Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 11, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206153
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5114206153.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

X.. W. D., R.. XX.XX.XXXX, T. D. L. XXXX/XX, D. - N., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr.
Martinom Olosom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: S.. O. Š., R. I. I. A. A. XXXX/XX, Ž., o
zaplatenie 1.318,40 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.318,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,25 % ročne zo sumy 1.318,40 Eur od 31.1.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

IV. Intervenientovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.2.2014 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného -
Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR na zaplatenie sumy 1.318,40 Eur spolu
s5,5 %ročnýmúrokomzomeškaniaztejtosumyod9.8.2013dozaplateniaanahradiťmutrovykonania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 21D/1386/2005, zo
dňa 21.2.2006, právoplatného dňa 21.2.2006, C. S.. O. Š. - R. N. Okresným I. Ž. C. Ú. I. J., R. Ž.
P. A. N. N. E. K., R.. XX.XX.XXXX, N. C. U. A. V. C. A. D. N. U. J.K. U. B. A. I. XXX.XXX,- Sk. Po

právoplatnosti osvedčenia o dedičstve žalobca zistil, že do aktív dedičstva nemali byť zahrnuté viaceré
zostatky na vkladných knižkách vedené ako spoločné vklady, čím hodnota aktív dedičstva a dedičský
podiel každého z dedičov bol nižší. Podľa žalobcu išlo o hrubé pochybenie pri zaradení spoločných
vkladov do aktív dedičstva, ktoré spôsobil súdny komisár tým, že dedičov uistil, že spoločné vklady
na vkladných knižkách patria do aktív dedičstva v plnej výške. Nesprávny postup súdneho komisára
uznal aj predseda Okresného súdu Žilina v rámci vybavenia podanej sťažnosti. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobca dňa 3.5.2006 vyplatil ostatným dedičom titulom dedičského podielu sumu 128.496,-

Sk a dňa 18.5.2007 podal návrh na obnovu dedičského konania. Napriek tomu však obaja dedičia dňa
17.7.2006 si uplatnili zvyšky judikovaných pohľadávok v exekúciách súdnym E. S.. C. J. N. I..U.. E.
XXX/XXXX O. E. XXX/XXXX. Ž. C. W. E.xekučného konania nemal možnosť predložiť žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by spôsobilo nečinnosť alebo zrušenie osvedčenia o dedičstve ako exekučnéhotitulu alebo odklad jeho vykonateľnosti. Z dôvodu nenarastania trov exekúcie žalobca dobrovoľne
uhradil pohľadávku spolu s trovami exekúcie. Následne Okresný súd v Žiline uznesením I..U.. XXD/
XXX/XXXX U. A. XX.X.XXXX povolil obnovu dedičského konania a uznesením I..U.. XXD/XXXX/XXXX

U. A. XX.X.XXXX, právoplatným 24.8.2012 potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podiel,
čím nové rozhodnutie nahradilo pôvodné rozhodnutie, ktoré bolo tiež exekučným titulom vo vyššie
uvedených veciach. Na základe uvedených skutočnosti si žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu v celkovej sume 1.318,40 Eur, ktorá
pozostávala z odmeny súdneho exekútora v konaní E. XXX/XXXX C. C. XX.XXX,- Sk (XXX,XX Eur) O.

V. I. E. C. J. E. XXX/XXXX C. C. XX.XXX,- Sk (XXX,XX Eur), T. N. U. C. I. X.XXX,- Sk (XXX,XX Eur) O.
I. N. C. P. C. XXX,- Eur. U. B. I. I. Ž. B. O. R. R. U. Ú. U. V.J. V. X.X.XXXX A. U..

3. Dňa 26.6.2014 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný (č.l. 29), v ktorom nárok žalobcu v celom rozsahu
poprel a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. možno
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým škoda bola spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Zároveň právo na náhradu škody možno podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Žalovaný tvrdil, že nárok nemôže byť dôvodný už pre absenciu nezákonného rozhodnutia,
pretože nebolo preukázané, že by došlo k zmene alebo zrušeniu osvedčenia o dedičstve. V prípade

obnovy konania totiž z dikcie zákona vyplýva, že pôvodné rozhodnutie sa neruší, ale je nahradené
novým rozhodnutím. Dôvodom zrušenia osvedčenia o dedičstva pritom musí byť nezákonnosť takéhoto
rozhodnutia, čo v danom prípade nemožno konštatovať, nakoľko ako dôvod obnovy konania mohol
žalobca použiť iba dôvod podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v rozhodnom
čase, pozn. súdu), t.j. existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol

účastník použiť v pôvodnom konaní. Okrem toho žalovaný tvrdil, že žalobca po vydaní osvedčenia o
dedičstve nevyužil riadny opravný prostriedok, ktorým je žiadosť o pokračovanie v konaní, čím nárok
na náhradu škody podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona nemôže byť dôvodný. Žalovaný tiež poukázal
na to, že žalobca tým, že nevyužil riadny opravný prostriedok a následne neplnil z osvedčenia ako
právoplatného exekučného titulu, vznikla mu škoda, ktorá nie je v príčinnej súvislosti s nezákonným

rozhodnutím. Žalovaný tiež namietal, že trovy exekúcie nie sú trovami v zmysle § 18 ods. 1 až 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., t.j. trovy, ktoré by vznikli v konaní, kde malo byť vydané nezákonné rozhodnutie.

4. Po zmene zákonného sudcu, súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe. V
podaní doručenom súdu dňa 19.3.2018 (č.l. 42) žalobca zotrval na podanej žalobe a poukázal na

to, že v dedičskom konaní notár ako súdny komisár, ktorý vykonáva šetrenie po majetku poručiteľa
z úradnej povinnosti, pochybil, v čoho dôsledku bolo vydané osvedčenie o dedičstve, ktoré sa stalo
exekučným titulom. Notár pochybil, keď do aktív dedičstva zaradil spoločné vklady na vkladných
knižkách. V dôsledku nezákonného rozhodnutia tak bol žalobca nútený v rámci exekučného konania
uhradiť pohľadávku spolu s trovami exekúcie. K argumentácii žalovaného, že osvedčenie o dedičstve nie

je nezákonným rozhodnutím, nakoľko nebolo zrušené, poznamenal, že v dôsledku obnovy konania bolo
práve uvedené osvedčenie o dedičstve zo dňa 21.2.2006 nahradené novým osvedčením o dedičstve,
a to práve pre nezákonnosť pôvodného dedičského rozhodnutia. V uvedenom podaní zároveň žalobca
opravil tvrdenie, že uhradil súdne poplatky vo výške 500,- Eur, pričom išlo o súdne poplatky v sume
500,- Sk (16,60 Eur). V závere poznamenal, že bez vydania nezákonného rozhodnutia by žiadna škoda

nevznikla. Tiež poznamenal, že žiadosť o pokračovanie v konaní po vydaní osvedčenia o dedičstve nie
je opravným prostriedkom, pričom samotný žalobca celú situáciu zistil až po právoplatnosti osvedčenia
o dedičstve.

5. A. XX.XX.XXXX A. S.. O. Š., R. I. I. R. Ú. C. Ž., V. V. C. X. A. J. C. U. §. XX P. (Č..Q.. XX). B. V. T.,

že má právny záujem na výsledku sporu, nakoľko v prípade neúspechu v súdnom konaní o náhradu
škody a následnej úhrady škody žalobcovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu, pristúpi MS SR
k uplatneniu regresnej náhrady voči jej osobe. Súd v zmysle 82 ods. 4 CSP oznámil stranám sporu
vstup intervenienta do konania.

6. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.7.2019. Dňa 16.7.2019 doručil právny zástupca
žalobcu súdu vyjadrenie, v ktorom poukazuje na pochybenie notára, ktoré konštatoval aj sudca v
úradnom zázname zo dňa 18.6.2007 (č.l. 22) v spise sp.zn. XXD/XXX/XXXX. Zdôraznil, že notár už
od počiatku vedel, že ide spoločné vklady, pričom nerobil žiadne ďalšie šetrenia, aké sumy patria doaktív dedičstva. Exekúcia na žalobcu tak bola vedená na základe zrušeného rozhodnutia, t.j. zrušené
exekučného titulu.

7. Na pojednávaní dňa 17.7.2019 súd vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného
zamestnanca žalovaného. Intervient sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil.
Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, pričom poukazoval na povinnosti notára ako
súdneho komisára vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania dedičského
rozhodnutia, v dôsledku ktorého došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Okrem toho opravil chybu v

písaní žaloby, kde je nesprávne uvedená suma súdneho poplatku vo výške 500,- Eur, ktorú si žalobca
v konaní uplatňuje tiež v rámci náhrady škody, pričom išlo o sumu 500,- Sk. Poverená zamestnankyňa
žalovaného na pojednávaní tvrdila, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle
zákona a žiadala žalobu zamietnuť. Po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu a oznámení, že
napriekurgenciámsúdunebolisúdudoručenéexekučnéspisy,právnyzástupcažalobcuopätovnežiadal
o ich zabezpečenie za účelom preukázania vzniknutej škody. K tomuto návrhu sa pripojila aj poverená

zamestnankyňa žalobcu. Súd následne pojednávanie odročil na neurčito za účelom zabezpečenia
exekučných spisov.

8. Dňa 30.7.2019 boli súdu doručené exekučné spisy sp.zn. EX 834/2006 a EX 835/2006, o čom súd
upovedomil strany sporu a následne nariadil pojednávanie na 11.11.2019.

9. Na pojednávaní dňa 11.11.2019 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu,
poverenej zástupkyne žalovaného a intervenienta. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe
a rozsiahlo odôvodňoval nárok vyplývajúci zo žaloby ako aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím - osvedčením o dedičstve a vzniknutou škodou. Zdôraznil, že škoda vznikla až následne po

skončení konania, v ktorom došlo k nezákonnému rozhodnutiu, t.j. v exekučnom konaní. V exekučnom
konaní však navrátenie do pôvodného stavu nie je možné, a tak žalobca plnil na základe nezákonného
rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní. Zástupkyňa žalovaného opätovne tvrdila, že nemožno
súhlasiť s tým, že v konaní bola splnená príčinná súvislosť, nakoľko žalobca si uplatnil škodu, ako trovy
exekúcie, ktoré ale nie sú v priamej a bezprostrednej súvislosti namietaným nezákonným rozhodnutím

práve v dedičskom konaní. Na pojednávaní prítomná súdna komisárka ako intervenient majúci záujem
na výsledku sporu konštatovala, že žiaden dedič nenamietal zaradenie spoločných vkladov do aktív
dedičstva, poručiteľ nebol ženatý a nebol dôvod šetriť, či existovala osoba spoludisponenta na účte.
Zdôraznila, že žalobca nepodal voči rozhodnutiu odvolanie a až po právoplatnosti rozhodnutia ju začal
atakovať, pričom ju navštívil aj pán zo Zväzu hluchonemých, ktorý jej oznámil, že išlo o spoločné vklady

na vkladných knižkách, kde boli vložené peniaze tohto zväzu na účet poručiteľa, a to z dôvodu šetrenia
na poplatkoch za vedenie účtu. Svoj postup považovala za správny s ohľadom na danú situáciu a ňou
zistené okolnosti, t.j. rozhodnutie považovala za zákonné.

10. Prednostne sa súd zaoberal vecnou legitimáciou stranou sporu, ktorú posúdil podľa citovaných

zákonných ustanovení:

11. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie štátu pred
súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

12. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.15. Vecnou legitimáciou strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany sporu k
prejednávanej veci. Aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Vecnou legitimáciou sa
rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv alebo povinností,

ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho
subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska
určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Pasívna legitimácia účastníka konania -
Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má

však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah
a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu,
zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R
48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený žalobcom
v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej
vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.

Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd
povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch
menom štátu vystupovať.

16. V prejednávanej veci je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou

žalobcu označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť
žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím vo výške 1.318,40 Eur.

17. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z
nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

18. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

19. Zo znenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 citovaného zákona je zrejmé, že orgánom oprávneným konať
za štát je Ministerstvo spravodlivosti SR, t.j. žalobca správne označil orgán oprávnený konať za štát.

20. Následne sa súd zaoberal nárokom na náhradu škody, t.j. jeho dôvodnosťou. Pričom vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

21. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

22. Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona:
1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

25. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

26. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

27. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

28. Podľa § 235 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) účinného
v čase rozhodovania súdu:
(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova
prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní

obnovy.
(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu.
Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

29. Z C. A. C., Ž. Ž. I. R. R. R. Š. I. R. W. V. T., Ž. C. A. J. N. S. V. I. N. I. J. - S.. O. Š. (X. R. I. Ž.) N. I. N.,

J. A. O. A. U. I. C. R. C. J., J. R. Ž. C. P.. U. N.É. A. I. Okresného I. Ž. I..U.. XXD/XXXX/XXXX C., Ž. R. Ž.
I. J. I. I. A. X.XX.XXXX (Č..Q.. XX) V., Ž. E. K. K. J. A. I. C. B. D. C. D. Ú. O. X C. J. V. Č. O. U. O. I. B.,
že ide o spoločný vklad. Z uvedeného je nepochybné, že súdna komisárka v čase rozhodovania mala
vedomosť o tom, že nejde o vkladnú knižku výlučne v prospech poručiteľa, ale o spoločný vklad, a tak
mala za odstránením prípadných rozporov v rámci úradnej činnosti vykonať ďalšie šetrenie za účelom

zistenia prípadných práv tretích osôb vo vzťahu k uvedeným aktívam. Uvedené však súdna komisárka
nevykonala a vo veci rozhodla. Argumentácia, že dedičia nenamietali nadobudnutie aktív - spoločných
vkladov neobstojí, nakoľko súdna komisárka je osobou znalou práva a pri zistení, že ide o spoločný vklad
mala vykonať šetrenia, ktoré by odstránili prípadné nároky tretích osôb a až následne zaradiť práva z
vkladov na vkladných knižkách do aktív dedičstva.

30. U. N. I. Okresného I. Ž. I..U.. XXD/XXXX/XXXX C. I. I. I. K. I..U.. XXD/XXX/XXXX K. I. U. N., Ž. Ž.
D. Ú. A. J. C. N. I..U.. XXD/XXXX/XXXX, C. J. D. C. A. XX.X.XXXX V. V. A., C. U. J. Ž. R. A. N. N.V.
E. K., R.. XX.XX.XXXX O. U. XX.X.XXXX, I. N. C. V. A., O. T. W. K. O. X. K., J. I. XXX.XXX,- Sk. V.V. A. R. N.C. A. XX.X.XXXX, R. sa účastníci vzdali práva podať žiadosť o pokračovanie v konaní. Po
právoplatnosti rozhodnutia žalobca po predložení dedičského rozhodnutia v banke za účelom výplaty
dedičského nároku vyplývajúceho z vkladov na vkladných knižkách zistil, že ide o spoločné vklady

tretích osôb, a tak žalobca nemal nárok na ich výplatu v zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve
v celej požadovanej výške. S ohľadom na nároky spoludedičov si musel zabezpečiť finančnú hotovosť,
aby im vyplatil ich dedičský podiel, avšak iba v nárokovateľnej výške, t.j. vo výške podľa zistení v banke.
Žalobca tak obom spoludedičom vyplatil po 128.496 korún. Dňa 18.5.2006 požiadal žalobca o opravu
osvedčenia o dedičstve nakoľko zistil, že vklady na spoločných vkladných knižkách patrili aj tretím

osobám. Následne podal žalobca dňa 14.2.2007 návrh na povolenie obnovy konania, ktorej Okresný
súd v Žiline uznesením sp.zn. 15D/170/2007 zo dňa 24.5.2007 vyhovel a obnovu konania povolil. Sudca
v danej veci konštatoval, že notár zahrnutím spoločných vkladov do aktív dedičstva pochybil. Na základe
odvolania W. K., V. I. B.K. I..U.. XCoD/XX/XXXX U. A. XX.X.XXXX uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia súdu (absencia nariadenia pojednávania).
Následne súd uznesením sp.zn. 15D/170/2007 zo dňa 31.3.2009 obnovou konania povolil (rozhodnutím

na pojednávaní), uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.5.2009. Vec bola pridelená novému súdnemu
komisárovi, ktorý vec opätovne rozhodol uznesením I..U.. XXD/XXXX/XXXX U. A. XX.X.XXXX, J. N. R.
A. N. A. N., T..S.. došlo k zmene pôvodného rozhodnutia - osvedčenia o dedičstve.

31. Samotné rozhodnutie o povolení obnovy konania konštatovalo chybu na strane súdneho komisára,

rovnako uvedené vyplýva aj z úradného záznamu sudcu v konaní sp.zn. 15D/170/2007 zo dňa
18.6.2007. C. J. N. N. V. J. A. J. R.. K. C.O. V. V. N. A. XX.X.XXXX R. R. U. E. J., O. T. W. K. N. I..U.. E.
XXX/XXXX O. X. K. N. I..U.. E. XXX/XXXX, V. E. J. C. B. I. E.T. S.. C. J.. B. C. U. N. E. I.. C. T. I. S. R.
J., Ž. C. E. J. R. U. W. X. X., T. U., Ž. R. A. N. I. S. C.. R. U.J. B. Ž. O. N. R. K. V. O. D. R. B. E. X. I. N..

32. Súd sa prednostne zaoberal splnením podmienok nároku na náhradu škody, ktorými sú existencia
nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V prvom rade súd konštatuje,
že žalobca sa domohol vydania nového rozhodnutia až po povolení obnovy konania. Obnova konania
je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý žalobca v danom prípade účinne využil, nakoľko po
právoplatnosti rozhodnutia súdu zistil, že konaním povereného súdneho komisára došlo k nezákonnému

rozhodnutiu vo veci. Po povolení obnovy konania súd opätovne prejednal dedičstvo, pričom návrh
ako nedôvodný nezamietol, naopak, vo veci vydal nové rozhodnutie. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. je tak nutné konštatovať, že v danom prípade žalobca tvrdí, že nezákonným rozhodnutím
v dedičskom konaní bolo osvedčenie o dedičstve vydané notárom povereným Okresným súdom v
Žiline vykonaním úkonov súdneho komisára v konaní vedenom pod sp.zn. 21D/1386/2005 zo dňa

21.2.2006, právoplatným dňa 21.2.2006. Uvedené bolo medzi stranami sporné, a tak súd prednostne
posudzoval, či uvedené rozhodnutie možno považovať za nezákonné rozhodnutie. Žalovaný tvrdil, že
musí ísť rozhodnutie zrušené (zmenené) pre nezákonnosť, pričom v danom prípade ako dôvod obnovy
konania prichádzal iba dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) OSP účinného v danom čase,
t.j. sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, alebo b) možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Práve na základe týchto dôvodov okresný súd povolil obnovu konania. Súd v tomto smere
poukazuje na to, že v zmysle § 228 OSP nie je zákonom stanovený žiaden dôvod, ktorý by výslovne
udával, že povolenie obnovy konania prichádza do úvahy v prípade nezákonnosti rozhodnutia. Preto

súd na účely posúdenia, či predmetné rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve) možno považovať za
nezákonné rozhodnutie vychádzal z celkových okolností prípadu. Je zrejmé, že notár ako súdny komisár
nekonal v danom prípade zo všetkou opatrnosťou a precízne z úradnej povinnosti nevykonal všetky
šetrenia ohľadom aktív dedičstva poručiteľa, a tak na základe návrhu na obnovu konania, jej následného
povolenia bolo nutné vo veci vydať nové rozhodnutie (súd návrh na zmenu rozhodnutia nezamietol),

čo de facto znamená, že pôvodné rozhodnutie sa zrušuje, resp. mení a nové rozhodnutie nahradí
pôvodné rozhodnutie. V tomto smere súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo/27/2011 zo dňa 20.3.2012, podľa ktorého: „Právna úprava osobitne ani neupravuje, či
nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom rozhodnutí (vo výroku alebo
jeho odôvodnení), ale podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil

(zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine
z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Potom tak
rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne
alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a zasplnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne
z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla.“ Na základe uvedenej argumentácie súd dospel k záveru,
že žalobcom označené osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Žilina sp.zn. XXD/XXXX/XXXX U. A.

XX.X.XXXX je na účely posudzovania nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím.

33. Ďalej bolo medzi stranami sporné, či sú splnené podmienky ustanovené v § 6 ods. 2 citovaného
zákona, t.j. či možno priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nakoľko
žalobca v konaní preukázateľne nevyužil riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Podľa

názoru žalovaného a intervienta za riadny opravný prostriedok možno v prípade osvedčenia o dedičstve
považovať žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorej sa účastníci dedičského konania výslovne vzdali, a
tak osvedčenie o dedičstve nadobudlo v uvedený deň aj právoplatnosť. Zákonodarca v § 6 ods. 2 udáva,
že splnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné
osobitného zreteľa. V danom prípade súd konštatuje, že žalobca ako dedič sa reálne o skutočnostiach
týkajúcich sa spoločných vkladov mohol dozvedieť až po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, t.j. v

čase, keď na základe právoplatného rozhodnutia súdu žiadal príslušnú banku o vyplatenie finančných
prostriedkov z účtu poručiteľa. Až vtedy sa reálne mohol dozvedieť o nesprávnom posúdení a zaradení
spoločných vkladov do aktív dedičstva. Súd preto nepodanie riadneho opravného prostriedku v danom
prípade považoval za okolnosť hodnú osobitného zreteľa práve z vyššie uvedených dôvodov. Dôvodom
hodným osobitného zreteľa je aj tá skutočnosť, že žalobca po zistení rozhodujúcich okolností požiadal

o opravu osvedčenia o dedičstve a následne o obnovu dedičského konania, ktorej súd vyhovel. Súd
preto konštatuje splnenie podmienok v zmysle § 6 na uplatnenie práva na náhradu škody. Nad rámec
súd považuje za potrebné za vyjadriť k sporným tvrdeniam žalobcu a žalovaného o tom, či je žiadosť o
pokračovanie v konaní o dedičstve po vydaní osvedčenia o dedičstve riadnym opravným prostriedkom.
Osvedčenieodedičstvejerozhodnutievydanésúdnymkomisáromvrámcidedičskéhokonaniavzmysle

v danom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku ( § 175zca zákona č. 99 /1963 Zb.). Vo vzťahu k
tomutoosobitnémudruhurozhodnutiajepotrebnépoznamenať,ževočinemuniejeprípustnéodvolanie,
t.j. riadny opravným prostriedok, dedičom ostáva iba možnosť podať žiadosť o pokračovanie v konaní. Aj
s ohľadom na túto skutočnosť, súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, kedy súd v zmysle zásady spravodlivosti nevyžaduje, aby poškodený, t.j. žalobca

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

34. V ďalšom sa súd zaoberal samotnou škodou, ktorú si žalobca v konaní uplatnil. Pre vznik nároku
na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti, teda
samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu sú : 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený
právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná
súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť - nezákonnosť.
Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí
využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, ktorá podmienka v preskúmavanom prípade bola

splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka bola taktiež splnená), pretože len
právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Bola splnená aj podmienka zmeny právoplatného
rozhodnutia príslušným orgánom (okresným súdu v konaní po povolení obnovy konania) a podmienka
prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom.

35. Samotná škoda, ktorej náhrady sa žalobca v konaní dovoláva, predstavuje sumu 1.318,40 Eur,
ktorá pozostávala z odmeny súdneho exekútora v konaní Ex 834/2006 vo výške 17.761,- Sk (589,55
Eur) a odmeny súdneho exekútora v konaní Ex 835/2006 vo výške 17.577,- Sk (583,44 Eur), trov
právneho zastúpenia v sume 3.880,- Sk (128,79 Eur) a súdneho poplatku v celkovej výške 500,- Sk
(16,60 eur). Žalobca tvrdil, že dôsledkom nezákonného rozhodnutia, ktoré predstavovalo exekučný titul,

došlo k exekúcii nesprávne vyčíslenej pohľadávky, ktorú bol nútený uhradiť spolu s trovami exekúcie.
Procesná obrana žalovaného spočívala v argumentácii, že príčinou vzniku škody (nákladov spojených s
exekučným konaním) je nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu žalobcom,
ktorý dobrovoľne neplnil. Ďalej žalovaný tvrdil, že trovy exekúcie nie sú trovami v zmysle § 18 ods. 1 až 3
zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. trovy, ktoré by vznikli v konaní, kde malo byť vydané nezákonné rozhodnutie.

36. Súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody považoval za potrebné, v prvom rade ustáliť, či
žalobcom uplatnená škoda je škodou v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaním v
dedičskom konaní. V danom prípade žalobca tvrdil, že v zmysle § 18 citovaného zákona si uplatňujenáhradu škody predstavujúcej trovy exekučného konania. V tomto smere súd konštatuje, že zákon
jednoznačne definuje, že má ísť o účelne vynaložené trovy konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Žalobca si pritom uplatňuje škodu pozostávajúcu z trov

iného - exekučného konania. Nemožno preto pod obsah § 18 ods. 1 a 3 citovaného zákona subsumovať
nároky žalobcu predstavujúce trovy exekučného konania, i keď ide o konanie vyvolané následkom
nezákonného rozhodnutia, ktoré predstavovalo exekučný titul.

37.Vzmyslezásady„iuranovitcuria“(súdpoznáprávo),sapretosúdzaoberalotázkou,čimožnozaradiť

pod všeobecnú úpravu v § 17 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú
ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti,
v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a
ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra
vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá

vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty,
ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Suma, o ktorú sa znížil
majetkový stav poškodeného pri plnení povinnosti uloženej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
predstavuje škodu, ktorá je s nezákonným rozhodnutím v príčinnej súvislosti vtedy, ak na také konanie
nebol poškodený povinný ani z iného dôvodu. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovi vznikla

škoda spojená s exekúciou, ktorá bola vedená na jeho osobu na základe nezákonného rozhodnutia
súdu. Nevyhnutné na posúdenie dôvodnosti škody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to
existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Podľa názoru súdu v danom prípade preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia,
rovnako tiež samotná škoda (t.j. majetkový úbytok vo sfére žalobcu), avšak spornou je príčinná súvislosť

medzi týmito okolnosťami, ktorá je podstatná na samotné priznanie nároku na náhradu škody.

38. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že škoda by nevznikla, ak by žalobca dobrovoľne plnil na
základe právoplatného exekučného titulu, t.j. právoplatného osvedčenia o dedičstve, súd poznamenáva,
že žalobca plnil ostatným spoludedičom do výšky, ktorá im patrila, t.j. sumy 128.496 korún, ktorá mala

byť reálne predmetom dedičského konania a ktorú mal podľa dedičských podielov vyplatiť ostatným
spoludedičom. Žalobca neplnil nad rámec tejto sumy, čo sa preukázalo ako správne po povolení obnovy
konania, nakoľko išlo o spoločné vklady na vkladných knižkách, a tak celý zostatok na spoločných
vkladoch na vkladných knižkách nepatril do dedičstva po poručiteľovi, ako to bolo deklarované v
pôvodnom dedičskom rozhodnutí, teda v osvedčení o dedičstve, ktoré sa následne stalo exekučným

titulom. Argumentácia žalovaného preto v tomto smere neobstojí, pretože žalobca dobrovoľne (pred
začatím exekučného konania) uhradil spoludedičom náhradu za dedičský podiel do oprávnenej výšky a
predmetomnútenéhovýkonurozhodnutia-exekúciezostalizvyškynárokovvyplývajúcez„nezákonného
osvedčenia o dedičstve“.

39. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že
žalobcovi vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdnej komisárky.

40. N. B. U. R. I. I. U. I. C. Š. B. C. P. I. X.XXX,XX Eur, J. I. S. C. S. A.Č. R.. C. N. W. Ž. Ž. V. R. V. I. E.
C. J. E. XXX/XXXX C. C. XX.XXX,- Sk (XXX,XX Eur), J. N. F. Č.. XXXX/XX, C.:E., C. I.A. E. S.. C. J. A.
X.X.XXXX (Č..Q.. X) C. C. XX.XXX,- Sk (XXX,XX Eur). B. R., T..S.. Š. C. Ž. K. I. U. N.. Ď. I. Ž. B. R. R.
R. V. I. E. C. J. E. XXX/XXXX C. C.Ý. XX.XXX,- Sk (XXX,XX Eur), J. N. F. Č.. XXXX/XX, C.: E., C. I. E.

S.. C. J. A. X.X.XXXX (Č..Q.. X) C. C. XX.XXX,- Sk (XXX,XX Eur). Uvedený nárok, t.j. škodu vzniknutú
žalobcovi mal súd za preukázanú. Ďalej si uplatnil nárok na náhradu za uhradený súdny poplatok vo
výške 500,- Sk (16,60 Eur). Poslednou časťou nároku je nárok na úhradu trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 3.880,- Sk (128,79 Eur). Suma celého nároku predstavuje 39.718,- Sk, t.j.
preprepočtekonverznýmkurzom1.318,40Eur.Zvyjadreniaprávnehozástupcužalobcunapojednávaní

dňa 11.11.2019 vyplynulo, že v príjmových pokladničných dokladoch (č.l. 7) je zahrnutá celá suma, ktorú
žalobca uhrádzal v rámci oboch exekučných konaní, t.j. vrátane exekuovanej istiny.41. Z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 7) vyplýva, že titulom exekučného konania vedeného
pod EX 834/2006 žalobca vyplatil sumu 189.741,- Sk, z toho istina predstavuje 167.600,- Sk (uvedené
vyplýva z pripojeného exekučného spisu a upovedomenia o začatí exekúcie na č.l. 4), zvyšná suma

22.141,- Sk (189.741 - 167.600) predstavuje úhradu trov exekúcie vo výške 17.761,- Sk, trov právneho
zastúpenia vo výške 3.880,- Sk a súdneho poplatku vo výške 500,- Sk. Titulom exekučného konania
vedeného pod EX 835/2006 žalobca vyplatil sumu 189.557,- Sk, z toho istina predstavuje 167.600,-
Sk (uvedené vyplýva z pripojeného exekučného spisu a upovedomenia o začatí exekúcie (na č.l. 5),
zvyšná suma 22.957,- Sk (189.557 - 167.600) predstavuje úhradu trov exekúcie vo výške 17.577,- Sk,

trov právneho zastúpenia vo výške 3.880,- Sk a súdneho poplatku vo výške 500,- Sk. Žalobca tak nad
rámec istiny vymáhanej v oboch exekučných konaniach zaplatil sumu 45.098,- Sk, pričom v konaní si
uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1.318,40 Eur, čo je 39.718,- Sk.

42. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu v celom rozsahu uplatnenej istiny vyhovel, nakoľko
žalobca preukázal je dôvodnosť. V žalobe si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania, a

to vo výške 5,5 % ročne z uplatnenej sumy 1.318,40 Eur od 9.8.2013 do zaplatenia.

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

44. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak
záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

45. Žalobca si preukázateľne uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku sumu 1.318,40 Eur
dňa 24.7.2013 (č.l. 16), doručeného Ministerstvu spravodlivosti dňa 8.8.2013 (č.l. 17). Uvedené vyplýva

aj z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.1.2014, v ktorom žalobcovi oznamuje, že jeho
žiadosti nevyhovuje. Nakoľko žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu nebola vybavená v
zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. príslušný orgán nárok na náhradu škody neuspokojil
do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. V zmysle citovaného ustanovenia si môže uplatniť nárok v rozsahu, ktorý

bol predbežne prerokovaný a má tiež nárok na úrok z omeškania, pričom lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, V uvedenom prípade príslušný
orgán oznámil v 6-mesačnej lehote, že neuspokojí nárok žalobcu, a tak mal súd za to, že v zmysle ô
16 ods. 4 citovaného zákona má žalobca nárok na úrok z omeškania dňom oznámenia. Z pripojenej

odpovede - oznámenia vyplýva, že deň oznámenia je 31.1.2014, a tak od tohto dňa má žalobca nárok
na úrok z omeškania. Preto súd žalobe v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5.5 % ročne
vyhovel iba v časti, a to tak, že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania od 31.1.2014, a to vo
výške 5,25 % ročne z priznanej sumy, do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby v čase omeškania (5,25
% ) je súdu známa z jeho činnosti. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

46. V zmysle § 232 ods. 3 CSP súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.318,40 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.318,40 Eur od 31.1.2014 do zaplatenia, v lehote
dlhšej ako tri dni, a to s ohľadom na realizáciu platby zo štátneho rozpočtu.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celej uplatnenej istine vyhovel, žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.50. O trovách intervenienta súd rozhodol tak, že intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal
s ohľadom na skutočnosť, že intervenient vstúpil do konania na vlastnú žiadosť, trovy konania si

neuplatnil a žalobca si vo vzťahu k intervenientovi náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.