Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 2, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8Er/104/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307201640
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8307201640.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému J.
R., X.. XX.X.XXXX, H. XX, P., o vymoženie 535,68 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva náhradu trov exekúcie vo výške 63,23 € na
ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznáva náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na

vymoženie 535,68 € istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 4570/06 zo dňa 20.10.2006. Súdny
exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal
Okresný súd Humenné o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 19.2.2007 poveril Okresný
súd Humenné vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom exekútorského

úradu v Michalovciach, ul. Štúrova 12.

Písomným podaním zo dňa 8.10.2009 oprávnený požiadal súd o zmenu súdneho exekútora v súlade
s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku o zmenu povereného súdneho exekútora. Súd tomuto návrhu
vyhovel a uznesením zo dňa 26.2.2010 č.k. 8Er/104/2007-14 ďalším výkonom exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava.

Po začatí exekúcie však súd znova preskúmal exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu č. SR 4570/06 zo dňa 20.10.2006 podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, súd preto tento exekučný titul opätovne preskúmal v spojení s úverovou zmluvou uzavretou
povinným s oprávneným a v spojení s úverovými podmienkami.

Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bolnariadenývýkonrozhodcovskéhorozsudku,konanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnéhokonania
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 psím. a) a b) alebo ak rozhodcovskýrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal exekučný titul a jeho súlad resp.
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že je potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Vyššie
citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný
titul z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd je povinný
v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko
prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrh, ex offo
(stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).

Podľa ust. § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov - teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou

zmluvou.

Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,žeštandardnápodmienkybolaindividuálnedojednaná,
musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa

písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o

tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.4.2004, týmto zákonom sa preberajú právne
akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj
Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

a nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd
posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - úverovej zmluvy č. 8570015 zo dňa 1.12.2005

a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 a povinného
ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS
z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, súd túto úverovú
zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.

RozhodcovskádoložkajesúčasťouVšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktorésúneoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa takto formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu,
čo pre povinného to v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac
ako 500 km), pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.

Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Takouto je rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v bode
17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániťsvoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podaná žalobu na rozhodcovský súd.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť

všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Napriek formálnemu zneniu
rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej
je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach

právneho štátu neprijateľným javom. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 v tom význame,
že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je
neprijateľné.

Súd teda pri posudzovaní exekučného titulu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2 Exekučného

poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS.
Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore

s príslušnými ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov súd exekúciu v súlade s ust. § 57
ods. 1 písm. g), ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľaust.§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina si uplatnil trovy exekúcie v sume 64,49 € vrátane 20 % DPH.

V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho
vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje
podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

V zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.

Súdny exekútor vyhol pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie sumu 165,97 €, ktorá suma troví

v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky základ na určenie odmeny. Súd preto s poukazom na vyššie citované
ustanovenia vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 €.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.Súd preto priznal súdnemu exekútorovi taktiež náhradu hotových výdavkov v súvislosti s poštovými
výdavkami vo výške 5,20 € ako aj cestovné náhrady za pracovnú cestu do miesta bydliska povinného
uskutočnenú dňa 20.3.2007 v celkovej výške 18,20 €.

Súdnemu exekútorovi nebola priznaná položka vo vyčíslení trov exekúcie označená ako „náhrada za
administratívny materiál (obálky atď.)“, spolu vo výške 7,90 €. Súdnemu exekútorovi náhrada za bežný
režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou
majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom

predaňovéúčelyuplatnenéakovýdavkyaichnáhradazhľadiskatrovexekúciejevzmysle§25vyhlášky
zahrnutá v odmene.

Náhrady v zmysle ust. § 23 vyhlášky súdny exekútor nepožadoval, preto mu ich súd nepriznal.

S poukazom na ust. § 196 druha veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane

podľa osobitného predpisu, o čom svedčí osvedčenie o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa jeho odmena a náhrady o 20% DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške
6,64 € z vypočítanej odmeny, tak ak to požadoval.

Celkové účelné trovy exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu pred jej zastavením v danom

prípade predstavujú sumu 63,23 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že boli porušené
zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá ako exekučný titul je

v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie. V danom prípade súd vinu na zastavení exekúcie pripisuje
oprávnenému,ktorýpredložilexekučnémusúdumateriálnenevykonateľnýexekučnýtitul,čojedôvodom
na zastavenie exekúcie v každom jej štádiu a z tohto dôvodu je povinný aj znášať trovy exekúcie v
zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd zaviazal oprávneného na ich úhradu ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách exekúcie novopovereného súdneho exekútora súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému žiadne trovy exekúcie nevznikli a preto mu súd náhradu trov exekúcie
nepriznal, ako je uvedené v treťom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.