Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9NcC/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201079
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1720201079.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, vo veci osvojenia dieťaťa: U. J., nar.
XX.X.XXXX, trvalo bytom L. XX, W., t.č. bytom u navrhovateľov, dieťa rodičov - matky: neb. L. X., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom L. XX, W. a otca: J. J., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom L. XX, W., t.č. vo
výkone trestu, o návrhu navrhovateľov: 1/ N.. G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, S. R. a 2/ T.. V. Š.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, S. R., na osvojenie, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 39P/221/2020, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s prenesením príslušnosti Okresným súdom Košice II je
dôvodný.
Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
17P/60/2020 a teraz na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/221/2020 j e miestne príslušný

Okresný súd Košice II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II s poukazom na § 112 ods. 1 a 2 CMP uznesením č. k. 17P/60/2020-65 zo dňa
30. júla 2020 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že maloleté dieťa má aktuálne pobyt na adrese Y. XX, S. R., v obvode Okresného súdu Bratislava III.
Z uvedeného mal súd za preukázané, že došlo k zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna

príslušnosť, pričom mal tiež za to, že prenesenie príslušnosti je v záujme maloletého dieťaťa.
2. Okresný súd Bratislava III s postupom Okresného súdu Košice II nesúhlasil a v zmysle § 112 ods. 2
CMP predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu nadriadenému. Svoj nesúhlas
s prenesením príslušnosti odôvodnil tým, že v danej veci ide o konanie vo veciach osvojenia maloletého
dieťaťa podľa § 135 a nasl. CMP, v ktorom nie je prípustné prenesenie miestnej príslušnosti. Ak súd v
konaní vo veciach osvojenia zistí, že nie je miestne príslušný a nesúhlasí s postúpením veci, predloží

spis bez rozhodnutia svojmu nadriadenému súdu podľa § 6 CMP.
3. Podľa § 3 ods. 1 CMP na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.
4. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.
5. Podľa § 6 ods. 1 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu
bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.
6. Podľa § 6 ods. 2 CMP ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne

predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.
7. Podľa § 136 CMP na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má
dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak
takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je návrh navrhovateľov na začatie konania o
osvojenie maloletého dieťaťa U. J., nar. XX.X.XXXX. Menované dieťa bolo rozsudkom Okresného súduKošice II č. k. 19P/65/2019-133 zo dňa 13. decembra 2019 zverené do predosvojiteľskej starostlivosti
navrhovateľov.
9. V posudzovanej veci ide o konanie vo veci osvojenia, konkrétne o návrhu na osvojenie. Konania

vo veciach osvojenia sú systematicky zaradené do prvej hlavy druhej časti (Osobitnej časti) Civilného
mimosporového poriadku označenej ako Konania v niektorých rodinnoprávnych veciach. Konania vo
veciach osvojenia, teda konanie o osvojiteľnosti (§ 135 písm. a/ CMP), o osvojenie (§ 135 písm. b/ CMP)
a o zverení maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti (§ 135 písm. c/ CMP), sú upravené v
siedmom diele tejto časti. Je potrebné ich odlišovať od konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

upravených v piatom diele prvej hlavy druhej časti Civilného mimosporového poriadku.
10. Miestna príslušnosť súdu vo všetkých konaniach vo veciach osvojenia sa určuje podľa § 136 CMP
(ide o výlučnú miestnu príslušnosť). V prvom rade je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v
čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Sekundárne,
ak nemožno určiť miestne príslušný súd podľa bydliska maloletého, príslušným bude súd, v obvode
ktorého sa dieťa zdržuje. Pre založenie miestnej príslušnosti sú v každom prípade rozhodujúce okolnosti

v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá, aj keď sa v priebehu konania zmenia podmienky
rozhodujúce pre jej určenie, až do skončenia daného konania.
11. V zmysle § 136 CMP u maloletého nie je možné vychádzať z prejavu vôle niekde sa trvalé zdržiavať,
čo je charakteristickým znakom pri určení bydliska fyzickej osoby. Preto je tu prejav vôle (úmysel)
nahradený predovšetkým dohodou rodičov, rozhodnutím súdu resp. inými rozhodujúcimi skutočnosťami.

Dohoda rodičov o bydlisku dieťaťa je rozhodujúca, pokiaľ nedošlo k úprave práv a povinností k dieťaťu
súdnym rozhodnutím. Ak je maloleté dieťa zverené súdnym rozhodnutím do výchovy jednému z rodičov,
rozhoduje o jeho bydlisku len tento rodič. Ak sa maloleté dieťa zdržuje na základe dohody rodičov
u jedného z nich alebo u inej osoby, je toto miesto bydliskom maloletého, ak má takýto pobyt ráz
trvanlivosti. Ak bolo dieťa umiestnené alebo zverené do ústavnej starostlivosti, možno za jeho bydlisko

považovať aj predmetný ústav, ak jeho pobyt tam má ráz trvalosti. Obdobne môže dieťa nadobudnúť
bydlisko u fyzickej osoby, ktorej bolo zverené do osobnej starostlivosti.
12. Rozdiel v úprave miestnej príslušnosti súdu medzi konaniami vo veciach osvojenia a konaniami
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých spočíva predovšetkým v neexistencii inštitútu prenesenia
miestnej príslušnosti v konaniach vo veciach osvojenia. V ich prípade sa zásada perservatio fori

uplatňuje bezvýnimočne a dôsledne, teda príslušným je súd, ktorému svedčia kritéria pre určenie
miestnej príslušnosti v čase začatia konania a prípadná zmena rozhodujúcich skutočností neumožňuje
prenesenie miestnej príslušnosti.
13. Je potrebné tiež uviesť, že skôr založená miestna príslušnosť súdu v konaní vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých sa nevzťahuje na konania vo veciach osvojenia, ktoré majú svoju vlastnú osobitnú

úpravu miestnej príslušnosti. Ide o odlišné konania, je preto vylúčené postúpiť vec osvojenia súdu, ktorý
skôr konal vo veci starostlivosti súdu o maloletých s poukazom na pretrvávanie jeho miestnej príslušnosti
v zmysle spomenutej zásady perservatio fori. Skutočnosť, že opatrovnícky spis maloletého dieťaťa nie
je vedený na súde, ktorý má konať vo veciach osvojenia, nie je prekážkou vedenia konania, hoci v praxi
spravidla bude potrebné oboznámenie sa s jeho obsahom.

14. Rovnako nie je významné, ktorý súd skôr rozhodoval v inom konaní vo veciach osvojenia. Miestna
príslušnosť vo veciach osvojenia sa určuje pre každé konanie samostatne podľa okolností daných v
čase začatia daného konania. Je neprípustné, aby súd, na ktorý bol podaný návrh vo veci osvojenia,
postúpil spis inému súdu, ktorý predtým rozhodoval v inej veci týkajúcej sa osvojenia s poukazom na
pretrvávanie jeho miestnej príslušnosti, ako to urobil v tomto prípade Okresný súd Pezinok, na ktorým

bol návrh pôvodne podaný. Pokiaľ tak Okresný súd Pezinok urobil, Okresný súd Košice II, ktorému bol
spis postúpený, mal v prípade, že dospel k záveru, že nie je miestne príslušný, postupovať podľa § 6
ods. 2 CMP a bezodkladne predložiť súdny spis bez rozhodnutia svojmu nadriadenému súdu, ktorého
rozhodnutím by boli súdy viazané.
15. Pokiaľ Okresný súd Košice II namiesto vyššie uvedeného postupu uznesením preniesol príslušnosť

podľa § 112 ods. 2 CMP v konaní vo veci osvojenia na Okresný súd Bratislava III, konal podľa zákonného
ustanovenia, ktoré sa nevzťahuje na prípad, na ktorý ho Okresný súd Košice II aplikoval. Takémuto
postupu nemožno priznať účinky postúpenia veci podľa § 6 ods. 2 CMP, nakoľko už postúpený spis v
prípade nesúhlasu s postúpením súd nesmie ďalej postúpiť, musí ho v zmysle uvedeného ustanovenia
predložiť na rozhodnutie nadriadenému súdu

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s prenesením príslušnosti
bol dôvodný, nakoľko k účinnému preneseniu príslušnosti nemohlo v tomto prípade dôjsť. Na konanie
je ďalej príslušný Okresný súd Košice II, ktorému bola vec postúpená a ktorý spis nepredložil svojmu
nadriadenému súdu z dôvodu nesúhlasu s postúpením.17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/a b/ ( § 422 ods.l C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.l prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.l C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).