2012. Podľa názoru
žalobkyne pri uzavretí dodatkov k zmluvám bola zohľadnená pri určení výšky každej zmluvnej pokuty, aj

výška poskytovanej zľavy pri predaji telekomunikačného zariadenia, ktorú nepresahuje. Žalobkyňa tiež
zohľadnila časový aspekt ukladania zmluvných pokút, obdobie, kedy žalovaná prestala plniť zmluvnépovinnostiatomuprispôsobilavýškuzmluvnýchpokút.Týmitozmenamiboliodstránenévšetkyvady,pre
ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd
prvejinštancievšakkonštatoval,žesuvedenýmargumentomžalobkynesanestotožnil,keďžežalobkyňa

sa mala vzdať používania tejto podmienky a nie ju modifikovať (na podporu svojej argumentácie označil
rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/134/2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9Co/162/2015). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255
ods.2CSP(Civilnýsporovýporiadokč.160/2015Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov),nazákladektorého
bola žalovaná v konaní úspešná a prináležala by jej náhrada trov konania podľa pomeru úspechu. Z

dôvodu, že žalovanej trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to v zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa so žalovanou uzavreli zmluvu o poskytovaní

verejných služieb, pričom žalovaná si bola vedomá a výslovne súhlasila s tým, že v prípade porušenia
svojich povinností bude mať žalobkyňa nárok na zmluvnú pokutu. V posudzovanej veci ide o zmluvnú
pokutu, ktorá sa postupne znižuje a dojednanie zmluvnej pokuty uvedeným spôsobom, vo výške podľa
zmluvy, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa označila ingerenciu a
ochranu spotrebiteľa súdom prvej inštancie za neprimeranú. Dojednaním predmetnej zmluvnej pokuty

nebol sledovaný cieľ spotrebiteľa znevýhodniť, ale sankcionovať porušenie zmluvných povinností, s čím
spotrebiteľ podpisom zmluvy súhlasil.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že zmluvné pokuty
dohodnuté v predmetných troch zmluvách o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23. decembra 2015
a 25. mája 2015, vrátane dodatkov, predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky a sú teda neplatné, s

poukazom na už vydané rozhodnutia súdov, pričom sa nestotožnil ani s možnosťou zmien v zmluvných
dojednaniach o zmluvných pokutách, keďže žalobkyňa sa mala vzdať používania takejto zmluvnej
podmienky a nie túto modifikovať.

6. Podľa § 53 ods. 1, 2 O. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

7. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorániejeprečlenskéštátyEurópskejúniepriamozáväzná,avšakpredstavujevýznamnéinterpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2

písm. a/ nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa článku 3 bod
1 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 článku 3 tejto smernice
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.8. V zmysle článku 4 citovanej smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

9. Podľa článku 6 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica súčasne v prílohe
vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do
vnútroštátnych predpisov a jednou z týchto podmienok je aj neprimeraná kompenzácia za porušenie
záväzku spotrebiteľa, s účinnosťou od 1.1.2008 explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky
do Občianskeho zákonníka.

10. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.
Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 O. z. vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej
pokuty okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a
jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 5Obdo/11/2008).

11. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a
všetky osobitosti právneho úkonu, s prihliadnutím na vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán,
ako i sankcionovanie nesplnenia povinností na strane účastníkov zmluvy. Význam zmluvnej pokuty aj

v spotrebiteľských vzťahoch nemožno popierať, musí sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
pri posudzovaní nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(aby zmluvná pokuta nebola objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa). Samotná skutočnosť, že
ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dojednané, ešte neznamená jeho neprijateľnosť,
ktorú vyvoláva až kvalifikovaná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, majúca za

následok neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie označil dohodnuté zmluvné pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, a
teda neplatné, avšak bez konkrétneho skutkového a právneho argumentačného základu, ktorý by
mohol odvolací súd preskúmať. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že súd prvej

inštancie pristúpil k vyváženiu konkrétnych práv a povinností strán zmluvného vzťahu, s vyjadrením
v čom spočívala nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
z hľadiska vyššie uvedených kritérií (bod 11). Pokiaľ súd prvej inštancie len paušálne konštatoval
neplatnosť zmluvných pokút s poukazom na rozhodnutia iných súdov, bez porovnania konkrétneho
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute s dohodami o zmluvných pokutách v označených súdnych

rozhodnutiach(ajsozreteľomnapovahutovarualeboslužieb,iokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvy
v dobe jej uzatvorenia, a ostatné podmienky zmluvy), jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

13. Z rozhodnutia označeného súdom prvej inštancie (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2Co/137/2010) vyplývalo, že zmluvná pokuta predstavovala navýšenie o takmer 100 % a zaväzovala

žalovanú stranu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti (24 mesiacov),
pričom dodávateľ služby nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu mesiac pred
uplynutím doby viazanosti alebo keď sa tak stane na začiatku tejto doby. V prejednávanej veci súdom
prvej inštancie však znenie zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute v predmetných troch zmluvách
bolo úplne odlišné. Dojednania o zmluvnej pokute uvedený druh zmluvnej nerovnováhy neobsahovali.

Nejednalo by sa preto o opätovné vyhodnocovanie zmluvnej pokuty, ktorá bola právoplatne judikovaná
ako neprijateľná. Obdobne aj v ďalšom označenom súdnom rozhodnutí súdom prvej inštancie (rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Cdo/91/2011 z 24. apríla 2012) zmluvná pokuta mala byť
spotrebiteľom zaplatená poskytovateľovi služby bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do
uplynutia doby viazanosti.

14.Súdprvejinštanciesvojezáverybližšienevysvetlil,právezhľadiskazmluvnejnerovnováhyodlišného
znenia dohody o zmluvnej pokute, v ktorom je zmluvná pokuta upravená degresívne, t. j. má klesajúci
charakter podľa toho, kedy k porušeniu zmluvy zo strany spotrebiteľa dôjde a je závislá od počtumesiacov, v ktorom spotrebiteľ za riadneho plnenia svojich povinností zotrvá v zmluvnom vzťahu
s dodávateľom (súd prvej inštancie sa nevysporiadal s porovnaním pôvodného a zmeneného textu
zmluvnej podmienky, s ich dôsledkami, či by boli rovnaké ako v prípade znenia, ktoré už súd vyhlásil

za neplatné).

15. Všeobecné konštatovanie, že žalobkyňa sa mala vzdať používania takejto zmluvnej podmienky a
nie túto modifikovať (s odkazom na rozhodnutie iného súdu) bolo nedostatočné a nepreskúmateľné.
Ustanovenie § 53a ods. 1 O. z. zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola

právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná. Predpokladom
pre konštatovanie súdu prvej inštancie, že ďalším používaním tejto zmluvnej podmienky dodávateľ
vytvára protiprávny stav (a priznanie plnenia z tejto zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom),
je predovšetkým porovnanie textu zmluvného dojednania v konkrétnom prípade, so znením zmluvnej
podmienky právoplatne vyhlásenej súdom za neprijateľnú (so zreteľom na zákonné kritériá hodnotenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok). Zákaz používania konkrétnej zmluvnej podmienky, vychádzajúci

z právoplatného rozsudku, sa môže týkať konkrétneho textu zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky,
práve na základe porovnania a vyhodnotenia zmluvných podmienok. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z
neplatného zmluvného dojednania nemožno potom zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť (§
545a O. z.). Vo vzťahu ku konštatovaniu o modifikácii zmluvnej podmienky, súd prvej inštancie svoje
závery v uvedenom smere bližšie nevysvetlil.

16. Vzhľadom na neexistenciu databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa prirodzene stáva, že
iný súd posúdi zmluvné dojednanie odlišne.

17. Súdna prax v uvedenej oblasti nie je jednotná. Rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.

11Co/212/2018 bolo konštatované, že spotrebiteľ odpredajom telefónu za akciovú cenu získal výhodu
a túto výhodu mu dodávateľ poskytol pre jeho záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a riadne si plniť
svoje zmluvné povinnosti po určitý čas, v dôsledku čoho zmluvná pokuta nebola považovaná súdom za
neprimeranú sankciu (táto odrážala aj čo do číselného vyjadrenia výhodu, ktorú spotrebiteľ získal).

18. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

19. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie

FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

20. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne

odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

21. Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou strany konania, nemôže ju odmietnuť len pre
nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou
tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné(s ktorými sa súd musí vyrovnať). Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko
(rozhodnutie z 18. mája 2010) uviedol, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo
zjavne svojvoľne (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého

procesu.

22. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nenaplnil
požiadavky plynúce zo základného práva na súdnu ochranu, z dôvodu chýbajúceho argumentačného
základu týkajúceho sa konkrétneho hodnotenia neprijateľných zmluvných podmienok v predmetných

zmluvách uzavretých stranami konania. Súd prvej inštancie nekonkretizoval značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spôsobenú dohodou o zmluvnej
pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute nepodriadil kvalifikačným kritériám hodnotenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ako ani ich neporovnal z hľadiska samotného znenia alebo dôsledkov so
zmluvnými podmienkami, posúdenými v iných sporoch ako neprijateľné zmluvné podmienky. Bez
náležitéhokvalifikovanianeprijateľnýchzmluvnýchpodmienokanáslednéhoporovnanianemohloobstáť

konštatovanie, že súd už právoplatne rozhodol o určitej zmluvnej podmienke, že je neplatná a preto
ju dodávateľ nesmie viac používať ani vo vzťahu k iným spotrebiteľom (§ 53a O. z.), pričom zmluvné
podmienky právoplatne vyhlásené za neprijateľné v iných spotrebiteľských zmluvách, neboli žiadnym
spôsobomkonkretizované.Absenciaargumentačnéhozákladusavzťahovalaajnazmenenýtextklauzúl
o zmluvných pokutách (bez porovnania dôsledkov ako v prípade znenia, ktoré súd vyhlásil za neplatné).

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených

záverov odvolacieho súdu, posúdiť dohodu o zmluvnej pokute v jednotlivých zmluvách uzavretých
stranami konania z hľadiska všeobecných a osobitých obsahových náležitostí zmluvnej pokuty ako
zabezpečovacieho inštitútu (§ 544 O. z. a nasl.). Následne preskúmaním dojednania o zmluvnej
pokute podľa ustanovenia § 53 O. z., upravujúceho definičné znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky,
vyhodnotením rovnováhy práv a povinností strán zmluvného vzťahu, a v prípade zistenia značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán (zaplatením sumy ako sankcie spojenej
s nesplnením konkrétneho záväzku spotrebiteľa, kvalifikovanej ako neprimerane vysoká, prípadne
iné) pomenovať v čom nerovnováha, majúca za následok neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvnej
podmienky spočíva (s prihliadnutím na hodnotiace kritériá).

25. V prípade právoplatných súdnych rozhodnutí, vyhlasujúcich dojednanie o zmluvnej pokute ako
neplatné (vo vzťahu k inému spotrebiteľovi), bude potrebné konkretizovať takéto zmluvné dojednanie
a porovnať totožnosť znenia, rovnakosť významu prípadne odlišnosť, a s tým spojené dôsledky (s
porovnávaným zmluvným dojednaním), so zreteľom na hodnotiace kritériá neprijateľných zmluvných
podmienok.

26. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu
napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

27. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol (porov. bod 9, 11).

28. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré žalobkyňa tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila,
ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie jasne
a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil,prípadneprečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Povinnosťsúdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.29. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.