Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 4, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202160
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3819202160.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: V. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., A. D. XXX/X, zastúpená Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so
sídlom v Prievidzi, G. Švéniho 6, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: SAD Prievidza a.s., so sídlom
v Prievidzi, Ciglianska cesta 1, IČO: 36 324 043, zastúpený ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajanského nábrežie 5, IČO: 36 715 638, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz -

Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu
škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.500,- eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.284,- eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,56%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa voči žalovanému podanou žalobou pôvodne domáhala zaplatenia sumy 1.000,- eur
z titulu náhrady škody spôsobenej tým, že v dôsledku úrazu, za ktorý zodpovedá žalovaný, nemohla
dlhodobo brigádovať, sumy 1.500,- eur ako zaplatenia nákladov spojených s liečením a domáhala sa
aj zaplatenia náhrady za bolestné za 110 bodov, čo neskôr upresnila na sumu 2.090,- eur. Žalobu
zdôvodnila tým, že dňa 6.12.2018 na autobusovej stanici na nástupišti č. 5 - 6, ktoré je v správe

žalovaného, zakopla o asfaltový kopec a spadla, v dôsledku čoho utrpela úraz ľavej ruky, ktorý si
vyžiadal operáciu. Uviedla, že od 6.12.2018 sa ocitla v zlej finančnej situácii, v zlom zdravotnom stave,
v bolestiach, s obmedzeným pohybom ruky, pričom doposiaľ nie je schopná ľavú ruku riadne používať.
Poukázala na to, že hoci je ZŤP, zdravotný stav jej pred úrazom umožňoval privyrobiť si brigádnicky.
Pred začatím pojednávania žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.000,-
eur z titulu straty na zárobku a sumy 1.500,- eur z titulu nákladov spojených s liečením, späť a v časti o
zaplatenie náhrady škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) žalobu rozšírila na

sumu3.284,-eur.Vkonanížalobkyňauvádzala,žekúrazudošlookolo20.00hod.naautobusovejstanici
v Prievidzi, keď prechádzala po nástupištiach č. 5 a 6, kde sa nachádzali viaceré asfaltové kopce, k
zastávke MHD č. 10. Keď prechádzala cez nástupištia č. 5 a 6, o jeden asfaltový kopec zakopla a spadla
tak, že lakťom ľavej ruky spadla na druhý takýto kopec. Prišli k nej dvaja neznámi muži, ktorí jej pomohli
vstať, ona následne odišla na zastávku MHD a dopravila sa domov. V dôsledku silných bolestí na druhý
deň ráno o 6.30 hod. šla ku svojej lekárke, ktorá ju odoslala k MUDr. Kuklovi, ten jej dal ruku do sadry a

odoslal ju do nemocnice, kde sa podrobila operácii. Žalobkyňa uviedla, že po prepustení z nemocnice
sa so svojim nárokom obrátila na Technické služby mesta Prievidza, ale asi po mesiaci jej oznámili, že
miesto, kde došlo k úrazu, spravuje spoločnosť zo Žiliny a táto jej zasa oznámila, že toto miesto máv správe žalovaný. Žalovaný sa však vyjadril, že úraz, ktorý utrpela, nezavinil. Poukázala na to, že pri
operácii jej do ruky boli vložené drôty a skrutky, ktoré bolo potrebné asi po 3 - 4 mesiacoch vybrať.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru žalobkyňa nepreukázala predpoklady vzniku
jeho zodpovednosti za škodu. Poukázal na to, že podstatným prvkom zodpovednostného vzťahu je
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, pričom vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti (pripustenie možnosti vzniku škody
v dôsledku zavineného porušenia zo strany škodcu), príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná.

Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala, kde a akým spôsobom sa jej úraz stal, teda ani jeho
pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Poukázal na rozpory vo výpovedi žalobkyne s listinnými dôkazmi,
či svedeckými výpoveďami v súvislosti s časovými údajmi o cestovaní žalobkyne, návštevou ošetrujúcej
lekárky, poveternostnými podmienkami a viditeľnosťou v čase úrazu. Žalovaný uviedol, že k úrazu
žalobkyne mohlo dôjsť aj iným spôsobom ako uvádzala žalobkyňa, kdekoľvek a kedykoľvek v priebehu
dňa 6. a 7. 12.2018 - napr. na ceste, na nástupišti MHD, po vystúpení z MHD, zakopnutím o obrubník,

stratou rovnováhy, ale úraz mohol byť spôsobený aj inou osobou. Poukázal na to, že jediná svedkyňa,
ktorá mala byť prítomná na mieste úrazu, nevidela okolnosti úrazu ani jeho príčinu, videla len žalobkyňu
na zemi, pričom k poškodeniu zdravia žalobkyne mohlo dôjsť aj skôr, príp. neskôr, na inom mieste.
Nároky žalobkyne v konaní preto považoval za nepreukázané.

3.Intervenientnastranežalovanéhosožalobounesúhlasil.Pripojilsakstanoviskužalovanéhoauviedol,
že svedkovia v konaní neboli očitými svedkami a nevideli, ako sa úraz žalobkyni stal a kde sa stal.
Svedkyňa R. V. taktiež priebeh úrazu nevidela, k miestu, kde malo k úrazu dôjsť, bola otočená chrbtom
a otočila sa až po tom, keď bolo po úraze. Okrem toho podľa názoru intervenienta výpoveď uvedenej
svedkyne obsahuje množstvo rozporov. Poukázal na to, že svedkyňa až s neuveriteľnou pamäťou

uvádzala, čo mala žalobkyňa v ten deň oblečené, hoci sama uviedla, že pred úrazom ani po úraze už
žalobkyňu nevidela. Rovnako aj intervenient zastával názor, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a žalobu žiadal zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov MUDr. D. C., R. V., D. Y., MUDr. C. A., P.

D., oboznámením obsahu lekárskej prepúšťacej správy žalobkyne, lekárskych správ MUDr. E., ohlásení
úrazu žalobkyňou zo dňa 21.1.2019, 21.2.2019, stanoviska Technických služieb mesta Prievidza zo dňa
1.2.2019, žalovaného zo dňa 20.3.2019, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 22.3.2019, potvrdenia o výške
dôchodku žalobkyne, výpisu z obchodného registra žalovaného, vyjadrenia žalobkyne do zápisnice zo
dňa 29.7.2019, doplnenia žaloby zo dňa 13.8.2019, posudku o bolestnom MUDr. D. C. zo dňa 12.8.2019

a jeho opravy zo dňa 3.6.2020, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. C. A.
zo dňa 15.7.2020 vrátane dokladu o úhrade sumy 11,30 eur za jeho vystavenie, vyjadrení žalovaného zo
dňa 16.10.2019, 21.11.2019, vyjadrení žalobkyne zo dňa 6.11.2019, 6.7.2020, oznámenia intervenienta
o vstupe do konania, fotodokumentácie z miesta úrazu predloženej žalobkyňou, čestných prehlásení
R., výpisov z evidencie dopravnej karty žalobkyne a svedkyne R. V. na cestovanie autobusom, opisu

cestovných lístkov žalobkyne, vyjadrenia MUDr. K. K., písomného vyjadrenia R. V. zo dňa 30.9.2020,
potvrdenia Základnej školy na Mariánskej ul. v Prievidzi zo dňa 28.9.2020, žiadanky R. V. o vydanie
krajskej karty multiCARD, vyjadrenia TransData s.r.o. k vykonaniu operácie s dopravnou kartou zo dňa
6.10.2020, podania žalobkyne doručeného súdu 14.10.2020, oznámenia P. M. zo dňa 30.9.2020, ako aj
oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 13.12.2018 vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná v NsP
v Bojniciach na traumatologickom oddelení, kde sa dňa 11.12.2018 podrobila operácii po úraze ľavého
lakťa. Z posudku o bolestnom a SSU MUDr. D. C. zo dňa 12.8.2019 vyplýva, že k poškodeniu na
zdraví žalobkyne došlo dňa 6.12.2018, pričom liečba v súvislosti s úrazom prebiehala od 7.12.2018 do

15.5.2019, z toho v ústavnej starostlivosti od 10.12.2018 do 13.12.2018.

6.Žalobkyňavkonaníuviedla,žekúrazuľavejrukyunejdošlodňa6.12.2018naautobusovomnástupišti
č. 5 a 6 na autobusovej stanici v Prievidzi po tom, čo asi o 20.00 hod. docestovala z Liešťan a po
vystúpení z autobusu sa po uvedenom nástupišti pohybovala smerom k zastávke MHD č. 10, pričom

zakopla o jeden z viacerých asfaltových kopcov, ktoré sa na predmetnom nástupišti nachádzali, a lakťom
ľavej ruky spadla na ďalší takýto asfaltový kopec. Z jej výpovede vyplynulo, že následne k nej pribehli
dvaja jej neznámi muži a pomohli jej vstať. Ona potom telefonovala dcére R. B. a požiadala ju, aby prišla
domov. Povedala jej, že na stanici spadla. Po tom, čo autobusom MHD docestovala domov, už s rukounemohla ani pohnúť, ale odmietala ísť k lekárovi, nakoľko si myslela, že to prejde s tým, že užila asi
3 tabletky proti bolesti. Kvôli silným bolestiam potom hneď ráno o 6.30 hod. šla ku svojej ošetrujúcej
lekárke MUDr. C., ktorá ju odoslala k MUDr. K., bola na rőntgene a ešte v ten deň ju MUDr. K. odoslal

do nemocnice, kde jej MUDr. V. napravoval ruku, aby vydržala do operácie. Potom bola hospitalizovaná
na oddelení traumatológie, kde čakala na operáciu. Po prepustení z nemocnice bola úraz oznámiť na
Technických službách v Prievidzi. Asi po mesiaci jej oznámili, že miesto, kde došlo k úrazu, spravuje
spoločnosť zo Žiliny a táto spoločnosť jej oznámila, že uvedené miesto má v správe žalovaný, ktorý jej
cca po mesiaci oznámil, že mu je to ľúto, ale úraz on nezavinil. V súvislosti s úrazom žalobkyňa uviedla,

že v danom čase mrholilo, bolo veterno, cesta bola mokrá, neónky nesvietili, námraza ani sneh neboli.
Asfaltové kopce na nástupišti evidovala už asi 2 roky pred úrazom. Trvala na tom, že k jej úrazu došlo
na nástupišti č. 5 a 6 a tým, že vo svojich písomných oznámeniach v súvislosti s úrazom poukazovala
na to, že takéto kopce sa nachádzajú aj iných nástupištiach. V konaní tiež žalobkyňa uviedla, že v deň
úrazu, t.j. 6.12.2018 cestovala autobusom z Prievidze do Liešťan o 9.20 hod. ku svojmu druhovi Q. B.,
kde sa zdržala až do večera, kedy sa autobusom o 19.19 hod. vrátila do Prievidze.

7. Z výpisu z dopravnej karty na cestu autobusom č. XXXXXXX, SNR: X XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedenej na meno žalobkyne, vyplýva, že dňa 6.12.2018 žalobkyňa uvedenú kartu použila o 14.16 hod.
pri ceste MHD a následne o 14.48 hod. a potom o 19.18 hod. a o 20.11 hod. (cesta MHD). Z opisu
cestovných lístkov žalobkyne vyplýva, že 6.12.2018 o 19.18 hod. žalobkyňa nastupovala na zastávke „N.

Jednota“,výstupnázastávkabolavPrievidzinaautobusovejzastávke.O20.11hod.žalobkyňacestovala
MHD, pričom nástupná zastávka je v cestovnom lístku uvedená „Prievidza, autobusová stanica“, ako
výstupná zastávka je uvedené „PD, SAD“. Z výpovede svedkyne D. Y. vyplýva, že v prípade cestovných
lístkov MHD sa uvádza vždy nástupná zastávka a konečná zastávka s tým, že z tohto dokladu nie
je zrejmé, kde cestujúci vystúpil. Z výpisu z čipovej karty žalobkyne ďalej vyplýva, že dňa 7.12.2018

žalobkyňa túto kartu použila na cestovanie v dopoludňajších hodinách o 10.07 hod.. Z opisu cestovného
lístka žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa cestovala autobusom MHD, pričom nástupná zastávka je
uvedená „PD, Zapotôčky, Ondreja“ a výstupná zastávka „PD, Okresný súd“, t.j. konečná zastávka danej
linky MHD.

8. Svedkyňa MUDr. D. C., ošetrujúca lekárka žalobkyne, vo svojej výpovedi v konaní uviedla, že
žalobkyňa je jej pacientkou asi 20 rokov. V súvislosti s úrazom ľavej ruky žalobkyne svedkyňa uviedla,
že žalobkyňa k nej do ambulancie prišla deň po úraze v dopoludňajších hodinách asi medzi 10 - 11 hod.
s tým, že uviedla, že deň predtým spadla na autobusovej stanici na niektorom nástupišti na nerovnom
povrchu, pričom tento opis vzniku úrazu aj zodpovedá utrpenému zraneniu. Presné číslo nástupišťa, kde

k úrazu došlo, žalobkyňa nepovedala. Následne žalobkyňu odoslala na chirurgické vyšetrenie k MUDr.
K., ktorý jej spravil rőntgen a odoslal ju do nemocnice. Svedkyňa tiež uviedla, že žalobkyni vystavila aj
posudok o bolestnom, kde pôvodne napísala, že úraz sa stal na ulici, nakoľko ona nerozlišuje miesto vo
vonkajšom prostredí, ale keď žalobkyňa za ňou následne prišla s tým, že je dôležité, aby bolo uvedené
presné miesto úrazu, tento údaj prepísala. Svedkyňa si bola istá, že žalobkyňa jej prvotne uvádzala, že

k úrazu došlo na autobusovej stanici na nástupišti.

9. Z výpovede svedkyne Lýdie V. bolo zistené, že pracuje na Základnej škole na Mariánskej ulici v
Prievidzi ako upratovačka a dňa 6.12.2018 čakala na nástupišti č. 12 v čase medzi 20.00 hod. až 20.10
hod. na autobus jazdiaci na linke Prievidza - Handlová, ktorým cestovala domov z práce. Uviedla, že

začula strašný krik, na ktorý sa otočila a uvidela žalobkyňu spadnutú na zemi na nástupišti č. 5 ako
kričala „jaj, moja ruka“. Chcela ísť za ňou, ale videla, že k nej prišli nejakí dvaja páni, ktorí jej pomohli
vstať. Medzitým jej prišiel autobus, do ktorého nastúpila a odcestovala. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňu
predtým nepoznala a ani potom ju už nevidela, až na pojednávaní, ale je si istá, že ide o žalobkyňu,
nakoľko jej videla do tváre. Dodala, že žalobkyňa vtedy mala oblečenú zelenú kaki vetrovku. Z výpovede

svedkyne vyplynulo, že v škole, kde pracuje, robí ako vychovávateľka aj dcéra žalobkyne - D.. V tom
čase sa stretli, ona sa dcéry žalobkyne pýtala, ako sa má, na čo jej povedala, že zle, pretože mama
spadla na stanici, má zlomenú ruku, sú s tým problémy a bude sa musieť o ňu starať. Svedkyňa jej na to
povedala, že ona videla, že nejaká pani na stanici spadla a dcéra žalobkyne reagovala tým, že to bola jej
mama. Podľa svedkyne k uvedenému rozhovoru došlo niekedy v decembri po tom, ako k úrazu došlo,

bolo to pred Vianocami. Svedkyňa potvrdila, že na autobusovej stanici na nástupištiach sú všade také
kopce a po nahliadnutí na fotografie predložené žalobkyňou z miesta úrazu zachytávajúce nástupište
č. 5 a 6 uviedla, že úraz sa žalobkyni stal tam, kde je to na fotografii ukázané. Z výpovede svedkyne
bolo tiež zistené, že v deň, keď došlo k úrazu žalobkyne, bolo sucho, nebol napadaný sneh, neónky nastanicisvietili.Uviedla,ženacestovanieautobusompoužívačipovúkartu,lenniekedysizakúpicestovný
lístok za hotovosť. Dodatočne, podaním zo dňa 30.9.2020, svedkyňa písomne oznámila, že všetko, čo
vypovedala, je skutočne pravda. Dodala, že žalobkyňa sa veľmi podobá na dcéru D., ktorá pracuje na

tej istej základnej škole ako ona.

10. Z potvrdenia Základnej školy na Mariánskej ulici v Prievidzi zo dňa 28.9.2020 vyplýva, že R. V.,
upratovačka ich školy, bola dňa 6.12.2018 v práci v čase od 15.00 hod. do 19.45 hod..

11. Z výpisu z dopravnej karty č. XXXXXXX, SNR: X XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorá je podľa oznámenia
žalovaného vedená na meno R. V., vyplýva, že táto karta nebola dňa 6.12.2018 použitá na cestovanie.
Zo žiadanky o vydanie Krajskej kary multiCARD zo dňa 14.3.2017 vyplýva, že na žiadanke je ako číslo
karty uvedené č. XXXXXXX a žiadanku podala svedkyňa R. V.. Z čestného vyhlásenia D. Y., vedúcej
oddelenia kontroly žalovaného, bolo zistené, že pri generovaní výpisu z dopravnej karty SNR: X XXXX
XXXX XXXX XXXX, ktorú majú v databáze evidovanú pod menom R. V., pri ukladaní výpisu do formátu

pdf pri manuálnom vpisovaní názvu súboru urobila chybu, pričom si meno zle prečítala ako V.. Výpis
poskytnutý súdu je správny.

12. Z oznámenia spoločnosti TransData s.r.o., so sídlom v Žiline, zo dňa 6.10.2020 vyplýva, že boli
preverené operácie s dopravnou kartou SNR: X XXXX XXXX XXXX XXXX a bolo zistené, že táto

dopravná karta nebola v zariadeniach na výdaj cestovných lístkov použitá v období od 30.11.2018
13:23:48 hod. do 13.12.2018 12:18:12 hod.. V oznámení sa tiež uvádza, že pri kontrolách operácií s
dopravnou kartou nebolo zistené žiadne narušenie a všetky operácie vykonané s dopravnou kartou súd
korektné, číselný rad operácií s dopravnou kartou je konzistentný.

13. Svedkyňa P. D. v konaní uviedla, že pracuje v kebabe na námestí v Prievidzi, so žalobkyňou má
kamarátsky vzťah, poznajú sa asi 3 roky. Možno v januári 2019 sa žalobkyňa cestou od lekárky zastavila
u nej v práci, ruku mala v sadre a povedala jej, ako sa nešťastne potkla a spadla. Uviedla, že to bolo
na Mikuláša vo večerných hodinách na nástupišti č. 5 na nejakých asfaltových kopčekoch. Žalobkyňa
jej hovorila, že je z toho nešťastná, bolo to pred Vianocami, keď má každý najviac práce a ona mala v

tom čase najväčšie bolesti. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že žalobkyňa aj v nasledujúcom období,
keď šla od lekára a mala cestu okolo, zastavila sa u nej a povedala jej, či sa to lepší, alebo ako sa má.
Svedkyňa uviedla, že žalobkyňu považuje za veľmi pracovitú, kde sa dalo, tam si privyrobila. Pri jej úraze
síce nebola, ale nemá dôvod žalobkyni neveriť.

14. Svedok V.. C. A., lekár na úseku úrazovej chirurgie v NsP Bojnice, v konaní uviedol, že žalobkyňa
bola u neho na ošetrení so zlomeninou lakťa s tým, že to mohlo byť asi 4 dni po tom, čo k úrazu
došlo. Uviedol, že predtým bola ambulantne ošetrená MUDr. K. základným ošetrením a odoslaná do
nemocnice. U žalobkyne bola vykonaná operácia v súvislosti so zlomeninou lakťovej kosti s vykĺbením
hlavičky vretennej kosti. Svedok si nepamätal, či žalobkyňa uvádzala mechanizmus, ako k úrazu došlo,

toto on ani neskúmal. Podľa neho k úrazu mohlo dôjsť rôznymi spôsobmi, aj na mieste zachytenom
na fotografii predloženej žalobkyňou, ale aj na iných miestach. Zároveň uviedol, že k takejto zlomenine
mohlo dôjsť len v dôsledku pádu váhou tela. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že je možné, že bežný
človek s takýmto úrazom vyhľadá lekára až na druhý deň, pokiaľ vydrží bolesť, je to individuálne.

15. Svedkyňa D. Y., zamestnankyňa žalovaného, v konaní uviedla, že po oznámení úrazu zo strany
žalobkyne sa boli na žalobkyňou označené miesto úrazu pozrieť a poškodenia, ako sú zachytené na
fotografii predloženej žalobkyňou (č.l. 84 spisu), sa tam nachádzali. Bolo to asi 2 alebo 3 mesiace po
tom, čo sa úraz žalobkyni mal stať. Svedkyňa uvádzala, že so žalobkyňou prišla do kontaktu viackrát
v súvislosti s jej sťažnosťami, ktoré ona u žalovaného vybavuje. Podľa jej názoru žalobkyňa v rámci

svojich sťažností vystupuje tak, že musí mať vždy pravdu a ak jej za pravdu nebolo dané, používala
ďalšie nástroje, hoci nemala pravdu.

16. V čestnou prehlásení zo dňa 3.7.2020 (datované 30.6.2020) R. B., dcéra žalobkyne, uvádza, že
dňa 6.12.2018 žalobkyňa prišla domov o 20.20 hod., bola zranená, mala ovisnutú, opuchnutú ľavú ruku,

ktorá ju bolela. Úraz sa jej mal stať na autobusovej stanici v Prievidzi pri nástupišti č. 5, 6 na poškodení
asfaltu, ktorý bol zvlnený. Ona žalobkyňu chcela hneď odviezť na pohotovosť, ale tá jej povedala, že to
skúsi vydržať do rána a možno to prejde. Ráno však bol jej stav neúnosný, trpela obrovskými bolesťami
a sama šla k ošetrujúcemu lekárovi, následne ju operovali, niekoľko mesiacov sa liečila z tohto zranenia.17. Z čestného prehlásenia Q. B., druha žalobkyne, zo dňa 30.11.2020 vyplýva, že žalobkyňa dňa
6.12.2018cestovalavpodvečernýchhodináchautobusomdoPrievidze,kdesajejnaautobusovejstanici

stal vážny úraz, v súvislosti s ktorým bol za ňou opakovane v nemocnici, kde sa liečila.

18. V čestnom vyhlásení zo dňa 2.10.2020 R. R. a J. H., zamestnankyne žalovaného v informačnej
kancelárii, uvádzajú, že žalobkyňa navštevuje informačnú kanceláriu žalovaného z dôvodu informácií
o spojoch a tiež opakovaných sťažností na spoje žalovaného, naposledy to bolo v septembri 2020.

Uvádzajú, že sa sťažuje na správanie vodičov s tým, že rieši aj ich nezhody, ktoré majú v súkromí. Z
týchto vyhlásení vyplýva, že žalobkyňa vystupuje pri podávaní sťažností nepríjemným až arogantným
spôsobom, pričom takmer vždy ju odporučia na ich vedúcu p. D. Y., keďže riešenie sťažností nie je v
ich náplni práce.

19. Z čestného prehlásenia Ing. W. W., zamestnanca žalovaného, vyplýva, že v období od 1.9.2003

do 30.6.2020 pôsobil ako dopravný riaditeľ a v súčasnosti vykonáva funkciu ekonomického riaditeľa u
žalovaného. Uviedol, že žalobkyňu pozná v súvislosti so sťažnosťami, pričom počas jeho pôsobenia ako
dopravný riaditeľ mal so žalobkyňou aj osobnú konfrontáciu k sťažnosti za prítomnosti D. Y., ktorá má
na starosti oznámenia, podnety a sťažnosti.

20. Z lekárskych správ MUDr. E. zo dňa 30.4.2019, 3.5.2019 a 10.5.2019 vyplýva, že žalobkyňa bola
na traumatologickej kontrole v súvislosti so zlomeninou ľavej ruky, pri poslednej kontrole bola odoslaná
na ďalšiu kontrolu k MUDr. A..

21. Z písomného vyjadrenia MUDr. K. K. zo dňa 17.9.2020 bolo zistené, že žalobkyňa bola vyšetrená

v chirurgickej ambulancii Sv. Vincent - chirurgia s.r.o. dňa 7.12.2018 o 11.35 hod.. Pri vyšetrení udala
pád na ľavý lakeť deň pred vyšetrením, bližšie okolnosti úrazu v dokumentácii neuviedla. Po vyšetrení
rtg. a stanovení diagnózy bola odoslaná na hospitalizáciu na úrazové oddelenie nemocnice Bojnice na
operačnú liečbu. Druhýkrát bola vyšetrená dňa 2.6.2020, kedy udávala ťažkosti v jazve po operácii a
pocit necitlivosti lakťa. Vo vyjadrení MUDr. K. uvádza, že pri vyšetrení vždy zapíše to, čo uvádza pacient,

t.j. u žalobkyne pád na ľavú ruku deň pred vyšetrením. K bližším okolnostiam pádu sa vzhľadom k
odstupu času od prvého vyšetrenia vyjadriť nevedel.

22. Listom zo dňa 21.1.2019 žalobkyňa oznámila Technickým službám mesta Prievidza s.r.o. úraz na
autobusovej stanici - nástupišti na zastávke č. 5, 6, 7. V oznámení uvádza, že 6.12.2018 pricestovala o

20.00 hod. autobusom z Liešťan na autobusovú stanicu a prestupovala na MHD č. 10. Pri prechádzaní
zastávky sú „asfaltové kopce“ na viacerých nástupištiach, aj na č. 8, 9, 10. Nohu jej skrížil asfaltový
kopec, ona spadla ľavým lakťom priamo na vrch a pri páde si spôsobila fracturu ulnae proximnalis I.
sin. dislocata, Luxatio capitis radii I.sin. dorsalis. Žiadala, aby ju Technické služby mesta Prievidza po
ukončení práceneschopnosti odškodnili. Listom zo dňa 1.2.2019 Technické služby mesta Prievidza s.r.o.

žalobkyni oznámili, že uvedené nástupištia mesto Prievidza neeviduje v majetku a nemohli preto byť
zverené do správy Technických služieb mesta Prievidza s.r.o.. Žalobkyni oznámili, že pozemok pod
nástupišťami je v nájme spoločnosti ADVANCE INVESTMENTS a.s. Žilina od roku 2012.

23. Listom zo dňa 21.2.2019 zaslala žalobkyňa spoločnosti ADVANCE INVESTMENTS a.s., so sídlom

v Žiline, oznámenie úrazu na autobusovej stanici, nástupište na zastávke 5, 6, 7 v Prievidzi, v ktorom
uviedla, že dňa 6.12.2018 spadla na autobusovej stanici 5, 6, 7, kde sú asfaltové kopce aj na iných
zastávkach a spôsobila si vážne zranenie ľavej ruky vyžadujúce operáciu, následnú kontrolu a ďalšiu
operáciu po 6.3.2019. Uvedenú spoločnosť žiadala o stanovisko k úrazu, o odškodnenie za úraz po
ukončení ďalšej operácie.

24. Zo stanoviska žalovaného zo dňa 20.3.2019 vyplýva, že žalovanému bolo dňa 25.2.2019 postúpené
ohlásenie úrazu žalobkyne na autobusovej stanici v Prievidzi, nakoľko pozemok pod nástupišťami má v
správežalovaný.Žalovanýuviedol,žesiniejevedomýporušeniapovinnostívyplývajúcichzovšeobecne
záväzných predpisov. Na toto stanovisko reagovala žalobkyňa listom zo dňa 22.3.2019 a uviedla, že

na stanovišti 5 - 6 sú asfaltové kopce, ktoré napriek upozorneniam nie sú stále odstránené a ohrozujú
ďalších cestujúcich. Žalovanému oznámila, že podklady k úrazu zašle okresnému súdu, aby rozhodol
znalec z odboru lekárstva.25. Žalobkyňa v konaní najskôr predložila posudok o bolestnom a SSU vystavený MUDr. C., ktorá
ohodnotilabolestnéžalobkynevsúvislostisúrazomzodňa6.12.2018 110bodmi.Vposudkujeuvedené,
že príčinou poškodenia na zdraví bol pád na nerovnom povrchu a miesto, kde poškodenie zdravia

vzniklo, bolo uvedené „na ulici“, tento údaj je prečiarknutý a rukou dopísané „na stanici“. Z vyjadrenia
žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že oprava bola vykonaná na jej námietku zdravotnou sestrou. Dňa
3.6.2020 tento posudok MUDr. C. dodatočne upravila tak, že ako miesto, kde došlo k poškodeniu na
zdraví, uviedla „medzi nástupišťami na stanici“. Na základe výhrad žalovaného k oprávnenosti vystaviť
posudok o bolestnom ošetrujúcou lekárkou MUDr. C., žalobkyňa predložila posudok o bolestnom a

SSU vystavený MUDr. A., ktorý hodnotil bolestné žalobkyne 130 bodmi a SSU 50 bodmi. V posudku je
ako miesto poškodenia zdravia uvedené „medzi nástupišťami na stanici SAD PD“ a príčina poškodenia
zdravia je uvedený pád na nerovnom kopcovitom povrchu.

26. Na fotografiách predložených žalobkyňou (č.l. 84 spisu) sú zachytené nástupištia na autobusovej
stanici v Prievidzi, zastávky č. 5 a 6. Ide o jedno pozdĺžne nástupište, kde sa nachádzajú obe zastávky.

Asfaltový povrch na nástupišti je nerovný, vyskytujú sa tam viaceré „asfaltové kopce“. Na jednej z
fotografií žalobkyňa ukazuje na nástupišti miesto, kde malo k jej úrazu dôjsť. Toto sa nachádza medzi
zastávkami č. 5 a 6.

27. Žalobkyňa si v konaní pôvodne uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.000,- eur z titulu náhrady straty

na zárobku, nakoľko v dôsledku úrazu si nemohla privyrábať brigádnicky, sumy 1.500,- eur ako nákladov
spojených s liečením a z titulu bolestného zaplatenia sumy 2.090,- eur (za 110 bodov). Pred začatím
pojednávania žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.000,- eur a 1.500,- eur späť a v časti
týkajúcej sa náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu rozšírila na sumu 3.284,-
eur (za 180 bodov pri hodnote bodu 18,24 eur). Súd na pojednávaní dňa 5.8.2020 v tejto časti zmenu

žaloby uznesením pripustil.

28. Žalovaný nárok žalobkyne v konaní neuznával. Podľa jeho názoru žalobkyňa dostatočným
spôsobom nepreukázala miesto vzniku úrazu, príčinu jeho vzniku ani príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody a teda ani zodpovednosť žalovaného za úraz

žalobkyne (viď bod 2 odôvodnenia).

29. Intervenient na strane žalovaného, u ktorého je žalovaný poistený pre prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, nárok žalobkyne tiež neuznával. Poukazoval na
tvrdenia žalovaného a rovnako zastával názor, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno,

nepreukázala, kde sa úraz stal a ako sa stal, nakoľko z výpovedí svedkov vyplynulo, že ani jeden z nich
nebol očitým svedkom úrazu, vrátane svedkyne V. ktorá v čase úrazu podľa jej vyjadrenia stála chrbtom
k žalobkyni a otočila sa až keď bolo po úraze.

30. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

31. Podľa 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku.

33. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne v časti
týkajúcej sa náhrady škody za bolesť a SSU je dôvodná.

34. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému náhrady škody za bolesť a SSU v sume 3.284,- eur z
dôvodu, že utrpela úraz ľavej ruky v dôsledku jej zakopnutia o asfaltový hrboľ na autobusovej stanici

v Prievidzi na nástupišti č. 5, 6, ktoré má v správe žalovaný. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa
utrpela úraz ľavej ruky, v súvislosti s ktorým sa podrobila operácii. Rovnako medzi stranami nebolo
sporné, že v súvislosti s týmto úrazom žalobkyne jej bol vystavený posudok, ktorým bolo ohodnotené
bolestné 130 bodmi a SSU 50 bodmi. Spornou nebola ani skutočnosť, že nástupištia na autobusovejstanici v Prievidzi má v správe žalovaný. Medzi stranami v konaní bolo sporným miesto vzniku úrazu, ako
aj spôsob, akým k úrazu žalobkyne došlo a tým aj otázka zodpovednosti žalovaného za úraz žalobkyne.

35. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je súčasné splnenie podmienok, ktorými sú
porušenie právnej povinnosti, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi.

36. V danej veci žalobkyňa počas celého konania zhodne uvádzala, že k úrazu ľavej ruky u nej došlo
dňa 6.12.2018 asi o 20.00 hod. na autobusovej stanici v Prievidzi na nástupišti č. 5, 6 tak, že zakopla o

„asfaltový kopec“, v dôsledku čoho spadla ľavou rukou na ďalší takýto kopec, resp. hrboľ. Takéto tvrdenia
uvádza okrem svojej výpovede aj v oznámeniach úrazu Technickým službám mesta Prievidza s.r.o. a
ADVANCE INVESTMENST a.s.. V týchto oznámeniach okrem toho uvádza aj to, že rovnaké hrbole sa
nachádzajú i na iných nástupištiach - č. 8, 9, 10, avšak je zrejmé, že ako miesto vzniku úrazu označuje
nástupište č. 5 a 6. Rovnakým spôsobom žalobkyňa opísala vznik úrazu aj dcére R. B. v deň, keď sa
jej úraz stal, ošetrujúcej lekárke MUDr. C. v nasledujúci deň a tiež svedkyni D. po viac ako mesiaci po

utrpeníúrazu.RovnakosvedkyňaLýdiaV.potvrdila,žeúrazsažalobkynistal6.12.2018okolo20.00hod.
na nástupišti č. 5. Z jej výpovede vyplynulo, že v čase pádu žalobkyne bola voči nej otočená chrbtom,
ale po tom, čo začula krik žalobkyne, sa otočila a videla ju na uvedenom nástupišti spadnutú na zemi,
pričom kričala „jaj, moja ruka“. Svedkyňa zhodne so žalobkyňou uviedla aj to, že následne k nej pristúpili
dvaja muži a pomohli jej vstať a potvrdila tiež, že na danom mieste sú všade „také kopce“. Z potvrdenia

zamestnávateľa svedkyne V. bolo preukázané, že v uvedený deň bola v práci od 15.00 hod. do 19.45
hod. a hoci v uvedený deň nie je záznam v jej dopravnej karte o cestovaní, z jej výpovede v konaní
vyplynulo, že niekedy si cestovný lístok zakupovala aj v hotovosti. V konaní žalovaný aj intervenient na
strane žalovaného spochybňovali výpoveď svedkyne V.. I keď môže vyvolávať pochybnosti, že svedkyňa
žalobkyňu s určitosťou opoznala, hoci ju videla iba raz, jej vysvetlenie, že žalobkyni videla do tváre a

táto sa veľmi podobá na svoju dcéru, ktorá pracuje na rovnakom pracovisku ako svedkyňa, sa javí ako
logické. Na druhej strane by nedávalo zmysel, aby osoba, ktorá sa so žalobkyňou vôbec nepozná,
prišla ako svedok vypovedať o niečom, čoho nebola účastná. V konaní bolo z výpisu z dopravnej karty
žalobkyne, ako aj opisov jej cestovných lístkov preukázané, že dňa 6.12.2018 okolo 20.00 hod. na
autobusovej stanici v Prievidzi žalobkyňa skutočne bola a žalobkyňa aj presne na fotografii identifikovala

miesto vzniku úrazu. Z výpovede svedka MUDr. A. vyplynulo, že zranenie žalobkyne mohlo vzniknúť len
v dôsledku pádu váhou tela a vznik úrazu spôsobom, ako ho opísala žalobkyňa, v konaní nevylúčil. V
konaní tiež bolo preukázané, že asfaltové hrbole sa na mieste označovanom žalobkyňou aj nachádzali.
Okrem fotografií to potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa Y., keď uviedla, že asi 3 mesiace po úraze
žalobkyne (v mesiaci marec 2019) bola na základe oznámenia o úraze ohliadnuť predmetné miesto,

t.j. nástupište č. 5, 6 a žalobkyňou uvádzané nerovnosti sa tam nachádzali. Z toho je zrejmé, že tieto
nerovnosti na tomto mieste museli byť aj 6.12.2018, nakoľko takéto nerovnosti vznikajú v letnom období
pôsobením vysokých teplôt, nie v zime, resp. v skorom jarnom období.

37. Žalovaný v konaní uvádzal, že k úrazu žalobkyne mohlo dôjsť aj na inom mieste a iným spôsobom.

Ako už bolo uvedené, žalobkyňa neustále uvádzala miesto a spôsob vzniku úrazu rovnako. Pokiaľ by k
úrazu došlo inak, na inom mieste, nie je zrejmé, prečo by žalobkyňa uvádzala práve tento spôsob vzniku
úrazu. Z postupu žalobkyne pred začatím konania vyplýva, že jej záujmom nebolo domáhať sa svojich
nárokov práve voči žalovanému, keďže najskôr sa obrátila so žiadosťou o riešenie veci na Technické
službymestaPrievidzas.r.o.,následnenaADVANCEINVESTMENTSa.s.aažpozistenískutočnosti,že

nástupište patrí do správy žalovaného, si uplatňovala nároky voči nemu. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa
mala záujem vec riešiť so zodpovednou osobou bez ohľadu na to, o koho konkrétne sa jedná. Pokiaľ
by teda k jej úrazu došlo na inom mieste, zrejme by nemala problém uviesť toto iné miesto a zisťovať
zodpovednú osobu.

38. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa po celý čas popisuje okolnosti vzniku úrazu rovnako, či
už svojej dcére v deň úrazu, ošetrujúcej lekárke v nasledujúci deň, svedkyni D. po viac ako mesiaci,
v oznámeniach o úraze adresovaných Technickým službám mesta Prievidza s.r.o., či ADVANCE
INVESTMENTS a.s., ale aj v konaní. Týmto jej tvrdeniam korešpondujú aj ďalšie vyššie uvádzané
skutočnosti (výpoveď svedkyne V., existencia asfaltových hrboľov na nástupišti č. 5, 6, prítomnosť

žalobkyne na danom mieste podľa výpisu z dopravnej karty, mechanizmus vzniku úrazu v dôsledku
pádu váhou tela). Súd preto považoval tvrdenia žalobkyne o mieste, čase a spôsobe vzniku jej úrazu na
základe všetkých týchto skutočností za preukázané. V dôsledku toho boli preukázané aj predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne na strane žalovaného, ktorý mánástupištia na autobusovej stanici v Prievidzi v správe. Žalovaný ako správca nástupišťa bol v zmysle
ust. § 415 Občianskeho zákonníka povinný udržiavať nástupište v takom stave, aby nedochádzalo
k poškodeniu zdravia osôb, ktoré sa v danom mieste pohybovali. Túto povinnosť si žalovaný riadne

nesplnil, keďže na nástupišti č. 5 a 6 na autobusovej stanici v Prievidzi sa nachádzali viaceré nerovnosti
- asfaltové hrbole. Žalobkyňa sa o jeden takýto hrboľ pri vystúpení z autobusu a prechádzaní k zastávke
MHD potkla, spadla a utrpela úraz ľavej ruky vyžadujúci si operáciu. Pokiaľ žalovaný, resp. intervenient
v konaní uvádzali, že povinnosť predchádzať škode na zdraví mala aj žalobkyňa, súd uvádza, že
primárnu povinnosť udržiavať nástupište na zastávkach autobusov v riadnom stave neohrozujúcom

zdravie cestujúcich má žalovaný. Od žalobkyne ako cestujúcej podľa názoru súdu nemožno spravodlivo
požadovať, aby pri nastupovaní, vystupovaní, či presune po nástupišti venovala všetku svoju pozornosť
tomu, aby sa bezpečne a bez ohrozenia svojho zdravia presunula k svojmu cieľu vyhýbaním sa
prekážkam, ktoré žalovaný neodstránil, hoci to bolo jeho povinnosťou a žalobkyňu (resp. cestujúcich vo
všeobecnosti) na možné nebezpečenstvo úrazu ani žiadnym spôsobom neupozornil. Zodpovednosť za
škodu na zdraví žalobkyne je preto v celom rozsahu na strane žalovaného.

39. V súvislosti s úrazom bol žalobkyni vystavený MUDr. A. posudok o bolestnom a SSU, v ktorým
je bolestné ohodnotené 130 bodmi a SSU 50 bodmi. Žalobkyňa si v tejto súvislosti uplatnila nárok na
zaplatenie sumy 3.284,- eur (pri hodnote 1 bodu 18,24 eur a po zaokrúhlení na najbližšie celé euro
smerom nahor /§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z./). Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, súd

tento jej nárok považoval za dôvodný.

40. Žalobkyňa si pôvodne voči žalovanému uplatnila aj nárok na zaplatenie sumy 1.000,- eur z titulu
straty na zárobku a nárok na zaplatenie sumy 1.500,- eur z titulu náhrady nákladov spojených s liečením.
Pred začatím pojednávania však v tejto časti vzala svoj nárok späť, preto súd konanie v tejto časti v

súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) zastavil.

41. V konaní si žalobkyňa v záverečnom stanovisku voči žalovanému uplatnila aj nárok na zaplatenie
sumy 11,30 eur, ktorú uhradila za vystavenie posudku o bolestnom a SSU. Tento nárok súd posúdil ako
nárok na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 251 CSP trovami konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva, t.j. patria sem i trovy dôkazu.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
sa pôvodne domáhala, okrem zaplatenia náhrady za bolesť a SSU, aj náhrady za stratu na zárobku a

náhrady nákladov spojených s liečením. Celkovo sa teda domáhala sumy 5.784,- eur. Súd jej v konaní
priznal sumu 3.284,- eur a v časti o zaplatenie sumy 2.500,- eur bolo konanie zastavené. K čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia dôvodu, procesné zavinenie zastavenia konania je teda na strane
žalobkyne a v tejto časti ide o neúspech žalobkyne v konaní. Úspech žalobkyne potom predstavuje
56,78%, žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 43,22%. Prevažný úspech v konaní mala žalobkyňa,

jej čistý úspech potom predstavuje 13,56%. V tomto rozsahu žalobkyni v konaní nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému vznikol a v tomto rozsahu jej súd nárok na náhradu trov konania aj priznal.
Podľa § 262 ods. 1 CSP súd vo veci rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške
tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods.
2) CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).