Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/1374/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120375338
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120375338.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti povinnému proti povinnému: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. R. XXX, XXX XX R. R., zastúpenému: Mgr. Matúš Macko, advokát so
sídlom Karpatská 10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, o vymoženie 156,67 eura s príslušenstvom,

vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen.
Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa pod sp. zn. 202EX 455/20, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1374/2020 zo dňa 02. 07. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1374/2020 zo
dňa 02. 07. 2021 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1374/2020 zo dňa 02. 07. 2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.09.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 156, 67 Eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný dňa 17.07.2006 pod sp. zn. SR 2505/06 Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 31.08.2006. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6120375338 zo dňa
21.09.2020, ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120375338.1 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará
Ľubovňa, ktorý ju vedie pod sp. zn. 202EX 455/20.
2. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ktorý odôvodnil predovšetkým

absenciou vykonateľného exekučného titulu pre nedostatok v uzatvorení rozhodcovskej zmluvy
(doložky).
3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
71Ek/1374/2020 zo dňa 02. 07. 2021 súd exekúciu zastavil a rozhodol o trovách konania. Zastavenie
exekúcie odôvodnil predovšetkým tým, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc
rozhdcovského súdu vydať exekučný titul bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nebola uzatvorená

písomnou formou.
4. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že rozhodcovskú
doložku považuje za prípustnú v spotrebiteľských veciach.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.6. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k

záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z
takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a
podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie

správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje rozhodcovský rozsudok za vykonateľný exekučný titul.
8. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
rozhodovanie v spore medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená ako samostatný dokument.
Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012
zo dňa 16. 01. 2013). Oprávnený tvrdil, ale nepreukázal, že by išlo o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený
v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na
samostatnej listine, ak nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné
spory bol oprávnený riešiť rozhodcovský súd, v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa.
Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom

naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej
zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli:
číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a rodné číslo), deň a miesto

podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej
zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť.
Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy
táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
úvere (t.j. „hlavnej“ zmluvy). Toto vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do ostatného textu

rovnako ako aj prehlásenie, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom
rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo umocňuje, že zmluva bola podpísaná v rovnaký
deň, ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel

prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru.
Preto predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v písomnej forme do rozhodcovskej zmluvy na
samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak aj je a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu.
9. Rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, nakoľko v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a
dodávateľom sa nepovažuje, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale
sa považuje za zmluvu štandardnú. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd ale
dodávateľ. Rovnako čl. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo

dodávateľa. Bolo teda na oprávnenom ako dodávateľovi, aby preukázal, že povinný ako spotrebiteľ
mohol odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo pre neho nepriaznivý následok
spočívajúci v neposkytnutí peňažných prostriedkov.
10. K tvrdeniu oprávneného, že „nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť
v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd“, súd uvádza, že v prípade sporu dodávateľa so

spotrebiteľom už spotrebiteľ túto možnosť nemá a musí sa podrobiť právomoci dodávateľom vybratého
rozhodcovského súdu. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale
len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov právedodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod,
pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútenýnezvratnepodrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Dôsledkom
rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi
je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ
podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je

tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv
v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona
ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak
svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne
záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom
zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.
Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak,
aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská
zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch
ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred
nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej

moci. Aj keď rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna.
Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už
nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ
už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

11. Nesúlad rozhodcovskej zmluvy s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka potvrdzuje samotná
rozhodcovská zmluva, ktorá vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá žalobu voči spotrebiteľovi
na rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť právomoci rozhodcu vybraného
dodávateľom a spôsobuje tak nemožnosť riešiť svoj spor s dodávateľom na všeobecnom súde.
12.ObdobnézáveryexekučnéhosúduvinýchveciachboliposudzovanéajÚstavnýmsúdomSlovenskej

republiky, ktorý uznesením IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20. 06. 2018 sťažnosti obchodnej spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., odmietol ako zjavne neopodstatnené. Poukazy oprávneného na
iné rozhodnutia všeobecných súdov považuje súd za nenáležité a rozporné nie len s rozhodnutiami
ústavného súdu citovanými v odôvodnení tohto uznesenia.
13. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1

Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 71Ek/1374/2020 zo dňa 02. 07. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa
stotožnil so záverom, že rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď
rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je absolútne neplatná, následkom
čoho je oprávneným predložený exekučný titul nevykonateľný, a preto bol daný dôvod na zastavenie

exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Rovnako tak boli dané dôvody aj na
zaviazanie oprávneného na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi a povinnému.
14. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o
oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).