Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619202030.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: P. P., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom L., I. XXX/X, zast. Mgr. Peter Sitarčík, advokát, Advokátska kancelária so
sídlom Lučenec, Jókaiho 1 proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54
Bratislava, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, 3/ G. W.,
B.. XX.XX.XXXX, O. X. L., K. XXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie neplatnosti dražby Z. H. T. N. Q. O. H..

II. Žalovanému 1/ L. G. N. Z. B. Á. P. H. voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovanému 2/ a 3/ právo na náhradu trov konania B. Q. L. G. N. Z. B. Á. P. H..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2019 domáhal určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby konanej dňa 04.03.2019 v hoteli LUX Banská Bystrica, osvedčenej JUDr. Zuzanou
Vrtíkovou, notárskym kandidátom povereným JUDr. Katarínou Valovou PhD., notárskou zápisnicou B.
XXX/XXXX, B. XXXX/XXXX, B. XXX/XXXX zo dňa 04.03.2019, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vedené na Okresnom úrade Poltár, Katastrálny odbor, katastrálne územie Poltár, zapísané na LV č.
XXXX ako stavba: rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XXX pozemky, parcely reg. C, parcela č. XXX -

záhrady o výmere XXXm2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2 a parcela
č. XXX - záhrady o výmere XXXm2 v 1/1-ine.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným 1/ Zmluvu o špecifickom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU, na základe
ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 18389,43 Eur ( 554.000,-
Sk ) a žalobca mal vrátiť žalovanému 1/ poskytnutý úver, úrok, príslušenstvo a poplatky, podľa

tejto zmluvy. V čl. II Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný 1/ upravil zabezpečenie úveru záložným
právom k nehnuteľnosti a dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalobcom aj Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, ktorou bolo zriadené záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Dňa
XX.XX.XXXX bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a záložné právo
vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný 1/ so žalobcom dodatok
č. 1 k Zmluve o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou a
dňa XX.XX.XXXX Dodatok k zmluve o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom

nehnuteľnosťou.

3. Žalobca ďalej uviedol, že listom zo dňa 01.10.2018 mu žalovaný 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o. oznámil, že
žalovaný 1/ pristupuje k výkonu záložného práva podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričomjeho realizácia sa bude vykonávať formou dobrovoľnej dražby. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX
bol vykonaný odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľností a jej hodnota bola stanovená na 41.700,-Eur.
Oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.01.2019 žalovaný 2/ oznámil žalobcovi listom, že dňa

04.03.2019 sa uskutoční prvá dražba nehnuteľnosti s najnižším podaním 41.700,-Eur. Dňa 04.03.2019
sa uskutočnila prvá dražba, na ktorej nehnuteľnosť vydražil žalovaný 3/ G. W.. Listom zo dňa 15.03.2019
žalovaný 1/ zaslal žalobcovi potvrdenie o splatení úveru, ktorým potvrdil, že dňom 14.03.2019 žalobca
vyrovnal všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

4. Žalobca má za to, že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách
a zároveň spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, a domáha sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
z dôvodu:
- žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby nebol oprávnený podať návrh na vykonanie dražby podľa § 7
zákona č. 527/2002 a uzavrieť zmluvy o vykonaní dražby so žalovaným 2/ ako dražobníkom, nakoľko
žalovaný 1/ v čase uzatvorenia týchto právnych úkonov už nebol záložným veriteľom, t.j. oprávnenou

osobou na uzatvorenie týchto právnych úkonov, a to z dôvodu zániku záložného práva.
- žalovaný 1/ vo svojom prehlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách
uplatnil pohľadávku ktorá neexistuje, a preto došlo k porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002
Zb.z.
- zmluva o vykonaní dražby medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nemá všetky náležitosti podľa zákona

o dobrovoľných dražbách, a preto je neplatná, podľa § 16 ods. 10 zák. č. 527/2002 Zb.z.
- miesto dražby bolo určené tak, že bola obmedzená možnosť účasti na dražbe záujemcom a tým došlo
k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zák.č. 527/2002 Zb.z.
- suma za ktorú sa nehnuteľnosť vydražila je pod dolnou hranicou najnižšieho podania a je v rozpore
so zákonom o dobrovoľných dražbách

- náklady dražby, ktoré je povinný žalobca uhradiť podľa § 25 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
neboli žalovaným 2/ účelne vynaložené, a preto žalovaný 2/ postupoval v rozpore s § 2 písm.i) zákona
o dobrovoľných dražbách,
- žalobca spochybňuje platnosť záložnej zmluvy.

5. Žalobca namietal, že žalovaný 1/ v Zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol podstatné náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Zb.z. a to: sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm.i) zák.č. 258/2001, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.c),
ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a podľa § 4 ods. 3 písm.a) zák.č.
258/2001 Zb.z. oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení

predlehotousplatnostipodľa§6. Žalobcamázato,žežalovanýsíceuviedolvZmluveospotrebiteľskom
úverepodstatnúnáležitosťzmluvypodľa§4ods.2písm.g)zákonač.258/2001Zb.z.ročnúpercentuálnu
mieru nákladov vo výške 3,98%, avšak ju uviedol v nesprávnej výške v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Žalobca má za to, že z uvedených dôvodov sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm.g) zák.č. 258/2001 Zb.z. a žalobca bol preto

povinný uhradiť žalovanému 1/ zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere len poskytnutú sumu, a to 18.389,43
Eur. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to zaplatiť
sumu 18.389,43 Eur splnil dňom 05.01.2017, a teda týmto dňom došlo k zániku záložného práva podľa
§ 151md ods. 1 písm.a) Občianskeho zákonníka, nakoľko týmto dňom došlo k zániku zabezpečenej
pohľadávky. Podľa žalobcu týmto dňom žalovaný 1/ stratil postavenie záložného veriteľa, a preto nebol

oprávnenou osobou, ktorá môže byť navrhovateľom dražby, preto ani nemohol uzavrieť zmluvu o
vykonaní dražby so žalovaným 2/ ako dražobníkom. Zároveň má žalobca za to, že žalovaný 1/ si vo
svojom prehlásení podľa § 7 ods. 2 zák.č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách uplatnil pohľadávku,
ktorá neexistuje, pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke a je v rozpore so
zákonom, nakoľko žalovaný 1/ od žalobcu prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáhal

aj nároky bez právneho základu.

6. Žalobca ďalej namietal, že zmluva o vykonaní dražby nemá všetky náležitosti v zmysle zákona
o dobrovoľných dražbách, nakoľko Zmluva o vykonaní dražby L. zo dňa XX.XX.XXXX podstatné
náležitosti neobsahuje, len odkazuje na rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb zo dňa XX.XX.XXXX, a

to bez presnej špecifikácie najnižšieho podania, predpokladaných nákladov dražby a výšky odmeny
dražobníka alebo spôsobuje určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonávaná bezplatne a
oprávnenia licitátora znížiť najnižšie podanie. Ďalej žalobca namieta veľkú geografickú ako aj časovú
vzdialenosť medzi mestom Poltár, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza a miestom konania dražbyBanská Bystrica, čím došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zák.č. 527/2002 zákona o dobrovoľných dražbách,
keď sa týmto obmedzila možnosť záujemcov na účasti na dražbe.

7. Žalobca tiež v žalobe namieta sumu, za ktorú sa nehnuteľnosť vydražila, nakoľko je pod dolnou
hranicou najnižšieho podania t.j. pod sumu 41.700,-Eur, pričom takéto konanie nebolo dohodnuté v
zmluve o vykonaní dražby a je v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. V závere žaloby žalobca
namieta, že nemá vedomosť o tom, aké boli náklady dražby a či boli vynaložené účelne tak, aby
nedochádzalo k porušovaniu práv žalobcu v prospech žalovaného 2/, nakoľko si žalovaný 1/ ku dňu

podania žaloby nesplnil zákonnú povinnosť a nepredložil žalobcovi písomnú správu v zmysle § 151m
ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva
č. XXXX pre kat.územie Poltár zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere pre
obyvateľstvo zabezpečenou nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU, Zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok č. 1 k Zmluve o špecifickom spotrebnom úvere pre
obyvateľstvo zabezpečenou nehnuteľnosťou zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k zmluve o špecifickom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 01.10.2018, znalecký posudok č. XXX/XXXX, oznámenie o
dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.01.2019, notársku zápisnicu B. XXX/XXXX, B. XXXX/XXXX, poverenie zo

dňa 01.06.2018, potvrdenie o splatení úveru z XX.XX.XXXX, žiadosť o zaslanie listín zo dňa 08.04.2019,
návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby, zmluvu o vykonaní dražby, interaktívnu kalkulačku na
výpočet RPMN, prehľad úhrad platieb zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcu, rozpis znalcov z
internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti pre odhad hodnoty nehnuteľnosti.

9. Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa
XX.XX.XXXX v ktorom uviedol, že považuje žalobcom vznesenú námietku o tom, že žalovaný 1/
nebol oprávnený podať návrh na vykonanie dražby za neopodstatnenú, nakoľko mal voči žalobcovi
pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Ohľadne námietky žalobcu o tom, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala poplatok za spracovanie úveru ako aj poplatok za vedenie úverového

účtu, žalovaný 1/ uviedol, že právna úprava sankcionovania v spotrebiteľských zmluvách je
obsiahnutá v ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 38 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., v zmysle ktorej zákon vyslovene predpokladá sankcionovanie omeškanie spotrebiteľa okrem
úrokov z omeškania aj zmluvnými pokutami alebo inými plneniami. Medzi takéto iné plnenia možno
jednoznačne podradiť aj sankčné poplatky za upomienkovanie spotrebiteľa. Takéto poplatky nemožno

preto považovať samé o sebe za neprimerané, pokiaľ spoločne s ostatnými sankciami spĺňajú
zákonné limity v zmysle uvedenej právnej úpravy. Zákon nevyžaduje, aby takéto poplatky
odzrkadľovali skutočné náklady dodávateľa, nakoľko by potom nešlo o sankciu, ale náhradu škody.
Žalovaný1/mázato,žepoplatkysúurčito,zrozumiteľne,jasneatransparentne upravené vtexte
úverovej zmluvy, a to v samostatnej časti pod čl. V. označeného nadpisom „Poplatky“. Podľa žalovaného

1/, mal žalobca teda možnosť vopred sa s týmito poplatkami oboznámiť a vedel aj dôvod ich uplatnenia
zo strany žalovaného 1/, ako aj ich výšku. Z tohto dôvodu má žalovaný1/ za to, že nejde o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

10. Žalovaný 1/ v súvislosti s námietkou, že spotrebiteľský úver neobsahuje podstatné náležitosti, a to

sumu, počet termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poukázal na rozhodovaciu
prax okresných ako aj krajských súdov SR o tom, že za použitia eurokomformného výkladu je potrebné
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák.č. 129/2010 Zb.z. vykladať tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
splátka úveru zahrňuje, nakoľko ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Zb.z. v žiadnom prípade
nevyplýva, aby zámerom zákonodarcu bolo sprísnenie požiadavky zakotvenej v čl. 10 ods. 2 písm. h)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa
istinu, úroky a aj iné poplatky.

11. K námietke žalobcu ohľadne miesta určenia dražby žalovaný 1/ uviedol, že mu nie je zrejmé, ako by

malo dôjsť k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe, ak vzdialenosť medzi Banskou Bystricou, ktorá
je krajským mestom a Poltárom je 89.9 km a pri ideálnej premávke trvá cesta hodinu aj 16 minút. Má
za to, že nemohlo týmto spôsobom dôjsť k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z.z.. Naopak žalovaný v 1/ rade má za to, že pre žalobcu je výhodnejšie, pokiaľ sa dražba na jehonehnuteľnosť konala vo väčšom meste, pretože záujemcov o nehnuteľnosť môže prísť potencionálne
viac ako v prípade, ak by sa dražba konala v malom mestečku.

12. Ohľadne námietky žalobcu, že suma za ktorú sa nehnuteľnosť vydražila je pod dolnou hranicou
najnižšieho podania, žalovaný v 1/ rade uvádza, že v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z.,
ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom. v ktorom má dlžník hlásený trvalý
pobyt, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom a v ostatných prípadoch nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej v znaleckom

posudku, a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty
predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt určenej znaleckým
posudkom. Odhadnutá cena predmetu dobrovoľnej dražby bola uvedená vo výške 41.700.- Eur. Po
otvorení dobrovoľnej dražby licitátor oznámil výšku najnižšieho podania, sumou 41.700,-
Eur. Nakoľko nikto z účastníkov dobrovoľnej dražby neurobil toto najnižšie podanie, pristúpil licitátor
k postupnému znižovaniu najnižšieho podania až na sumu 37.530,- Eur, za ktoré bola nehnuteľnosť

vydražená. Žalovaný 1/ má za to, že v zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 nebolo najnižšie
podanie nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

13. K neplatnosti záložnej zmluvy žalovaný 1/ uviedol, že žalobca nekonkretizoval bližšie v čom považuje
záložnú zmluvu za neplatnú, resp. aké podstatné náležitosti neobsahuje. Žalovaný 1/ má za to, že

záložná zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom a neobsahuje nijaké nedovolené ustanovenia.
Poukazuje tiež na tú skutočnosť, že žalobca sa neplatnosti začal domáhať až po zosplatnení úveru a po
vykonaní úspešnej dražby. Až do doby uskutočnenia dražby sa žalobca nedomáhal neplatnosti úverovej
zmluvy, od zmluvy nedostúpil, tak ako mu to umožňujú úverovú podmienky, ani nijak nepreukázal, že
právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a že jeho predmetom je nemožné

plnenie, alebo je úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní.

14. K námietke žalobcu ohľadne inštitútu dobrovoľnej dražby , ktorá vážne zasahuje do práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ústavy žalovaný 1/ uvádza, že výkon záložného práva spôsobom predaja zálohu
na dobrovoľnej dražbe, ktorý bol dohodnutý medzi stranami priamo v predmetnej úverovej zmluve v

spojení so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, je v plnom
rozsahu v súlade s platnou právnou úpravou, resp. priamo odráža zákonnú úpravu (zákon č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, resp. § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalovaný 1/ má za to, že
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je úplne legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným
spôsobom zabezpečenia úveru, preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému

v 1/ rade náhradu trov konania.

15. Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril písomným podaným doručeným súdu 17.06.2019, v ktorom
uviedol, že on ako vydražiteľ nemal možnosť zasiahnuť do procesu uzatvorenia úverovej zmluvy
medzi žalovaným 1/ a žalobcom a len sa zúčastnil dobrovoľnej dražby, ktorá bola riadne vyhlásená

dražobníkom a oznámenie bolo zverejnené na webovej stránke mesta Poltár. Dražba sa konala v
Banskej Bystrici, pričom pre neho nebol problém zúčastniť sa dražby. Má za to, že kto sa chce zúčastniť
dražby s vyvolávacou cenou 41.700,-Eur, je dostatočne finančne situovaný na to, aby cestoval do
BanskejBystricezmestaPoltáranikomunebolaobmedzenámožnosťúčastinadražbeanizverejnením,
ani vzdialenosťou Poltár - Banská Bystrica. Má za to, že dražba prebehla v súlade so zákonom

o dobrovoľných dražbách, pričom nehnuteľnosť vydražil za 37.530,-Eur, nakoľko nikto z prítomných
neurobil podanie v sume 41.700,-Eur. Sumu, za ktorú nehnuteľnosť v dobrej viere vydražil obratom
uhradil a bola použitá na úhradu dlhu žalobcu. Žalovaný 3/ k uzatvorenej úverovej zmluve a záložnej
zmluve uviedol, že sa k nim nevie vyjadriť, avšak dáva do pozornosti súdu, že napriek tvrdeniu žalobcu,
že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN a v dôsledku nej treba považovať úver za bezúročný

a bez poplatkov, poukazuje na to, že žalobca úver splácal a dokonca si v dôsledku svojho omeškania
s plnením dlhu vyjednal aj dodatok k úverovej zmluve, kde menil výšku splátok. Má za to, že pokiaľ by
mal žalobca podozrenie na neplatnosť zmluvy v dôsledku jej nezákonnosti, určite by bol
upozornil na tieto skutočnosti už počas splácania úveru, a to isté platil aj o záložnej zmluve.

16. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 28.06.2019 k vyjadreniu žalovaného 1/ a žalovaného 3/
uviedol, že stále zotrváva na svojom tvrdení a síce, že na uzatvorenie Zmluvy o vykonaní dražby medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ako dražobníkom, nebol žalovaný 1/ záložným veriteľom, t.j. oprávnenou
osobou na uzavretie týchto právnych úkonov, a to z dôvodu zániku záložného práva. Poukazuje nato, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4
ods. 2 písm.g) zákona č. 258/2001 Zb.z. a žalobca bol povinný uhradiť len poskytnutému plnenie v
sume 18.389,43 Eur. Záložným právom preto mohla byť zabezpečená len táto zákonná pohľadávka

žalovaného 1/ a záložné právo nezabezpečovalo ani nemohlo zabezpečovať okrem tejto sumy aj jej
príslušenstvo tzn. úroky, poplatky, zmluvné pokuty a iné, nakoľko na tieto žalovaný 1/ nemá zákonný
nárok. KeďžesižalobcasvojepovinnostivyplývajúcemuzoZmluvyospotrebiteľskomúveretzn.zaplatiť
sumu18.389,43Eursplnildňom05.01.2017,došlotýmtodňomkzánikuzáložnéhoprávapodľa§151md
ods. 1 písm.a) Občianskeho zákonníka, nakoľko týmto dňom došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky.

Týmto dňom stratil žalovaný 1/ postavenie záložného veriteľa, a preto nebol oprávnenou
osobou, ktorá môže byť navrhovateľom dražby.

17. V súvislosti so zmluvou o vykonaní dražby žalobca zotrval na Čl. VII žaloby a opätovne poukázal
na skutočnosť, že v zmluve o vykonaní dražby absentujú podstatné náležitosti podľa § 16 ods. 2 až
ods.7 Zákon o dobrovoľných dražbách, a to najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby, výška a

odmena dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohoda o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne
a prípadné oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie
podanie možné znížiť. Má za to, že tieto podstatné náležitosti nie je možné uvádzať len odkazom na
Rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb, tak ako je to upravené v zmluve o vykonaní dražby. Poukazuje
na to, že žalobcovi zo strany žalovaného 2/ nebola zaslaná ako súčasť zmluvy o vykonaní dražby

aj rámcová zmluva, preto má za to, že rámcová zmluva nie je súčasťou Zmluvy o vykonaní dražby.
Žalobca opätovne poukázal na to, že prehlásenie žalovaného podľa § 7 ods. 2 zák.č. 527/2002 Zb.z.
o dobrovoľných dražbách nie je pravdivé a je v rozpore so zákonom, pričom toto vyplýva okrem iných
skutočností uvedených v žalobe aj z toho, že žalovaný 1/ si v tomto vyhlásení uplatnil aj pohľadávku,
ktorámázákladvneprijateľnejzmluvnejpodmienkepodľa§53Občianskehozákonníka,keďžesiuplatnil

aj pohľadávku ktorej súčasťou boli poplatky za vedenie úverového účtu a tiež poplatky za upomienky,
čo považuje za neprijateľné zmluvné podmienky.

18. K vyjadreniu žalovaného 1/ ohľadne podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to
sumy, počtu, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalobca uvádza, že právny vzťah medzi

žalobcom a žalovaným 1/ sa riadi zákonom č . 258/2001 Zb.z. a nie zákonom č. 129/2010 Z.z. ako mylne
uvádza žalovaný 1/. Zákon č. 258/2001 Zb.z. a nie je výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48,
nakoľko túto prebral až zák.č. 129/2010 Z.z., pričom táto smernica sa aplikuje až od 12.5.2010, t.j. po
uzavretí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca zotrval aj na svojich
tvrdeniach o tom, že miesto dražby bolo neprimerane vzdialené od miesta bydliska žalobcu a z tohto

dôvodu došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zák.č. 527/2002 Zb.z.. K vyjadreniu žalovaného
1/ k jeho námietke o tom, že nehnuteľnosť bola vydražená pod dolnou hranicou najnižšieho podania,
žalobca uvádza, že hoci § 16 ods. 6 zák.č. 527/2002 Zb.z. pripúšťa za určitých okolností zníženie
najnižšieho podania, poukazuje na to, že ustanovenie § 16 ods. 7 zák.č. 527/2002 Zb.z. toto znižovanie
najnižšieho podania pripúšťa len v prípade, ak je to dohodnuté v zmluve o vykonaní dražby. Podľa

tohto ustanovenia v zmluve možno dohodnúť oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa
uvedie suma o ktorú je možné najnižšie podanie znížiť. Žalobca má za to, že v zmluve o vykonaní dražby
takáto dohoda medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ absentuje, a preto licitátor nebol oprávnený znížiť
najnižšie podanie zo sumy 41.700,-Eur na sumu 37.530,-Eur tak ako to bolo v dražbe urobené. Rovnako
zotrváva žalobca aj na svojej námietke ohľadne neplatnosti záložnej zmluvy, nakoľko spochybňuje

platnosť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže táto obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky a zmätočné ustanovenia. Žalobca má za to, že tieto zmluvy nemožno udržať ako celok a sú
preto neplatné. Žalobca vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že sa nestotožňuje so žalovaným 1/ ohľadne
uplatňovania si úrokov z úveru po zosplatnení, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
žalovaným1/ažalobcomjezmluvouspotrebiteľskou,privyhlásenípredčasnejsplatnostimuselžalovaný

1/ postupovať len v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §
565 Občianskeho zákonníka, nakoľko aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená.
Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká
dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Pri zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto pri
spotrebiteľovi nastupuje nová povinnosť, a to povinnosť spotrebiteľa zaplatiť veriteľovi popri nesplatenej

istine len tie úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prípade, ak
spotrebiteľtútosvojunovúpeňažnúpovinnosťnesplníriadneavčas,dostávasadoomeškaniasplnením
svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi a veriteľ má nárok len na zákonné úroky z omeškania ztejto zafixovanej sumy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsiahlu aj keď nejednotnú rozhodovaciu
prax súdov v oblasti uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru.

19. K vyjadreniu žalovaného 3 žalobca uvádza, že si je vedomý postavenia žalovaného 3/ ako aj jeho
účasť na napádanej dobrovoľnej dražbe. Stotožňuje sa s tvrdením žalovaného 3/, že nebol zmluvnou
stranou úverovej zmluvy, záložnej zmluvy ani zmluvy o vykonaní dražby, a preto nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah a podstatné náležitosti zmluvy, nakoľko je len vydražiteľom draženej nehnuteľnosti.
Žalobca uvádza, že zákon č. 527/2002 Z.z v ust. § 21 ods.4 taxatívne stanovuje kto je účastníkom

súdneho konania (sporovou stranou) o neplatnosť dražby , pričom sú to navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa § 21 ods.2. Z uvedeného dôvodu žalovaný
3/ ako vydražiteľ draženej nehnuteľnosti musí byť jednou zo sporových strán v konaní o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, keďže tak určuje zákon o dobrovoľných dražbách.

20. Žalovaný 1/ vo svojej duplike doručenej súdu dňa 28.08.2018 uviedol, že sa nestotožňuje s

právnym názorom žalobcu ohľadne potreby rozpisu splátok, istiny, splátok úroku, splátok poplatkov v
zmysle zák.č. 258/2001 Zb.z. a poukazuje na to, že pod rúškom ochrany spotrebiteľa sú základné
postuláty právneho štátu ( právna istota rovnosť pred zákonom, pacta sunt servanda ) nahrádzané
pseudohodnotami odtrhnutými od konkrétneho prípadu, účelovo konštruovanými, len aby sa odôvodnil
postih podnikateľského subjektu. Má za to, že v danom prípade sa už nehľadá ani rovnováha medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán. Bezúročný úver by nemal byť novou výsadou spotrebiteľa,
ide o extrémnu anomáliu, pričom v zdravom podnikateľskom prostredí nie je možné tolerovať, že
bankám sú odnímané úroky z úverov, akoby príjem, zárobok a zisk boli nejakými bezvýznamnými
ekonomickými kategóriami. Žalovaný 1/ poukazuje na znenie § 4 ods. 2 písm.a) zákona č. 258/2001
Zb.z.o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.10.2001 do 31.12.2007, ktoré ustanovovalo, že

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornením
na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť a na § 4 ods.
2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom až od 01.01.2008 do 10.06.2010 , kedy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov.

21. K tvrdeniu žalobcu, že Zmluva o vykonaní dražby medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nemá
všetky náležitosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný 1/ uvádza, že dňa XX.XX.XXXX
bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorená Rámcová zmluva o vykonaní dražieb. Odmena,

náklady pre potreby vydraženia predmetu dražby sú uvedené v ustanovení 3.2 Rámcovej zmluvy,
ktorá ustanovuje, že odmena bude určená percentom z výťažku dražby v závislosti od kola dražby,
v ktorom sa predmet dražby vydraží max. 20% z výšky pohľadávky, najviac však 33.193,92 Eur
zvýšených o 1% z ceny dosiahnutej vydražením prevyšujúcej 331.939,19 Eur. Odmena a náklady
pre prípad nevydraženia predmetu dražby sú uvedené v bode 3.3 Rámcovej zmluvy. Predpokladané

náklady dražby sú uvedené v bode 3.5 Rámcovej zmluvy, pričom v Zmluve o vykonaní dražby bude
suma predpokladaných nákladov určená odkazom na Rámcovú zmluvu. Žalovaný 1/ ďalej poukazuje
na prílohu č. 2 bod 1.1 Rámcovej zmluvy písm.a), kde suma najnižšieho podania bude v Zmluvách
o vykonaní dražby, pri ktorých sa predmet dražby ohodnocuje znaleckým posudkom, stanovená vo
výške znaleckého posudku, ak v záložnej zmluve nie je uvedené inak, alebo ak nebolo v Zmluve o

vykonaní dražby dohodnuté inak. V ostatných prípadoch bude suma najnižšieho podania predmetu
dražby zabezpečená dražobníkom, pričom dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny
obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom zaistí
dražobník. Výber znalca, ktorý vykoná ohodnotenie predmetu dražby podlieha predchádzajúcemu
súhlasu navrhovateľa dražby. Navrhovateľ dražby je oprávnený odmietnuť navrhovaného znalca. Jedno

vyhotovenie znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby je dražobník povinný odovzdať
bezodkladne po jeho vyhotovení navrhovateľovi a najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby zaslať
vlastníkovi predmetu dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia
znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami

písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby, zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššiavšeobecná hodnota predmetu dražby. Žalovaný 1/ vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Žalovaný 1/ k svojej duplike pripojil
zmluvu o vykonaní dražby spolu s návrhom záložného veriteľa na vykonanie dražby a Rámcovú zmluvu

o vykonaní dražieb.

22. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe vyjadril až písomným podaním doručeným súdu dňa 12.09.2019,
kde uviedol, že žalovaný v 1/ bol oprávnený navrhnúť vykonanie predmetnej dražby, nakoľko záložné
právo žalovaného 1/ bolo v čase vykonania predmetnej dražby zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie

Poltár k predmetu dražby, preto má za to, že žalovaný 1/ rade bol jednak oprávnený navrhnúť vykonanie
predmetnejdražby,akoajuzatvoriťsožalovanýmv2/radezmluvuovykonanídražby.Včasepredmetnej
dražby podľa informácií žalovaného 2/ neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie určujúce, že predmetné
záložné právo nevzniklo, alebo že zaniklo. Žalovaný v 1/ rade v návrhu na vykonanie dražby zo dňa
27.09.2018 žalovanému v 2/ rade vyhlásil, že pohľadávka pre splnenie ktorej je vedený výkon záložného
práva formou predmetnej dražby je pravá, uviedol jej štruktúru a výšku a uviedol, že pohľadávka je

splatná. Týmto vyhlásením ako aj ďalšími úkonmi žalovaného v 1. rade boli splnené podmienky Zákona
o dobrovoľných dražbách pre náležitosti potrebné pre vykonanie dražby zo strany žalovaného v 1. rade.
K samotnej Zmluve o vykonaní dražby žalovaný v 2/ rade uvádza, že zmluvný vzťah medzi žalovaným
v 1. rade ako navrhovateľom dražby a žalovaným v 2. rade ako dražobníkom je tvorený Zmluvou o
vykonaní dražby vo forme dvoch zmluvných dokumentov, a to Rámcovou zmluvou o vykonávaní dražieb

zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvou o vykonaní dražby č. L. zo dňa XX.XX.XXXX a jej Dodatkom č. 1 zo
dňa 16.01.2019. Poukázal na čl. 1 bod. 1.1 Rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb: „Zmluvy o vykonaní
dražby znamenajú samostatné zmluvy o vykonaní dražieb podľa § 16 a nasl. Zákona o dobrovoľných
dražbách,ktorébudúnanávrhNavrhovateľauzavieranémedzinavrhovateľomadražobníkomprekaždú
jednotlivo dražbu a ktorých znenie je uvedené v Prílohe č. 3 k tejto zmluve. Ustanovenia tejto zmluvy

sa budú vzťahovať aj na zmluvy o vykonaní dražby s odlišnosťami tam uvedenými“. Zároveň žalovaný
2/ poukázal aj na preambulu každej zmluvy o vykonaní dražby uzatváranej medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/, v ktorej je uvedené: „ Všetky práva a povinnosti zmluvných strán z tejto Zmluvy o vykonaní
dražby priamo nevyplývajúce sa riadia príslušnými ustanoveniami Rámcovej zmluvy o vykonávaní
dražieb zo dňa 02.11.2017, uzatvorenej medzi dražobníkom a navrhovateľom, pokiaľ v tejto zmluve nie

je uvedené inak. Pojmy, ktoré nie sú v tejto Zmluve o vykonaní dražby zadefinované inak, majú význam,
ktorý je im pridelený v Rámcovej zmluve."

23. K odmene dražobníka a nákladov dražby žalovaný 2/ poukázal na čl.3 bod 3.1 písm.a) Rámcovej
zmluvy o vykonaní dražieb: ,,Strany sa dohodli, že v jednotlivých Zmluvách o vykonaní dražby a

Zmluvných o vykonaní opakovanej dražby, bude Odmena a Náklady Dražobníka určená odkazom na
ustanovenia článku 3 tejto zmluvy.“ Článok 3 Rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb upravuje všetky
podrobnosti o odmene dražobníka a nákladoch dražby. Zároveň čl. 4 Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa
XX.XX.XXXX uvádza, že suma predpokladaných nákladov dražby bola dohodnutá v ČI. 3 Rámcovej
zmluvy.

24. K určeniu najnižšieho podania a jeho možného zníženia žalovaný 2/ uvádza, že najnižšie podanie
pre každú dražbu je v rámcovej zmluve o vykonávaní dražieb stanovené kombináciou ustanovenia
čl.1.1 Prílohy č. 2 k Rámcovej zmluve o vykonaní dražieb a jednotlivou zmluvou o vykonaní dražby.
Podľa uvedeného čl.1.1 prílohy č. 2 k Rámcovej zmluve o vykonaní dražieb : „Suma najnižšieho podania

bude v Zmluvách o vykonaní dražby, pri ktorých sa Predmet Dražby ohodnocuje znaleckým posudkom
stanovená vo výške znaleckého posudku, ak v záložnej zmluve nie je uvedené inak alebo ak nebolo
v Zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak...." Suma najnižšieho podania na dražbe bola dohodnutá
v zmysle bodu 1.1 Prílohy 2 k Rámcovej zmluve. Zároveň bol medzi žalovaným 1/ a
žalovaným v 2/ uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o vykonaní dražby zo dňa 16.01.2019, v ktorom

bolo v ČI. II ustanovené, že najnižším podaním bude suma 41.700,-Eur a dohodnutá možnosť licitátora
znížiť najnižšie podanie na sumu 37.530,-Eur. Žalovaný v 2/ rade má za to, že vyššie uvedená zmluvná
úprava podmienok vykonania predmetnej dražby je dostatočne určitá, a je Zákonom o dobrovoľných
dražbách dovolená a v praxi obvyklá. V tejto súvislosti poukázal na komentár k Zákonu o dobrovoľných
dražbách od JUDr. Kataríny Valovej a kolektív podľa ktorého „V praxi sa stretávame aj s prípadmi,

keď má navrhovateľ dražby a dražobník uzavretú jednu hlavnú zmluvu, a čiastkové zmluvy o dražbe
ku každej jednotlivej dražbe. V rámcovej zmluve majú upravené náležitosti, ktoré sú spoločné pre
všetky dražby, napr. odmenu dražobníka, spôsob nakladania s finančnými prostriedkami dosiahnutými
vydražením, odstúpenie od zmluvy. Zmluva o dobrovoľných dražbách podľa nášho názoru, takútomožnosť nevylučuje za predpokladu, že rámcová zmluva v spojení s čiastkovou zmluvou obsahuje
všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách.“

25. K mieste výkonu dražby žalovaný 2/ uvádza, že bol určený v súlade so zákonom, nakoľko má za
to, určenie miesta dražby v krajskom meste kraja v ktorom sa predmet dražby nachádza, je za daných
okolnosti plne v súlade s § 11 odst. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Krajské mesto Banská Bystrica
je od mesta Poltár vzdialené cca 89,7 km č.j. 1,5 hod. cesty autom a v Banskej Bystrici sa nachádza
viac realitných kancelárií, ako aj obchodníkov s realitami ako v meste Poltár, čo malo iba prispieť k

väčšej účasti záujemcov na dražbe. Informácie o konaní dražby a o predmete dražby boli zverejnené v
Notárskomcentrálnomregistridražieb,Obchodnomvestníku,internetovomportálidražobníka a
na ďalších realitných portáloch, v regionálnom periodiku a oznámenie o dražbe bolo vyvesené aj na
úradnej tabuli mesta Poltár. Žalovaný 2/ má za to, že za daných okolností vykonanie predmetnej dražby v
meste Banská Bystrica ničím neobmedzovalo možnosť účasti obyvateľov mesta Poltár alebo priľahlých,
či ktorýchkoľvek iných obcí v Slovenskej republike na predmetnej dražbe.

26. K námietke žalobcu ohľadne účelnosti vynaložených nákladov dražby žalovaný 2/ poukazuje na
skutočnosť, že tieto tvrdenia žalobcu nesúvisia s platnosťou dražby a nemôžu konštituovať dôvod
určenia dražby za neplatnú len v dôsledku tvrdenia žalobcu o neúčelnosti vynaložených nákladoch
dražby. Tieto tvrdenia môžu predstavovať základ pre žalobu na plnenie, no nie na preukázanie

skutočností podľa § 21 odsek 2 Zákona o dobrovoľných dražbách odôvodňujúcich neplatnosť dražby,
keďže ak bolo vykonanie samotnej dražby v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách,
nepredstavuje prípadné neúčelne vynaloženie nákladov dražby na úkor výťažku dražby skutočnosť,
ktoroubydošlokdotknutiuprávžalobcuvykonanímdražby.Predstavujevšak nároknazvýšenievýťažku
v prospech vlastníka z dôvodu neúčelne vynaložených nákladov dražby. Rozdelenie výťažku dražby nie

je závislé od platnosti dražby a nemá priamy súvis s platnosťou dražby, pričom takýto nárok je možné
uplatniť v inom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný 2/ rade žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov súdneho konania. Žalovaný 2/ k svojmu vyjadreniu sa k žalobe
pripojil listinné dôkazy: návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby, Rámcovú zmluvu
o vykonaní dražby, prílohy k Rámcovej zmluve, Dodatok č. 1 k Zmluve o vykonaní dražby a zoznam

účastníkov dobrovoľnej dražby.

27. Súd na prejednanie veci nariadil dňa 14.10.2019 pojednávanie. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ako aj na všetkých skutočnostiach, ktoré v nej uviedol, prípadne
na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojich písomných vyjadreniach. K vyjadreniu žalovaného v 2/ rade a

kvyjadreniužalovanéhov1/radeohľadneZmluvyovykonanídražbyuviedol,žestvrdeniamižalovaných
1/ a 2/ o tom, že zmluva o vykonaní dražby má aj ďalšie súčasti, a to Rámcovú zmluvu nesúhlasí, a to
hlavne s poukazom na zaslané listinné doklady k žalobe. Žalobca totiž požiadal žalovaného
2/ ako dražobníka, aby mu z dražobného spisu zaslal zmluvu o výkone, resp. zmluvy o výkone dražby
na základe ktorého sa vykonala dobrovoľná dražba. Žalovaný 2/ listom zo dňa 12.04.2019 označil ako

prílohu k tomuto listu a zaslal mu len Zmluvu o vykonaní dražby, a to bez toho, aby bola jej súčasťou
aj Rámcová zmluva, resp. Dodatok č. 1. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že súčasťou dražobného
spisu bola len takáto zmluva a nie Rámcová zmluva, resp. Dodatok k nej. Z tohto dôvodu sa môže
domnievať, že tieto následné zmluvy, resp. dodatky mohli byť urobené aj dodatočne, nakoľko sa na
ne neodvolávajú, či už vo svojich skorších vyjadreniach, alebo v liste v ktorom žiadali o tieto listinné

dôkazy. Rovnako tiež poukázal na Zmluvu o vykonaní dražby z ktorej vyplýva, že súčasťou tejto zmluvy
je jediná listina, a to návrh záložného veriteľa na vykonanie dobrovoľnej dražby, tzn. že súčasťou zmluvy
na základe ktorej sa vykonávala dražba je jedine táto listina a neodkazuje na žiadnu Rámcovú zmluvu,
resp. na žiadny dodatok.

28. Žalovaný 1/ zotrval na vytýčenom pojednávaní na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2019,
kde písomne odôvodnil všetky dôvody pre ktoré vidí žalobu nedôvodnú a navrhol súdu, aby ju zamietol.
Poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzatvorená záložná zmluva, ktorá
zabezpečovala pohľadávku žalovaného v celom rozsahu. Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvy
o úvere. Zmluva o úvere podľa žalovaného 1/ obsahovala všetky zákonné náležitosti a nebola nikdy

žalobcom napadnutá. Samotná pohľadávka žalovaného 1/ bola zabezpečená spolu s príslušenstvom,
tzn. úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatky a ostatnými pohľadávkami, či zmluvnými pokutami, ktoré
vyplývajú zo zmluvy o úvere, teda nie je možné sa podľa žalovaného 1/ domnievať, že pokiaľ žalobca
uhradil istinu, tak ako si to on vyrátal, neznamená to ešte, že je uhradená celá pohľadávka žalovaného ažalovaný nemá právo na to, aby využil záložné právo. K zmluve o vykonaní dražby žalovaný 1/ uviedol,
že zotrváva na tom, že zmluva o vykonaní dražby má všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje.
K samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný 1/ uviedol, že poplatky, ktoré v nej boli uvedené,

boli určito, jasne a zrozumiteľne, transparentne upravené, a to priamo v úverovej zmluve, nie v nijakom
dodatku, či denníku a to pod čl. V s označením „Poplatky“.

29. Žalovaný 2/ rovnako zotrval na svojom písomnom vyjadrení, ktoré súdu zaslal, pričom má za to, že
zákon o dobrovoľných dražbách nebol porušený žiadnym spôsobom a na určenie predmetnej

dražby za neplatnú neboli splnené zákonné podmienky. Žalovaný 2/ má za to, že skutočnosť, či bola
zaslaná právnemu zástupcovi žalobcu len Zmluva o vykonaní dražby , resp. spolu s Rámcovou zmluvou
o vykonávaní dražieb alebo nie, nemá nijaký vplyv na platnosť samotnej dražby. Žalovaný 2/ má za to, že
súdu jasne preukázal, že Zmluva o vykonaní dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách uzatvorená
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bola uzavretá vo forme Rámcovej zmluvy, ku ktorej boli uzatvárané
jednotlivé zmluvy o vykonaní dražieb. Takáto prax a forma je obvyklá, a je v súlade so Zákonom o

dobrovoľných dražbách. V samotnej Rámcovej zmluve je uvedené, že táto sa vzťahuje na všetky zmluvy
o vykonaní dražby, ktoré sú uzatvorené podľa danej Rámcovej zmluvy, a že všetky pojmy definované
a uvedené v Rámcovej zmluve sa vzťahujú na jednotlivé individuálne zmluvy o vykonaní dražieb, a aj
v samotnej individuálnej Zmluve o vykonaní dražby je odkaz na predmetnú Rámcovú zmluvu, a to v
jej preambule, kde je výslovne dohodnuté a uvedené, že všetky práva a povinnosti zmluvných strán sa

riadia príslušnými ustanoveniami Rámcovej zmluvy o vykonaní dražieb zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej
medzi dražobníkom a navrhovateľom, pokiaľ v tejto zmluve nie je uvedené inak. V závere žalovaný 2/
poukázal na právnu úpravu § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, aby dražba bola
určená za neplatnú vyžaduje sa nielen porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách, ale aj tá skutočnosť,
že sa dotkne práv žalobcu alebo osoby, ktorá žiada určenie dražby za neplatnú. Poukázal na to, že aj

keby došlo k porušeniu zákona v tomto smere, čo však nedošlo, nevidí žiadny súvis medzi právnym
nedostatkom Zmluvy o vykonaní dražby a dotknutím práv sa žalobcu. Ide o otázku vnútorných vzťahov
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ , ktorá sa netýka žiadnym spôsobom práv žalobcu. V závere prispel
k argumentácii žalovaných v tom smere, že Zmluva o úvere nemusí presne špecifikovať rozdelenie
istiny na úroky a na jednotlivé poplatky, nakoľko to nie je v súlade so smernicou, ktorá upravuje danú

problematiku a upriamil pozornosť na nedávno zverejnený rozsudok Európskeho súdneho dvora vydaný
pod sp.zn. C331/18 vo veci T proti Pohotovosť. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal žalobu v celom
rozsahu voči žalovanému 2/ zamietnuť, pričom náhradu trov si v prípade úspechu neuplatňuje.

30. Žalovaný 3/ na pojednávaní uviedol, že bol len účastníkom dražby, ktorej sa zúčastnil, nehnuteľnosť

následne vydražil a aj za ňu zaplatil. Podotkol, že nikto zo zúčastnených ho nekontaktoval, nikto sa s
ním nedohodol , preto k veci nemá čo ďalej uviesť.

31. Právny zástupca žalobcu na vyjadrenie žalovaných argumentoval, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere na základe ktorej došlo k zápisu záložného práva, bola upravená podľa zákona č. 258/2001 a

nie podľa zák.č. 129/2010 zákona. Až týmto zákonom t.j. zákonom č. 129/2010 došlo k implementácii
smernice do vnútroštátneho poriadku, preto to, čo bolo upravené v rámci vnútroštátneho poriadku ešte
pred vydaním tejto smernice nemôže byť v rozpore s touto smernicou, a tak ako uviedol už vo svojich
viacerých ústnych aj písomných vyjadreniach, spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný
a bezpoplatkový. Žalovaný v 1/ rade má z tohto dôvodu zákonný nárok, len na istinu tzn. na peniaze,

ktoré požičal a záložné právo nemôže zabezpečovať niečo čo je v rozpore so zákonom. Má za to, že ku
dňu 05.01.2017 došlo k zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm.a) Občianskeho zákonníka,
nakoľko týmto dňom došlo k zániku k zabezpečenej pohľadávky tzn., zákonnej pohľadávky, ktorou bola
len istina. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného 2/, pokiaľ tvrdí, že nie je rozhodujúce,
či zmluva alebo dodatky boli zasielané žalobcovi ako dlžníkovi a vlastníkovi predmetu dražby, nakoľko

tu dochádza závažným spôsobom k zásahu do základného ústavného práva na obydlie a celá dražba
musí byť transparentná, nakoľko žalobca prichádza o svoje vlastnícke právo, ako aj na právo o obydlie
a musí byť informovaný ako je upravená samotná dražba, resp. aké má zmluva podstatné náležitosti.

32. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, a

to: žalobou o určenie neplatnosti dražby, výpisom z kat. nehnuteľností č. XXXX pre kat.územie
Poltár, Zmluvou o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou,
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, Dodatkom č. 1 k zmluve o špecifickom spotrebnom
úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, Dodatkom k zmluve o špecifickom spotrebnomúverepreobyvateľstvozabezpečenomnehnuteľnosťouzodňaX.XX.XXXX,oznámenímozačatívýkonu
záložného práva, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, oznámením o dobrovoľnej dražbe, notárskou
zápisnicou B. XXX/XXXX, potvrdením o splatení úveru, žiadosťou o zaslanie listín, listom z 12.4.2019

od žalovaného 2/ , návrhom záložného veriteľa na vykonanie dražby z XX.X.XXXX, Zmluvou o vykonaní
dražby, interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN, rozpisom úhrad žalobcu, súpisom znalcov z portálu
Ministerstva spravodlivosti SR, vyjadrením žalovaného zo dňa 06.06.2019, vyjadrením žalovaného 3/,
duplikou žalobcu, vyjadrením žalovaného 1/ k duplike žalobcu, Rámcová zmluva o vykonaní dražieb,
vyjadrením žalovaného 2/, Dodatkom č. 1 k Zmluve o vykonaní dražby, zoznam účastníkov dobrovoľnej

dražby a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

33. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný 1/ OTP Banka Slovensko, a.s. so žalobcom Zmluvu o
špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU
( ďalej len Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ), na základe ktorej banka poskytla žalobcovi úver vo výške
18.389,45 Eur ( 554.000,-Sk ), ktorý sa žalobca zaviazal banke vrátiť spolu s úrokmi, príslušenstvom a

poplatkami. Úver bol poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu stanovenú ako súčet základnej úrokovej
sadzbyprespotrebnéúveryaprirážkyvovýške3,35%p.a..Základnáúrokovásadzbakudňupodpísania
zmluvy bola stanovená vo výške 5,45% p.a., ročná percentuálna miera nákladov dlžníka vypočítaná
nazákladeekonomickýchparametrovspotrebnéhoúveru(úrokovásadzba,výškapoplatkov)platnýchv
dobe uzatvorenia zmluvy bola uvedená vo výške 3,98%. Celkové náklady dlžníka spojené s poskytnutím

spotrebného úveru a vypočítané na základe ekonomických parametrov spotrebného úveru predstavovali
čiastku 1.209.270,- Sk ( 4140,41 Eur), prvá splátka mala byť žalobcom uhradená dňa 20.01.2008 vo
výške 4914,-Sk ( 163,11 Eur ), druhá až 239. splátka v 20.deň v mesiaci vo výške 4914,-Sk (163,11 Eur)
a 240.splátka dňa 20.12.2027 vo výške 4553,24 Sk ( 151,14 Eur ). Zmluvné strany si v čl. V.
s názvom „Poplatky“ dohodli jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 8310,-Sk ( 275,84

Eur ), poplatok za vedenie úverového účtu, ktorý bude zúčtovaný mesačne v zmysle platného Cenníka
banky z bežného účtu, poplatok za upomienky a výzvy v zmysle platného cenníka, poplatok za zmenu
zmluvných podmienok na žiadosť dlžníka a následné vypracovanie dodatku, poplatok za mimoriadnu
splátku úveru ( predčasnú splátku úveru, predčasné splatenie úveru ) v zmysle Cenníka a poplatok za
nedočerpanie úveru v zmysle Cenníka banky. Čl. II s názvom „Zabezpečenie úveru“ obsahuje záväzok

dlžníka zabezpečiť pohľadávku banky z tejto zmluvy záložným právom na nehnuteľnosť: rodinný dom
zapísaný na LV č. XXXX v kat.území Poltár , okres Poltár, obec Poltár, Správa katastra Poltár vo
vlastníctve P. P. v podiele 1/1-ina ako rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc.č. XXX pozemok
parc.č. XXX o výmere 120m2, pozemok parcely č. XXX o priemere 445m2 a pozemok č.parc.XXX o
výmere 833m2.

34. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný 1/ so žalobcom Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa na splatenie
poskytnutého úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými
pohľadávkami a zmluvnými pokutami, vyplývajúcimi zo Zmluvy o úvere. V Zmluve o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti bol v čl.II špecifikovaný záloh, ku ktorému bolo zriadené záložné právo ako:
nehnuteľnosť - rodinný dom, zapísaný na LV č. XXXX v kat.území Poltár , okres Poltár, obec Poltár,
Správa katastra Poltár vo vlastníctve P. P. v podiele 1/1-ina, rodinný dom so súpisným číslom XXX na
parc.č. XXX pozemok parc.č. XXX o výmere 120m2, pozemok parcely č. XXX o priemere 445m2 a
pozemok č.parc.XXX o výmere 833m2. V čl. V s názvom „Výkon záložného práva,“ si zmluvné strany

dojednali, že v prípade ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas plnená, môže záložný
veriteľ začať výkon záložného práva, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť predajom zálohu na
dražbe, prípadne priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, napr. v exekučnom konaní, v
konaní o súdny výkon rozhodnutia.

35. Z výpisu LV č. XXXX pre kat.územie L.Á. s dátumom vyhotovenia k XX.XX.XXXX súd zisťuje, že v
časti „C“ ťarchy je pod por.č. 1 zapísané záložné právo pre pohľadávku OTP banka Slovensko a.s. zo
XX.XX.XXXX na CKN parc.č. XXX, XXX, XXX a stavbu súp.č.XXX - rodinný dom na parc.č. XXX.

36. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný 1/ so žalobcom Dodatok č. 1 k Zmluve o špecifickom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa
XX.XX.XXXX, v ktorom došlo k zmene čl. III bod 2 tak, že po splnení podmienok upravených v čl. II a
čl. III mal právo dlžník, teda žalobca čerpať úver jednorázovo v lehote od 11.12.2007 do 09.01.2018 ak zmene čl. IV. bod 1 tak, že prvá splátka je splatná vo výške 4914,-Sk ( 163,11 Eur ) dňa 20.01.2008 ,
druhá až 239. Splátka sú splatné vo výške 4914,-Sk ( 163,11 Eur ) v 20.deň v mesiaci a 240. splátka je
splatná vo výške 4553,24 Sk ( 151,14 Eur ) dňa 20.12.2027.

37. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný 1/ so žalobcom Dodatok k zmluve o špecifickom spotrebnom
úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa
XX.XX.XXXX, predmetom ktorého bola dohoda zmluvných strán o odklade splátok zosplatneného úveru
a jeho príslušenstva, ktoré nastalo z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany dlžníka, ako

aj vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh voči banke zo zmluvy o úvere vo výške stanovenej v čl. 1
bod. 2 tohto dodatku tzn., že uznáva svoj dlh vo výške 16.992,07 Eur, ktorý pozostáva z nezaplatenej
istiny úveru 12.596,78 Eur a nezaplateného príslušenstva v celkovej výške 4395,24 Eur, z toho úroky
predstavujú sumu 2657,42 Eur, úroky z omeškania 714,62 Eur, trovy dražby 1023,25 Eur a poplatky a
náklady banky 0,-Eur.

38. Z návrhu na vykonanie dražby zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXX/XX SU zo dňa XX.XX.XXXX,
navrhol výkon dražby nehnuteľností: stavby rodinného domu súp.č. XXX na pozemku parc.č. XXX,
pozemku parc. reg. C parc.č. XXX záhrady o výmere 130m2, pozemku parc.č. XXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 445m2 a pozemku parc.č. XXX záhrady o výmere 833m2, ktoré sú vo vlastníctve P.

P.,X.I.XXX/X,L.vspoluvlastníckompodielev1/1-ine.Súčasťounávrhuboloajvyhlásenienavrhovateľa
( žalovaného 1/ ), že predmet dražby je možné dražiť, že záložným právom zabezpečená pohľadávka
voči dlžníkovi ( žalobcovi ) je pravá, pričom ku dňu 26.09.2018 pozostáva z celkovej výšky 16.297,27
Eur, z toho istinu tvorí suma 14.638,72 Eur, nezaplatené úroky z úveru 1439,58 Eur , úroky z omeškania
- zmluvné 218,97 Eur a poplatky 0,-Eur. Pohľadávka je naďalej úročená úrokovou sadzbou pre riadny

úroky 9,3% a úrokovou sadzbou pre úroky z omeškania 3%.

39. Listom zo dňa 01.10.2018 žalovaný 2/ - Platiť sa oplatí s.r.o., oznámil žalobcovi, že žalovaný 1/
pristúpil k výkonu záložného práva zabezpečenej pohľadávky banky, ktorá vznikla na základe Zmluvy
o úvere č. XXX/XXXX/XX SU zo dňa XX.XX.XXXX. Výkon záložného práva bude realizovaný formou

dobrovoľnej dražby.

40. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca Ing. Petra Makonyiho bol vykonaný odhad všeobecnej
hodnoty nehnuteľností vedených na LV č. 1339, a to rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XXX s
príslušenstvom a pozemkov parc.č. XXX , XXX a XXX pre kat.územie Poltár, obec Poltár, okres Poltár,

pričom všeobecná hodnota dražených nehnuteľností bola stanovená sumou 41.700,-Eur.

41. Oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 2/ oznámil žalobcovi, že dňa
04.03.2019 sa uskutoční prvá dražba nehnuteľností tvoriacich predmet dražby s najnižším podaním
41.700,-Eur s minimálnym prihodením 1.00,-Eur a dražobnou zábezpekou 8.000,-Eur. V oznámení o

dobrovoľnej dražbe bolo uvedené miesto konania dražby: salónik Primátor na 1.poschodí, hotel LUX
Banská Bystrica Námestie slobody 2 a čas otvorenia dražby 10.45 hod.

42. Z notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXX/XXXX , B. XXXX/XXXX, ktorou bolo osvedčené
vykonanie dobrovoľnej dražby súd zisťuje, že dobrovoľná dražba sa začala dňa 04.03.2019 o 10.45 hod.

v salóniku Primátor, na 1.poschodí, hotel LUX Banská Bystrica, Námestie slobody 2 v Banskej Bystrici.
Predmet dražby bol ohodnotený na sumu 41.700,-Eur, najnižšie podanie bolo určené sumou 41.700,-
Eur s minimálnym prihodením 1.000,-Eur. Nakoľko po otvorení dražby nikto z prítomných neurobil ani
najnižšie podanie v sume 41.700,-Eur, pristúpil licitátor k postupnému znižovaniu najnižšieho podania
až na sumu 37.530,-Eur. Podanie vo výške 37.530,-Eur urobil účastník dobrovoľnej dražby s poradovým

číslom 2, a keďže nikto z prítomných nepodal vyššie podanie, udelil príklep účastníkovi dražby s
poradovým číslom 2, nakoľko nebolo ani cez dvojitú výzvu licitátora urobené vyššie podanie. Udelením
príklepu licitátora bola dobrovoľná dražba ukončená o 10.50 hod., s cenou dosiahnutou vydražením
37.530,-Eur, pričom vydražiteľom sa stal účastník dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 2, G. W.
( žalovaný 3/ ).

43. Podľa § 137 písm.d) zák.č. 160/2015 Zb.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.44. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa osobitného
zákona, a to podľa zák.č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách, a teda sa domáha neplatnosti

z dôvodu porušenia zákonných ustanovení upravených v citovanom zákone. Uvedenú žalobu súd
subsumoval pod znenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, preto v tomto prípade nie je
potrebné skúmať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súdna prax totiž
dospela k záveru, že naliehavý právny záujem nie je potrebné vyžadovať v prípade, ak možnosť určiť
existenciu, či neexistenciu právnej skutočnosti vyplýva priamo zo zákona.

45. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom v čase
vykonania dražby t.j. k 04.03.2019 ( ďalej len Zákon o dobrovoľných dražbách), v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
saurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,

ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

46. Z notárske zápisnice N 157/2019, Nz 6533/2019, NCRls 666/2019, ktorú žalobca pripojil k
podanej žalobe a ktorá osvedčuje priebeh vykonania dobrovoľnej dražby, súd zisťuje, že dražba bola
uskutočnená dňa 04.03.2019 a žalobu podal žalobca dňa 02.05.2019 tzn., že dodržal trojmesačnú
lehotu na podanie predmetnej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

47. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. 9)

48. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,
že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne
vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa
tohto zákona (§ 16 ods. 3).

49. Podľa § 2 písm.a) Zákona o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie a) dražbou
verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,
konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb
prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí
najvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetudražby,aleboverejné

konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

50. Podľa § 2 písm.i) Zákona o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie i) základom
dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné
zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj

primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na
uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené dražobníkom
na zvýšenie jeho poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na hodnotu draženej
veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10% pôvodného poistného, odmena
a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe.

51. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

52. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti
na dražbe.53. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, dražbu je možné vykonať len na základe
písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí,
ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného

samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom
navrhovateľ dražby.

54. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať
označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané

náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba
bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet
dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

55. Podľa § 16 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ,
zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt

vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba,
zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené.

56. Podľa § 16 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma

ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť
najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy
je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

57. Podľa § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, Vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu,

najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej znaleckým posudkom a
v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.

58. Podľa § 16 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie
licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v
prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento
zákon.

59. Podľa § 16 ods. 10 Zákona o dobrovoľných dražbách, Ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom
dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

60. Podľa § 33 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť
vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť,

výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu,
ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

61. Podľa § 33 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, Dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol

zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i
za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

62. Podľa § 33 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode

nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.63. Podľa § 33 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, Ak vykonala dražbu osoba, ktorá na to nebola
oprávnená, zodpovedá za škodu spôsobenú uskutočnením dražby; tejto zodpovednosti sa nemožno
zbaviť.

64. Podľa § 2 písm.a) zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch účinný ku dňu 03.12.2007,
t.j. ku dňu uzatvorenia Zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

65. Podľa § 2 písm.b) zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie, na účely tohto zákona sa rozumie b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

66. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

67. Podľa § 4 ods. 2 písm.a) zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny

splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornením
na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

68. Podľa § 4 ods. 2 písm.g) zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie

je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

69. Podľa § 4 ods. 2 písm.i) zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za

ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.

70. Podľa § 4 ods. 3 písm.b) zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
b) sankcie za porušenie zmluvy.

71. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok
podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

72. Podľa § 4 ods. 5 zák.č. 258/2001 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

73. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

74. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

75. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

76. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)77. Podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú
správuovýkonezáložnéhoprávabezzbytočnéhoodkladupopredajizálohu,vktorejuvedienajmäúdaje
o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného

práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva
je záložný veriteľ povinný preukázať.

78. Podľa § 151md ods. 1 písm.a) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká a) zánikom
zabezpečenej pohľadávky,

79. Vyššie citovaného zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav :

80. Neplatná je tá dražba, ktorú za neplatnú určí súd. Môže tak rozhodnúť, len ak dražba nebola
uskutočnená v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Z citovaného ustanovenia je možné
vyvodiť, že pre úspešnosť žaloby zákon vyžaduje naplnenie troch predpokladov : 1. kvalifikované

porušenie ustanovení Zmluvy o dobrovoľných dražbách
2. vznik ujmy na právach žalobcu
3. príčinná súvislosť medzi porušením a následkom .

81. Súd určí dražbu za neplatnú jedine v prípade, ak preukázané porušenia ustanovení zákona o

dobrovoľnýchdražbách,bolotakejpovahy,žetomalovplyvnapriebeh anavýsledokdražby,
ktorá skončila vydražením predmetu dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách sám výslovne neurčuje,
ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť
dražby, preto je v zásade potrebné vychádzať z predpokladu, že porušenie ktoréhokoľvek ustanovenia
môže byť dôvodom pre podanie takejto žaloby. Zákon rozlišuje dve situácie, ktorým je možné žalobu o

určenie neplatnosti dražby odôvodniť. V prvom prípade ide o spochybnenie platnosti záložnej zmluvy a
v druhom prípade preukázanie porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Právo domáhať
sa určenie neplatnosti dražby, musí dotknutá osoba uplatniť do troch mesiacov od udelenia príklepu.
Pre úspešnosť žaloby musí žalobca preukázať, že porušením niektorého z ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách bol žalobca reálne dotknutý na svojich právach. Zároveň musí existovať a

byť preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Následne je úlohou súdu posúdiť, či tvrdené porušenie
zákona spôsobuje neplatnosť samotnej dražby. Povinnosťou žalobcu v spore o neplatnosť dobrovoľnej
dražby je náležite vymedziť porušenie konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
ktoré podľa jeho názoru spôsobilo neplatnosť dražby a spôsobilo mu ujmu na jeho právach. Konanie o

neplatnosť dobrovoľnej dražby je sporovým konaním tzn., že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
zaťažuje v plnom rozsahu žalobcu.

82. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že boli porušené viaceré ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách, spochybnil platnosť Zmluvy o vykonaní dražby, ako aj samotnú podstatu a oprávnenosť

výkonu záložného práva, nakoľko mal za to, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúcemu zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere splnil t.j. zaplatil pohľadávku, ktorú mal voči nemu žalovaný 1/ a dňom 05.01.2017
tak došlo k zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm.a) Občianskeho zákonníka, nakoľko
týmto dňom došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky. Žalobca vychádzal z toho, že poskytnutý úver
je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, a teda žalobcovi vznikla povinnosť len na

vrátenie poskytnutej sumy bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov. Žalovanému 1/ žalobca vytýkal, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ustanovenia, ktoré v zmysle § 4 zákona 258/2001
o spotrebiteľských úveroch obsahovať mala a v dôsledku absencie týchto základných náležitostí je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

83. Vzhľadom na žalobcom tvrdené skutočnosti, súd podrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole, aby
zistil, či zabezpečená pohľadávka zanikla v dôsledku úhrady dlhu zo strany žalobcu, resp. či poskytnutý
spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový tak, ako tvrdí žalobca.

84. Zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, ktorú

žalobca a žalovaný 1/ medzi sebou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú,
pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Preto aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorenáúverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, jedná sa zároveň aj o zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorej je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež
zákona o spotrebiteľských úveroch, v danom prípade zákona č. 258/2001 Zb.z. v stave účinnom ku dňu

03.12.2007.

85. § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Zb.z. účinného k 03.12.2007 uvádza, čo zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať. Za bezúročný a bezpoplatkový sa považuje len ten spotrebiteľský úver,
ktorý neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, iné náležitosti nie sú v zmysle tohto zákona

sankcionované bezúročnosťou, či bezpoplatkovosťou. Súd konštatuje, že v uzavretej zmluve o
špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou sa ročná percentuálna
miera nákladov nachádza v čl. V s názvom „Poplatky“, a to v bode 3, kde je uvedená vo
výške 3,98%. Nijaké iné ďalšie kritériá pre uvedenie ročnej percentuálnej miery Zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný ku dňu podpísania tejto zmluvy v § 4 ods. 2 písm.g) neuvádza.

86. Pokiaľ žalobca považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový aj z dôvodu neuvedenia sumy, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm.a) uvedeného zákona, súd
konštatuje, že túto náležitosť žalovaný 1/ v zmluve splnil v čl. IV s názvom „Splácanie úveru“, a to v
bode 1, kde uviedol poradie splátok, výšky splátok a termíny jednotlivých splátok. Opätovne však súd
dodáva, že uvedie tejto náležitosti zákonodarca len odporúča, keďže § 4 ods. 2 obsahuje slovo „ najmä“

a nie slovo „musí“. Pri nedodržaní tejto náležitosti zákonodarca nesankcionuje úver bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou. Spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ možno tak považovať za bezúročný a
bezpoplatkový len v prípade neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 4 ods. 2
písm.g) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo nie je prípad posudzovanej zmluvy, nakoľko žalovaný 1/

ročnú percentuálnu mieru v zmluve o úvere uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že
úver nie je možné považovať za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodov uvedených na strane žalobcu,
nakoľko Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou zo
dňa 03.12.2007 spĺňa náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Zb.z. účinného k 03.12.2007.

87. Dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaný 1/ uzavreli Dodatok k zmluve o špecifickom spotrebnom
úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, pričom tento dodatok sa uzatváral na žiadosť
dlžníka, t.j. žalobcu, čo vyplýva z čl. I bodu 1. dodatku. Súd konštatuje, že uvedený dodatok možno
považovať za individuálne dojednaný, to znamená, že bol vypracovaný pre konkrétny prípad, ktorý
nastal po zosplatnení poskytnutého úveru z dôvodu neplnenia si zmluvnej povinnosti na strane dlžníka

- žalobcu a nejednalo sa o predpripravený formulárový typ dojednania. V uvedenom dodatku žalobca
ako dlžník v čl. I bod 3 svoj záväzok- dlh voči žalovanému 1/ vyplývajúci zo zmluvy o úvere uznal, a
to vo výške uvedenej v čl. I bode 2 dodatku, teda vo výške 16.992,07 Eur, pričom nezaplatená istina
predstavuje sumu 12.596,78 Eur a nezaplatené príslušenstvo 4.395,20 Eur. V uvedenom dodatku si
zmluvné strany dojednali nový spôsob splácania úveru, ktorý opäť žalobca ako dlžník nedodržal, v

dôsledku čoho žalovaný 1/ vyhlásil po druhýkrát zosplatnenie daného úveru. Uzavretie zmluvy o úvere a
jej dodatkov, ako aj zosplatnenie úveru v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalobcu
neboli medzi stranami sporné.

88. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v čase uplatnenia si práva záložného veriteľa

pohľadávka existovala a nedošlo k zániku záložného práva podľa §151md ods. 1 písm.a) Občianskeho
zákonníka, tak ako tvrdil žalobca, nakoľko zabezpečená pohľadávka zo strany žalobcu nebola splatená.

89. Súd následne preskúmal predloženú záložnú zmluvu, pričom nezistil žiadne dôvody neplatnosti
uvedenej zmluvy, preto bol žalovaný 1/ ako záložný veriteľ v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných

dražbách oprávnený podať návrh na vykonanie dražby. Žalovaný 1/ toto oprávnenie využil, a dňa
27.09.2018 a podal návrh na vykonanie dražby. Po preskúmaní návrhu na vykonanie dražby súd zistil, že
tento dokument obsahuje v súlade s § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyhlásenie žalovaného
1/ ako navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť, ako aj vyhlásenie o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.

90. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že prehlásenie žalovaného 1/, ktoré urobil podľa § 7 ods.
2 zák.č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách nie je pravdivé a je v rozpore so
zákonom, keďže si žalovaný v tomto vyhlásení uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ vneprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a teda si zaúčtoval prijaté plnenia
od žalobcu okrem iného aj za poplatky za vedenie úverového účtu a tiež poplatky za upomienky, je
potrebné k tejto námietke uviesť, že prípadná nesprávna výška uplatnenej pohľadávky v dražbe, nie

je porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, teda skutočnosťou ktorá by v nadväznosti
na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách spôsobovala neplatnosť dražby. Navrhovateľ dražby
je v súlade s § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách povinný písomne vyhlásiť, že predmet
dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľ dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj
pravosť, výšku a tiež splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. V prípade,

ak je dané vyhlásenie navrhovateľa dražby nesprávne, a teda je nepresne určená výška pohľadávky,
nespôsobuje to neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale zodpovednosť navrhovateľa dražby za škodu, ktorú
týmto vyhlásením spôsobí. Súd v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby neskúma
výšku uplatnenej pohľadávky v dražbe. Za výšku a pravosť pohľadávky zodpovedá žalovaný 1/ ako
navrhovateľ dražby, čo vyplýva aj z ustanovenia § 33 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Ide pritom
o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa navrhovateľ dražby nemôže zbaviť, teda sa vyviniť. Súd opätovne

konštatuje, že prípadné nesprávne vyhlásenie navrhovateľa dražby nespôsobuje jej neplatnosť, zakladá
však osobitný právny vzťah zo zodpovednosti za prípadnú škodu, ktorá môže dotknutému subjektu
vzniknúť. Pre úplnosť však súd dodáva, že jednorázový poplatok za spracovanie úveru ako aj poplatok
za vedenie úverového účtu zúčtovaný mesačne v zmysle platného cenníka banky, nepovažuje súd za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko v danom prípade boli oba sporné poplatky žalobcovi známe

už pri uzatvorení zmluvy, keďže boli zreteľne a prehľadne uvedené v čl. V s názvom „Poplatky“, preto
nemohlo dôjsť k oklamaniu spotrebiteľa. Žalobca sa aj napriek týmto poplatkom rozhodol pre uzavretie
úverovej zmluvy a akceptoval konkrétne podmienky, za ktorých mu bol úver ponúknutý. Súd má za to,
že žalobca bol zo strany žalovaného 1/ transparentným spôsobom oboznámený s danými zmluvnými
podmienkami a spornými poplatkami, pričom spotrebiteľ mohol na základe jasných a zrozumiteľných

kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré pre neho plynú z dôvodu vymáhania dojednaných
poplatkov. Poplatky za vedenie účtu resp. správu účtu sú úplne bežnou praxou v bankovom svete a
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným 1/ boli dovolené.
Zakázané boli až zákonom č. 132/2013 Zb.z. od 10.06.2013. Súd považuje správanie žalobcu
za nepoctivé, ak po niekoľkých rokoch takýto poplatok spochybňuje, keďže možno predpokladať, že ak

by poplatky dohodnuté neboli, banka by stanovila vyšší úrok. Oba poplatky súd považoval za primerané,
pričom nedospel k záveru, že úver s vyšším úrokom a s nulovými poplatkami by bol pre spotrebiteľa
ekonomicky výhodnejší, ako úver s nižším úrokom a uvedenými poplatkami. Súd tiež musí konštatovať,
že žalovaný 1/ ako bankový subjekt vyšiel v plnej miere v ústrety žalobcovi, keď na základe jeho žiadosti
pristúpil k uzavretiu Dodatku k zmluve o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom

nehnuteľnosťou zo dňa 04.08.2016 a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dal opätovne žalobcovi
ako dlžníkovi možnosť poskytnutý úver splácať a netrval na okamžitom splatení celého úveru.

91. Následne žalobca spochybnil aj priebeh samotnej dražby, ako aj existenciu rámcovej zmluvy o
výkone dražby, a teda má za to, že boli porušené viaceré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

Poukázal na to, že podstatné náležitosti podľa § 16 ods. 2 až 7 zákona č. 527/2002 Zb.z., a to najnižšie
podanie, predpokladané náklady dražby, i výška odmeny dražobníka, či spôsob jej určenia, alebo
dohoda o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne, prípadné oprávnenie licitátora znížiť najnižšie
podanie a uvedenie sumy o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť, nie sú v zmluve o výkone dražby
upravené, ale odkazujú na rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb zo dňa 02.11.2017. Má za

to, že takýto odkaz na rámcovú zmluvu je neprijateľný a z tohto dôvodu považuje
zmluvu o vykonaní dražby č. L. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX , ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/, pre absenciu podstatných náležitostí podľa § 16 ods. 10 zákona č. 527/2002 Zb.z. o
dobrovoľných dražbách za neplatnú. V tejto súvislosti žalovaný 2/ predložil súdu na
preukázanie zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ Zmluvu o vykonaní dražby, a to vo

forme dvoch zmluvných dokumentov. Jednak Rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb zo dňa XX.XX.XXXX
a Zmluvu o vykonaní dražby č. L. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a jej dodatok č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX. Z
uvedenýchdokumentovsúdzistil,žezmluva,resp.zmluvyobsahujúvšetkynáležitostivzmysle§16ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom súhlasí s argumentáciou žalovaného 2/, že v praxi je úplne
bežné, pokiaľ navrhovateľ dražby a dražobník uzavrú jednu hlavnú zmluvu a čiastkové zmluvy ku každej

jednotlivej dražbe. V rámcovej zmluvy majú upravené náležitosti, ktoré sú spoločné pre všetky dražby
a v čiastkových zmluvách špecifikujú konkrétny prípad dražby. Keďže zákon o dobrovoľných dražbách
možnosť uzavretia rámcovej zmluvy o výkone dražby nevylučuje, súd konštatuje, že rámcová zmluva
v spojení s čiastkovými zmluvami obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o dobrovoľnýchdražbách, a preto je takéto uzatvorenie zmluvy v súlade so zákonom. Keďže boli v priebehu konania
súdu predložené Rámcová zmluva o vykonaní dražby spolu s dodatkami ako aj samotná Zmluva o
vykonaní dražby s Dodatkom č.1, čím mal súd preukázané splnenie podmienok na vykonanie dražby,

podľa § 16 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, vyhodnotil námietka žalobcu v tomto smere ako
neopodstatnenú.

92. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že rámcová zmluva o vykonaní dražby mohla byť medzi žalovaným
1/ a 2/ uzavretá až následne, a teda v čase uzavretia Zmluvy o vykonaní dražby č. L. XXX/XX zo dňa

XX.X.XXXX neexistovala, nakoľko o jej existencii nemal žalobca žiadnu vedomosť, súd poukazuje na
preambulu uvedenej zmluvy o vykonaní dražby PSO 190/18, kde sa jednoznačne uvádza, že všetky
práva a povinnosti zmluvných strán z tejto Zmluvy o vykonaní dražby priamo nevyplývajúce z nej, sa
riadia príslušnými ustanoveniami rámcovej zmluvy o vykonaní dražieb zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej
medzi dražobníkom a navrhovateľom, ďalej len ( rámcová zmluva ) , pokiaľ v tejto zmluve nie je uvedené
inak. V súvislosti s predložením Rámcovej zmluvy a Zmluvy o vykonaní dražby, súd dodáva, že žiadne

ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách nestanovuje dražobníkovi ani navrhovateľovi dražby
povinnosť predložiť zmluvu, resp. rámcovú zmluvu o vykonaní dražby vlastníkovi predmetu dražby.
Vzhľadom na vyššie uvedené, aj túto námietku žalobcu súd považoval za nedôvodnú.

93. Ďalej žalobca namietal veľkú geografickú, ako aj časovú vzdialenosť medzi mestom Poltár, kde

sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá sa dražila a miestom konania dražby - Banská Bystrica, čím došlo k
porušenia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Zb.z. o dobrovoľných dražbách, keď sa týmto
obmedzila možnosť záujemcov na účasti na dražbe. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť žalobcu
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 05.06.2019, sp.zn. 8CDo/58/2018, v ktorom sa Najvyšší súd SR
vysporiadal s neprimeranou vzdialenosťou miesta konania dražby a draženej nehnuteľnosti. Najvyšší

súd SR uvádza: „ za neprimerané možno bez ďalšieho považovať iba také miesto konania dražby, ak
ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti ( bytu alebo rodinného domu určeného na každodenné
bývanie) miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť
nachádza ( nie vzdialenosť do 100km ).“ Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nedošlo k
porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách v časti určenia miesta výkonu dražby, keď sa táto konala v

krajskom meste ( Banská Bystrica ), a teda je plne v súlade s § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách, nakoľko krajské mesto Banská Bystrica je od mesta Poltár vzdialené cca 90km,
čo je približne 1,5hod. cesty autom, pričom Banská Bystrica, ako krajské mesto je podstatne väčším
mesto ako mesto Poltár, čo mohlo len prispieť k väčšej účasti záujemcov na dražbe a nachádza sa v
nej viac realitných kancelárií ako aj obchodníkov s realitami. Za daných okolností vykonanie dražby v

meste Banská Bystrica ničím neobmedzovalo účasť obyvateľov nielen mesta Poltár, ale aj priľahlých
obcí zúčastniť sa predmetnej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách v žiadnom svojom ustanovení
neukladá povinnosť, aby sa dražba musela konať v mieste, kde sa predmet dražby nachádza, obzvlášť
ak v tomto meste nie sú vhodné podmienky pre riadny výkon dražby.

94. K ďalšej námietke žalobcu ohľadne sumy za ktorú sa nehnuteľnosť vydražila a ktorá je podľa
žalobcu pod dolnou hranicou najnižšieho podania ktorú určuje zákon, a teda je v rozpore so zákonom o
dobrovoľných dražbách súd uvádza, že určenie najnižšieho podania a jeho možnosť zníženia je zmluvne
zakotvená v Rámcovej zmluve o vykonaní dražieb, a to v čl. 1.1 prílohy č. 2 k Rámcovej zmluve o
vykonaní dražieb ( čl. 154 a čl. 186 spisu) a samotnou Zmluvou o vykonaní dražby. Z čl.1.1 prílohy

č. 2 k Rámcovej zmluve o vykonaní dražieb vyplýva: „ suma najnižšieho podania bude v zmluvách o
vykonaní dražby pri ktorých sa predmet dražby ohodnocuje znaleckým posudkom stanovená vo výške
znaleckého posudku, ak v záložnej zmluve nie je uvedené inak, alebo ak nebolo v Zmluve o vykonaní
dražby dohodnuté inak...“. Z čl. 2 Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že najnižšie
podanie bolo dohodnuté v zmysle bodu I.1 prílohy č. 2 k Rámcovej zmluve ( čl. 151 spisu). Zároveň

bol medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorený dodatok č. 1 k Zmluve o vykonaní dražby zo dňa
16.01.2019 ( čl. 193 spisu), v ktorom bolo v čl. 2 stanovené, že najnižším podaním bude suma 41.700,-
Eur a dohodnutá možnosť licitátora znížiť najnižšie podanie na sumu 37.530,-Eur. Vzhľadom na vyššie
uvedené, aj túto námietku žalobcu považuje súd za neopodstatnenú.

95. V závere súd dodáva, že neplatnosť dražby môže určiť len súd za splnenia zákonných podmienok,
a to v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Podmienkou pre takéto
rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli a nielen mohli byť dotknuté práva osoby, ktorá podala
návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd určí neplatnosť dražby len v prípade, ak porušenie ustanovenízákona o dobrovoľných dražbách bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie
predmetu dražby, a to tak pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie
dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Musí pritom existovať príčinná súvislosť medzi

porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o tom, že boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko ich
žalobca ničím nepreukázal. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dražobník si splnil všetky
povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o dobrovoľných dražbách a procesne nepochybil ani pri realizácii

dražby. Zároveň tiež predložením Rámcovej zmluvy, jej dodatkov ako aj Zmluvy o vykonaní dražby a
jej dodatku súdu preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a v nich
uvedenie všetkých podstatných náležitostí, ktoré Zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje pre daný
právny dokument. Súd po vykonanom dokazovaní nezistil ani v postupe pri vykonaní dražby žiadne
porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, resp. Občianskeho zákonníka , ktoré by mali
za následok neplatnosť dražby.

96. K námietke žalobcu o neúčelnosti vynaložených nákladov dražby súd záverom uvádza, že tieto
nemajú súvis so samotnou platnosťou dražby, a nie sú teda dôvodom určenia neplatnosti dražby, ale
môžu predstavovať základ pre žalobu na plnenie. Sú len nárokom vlastníka vydraženej nehnuteľnosti
na zvýšenie jeho výťažku z vykonanej dražby, z dôvodu neúčelne vynaložených nákladov dražby, no

nemajú nijaký súvis s prípravou, resp. priebehom samotnej dražby, a teda sa nedotýkajú platnosti
vykonanej dražby.

97. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

98. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

99. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ mali v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto im patrí voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania. Náhradu trov konania žiadal priznať len žalovaný 1/, preto ako

úspešnej procesnej strane jej súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný 2/
na pojednávaní do zápisnice uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje, preto hoci bol úspešný v konaní,
súd mu trovy konania nepriznal. Žalovaný 3/ si na pojednávaní neuplatnil náhradu trov konania a ani
zo spisu mu nijaké trovy nevyplývajú, preto ani jemu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.