Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705214069
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8705214069.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ Z. E., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX S.,
2/ T. E., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX S., obaja žalobcovia pr. zastúpení JUDr. Tomášom
Adamcom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Levočská 3 proti žalovaným: 1/ JUDr. Z. S.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX S., 2/ Mgr. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX S., zastúpená žalovaným v 1/ rade, 3/ Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX S.,

4/ Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX S., zastúpená žalovaným v 3/ rade, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 4C/21/2006-558 zo dňa 31.5.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/21/2006-593
zo dňa 12.12.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcov na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozsudkov vo veci samej.

V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade podali návrh na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva. V návrhu uviedli, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX, KÚ S. a to stavba, súpisné číslo XX, postavený
na parcele č. 150, ako aj pozemkov, parcela č. 150, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 246 m2
a parcely č. 163/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 565 m2, pričom v predmetnom objekte sa
nachádzajú bytové, aj nebytové priestory a v zmysle potvrdenia Mesta Poprad zo dňa 8.9.2003 sa táto
nehnuteľnosť považuje za obytný dom. Žalobcovia uviedli, že nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou

bolo pôvodne založené na existencii zmluvy o združení uzavretej dňa 30.4.1998. Po čase sa však
vzťahy medzi jednotlivými spoločníkmi narušili, čo vyústilo k odchodu žalobcov zo združenia v roku
2001. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú naštrbené do takej miery, že na Okresnom súde Poprad
prebiehajú ďalšie súdne konania o vyplatenie výnosov zo združenia za rok 2001 a 2002. Pomery
medzi podielovými spoluvlastníkmi sú vážne narušené a hospodárenie s nehnuteľnosťou je nefunkčné.
Žalovaní začali hospodáriť a hospodária s nehnuteľnosťou v zmysle ust. § 139 OZ. Toto hospodárenie

žalobcovia považujú za nesprávne, pretože pre jednotlivých nájomcov nie sú určené rovnaké kritériá,
žalovaní v dostatočnej miere nevyužívajú kapacity pre prenajímanie bytových i nebytových priestorov,
čím vzniká vysoká migrácia nájomcov, mnohé z priestorov nie sú dlhodobo prenajímané a vznikajú
tak straty. Za najpodstatnejšie však žalobcovia považujú tú skutočnosť pre zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, že žalovaní sa nestarajú o nehnuteľnosť, nezabezpečujú jej údržbu,
opravy, zveľaďovanie, ale berú len z nej výnosy. Žalobcovia majú zato, že nakladanie s nehnuteľnosťou

zo strany žalovaných je nehospodárne a poškodzuje ich záujmy, nakoľko nehnuteľnosť chátra a
znehodnocuje sa. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvoúčastníkov konania v zmysle zmeneného návrhu zo dňa 27.12.2012, ktorú súd pripustil uznesením č.k.
4C/21/2006-516.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ďalej znaleckým dokazovaním znalcov z odboru
stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. A. F., ďalej znaleckým posudkom č. 42/2009
vyhotoveným znalkyňou Ing. P. H., ktorá rozdelila budovu na byty a nebytové priestory, určila spoločné
časti domu a spoločné zariadenia domu. Ďalej znaleckým posudkom č. 07/2012, ktorým bola stanovená
všeobecná hodnota stavby na sumu 141.098,92 eur a všeobecná hodnota pozemku na sumu 14.422,98

eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že spoluvlastníctvo účastníkov
konania nemožno zrušiť reálnym rozdelením vecí podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, a to z
dôvodu, že medzi účastníkmi konania sú neustále konflikty.

Ďalej súd uviedol, že existuje možnosť rozdeliť podielové spoluvlastníctvo k predmetnej budove, a
to rozdelením na samostatné byty a nebytové priestory, avšak v danom prípade je nevyhnutné,
aby účastníci konania zotrvali v podielovom spoluvlastníctve týkajúceho sa spoločných častí a
spoločných zariadení. Vzhľadom na ich konfliktné vzťahy rozdelením spoločnej nehnuteľnosti by
nedošlo k odstráneniu konfliktov, a teda k samotnému dôvodu, prečo došlo k podaniu žalobného

návrhu. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/559/2004,
v ktorom je vyslovené, že podielové spoluvlastníctvo k bytovému domu možno rozdeliť aj na bytové
jednotky, ak vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody
nevyžadujú rozhodovanie súdu podľa § 139 OZ a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 22Cdo/1644/2005 zo dňa 5.9.2005, ktoré vyslovilo, že možnosť vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k bytovému domu rozdelením na bytové jednotky posudzuje súd z hľadiska ďalšieho
možného spolužitia účastníkov v jednom dome. Súd pristúpi k takémuto rozdeleniu len v prípade, keď
vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadujú
rozhodovanie súdu podľa § 139 OZ. Teda v zmysle týchto právnych záverov súd je toho názoru, že
rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na bytové jednotky a nebytové priestory nie je možné vzhľadom

na konfliktné vzťahy medzi účastníkmi konania.

Ďalším dôvodom, v ktorom súd videl nemožnosť reálnej deľby nehnuteľnosti je skutočnosť, že v
predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú byty, ktoré sú v nájme fyzických osôb. Tento svoj názor súd
odôvodnil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z sp. zn. 22Cdo/2329/2004, z ktorého

vyplýva záver, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytovému
domu s bytmi, ktoré sú v dobe rozhodovania súdu v nájme fyzických osôb, neprichádza do úvahy
vyporiadanie rozdelením bytového domu na bytové jednotky. Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo,
že v predmetnej nehnuteľnosti je 5 bytov, z toho 4 byty sú v nájme. Z tohto dôvodu súd s poukazom na
túto skutočnosť nepristúpil k rozdeleniu predmetnej nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o ďalšie dva spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázania veci
jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, alebo k predaju veci a rozdeleniu
výťažku podľa výšky podielov. Súd k takémuto vyporiadaniu nepristúpil, pretože bol názoru, že sú
tu dôvody hodné osobitého zreteľa na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva v

zmysle § 142 ods. 2 OZ, pričom pri rozhodovaní o upustení od zrušenia spoluvlastníctva nie je súd
viazaný návrhmi účastníkov a môže takto rozhodnúť aj vtedy, ak taký rozsudok nenavrhuje žiaden zo
spoluvlastníkov. Súd mal zato, že žalobcovia nemajú záujem zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo, ale
vyriešiť užívacie vzťahy, pretože nesúhlasia s užívaním nehnuteľností žalovanými v zmysle § 139 OZ a
otázka zániku spoluvlastníctva nie je pre nich prioritná. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede žalobcov

a ich postoja v konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby sám vo veci rozhodol, a to tak,
že návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnili

ustanovením § 205 ods. 2 písm.d) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,aďalejpodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.,t.j.žerozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považovali za nesprávne po stránke skutkovej, i po stránke právnej. Rozhodnutie súdu prvéhostupňa podľa nich nie je ani dostatočne odôvodnené. Zdôraznili predovšetkým to, že jednoznačne
dokazovanie v konaní preukázalo, že k dohode so žalovanými nebolo možné dospieť, a preto v súlade
so zásadou, že nikoho nemožno proti jeho vôli držať v podielovom spoluvlastníctve podali predmetný

návrh na súd prvého stupňa, od ktorého dôvodne očakávali ochranu ich práv. Poukázali, že znalecký
posudok Ing. P. H. jednoznačne preukázal, že rozdelenie veci je dobre možné a na možnosť rozdelenia
spornej nehnuteľnosti na bytové a nebytové priestory. Poukázali na znalecký posudok Ing. Z. O., ktorý
v celom rozsahu vyriešil otázku finančného vyrovnania medzi jednotlivými účastníkmi konania. Súd
prvého stupňa však absolútne nebral do úvahy dokazovanie vykonané týmito znaleckými posudkami.

Sú toho názoru, že predmetom konania nie je vec, ktorá by bola hodná osobitného zreteľa, pričom
v tejto súvislosti poukázali, že na tento osobitný zreteľ poukázal súd až na pojednávaní, na ktorom
došlo k zamietnutiu návrhu a do dňa vydania rozhodnutia nebola táto okolnosť zo strany súdu žiadnym
relevantným spôsobom pretraktovaná. Absolútne nie je pravdou konštatovanie súdu, že žalobcovia
nemajú záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, ale vyriešiť užívacie vzťahy. Ak toto
konštatuje súd prvého stupňa, tak nadobudli presvedčenie, že súd prvého stupňa nepozná súdny

spis, konkrétne jednotlivé účastnícke výpovede žalobcov. Uviedli, že otázka zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je pre nich prioritná.

Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nesúhlasili
s tvrdením žalobcov, že v spise sú dva relevantné znalecké posudky, ktoré odôvodňujú a preukazujú

opodstatnenosť návrhu. V žiadnom prípade nie je možné za znalecký posudok považovať, aj keď je ako
znalecký posudok označený posudok Ing. P. H., pretože tento nemá ani procesné, ani hmotnoprávne
náležitosti znaleckého posudku, a nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdu. Pokiaľ ide o
znalecký posudok Ing. O. uviedli, že voči nemu namietali, a preto tzv. nespochybniteľné dôkazy nemôžu,
a nemohli byť podkladom pre rozhodnutie, ktorým by súd žalobe vyhovel. Podľa nich bolo povinnosťou

žalobcov, aby v priebehu konania preukázali, či už možnosť reálnej deľby, alebo dôvody, pre ktoré by
súd mal im prikázať do vlastníctva spoluvlastnícke podiely žalovaných.

Žalovaní v 3. a 4. rade vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobcov uviedli, že majú jednoznačný záujem
o rozdelenie a vyporiadanie podielov, avšak nie podľa návrhu žalobcov.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach ktorých sa odvolatelia domáhali jej
preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa má za to, že zamietnutie

žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je za daného stavu predčasné.

Súd prvého stupňa sa totiž nedostatočne vyporiadal s tou otázkou, či v prípade zrušenia podielového
spoluvlastníctva je možná reálna deľba predmetných nehnuteľností. Nevysporiadal sa ani s otázkou,
či v danom prípade, pokiaľ ide o budovu je táto bytovým domom, v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z.. Ide o otázku, ktorú si musí súd vyriešiť, a to
za tým účelom, či je potom možné reálne rozdelenie na jednotlivé byty a nebytové priestory. Znalecký
posudok Ing. A. F. túto otázku neriešil, a otázky v tomto smere mu takto neboli položené. Znalec sa
v znaleckom posudku mal väčšinou zaoberať tým, či je možné rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti
v zmysle situačného nákresu vypracovaného žalobcovi, a len jedna otázka smerovala k tomu, či je

možná iná reálna deľba nehnuteľnosti, na ktorú znalec bez bližšieho odôvodnenia odpovedal, že reálne
rozdelenie nehnuteľnosti iným spôsobom nie je možné. Predložený znalecký posudok Ing. P. H. nespĺňa
náležitosti znaleckého posudku, a tento je možné hodnotiť len ako listinný dôkaz. Tento znalecký
posudok totiž nebol vyhotovený v súdnom konaní, a z tohto pohľadu ho takto nemožno posudzovať.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením v tom smere, že možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k bytovému domu rozdelením na bytové jednotky má súd posudzovať aj z hľadiska ďalšieho možného
spolužitia účastníkov v jednom dome, avšak nepristúpenie k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva len z toho dôvodu, že existujú medzi spoluvlastníkmi nezhody a konflikty neobstojí,
pretože tým, že sa podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada, toto samotné nebude viesť k

odstráneniu uvedených nezhôd a konfliktov. Naviac, ak spoluvlastníci nijakým spôsobom nepreukázali,
žeby pristúpili, alebo chceli pristúpiť k úprave pomerov v zmysle § 139 ods. 2 OZ. Súd prvého
stupňa nevysvetlil, z akého dôvodu v prípade, že dospel k záveru, že reálne rozdelenie predmetných
nehnuteľností nie je možné, prečo nie je možné prikázať vec za primeranú náhradu jednému, aleboviacerým spoluvlastníkom, a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, takže z obsahu spisu nie je
možnézistiť,akéúvahyhoviedlikzamietnutiutohtospôsobuvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva.

Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol ako ďalší dôvod nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti to, že v tejto
sa nachádzajú byty, ktoré sú v nájme fyzických osôb, a že v takomto prípade neprichádza do úvahy
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením bytového domu na bytové jednotky, tento názor
v súvislosti s právnou úpravou v Slovenskej republike neobstojí. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2329/2004 je nepatričný, keďže v Českej republike platí iná úprava než je úprava

vykonaná Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č.182/1993 Z.z..
Odvolací súd nemohol vychádzať ani zo záveru vysloveného súdom prvého stupňa, že žalobcovia
nemajú záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože toto popreli.

Odvolací súd so zreteľom na hore uvedené okolnosti musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je možné
predmetnú budovu reálne rozdeliť na bytové jednotky, s tým, aby k jednotlivým bytom pripadol
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu. Z tohto
dôvodu je treba zistiť, či predmetná budova je bytovým domom v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993

Z.z.apodobnetaktobudetrebaposudzovaťvzmysleuvedenéhozákonaajnebytovépriestory,spoločné
časti domu a spoločné zariadenia domu. V prípade, že reálne rozdelenie predmetnej budovy týmto
spôsobom nie je možné, potom je treba sa zaoberať, či neprichádza do úvahy druhý, prípadne tretí
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Teda dôvody
hodné osobitného zreteľa sa musia vzťahovať k týmto dvom spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Ak súd teda pristúpi k riešeniu v zmysle § 142 ods. 2 OZ, potom musí dôvody hodné
osobitného zreteľa vo svojom rozhodnutí uviesť a jasne vysvetliť k akým okolnostiam prihliadol, a ktoré v

posudzovanom prípade považuje za podstatné, alebo významné. V tomto prípade ide o právnu normu z
relatívne neurčitou hypotézou, t.j. patrí k právnym normám, ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého okruhu okolností. Súd prvého stupňa aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 2 OZ, avšak nevysvetlil dostatočne v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nemôže zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastnícvo prikázaním veci za náhradu, alebo

predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.