Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118244570
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6118244570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: ELEKTROMONT J. M. P., s. r. o., so
sídlomKľušovskáZábava243,08622Kľušov,IČO:36502731,právnezastúpenéhoJUDr.Svätoslavom
Vaškom, advokátom, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 232 805, proti žalovanému:
Sociálny dom ANTIC n. o., Bardejov, so sídlom Pod Papierňou 1662/71, 085 01 Bardejov, IČO: 42 092
426, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice
- Staré Mesto, IČO: 35 514 892, o zaplatenie 21.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 1Cb/38/2018-131 z 20. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a
priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník ústne uzatvorili
dve zmluvy o pôžičke, na základe ktorých veriteľ poskytol dlžníkovi 22. apríla 2015 pôžičku vo výške
15.000,- eur a 27. apríla 2015 pôžičku vo výške 6.000,- eur. Dokladmi o odovzdaní týchto peňažných
prostriedkov dlžníkovi sú výdavkové pokladničné doklady vystavené veriteľom a podpísané oboma
zmluvnými stranami. Pri odovzdávaní peňažných prostriedkov dlžník povedal veriteľovi, že mu peniaze
vráti akonáhle ich bude mať. Dlžník poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi nevrátil, preto ho veriteľ
písomne vyzval na ich vrátenie. Veriteľ určil za deň, od ktorého bol dlžník v omeškaní 26. február 2018

z dôvodu, že v tento deň podal na Okresný súd Banská Bystrica predmetnú žalobu voči dlžníkovi.

3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že medzi sporovými
stranami došlo k ústnemu uzatvoreniu zmlúv o pôžičke a k poskytnutiu peňažných prostriedkov spolu
vo výške 21.000,- eur, čo osvedčili zmluvné strany podpísaním dvoch výdavkových pokladničných
dokladov a reálnym odovzdaním peňazí z dispozície veriteľa dlžníkovi podľa ustanovení zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže medzi zmluvnými stranami

neboli dohodnuté úroky za poskytnutú pôžičku a súčasne žalobca nemá v obchodnom registri zapísaný
predmet podnikania poskytovanie úverov.4. Súd prvej inštancie nemal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že dohodou zmluvných
strán došlo k započítaniu pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný nepreukázal existenciu svojej
pohľadávky, jej výšku, započítanie pohľadávok, ani nenavrhol predložiť dôkazy o započítaní pohľadávok

žalobcovi.

5. Súd prvej inštancie považoval za opodstatnenú námietku žalovaného, že pohľadávka žalobcu nebola
v čase podania žaloby až doposiaľ splatná, pretože podľa názoru súdu zo žalobcom predložených
dôkazov nie je možné dospieť k záveru, ako bola medzi zmluvnými stranami dojednaná splatnosť

pôžičiek poskytnutých žalovanému. Žalobca však vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 23. júna
2020 uviedol, že splatnosť oboch pôžičiek bola ponechaná na vôli žalovaného. V tejto súvislosti súd
poukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.5Cdo254/2009z28.septembra
2010, v ktorom súd vyslovil, že ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať
plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté; nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by
dlžníka požiadal o splnenie dlhu (ako je tomu v prípadoch uvedených v ustanovení § 563 OZ); môže iba

navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh
požadujúci uloženie povinnosti plniť, bez toho, aby mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce
čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný. Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch
nemôže začať bežať ani premlčacia doba na vymáhanie dlhu, pretože veriteľ môže svoje právo vykonať
v zmysle ustanovenia § 101 OZ (a teda pohľadávku vymáhať) až po uplynutí lehoty splatnosti určenej

rozhodnutím súdu.

6. V rozhodnutí o žalobe podľa § 564 OZ sa súd obmedzí na určenie splatnosti dlhu bez toho, aby
dlžníkovi ukladal povinnosť dlh splniť. Predpokladom takéhoto rozhodnutie je zistenie, že záväzok bol
dohodnutý a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Pretože ide len o nahradenie prejavu vôle

dlžníka ohľadne doby splatnosti, nemusí súd v tomto konaní zisťovať, či dlh platne vznikol a či a v akom
rozsahu existuje. To musí byť preukázané až v konaní o splnenie takéhoto záväzku. Rozhodnutie súdu
podľa ustanovenia § 564 OZ je konštitutívne v tom zmysle, že dlžník nie je do určenia času splnenia
súdom povinný veriteľovi plniť. Súd preto nemôže určiť čas splnenia dlhu tak, aby sa dlžník v okamihu
právoplatnosti výroku rozsudku ocitol v omeškaní. Súd konajúci o žalobe o určenie času splatnosti

dlhu nie je viazaný časom splatnosti, ktorý navrhuje žalobca. Zároveň súd poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 22/2010 z 10. augusta 2011, podľa ktorého pred
určením času plnenia podľa § 564 OZ rozhodnutím súdu, pokiaľ bol čas plnenia ponechaný na vôli
dlžníka, nemožno vyhovieť žalobe na plnenie z jej predčasnosti, keďže dlh ešte nie je splatný.

7. S poukazom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzatvoreniu zmlúv
o pôžičke, že žalobca odovzdal v deň uzatvorenia týchto zmlúv peniaze žalovanému, že žalobca
prenechal splatnosť predmetných pôžičiek na žalovanom, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe mal
predchádzať iný návrh zo strany žalobcu, ktorým by inicioval konanie o určenie splatnosti pôžičky. Až
následne, po tom, čo by žalovaný svoj dlh nesplnil do určenej lehoty splatnosti, žalobca by mohol podať

žalobu, ktorou by súd mohol žalovaného zaviazať na predmetné plnenie. Keďže žalobe nebolo možné
z týchto dôvodov vyhovieť, súd žalobu ako predčasne podanú zamietol.

8. Súd prvej inštancie prehodnotil skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalobcu z 29. júna 2020 aj
napriek tomu, že mu bolo doručené po zákonnej koncentrácii konania. V tomto podaní žalobca okrem

iného uviedol, že splatnosť pôžičky nastala 25. apríla 2017, keď došlo k stretnutiu zmluvných strán a
započítaniu pohľadávok. Avšak z vyjadrenia žalovaného zo 14. júna 2017, na ktoré žalobca poukazoval,
vyplýva, že žalovaný sa so žalobcom v tento deň dohodol na ústnom započítaní ich pohľadávok, čím
žalobcova pohľadávka zanikla. Preto súdu nebolo zrejmé, ako dospel žalobca k názoru, že týmto
úkonom žalovaného došlo k určeniu splatnosti pôžičky, keď z tejto odpovede žalovaného je zrejmé, že

uvedeným dňom považoval pohľadávku za zaniknutú a navyše, ide o dva rôzne právne úkony.

9. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, 9, § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 563, § 564, § 657, § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

10. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal úspešnému
žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výškektorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými
zisteniami poukázal na skutočnosť, že pred začiatkom súdneho konania žalovaný uznával existenciu

pôžičky, dobu splatnosti a spôsob zániku jeho dlhu, pričom podľa tvrdenia žalovaného k určeniu dátumu
splatnosti malo dôjsť na osobnom stretnutí 25. apríla 2017 v sídle žalovaného a dlh mal zaniknúť
vzájomným zápočtom, čo vyplýva nielen z listu žalovaného zo 14. júna 2017, ale aj z odporu žalovaného
proti platobnému rozkazu. V dôsledku toho mal za to, že 25. apríl 2017 je dňom splatnosti pôžičky
(za deň splatnosti pôžičky tento deň vo svojich podaniach označil aj sám žalovaný), avšak žalovaný
nepreukázal, že by k vysporiadaniu pôžičky (záväzku žalovaného vrátiť poskytnuté plnenie) došlo

vzájomným zápočtom. Neakceptoval tiež procesnú obranu žalovaného, ktorá podľa neho spočívala
na troch návrhoch predložených súdu, a to 1. pôžička zanikla 25. apríla 2017 po vzájomnej dohode
o započítaní (list žalovaného datovaný 14. júna 2017), 2. pôžička neexistovala, 3. pôžička vznikla,
ale splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka, keďže podľa jeho názoru procesná obrana nespočíva v
prednesení možností daných súdu na výber pre jeho rozhodnutie, ale v preukázaní tvrdení. Na základe

uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi trovy prvoinštančného, aj odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl.
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na
úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

17. Pokiaľ žalobca uznanie existencie pôžičky, doby jej splatnosti a spôsobu zániku dlhu žalovaného
odôvodňoval okolnosťami uvádzanými v liste zo 14. júna 2017 označenom ako „Výzva na vrátenie
predmetu pôžičky - odpoveď“ (č. l. 15 spisu), ktorý žalovaný adresoval právnemu zástupcovi žalobcu,
odvolací súd sa s touto jeho argumentáciou nestotožnil. Z tohto listu vyplýva, že žalovaný neeviduje
žiadne podlžnosti voči žalobcovi, o čom svedčí aj osobné stretnutie sporových strán uskutočnené

25. apríla 2017 v priestoroch žalovaného, na ktorom boli preukázané vzájomné zápočty a došlo k
obojstrannej dohode, ale aj to, že žalovaný zistil, že pravdepodobne došlo neoprávnene k úhrade
žalobcovi z rozpočtu štátu v sume 29.968,53 eur s DPH, k čomu však žalovaný nevedel zaujať právne
stanovisko, a preto uviedol, že o tom by mohol rozhodnúť iba súd.18. Odvolací súd podotýka, že žalovaný v predmetnom liste na jednej strane popiera existenciu záväzku
voči žalobcovi (...žalovaný neeviduje žiadne podlžnosti voči žalobcovi...) a na druhej strane iba uvažuje

o možnom spôsobe zániku dlhu, keďže najskôr deklaruje, že osobné stretnutie sporových strán, na
ktorom boli preukázané vzájomné zápočty a došlo k obojstrannej dohode, sa uskutočnilo 25. apríla 2017
v priestoroch žalovaného, avšak neskôr konštatuje, že pravdepodobne došlo neoprávnene k úhrade
žalobcovi z rozpočtu štátu v sume 29.968,53 eur s DPH, k čomu však nevie zaujať právne stanovisko,
a preto uvádza, že o tom by mohol rozhodnúť iba súd. Za týchto okolností a pri absencii akéhokoľvek

dátumu explicitne uvedeného v liste žalovaného, ktorý by bolo možné (v zhode so žalobcom) považovať
za uznanie doby splatnosti pôžičky, nemal odvolací súd za preukázaný dátum splatnosti pôžičky.

19.Čosatýkažalobcomspomínanéhoodporužalovanéhoprotiplatobnémurozkazu,tentopodľanázoru
odvolacieho súdu ešte viac spochybňuje relevantné skutočnosti, keďže žalovaný v ňom nielenže popiera
existenciu akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi, ale zmieňuje sa v ňom o svojej pohľadávke, ktorá bola

započítaná oproti pohľadávke žalobcu ústnou dohodou strán konania 25. apríla 2017, ktorú však nijako
bližšie nešpecifikuje.

20. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že procesná obrana žalovaného spočívala na troch
návrhoch predložených súdu, pretože podľa zápisnice o pojednávaní konanom 23. júna 2020 právna

zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že bola podaná predčasne a
následne sa relevantne vyjadrovala k predneseným tvrdeniam žalobcu, ktoré podľa názoru odvolacieho
súdu v celom rozsahu spochybnila.

21. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že započítanie pohľadávok a splatnosť pohľadávok,

ktorými sa žalobca a žalovaný zaoberali vo svojich podaniach a prednesoch, nemožno stotožňovať.

22. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

23. Teda, ak vzájomné pohľadávky zmluvných strán zaniknú započítaním, nemá zmysel, aby sa veriteľ
domáhal návrhom doručeným súdu určenia času plnenia dlhu dlžníkom. Ak by bol v danom prípade
žalovaný 25. apríla 2017 započítal pohľadávky žalobcu vo výške 21.000,- eur proti nejakej svojej
pohľadávke resp. pohľadávkam v rovnakej výške, dlh žalovaného by bol v tento deň splatný, pohľadávka
žalobcu by zanikla a veriteľ (žalobca) by sa už nemohol domáhať jej zaplatenia žalobou. Keďže žalovaný

vzájomnépohľadávky25.apríla2017nezapočítal,anivtentodeňneprejavilvôľusplniťsvojdlhžalobcovi
iným spôsobom, nie je správne tvrdenie žalobcu, že 25. apríl 2017 bol dňom splatnosti poskytnutých
pôžičiek.

24. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s

ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech

nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).