Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/482/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226024
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2115226024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu:

Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanej: S. B., I..
X.XX.XXXX, Z. M. XXXX/X, K., o zaplatenie 676,31 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 59,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 59,22 eur od 10.2.2014 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 559 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 559 eur od 15.8.2015 do zaplatenia v pravidelných splátkach po 15,50 eur mesačne vždy do 15.

dňa príslušného mesiaca, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.10.2015, doručenou súdu dňa 23.10.2015, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 676,31 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne od 10.2.2014 do zaplatenia a náhradu trov, titulom vydania

bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 8.10.2013 uzatvoril jeho právny predchodca Zmluvu
o pôžičke č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 559 eur na nákup tovaru
špecifikovaného v zmluve. Túto pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných
splátkach po dobu 24 mesiacov s výškou mesačných splátok po 30 eur, v celkovej výške 720 eur.
Keďže klient nesplácal úver podľa splátkového kalendára, predchodca žalobcu vyhlásil dňa 25.1.2014

predčasnú splatnosť a vyzval klienta k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Dodatočným
šetrením predchodca žalobcu zistil, že bol uvedený do omylu, lebo žalovaná pri podpisovaní zmluvy
uviedla nepravdivý údaj o svojom príjme. Žalovaná doposiaľ neuhradila ani jednu splátku. Na základe
trestného oznámenia predchodcu žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaná vylákala od iného
úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie
úveru, a tak mu spôsobila škodu nie nepatrnú, čím spáchala prečin úverového podvodu. V konaní
vedenom na Okresnom súde Piešťany bol dňa 13.8.2015 vyhlásený odsudzujúci rozsudok sp. zn.

2T/11/2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 13.8.2015. Týmto rozsudkom bol predchodca žalobcu ako
poškodený odkázaný na občianske konanie so svojim nárokom. Žalobca sa teda domáha zaplatenia
sumy 676,31 eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vo výške skutočnej škody - neuhradené splátkyvo výške 617,09 eur a zmluvná pokuta vo výške 59,22 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje i úrok z
omeškania.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX
zodňa8.10.2013,Úverovézmluvnépodmienky,RozsudokOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.2T/11/2015
zo dňa 13.8.2015.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 8.2.2016, ku ktorej sa písomne vyjadrila podaním

zo dňa 11.2.2016. Súdu uviedla, že v súčasnej dobe je nezamestnaná a jej príjem je len 61,60 eur
mesačne, ďalší príjem nemá. Z toho dôvodu nemôže žalovanú sumu zaplatiť naraz. Žalovaná nárok
žalobcu nespochybnila a neoznačila žiadne dôkazy.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené

na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav.

9. Zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovanou

ako klientom a predchodcom žalobcu ako poskytovateľom, predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky
vo výške 559 eur. Pôžička mala byť splácaná v 24 mesačných splátkach vo výške 30 eur vždy k 20-temu
dňu v mesiaci, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 720 eur, ročná úroková sadzba 28,81 % .

10. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/11/2015 zo dňa 13.8.2015 súd zistil, že S. B.

bola uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu, keď dňa 8.10.2013 v predajni OKAY Slovakia, s.r.o.
uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok zmluvu o pôžičku č. XXXXXXXX
na nákup tovaru - televízora v celkovej výške úveru 559 eur, pričom pri podpisovaní zmluvy uviedla
nepravdivý údaj o tom, že má čistý mesačný príjem 358 eur, hoci jej príjem bol iba vo výške 62 eur a
doposiaľ neuhradila ani jednu splátku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.8.2015.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.15. V danej veci mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, že žalovaná uzavrela zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 559 eur na nákup spotrebného tovaru.

Žalovaná úver vôbec nesplácala. Dodatočne bolo zistené, že pri podpisovaní zmluvy žalovaná uviedla
nepravdivý údaj, za čo bola právoplatne odsúdená z prečinu úverového podvodu.

16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je predmetný právny úkon - uzavretie zmluvy o pôžičke
absolútne neplatným právnym úkonom.

17. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí
od začiatku voči každému. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné
obohatenie, ktoré sa musí vydať.

18. V zmysle uvedeného, predmetná zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom,
nakoľko bola podvodne uzavretá, teda odporuje zákonu, preto sú jej účastníci povinní vrátiť si čo podľa
nej skutočne dostali. V konaní bolo preukázané, a táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná,
že predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 559 eur, ktorú žalovaná ani nezačala
splácať, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobcom

poskytnuté finančné prostriedky v celej výške. Vzhľadom k tomu, že súd nárok na zaplatenie sumy 559
eur považoval za dôvodný, v tejto časti žalobe vyhovel vo výroku II. Súd zároveň v zmysle § 232 ods. 4
CSP, umožnil žalovanej rozsudkom priznanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach až do
úplného splatenia dlhu, a to s prihliadnutím na jej nepriaznivú finančnú situáciu, pre ktorú žalovaná nie
je schopná zaplatiť pohľadávku žalobcu v kratšej lehote. Žalovaná písomným podaním súdu uviedla,

že má príjem len vo výške 61,60 eur mesačne. Z týchto dôvodov je schopná žalovanú sumu splácať
len po 15,50 eur mesačne.

19. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.6.2016, zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy vo
výške 59,22 eur z titulu zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy

59,22 eur od 10.2.2014 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie čiastočne zastaviť, pričom
neuviedol z akého dôvodu. V ďalšom konaní žalobca žiadal zaplatiť už len sumu vo výške 617,09 eur
s príslušenstvom.

20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa§146ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

23. Žalobca pred pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 21.6.2016 zobral žalobu v časti o

zaplatenie sumy 59,22 eur s príslušenstvom späť, z toho dôvodu súd konanie v tejto časti vo výroku
I. zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím, vzhľadom na okamih,
ktorým ku späťvzatiu došlo.

24. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy vo výške 617,09 eur s

príslušenstvom. Z tejto žalobcom uplatnenej sumy, mu súd priznal zaplatenie sumy vo výške 559 eur,
ktorú považoval za dôvodnú. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku spolu s príslušenstvom, súd
žalobu týkajúcu sa tejto časti ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v danom prípade, keďže ide o absolútne
neplatný právny úkon, nevznikli z tohto úkonu žiadne práva a povinnosti, teda ani právo žalobcu na
zaplatenie sumy 58,09 eur, ktorú sumu si žalobca uplatnil ako neuhradené splátky (t.j. zvyšná časť z

uplatnenej sumy predstavujúca neuhradené splátky vo výške 617,09 eur po odpočítaní priznanej časti
vo výške 559 eur). Súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za bezdôvodný s poukazom k tomu, že
žalobou uplatnený nárok súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na
strane žalovanej ako majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, keďže súdvyhodnotil uzavretú zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú. Súd teda z preukázaného skutkového
stavu nevyhodnotil uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 58,09 eur ako nárok z titulu
náhrady škody, a to z vyššie uvedených dôvodov. Žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 559

eur, na zaplatenie takto poskytnutej sumy uložil súd žalovanej povinnosť vo výroku II. tohto rozhodnutia,
pričom z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca ďalší nárok voči žalovanej už nemá,
nakoľko z absolútne neplatnej zmluvy má žalobca nárok na vrátenie len toho, čo žalovanej v skutočnosti
plnil. Vzhľadom k tomu, že súd nárok na zaplatenie sumy 58,09 eur považoval za nedôvodný, v tejto
časti žalobu vo výroku III., a to aj pokiaľ ide o úroky z omeškania z tejto sumy, ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 15.8.2015, keď až týmto
dňom sa mohla dostať žalovaná do omeškania, nakoľko až právoplatnosťou rozsudku dňa 13.8.2015
bolo žalovanej známe, že sa bezdôvodne obohatila, nasledujúci deň mala s poukazom na ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka plniť a dňom nasledujúcim, t.j. 15.8.2015 sa dostala do omeškania. Úrok z
omeškaniasúdpriznalžalobcovivovýške5,05%ročne,keďvýškazákladnejúrokovejsadzbyEurópskej

centrálnej banky ku dňu 15.8.2015 bola vo výške 0,05 %. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,25 % ročne, súd však dospel k záveru, že ku dňu omeškania mu vznikol nárok
na úrok z omeškania iba vo výške 5,05 %, z toho dôvodu súd úrok z omeškania v presahujúcej časti
ako nedôvodný zamietol. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania už odo dňa 10.2.2014, súd mu však
priznal úroky z omeškania až odo dňa 15.8.2015, keď sa podľa jeho názoru a z dôvodov uvedených

vyššie, žalovaná dostala do omeškania až týmto dňom. Z toho dôvodu súd zamietol aj nárok na úroky
z omeškania uplatnené žalobcom v presahujúcej výške, z dôvodu nemožnosti súdu priznať viac, ako
žalobca žiada.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 676,31 eur s príslušenstvom priznaná suma 559 eur s
príslušenstvom,zčohovyplývahrubýúspechžalobcu82,65%ahrubýúspechžalovanej17,35%,keďaj
zastavenie konania v časti o zaplatenie 59,22 eur z procesného hľadiska zavinil žalobca, nakoľko svoju

žalobu v tejto časti zobral späť bez uvedenia dôvodu, čo znamená, že súd nemal za preukázané, že by
k nemu došlo zavinením žalovanej. Konečný čistý úspech žalobcu je potom 65,30 % (82,65 % - 17,35
%). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 65,30 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keďnezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto
dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).